Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/375/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou v právnej veci účastníkov konania - manželov V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o. so sídlom Nitra, Farská 25 a V. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpenej Mgr. Martinom Hurtajom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 15 o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode manželstva k maloletému B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania manžela V. Q., nar. XX.X.XXXX a manželky V. Q., rod. S., nar. XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.XX.XXXX v T., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu T. vo zväzku III, ročník 2004, na strane 65, pod poradovým číslom 10 rozvádza.

II. Súd na čas po rozvode zveruje maloletého B. Q., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky dieťaťa.

III. Matka a otec maloletého dieťaťa budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec maloletého dieťaťa je povinný prispievať na výživu maloletého B. Q., nar. XX.X.XXXX výživným v sume 180 EUR mesačne, ktoré výživné je otec dieťaťa povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode.

V. Otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým B. Q., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň v príslušnom kalendárnom roku od piatku 18.00 hod. do nedele 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom týždni od utorka 18.00 hod. do štvrtka 18.00 hod., počas letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od 1.7. 9.00 hod. do 14.7. 18.00 hod. a od 1.8. 9.00 hod. do 14.8. 18.00 hod., počas zimných školských prázdnin v párnom kalendárnom roku od 24.12. 17.00 hod. do 25.12. 15.00 hod. a od 29.12. 9.00 hod. do 4.1. nasledujúceho kalendárneho roka 18.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku v období zimných školských prázdnin od 25.12. 15.00 hod. do 30.12. 18.00 hod. a od 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 6.1. 18.00 hod., počas jarných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od prvého dňa jarných školských prázdnin od 9.00 hod. do najbližšej nedele 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od Veľkonočnej nedele 9.00 hod. do bezprostredne nasledujúceho utorka 18.00 hod.

VI. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

VII. Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť.

VIII. Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Navrhovateľ - manžel sa návrhom osobne doručeným na Okresný súd Nitra dňa 21.11.2013 domáhal, aby súd jeho manželstvo s manželkou rozviedol a zároveň upravil práva a povinnosti k mal. B., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode tak, že zverí maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že otec bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý párny týždeň od nedele 19.00 hod predchádzajúcej párnemu týždňu až do nedele daného párneho týždňa do 19.00 hod. a matka bude zabezpečovať starostlivosť o maloletého každý nepárny týždeň od nedele 19.00 predchádzajúcej nepárnemu týždňu až do nedele daného nepárneho týždňa do 19.00 hod. Matka bude povinná mal. prevziať v bydlisku otca a otec v bydlisku matky, obaja rodičia budú mal. zastupovať a spravovať jeho majetok. V návrhu ďalej uviedol, že v januári 2013 zistil, že manželka má mimomanželský pomer, ktorý však popierala, prestala s ním komunikovať a intímne sa stýkať, manželka neprejavila záujem o záchranu manželstva a postupne medzi nimi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu

2.Navrhovateľ manžel ako účastník konania uviedol, že manželstvo uzatvorili X.XX.XXXX v Rímskokatolíckom kostole v T. a sobáš mali v kostole. Vstupoval do manželstva z lásky, pričom sa poznali od malička a tak lepšie sa poznali od 14 rokov. Začal vnímať väčšie problémy od začiatku roku 2013. V októbri 2012 si začal všímať, že manželka ináč chodila z roboty, málo času trávila doma, večer doma zaspávala pri TV o 20.00 hod. V piatok chodievala s kamarátkami bez problémov do baru. Dňa 1.1.2013 jej našiel v telefóne sms, z ktorej usúdil, že má nejaký iný vzťah. Ona ho presviedčala, že je to len taká zabáva pre dospelých a chce si hľadať cestu k nemu. Prestala medzi nimi komunikácia. Nakoniec prestala komunikácia úplne a teraz sa nedokážu ani pozdraviť. Manželka si schovávala pred ním telefón, chodili jej sms správy a vybavovala telefóny. Vie, že sms si písala s priateľom. Bližšie o tomto vzťahu nič nezisťoval. Najskôr veril, že to skončila, ale ona vzťah zatajovala. Všimol si to aj ich mal. syn a videl aj nekomunikáciu medzi nimi. Dostala syna k psychológovi podvodom, že vraj idú k logopédovi a bol tam napísaný psychológ. Nakoniec zistili, že maloletý zažíva stres na 70%, ale inak je psychologicky v poriadku. V súčasnej dobe bývajú spolu v dome on, manželka a syn, pričom všetko platí on a manželka platí stravu, jemu ale nie, pričom ona sa naje v práci, syn v škole. Takto je to od 10/2013. Intímne spolu nežijú od 1/2013. Vyjadril sa, že by chcel synovi zabezpečiť plnohodnotný život a chce všetko urobiť pre neho. Uviedol, že je zamestnaný s príjmom 1200 eur mesačne v čistom. Iný príjem nemá. V prípade rozvodu by sa chcel o syna starať s manželkou striedavo po týždni. Ako poslanec obecného zastupiteľstva má príjem v rozsahu 70 eur štvrťročne. Spolu s manželkou vlastnia rodinný dom, v ktorom bývajú a on je ešte výlučným vlastníkom rodičovského rodinného domu v T., v ktorom však býva jeho mama. Je evidovaný ako vlastník motorového vozidla Peugoet 405, rok výroby 1991. Auto predal v mesiaci 10/2014 za 400 eur, zmluvu na to nemal. Teraz nevlastní žiadne motorové vozidlo. Používa motorové vozidlo Volkswagen Pasat, rok výroby 2003, ktoré má požičané od jeho mamy. Mesačne zaplatí za pohonné hmoty okolo 70 eur. V ZŠ platí stravu maloletému 18-20 eur mesačne. Školské potreby kupovali s manželkou na polovicu. Syn navštevuje výtvarný krúžok, za ktorý sa neplatí a je zdravý. Bežné výdavky na strane maloletého ako strava, oblečenie, obuv, potreby do školy zabezpečuje aj on. Čo sa týka bežných výdavkov na syna z jeho strany ich na mesiac odhaduje na sumu 120 eur. Pracuje tak, že robieva ráno od 6.00 do 18.05 hod. Keď robí nočnú, odchádza z domu 17.45 hod. a domov prichádza ráno o 6.05 hod. Mesačne máva 2-3 nočné. Keď v týždni odrobí dva dni, tak doma môže byť 5 dní. Keď odrobí reálne tri zmeny, doma môže byť 4 dni. Pokiaľ by potreboval pomoc, môže mu pomôcť jeho mama a syna odprevadiť do školy a zo školy ho vyzdvihnúť. Zhruba tých 10 dní je v práci cez deň a má 2-3x v mesiaci nočnú. Ostatné dni je v podstate doma. Syn jednu noc spí s ním a jednu noc s manželkou. V podstate to funguje tak, že o B. sa stará ten z rodičov, ktorý s ním práve je. Myslí si, že napriek obsahu vyjadrenia matky dieťaťa, je striedavá osobná starostlivosť o mal. B. celkom zabehnutá a B. sa na to podľa neho aj nastavil. Vie B. zabezpečiť celkovú starostlivosť o neho čo sa týka varenia, prania, upratovania, učenia, prípravy do školy. Manželka pokračuje vo vulgárnom vyjadrovaní sa na jeho adresu a neustále sa snaží poštvať B. voči nemu. Manželka trávi dosť času s jej sestrami a matkou, tak nevie, prečo zakazuje styk B. s jeho mamou. Myslí si, že maloletý nechce bývať v školskom klube, žiada od neho, aby pre neho prišiel čo najskôr. Matka na maloletého kričí a on sa takýchto reakcií

matky bojí. Podotýka, že v mesiaci 1/2016 sa stalo 4x, že mal prácu, keď bol syn v jeho starostlivosti , 2x dohliadla na odchod syna do školy matka dieťaťa a 2x on tak, že išiel do práce na neskoršiu hodinu. V januári 2016 keď má koniec práce vyznačený o 18.00 hod., asi 3x išiel Samko k jeho mame rovno zo školy a 1x sa dohodli s manželkou, že pôjde syn zo školy rovno domov, t. j. tam kde zatiaľ spoločne bývajú. Napr. v mesiaci 9/2015 keď mal nočnú, tak zabezpečil, že B. išiel k jeho mame. Tam si ho však prišla zobrať jeho matka. Pokiaľ mal zmenu, ktorá začínala 5,45 hod. a nevedel ísť do práce na neskorší čas, nevolal svoju mamu ku nim, lebo si to matka dieťaťa nepriala. Vtedy vždy požiadal matku dieťaťa, aby zabezpečila jeho odchod do školy, pričom sám mu pripravil desiatku do školy, oblečenie a všetko podstatné. Z jeho pohľadu komunikácia s manželkou obmedzená na to, čo treba riešiť ohľadom syna.

3.Manželka ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že môže potvrdiť, že sa poznali tak dlho, ako uvádzal navrhovateľ. Do manželstva vstúpila z lásky. Problémy začali vznikať z toho dôvodu, že bývali u svokrovcov. Mama navrhovateľa sa starala do nich. Išla do práce, keď malo dieťa 7 mesiacov. S dieťaťom bola svokra. Do jedného roka bol mal. u nej. Stavali dom. Mohla takto poberať aj plat, aj materskú. V mesiaci 12/2007 sa osamostatnili. Vnímala zásahy svokry do ich vzťahu. Ona ju ohovárala a manžel pri nej nestál. Jeho mama pre neho bola na prvom mieste. Manžel ju často ponižoval a zhadzoval aj pred návštevami. Prosila ho, aby sa takto nesprával. Bola pre neho tá posledná. Ponižoval ju aj pred synom. Syn sa potom v troch rokoch začal zajakávať. Iný vzťah v manželstve poprela. Manžela označila za žiarlivého, pričom jej chodil do mobilu, do sms správ. Zobral jej telefón, keď spala. Uviedla, že od januára 2013 navštevuje psychológa PhDr.. B., pretože začala vnímať situáciu tak, že s ňou nie je niečo v poriadku. Pociťovala správanie navrhovateľa ku nej tak, že ju týra. Trvalo to už dlho. Manžel jej ale hovoril, že ak niečo bude riešiť, príde o syna. V roku 2013 to už ale riešiť začala. S manželom nekomunikujú od 10/2013. V poslednej dobe si všíma, že navrhovateľ robí veľké aktivity pre syna. Viac sa mu venuje ako kedykoľvek predtým. Dokonca v minulosti chcel, aby sa s malým učila jeho mama, čo sa jej zdalo nie dobré riešenie, keďže navrhovateľ má predsa strednú školu. Je si vedomá stavu, že mama manžela im aj veľa pomohla a za to jej ďakuje, ale urobila aj problémy. Nepáči sa jej, že navrhovateľ si kupuje syna. Nezdá sa jej normálne, že každý týždeň mu prinesie Lego za 15-30 eur, nie je to podľa nej dobré. Bola s mal. aj u psychologičky PhDr. F., naposledy tam boli s manželom 8.1.2014. Ona im povedala, že chlapec má problémy z toho, čo vníma doma a danú situáciu by mali zmeniť. Chcela, aby manžel navštívil psychológa PhDr. B., ale on to odmietol. Ona s návrhom na zverenie syna do striedavej osobnej starostlivosti nesúhlasila. Uviedla, že manžel sa synovi teraz začal venovať. Syn navštevuje druhý ročník ZŠ v T.. Manžel robí nočné zmeny a ona nevie, ako si predstavuje aj v takomto stave starostlivosť o syna. Uviedla, že aj psychologička jej odporučila so synom hovoriť otvorene, pretože dieťa napätie vníma. Manželka sa vyjadrila, že vysvetlila synovi stav, že sa rozvádzajú a zároveň ho uistila, že obaja rodičia ho majú veľmi radi. K MUDr. F. začali s chlapcom chodiť kvôli tomu, že sa u neho prejavili tiky. Uviedla, že ona zarába okolo 500 eur mesačne, pracovný čas má 7,5 hodiny. Školský klub v sume 10 eur mesačne platí niekedy ona, niekedy otec dieťaťa. Výdavky odhaduje z jej strany na mal. vo výške 100 eur. Strava ju vyjde pre mal. okolo 100 eur. Podľa nej maloletý nie je v poriadku, má tiky, zajakáva sa, preto s ním navštevuje psychologičku, momentálne v nadácii Slniečko. V otcovi dieťaťacíti určitú hmotnú podporu. Môže povedať, že otec sa synovi predtým ako všetko toto vzniklo, menej venoval. Teraz ho vezme aj do kina a konečne sa začal viac u B. angažovať. Po návrate z dovolenky v Turecku s otcom jej vrátil syna s poškodenou pokožkou na celý život. Mal popálenú pokožku od slnka. Zrejme otec jeho pobyt na slnku dostatočne nezvládol. Otec dieťa neprimerane oblieka a kupuje si ho. Vozí mal. na veľkej štvorkolke a keď mu ona povedala, že si to neželá, povedal jej, že to nevadí, veď mu ide kúpiť detskú štvorkolku. Keď je mal. s otcom, tak je ako keby zablokovaný a nechce nič hovoriť, odpovedá otázkami. Keby mala auto aj ona by brávala mal. neskôr do školského klubu, ako to robí otec. Otec dieťaťa ju veľakrát ponižoval, vyháňal z domu a hovoril o nej, že je príživníčka, vyhrážal sa jej, že ju bude vláčiť po súdoch, že po rozvode bude za všetko "cvakať". Veľa takýchto situácii sa odohralo pred mal. B., preto si ona myslí, že striedavá starostlivosť v jednom dome pre mal. B. nie je dobrý nápad. Mal. spáva, keď je s otcom s ním v izbe, keď je s ňou tak v druhej izbe, kde spí ona. Vyjadriala sa, že ako rodičia si nevymieňajú informácie o mal. a ich komunikácia je veľmi ťažká. Uviedla, že B. sa pomočoval, keď začal rozvod, predtým sa zajakával, preto s ním navštívila psychologičku, ktorá sa vyjadrila, že B. si nevie predstaviť, čo to je striedavá starostlivosť. Negatíva SOS u mal. dieťaťa v súčasnej dobe vníma ona tak, že ich syn funguje ako robot, ktorý sa prepína na párne a nepárne týždne. Konzultovala vec so psychológom a bolo jej povedané, že dieťa nemá chodiť za rodičom ale opačne, rodič za dieťaťom a prispôsobiť sa dieťaťu. U nich sa nezhodujú časy ukladania dieťaťa na spánok. Ona syna dáva spať okolo 21.00 hod. a otec okolo 22.30 hod. v bežnom týždni, cez víkend nechá syna hore aj do pol noci, čo otcovi dieťaťa vytýkala.

4.Právny zástupca manželky na pojednávaní uviedol, že v auguste 2015 bolo právoplatne rozhodnuté o SOS o mal. dieťa. Súd má možnosť porovnávať či je táto forma starostlivosti v najlepšom záujme dieťaťa. Na jednej strane možno konštatovať, že čo vhodnejšie môže byť ako SOS, keď rodičia spolu žijú v jednej domácnosti. Na druhej strane treba konkrétne sledovať daný prípad a rodinu. V prípade rodiny Q. a mal. B. je toto najväčší problém. S odstupom času môže konštatovať, že najväčším problémom tejto rodiny nie je ani pracovná doba otca, ale to, že rodičia dieťaťa spolu žijú. Z ich pohľadu v danom prípade spolužitie rodičov dieťaťa je priamou kontraindikáciou pre mal. dieťa forme SOS. V súvislosti s tým, ako manželia Q. spolu žijú, tak vyzerá aj ich vzťah k mal. dieťaťu. V týždni keď je syn u otca, spáva v posteli s otcom v jeho izbe. V týždni keď je u matky, spáva tam kde spáva matka. Napriek tomu, že dieťa má svoju detskú izbu. Na Vianoce malo dieťa dvojo Vianoc v jednom dome v roku 2015. Navrhovateľ odmietol návrh manželky na spoločnú večeru, ktorú ona navrhla. V decembri 2015 keď syn vracal na toalete a matka mu chcela byť nápomocná, otec dieťaťa jej nedovolil do tohto stavu zasiahnuť, keďže bol práve jeho týždeň v starostlivosti o dieťa. Je zrejmé, že syn má rád matku aj otca. V tomto smere žiadny spor nie je. Žiaľ ich spolužitie vždy končí ako bremeno pre mal. dieťa. Možno by SOS u nich lepšie fungovala keby spolu nežili, ale to nie je zrejme možné v danej chvíli posúdiť. Podstatný je výsledok tejto formy starostlivosti o dieťa a to taký, že dieťa je zmätené. Od 8/2015 je v totálnej dvojkoľajnej výchove a z pohľadu matky dieťaťa trpí. Z tohto dôvodu navrhol znalecké dokazovanie v tomto konaní, aby pedopsychológ posúdil charakterové vlastnosti a povahové vlastnosti rodičov a či za situácie, keď spolu žijú, sú schopní vychovávať dieťa. Matka dieťaťa daný stav opakovane konzultovala s viacerými psychológmi. Požiadal klientku, aby prekonzultovala so psychológom hrozby dvojkoľajnej výchovy dieťaťa. Bolo jej signalizované viacero negatívnych aspektov, ktoré sú obsahom správy PhDr. S. B., klinickej psychologičky a psychoterapeutky z 8.2.2016, ktorú súdu predložil. Zásadná je otázka, čo sa zmení ak by dieťa nebolo v SOS rodičov, ktorí žijú pod jednou strechou. Odpoveď na to je taká, že starostlivosť bude zabezpečovať jeden rodič a nebudú musieť sporné veci byť prenášané na dieťa. Podstatou vyjadrenia dieťaťa doteraz bolo to, že dieťa chce žiť v jednej domácnosti, konkrétne že by mu najviac vyhovoval stav žiť ostať bývať v jednom rodinnom dome v stave aby sa rodičia v starostlivosti o neho striedali. Dieťa v rodine vníma vzájomné konflikty rodičov. Pokiaľ by dieťa bolo zverené jednému z rodičov, minimálne čo sa stane, odpadnú konflikty medzi rodičmi súvisiace s SOS a dieťa ich nebude vnímať, aspoň v istom rozmere.

5.Kolízny opatrovník uviedol, že v súčasnej dobe sa neprikláňa k SOS z toho dôvodu, že komunikácia medzi rodičmi dieťaťa je vážne narušená a aj z dôvodu, že sa začal školský rok a je potrebné odsledovať starostlivosť zo strany otca aj čo sa týka školských povinností. Ďalším dôvodom je aj to, že rodinu Juranových zaradili do plánu mediačných stretnutí, ktoré bude prebiehať prostredníctvom akreditovaného subjektu. Jedná sa o tím mediačných pracovníkov a psychológov, ktorí bude pracovať s rodinou, najmä vzhľadom na viaznuci stav komunikácie medzi manželmi. Maloletý má podľa ich zistenia pozitívny vzťah k obom rodičom, ale dopad nie dobrej komunikácie medzi rodičmi môže výrazne ovplyvniť psychiku, vývin a postoj mal. dieťaťa.

6.Právny zástupca manžela v konečnom návrhu uviedol, že skutkový stav, tak ako bol zistený v tomto konaní nie je odlišný od skutkového stavu, ktorý bol zohľadnený v rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 5.2.2015, kde sa súd pri svojom rozhodnutí a v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s tvrdeniami a námietkami matky, pričom konštatoval, že SOS sa javí v súčasnosti ako najvhodnejšia forma starostlivosti o mal. B. a to aj napriek vážne narušeným vzťahom medzi rodičmi a ich vzájomnej neochote spolu komunikovať. Rodičia mal. dieťaťa žili a aj v súčasnosti žijú v jednej domácnosti a zabezpečujú starostlivosť o mal. dieťa striedavo. V súčasnosti je tomu tak už viac ako 1,5 roka. Poukázal na to, že súd v jeho skoršom rozhodnutí o UPP k mal. dieťaťu dospel k záveru, že obaja rodičia majú osobnostné predpoklady na vykonávanie SOS, obaja dokážu zabezpečiť komplexnú starostlivosť o mal. dieťa a napĺňať všetky jeho potreby. K totožnému záveru dospel aj odvolací súd, ktorý sa vysporiadal s námietkami matky uvedenými v odvolaní a konštatoval, že je plne v záujme mal. dieťaťa, aby bolo v osobnej starostlivosti oboch rodičov a to najmä poukazujúc na samotné vyjadrenie mal. dieťaťa. Odvolací súd námietky matky uvedené v podanom odvolaní, ktoré sú identické s námietkami, ktoré prezentovala matka v tomto konaní, považoval za účelové a neopodstatnené. Poukázal ha to, že v tomto súdnom konaní bol vypracovaný ZP, kde znalec potvrdil predchádzajúci názor súdov pokiaľ ide o schopnosti oboch rodičov rovnocenne zabezpečiť starostlivosť o mal. dieťa. Líšil sa však v názore - záver znalca, či je SOS najvhodnejšou formou starostlivosti s ohľadom na vzťahy medzi rodičmi. Chce poukázať na to, že nesúhlas matky s SOS ani negatívna komunikácia zo strany matky jej negatívne hodnotenie otca

nemôžu byť samé o sebe kontraindikáciou SOS a interpretované v neprospech otca. Poukázal aj na vek B., ktorý už napr. chodí do školy aj sám. V konaní nebol ničím preukázané záver, ktorý znalec interpretuje v prospech matky, že by pracovné zaradenie otca bolo dôvodom pre väčšiu dostupnosť matky. Z predložených listinných dôkazov takýto záver nevyplýva. Sporadická osobná starostlivosť zo strany iných osôb než rodičov ani u jedného z nich nemôže byť interpretovaná ako neschopnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa. Zdôraznil i skutočnosť, že, že súd má prihliadať aj na názor mal., pričom tento sa opakovane vyjadril v prospech rovnocennej starostlivosti. Sama matka dnes naznačila, že zverenie dieťaťa do jej starostlivosti by malo podľa nej urýchliť oddelené bývanie oboch rodičov, pričom však v súčasnosti títo naďalej bývajú v spoločnej domácnosti a súd má rozhodovať na základe aktuálneho skutkového stavu. Položil otázku, že pokiaľ je kontraindikáciou SOS zlá komunikácia oboch rodičov, ako sa situácia mal. dieťaťa zmení, ak bude zverené do starostlivosti len jedného z nich, pričom však títo budú aj naďalej v spoločnej domácnosti a v každodennom kontakte. Podotýkal, že denný režim mal. dieťaťa je v súčasnosti rovnaký, či je dieťa u matky alebo u otca. Zo všetkých uvedených dôvodov vyjadril presvedčenie, že v danom prípade neexistuje kontraindikácia pre SOS a táto je predovšetkým v záujme mal. dieťaťa a preto navrhol, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Na čas po rozvode mal. B. Q. zveril do SOS obidvoch rodičov tak, ako uviedli v písomnom návrhu na rozvod manželstva, pričom výživné súd neurčí.

7.Právny zástupca manželky v konečnom návrhu uviedol, že kolega opisoval resp. porovnával súdne rozhodnutie o UPP s týmto rozhodnutím tvrdiac, že skutkový stav je totožný ako v konaní o úpravu rod. práv, ktoré bolo dávno skončené. S týmto nemôže súhlasiť. Cituje z rozhodnutia KS, na ktoré sa odvoláva ,, Napadnuté rozhodnutie upravuje práva a povinnosti k dieťaťu iba dočasne a to do rozhodnutie o rozvode manželstva. Rodičia si v tejto dobe až do konečného rozhodnutia budú môcť overiť a osvojiť potrebné návyky súvisiace so SOS." KS teda jasne skonštatoval jeho postoj a odkazuje na dočasnosť tohto rozhodnutia až do rozhodnutia vo veci rozvodu. Kolega veľmi správne položil otázku, aký by bol rozdiel medzi SOS a stykom. Uvádza, že pre dieťa sa nič nezmení ale on si myslí, že sa mýli, pretože rozdiel je v tom ako to správne opísala aj znalkyňa, že rodičia svojím doterajším správaním hlavne vymedzujúc môj týždeň, jej týždeň, doviedli SOS do stavu, ktorá nemá nič spoločné so starostlivosťou o dieťa. Pritom obaja rodičia zhodne uvádzajú každý na toho druhého, že je to ten druhý, ktorý spôsobuje v jeho týždni rozbroje vo vzťahu k dieťaťu. Tu je aj odpoveď na otázku PZ navrhovateľa, ktorú zodpovedala aj samotná psychologička. Keď tento stav odpadne, už si rodičia nebudú mať potrebu dokazovať koho týždeň práve je, pretože dieťa bude zverené len do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov. Rozdiel je v tom, že už nebudú mať potrebu riešiť cez dieťa svoje spory v danom týždni. Vyjadril presvedčenie, že práve týmto spôsobom bude zabezpečené , že dieťa už nebude musieť mať dva stromčeky, že keď dieťaťu bude zle, nebude jeden rodič odháňaný druhým rodičom, lebo je to jeho týždeň. Poukázal na dôsledky realizovanej SOS , ktoré identifikovala znalkyňa v jej posudku. Tieto dôsledky žiaľ nenesú rodičia, ale dieťa. Konkrétne pocit viny, úzkostné stavy, strach, pričom tieto vyúsťujú do fóbií, strach z tmy, pavúkov. Dieťa ide dokonca tak ďaleko, že rodinnú stabilitu, ktorú zjavne nemá v rámci SOS, nahrádza ako to znalkyňa opisuje rituálmi napr. stále umývanie rúk, či ukladanie topánok. To sú konkrétne dôsledky na konkrétnom dieťati, ktorých výsledkom je, že SOS sa neosvedčila. Na prvý pohľad sa môže javiť, že najlepšia forma starostlivosti pre rodičov, ktorí spolu žijú v jednej domácnosti je SOS. V tomto konkrétnom prípade však rodičia dokázali opak. Tak ako to aj zdôvodnila znalkyňa. Ich odlišný prístup k dieťaťu spojený so spolužitím má za následok absurdný stav, ktorý prežíva v súčasnej dobe dieťa tak, ako ho opisujú obaja rodičia. Pokiaľ ide o výživné, navrhol určiť výživné v prípade zverenia dieťaťa do výlučnej starostlivosti matky vo výške 250 eur mesačne zo strany otca dieťaťa, čo podľa jeho názoru plne zodpovedá majetkovým pomerom otca, jeho príjmu a jednej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o úpravu styku, túto navrhol neriešiť v súdnom rozhodnutí a ponechať ju na budúcej dohode rodičov dieťaťa, keďže fixná úprava styku za situácie, keď rodičia spolu žijú, je nevykonateľná, nie je ju možné vykonať. Na záver zopakoval tvrdenie znalkyne, že SOS sa v prípade manželov Q. neosvedčila. Pretože počas realizácie tejto SOS dokázali dieťaťu pripraviť takú starostlivosť, výsledkom ktorej sú psychické problémy dieťaťa opísané znalcom. Vzniká teda posledná otázka čisto právna, u koho sú lepšie vytvorené podmienky pre zverenie do osobnej starostlivosti. Má za to, že lepšie sú splnené jednoznačne u matky, pretože tak ako znalkyňa uvádza, jej práca a pracovné zaradenie nie je a nebude kontraindikáciou starostlivosti o dieťa, čo v prípade otca nie je dané, pretože tento ako sám uviedol, je striedač a jednoducho jeho pracovnou náplňou je ísť robiť vtedy, keď nejaký zamestnanec odpadne alebo nebude môcť ísť do práce. Je to malý rozdiel medzi nimi, ale je to rozdiel.

8.Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie, hlavne na obsah a závery v konaní vypracovaný má zato, že od času kedy bol mal. B. zverený do SOS uplynula doba , ktorej výsledkom je , že SOS nie je v prospech mal. dieťaťa, nakoľko dieťa vníma vzájomné konflikty rodičov, snaží sa obom rodičom vyhovieť. Tým sa nezameriava na vlastné potreby a neprežíva spokojné detstvo. Súhlasil s vyjadrením znalkyne, ktorá preferuje u mal. B. dominantnú starostlivosť jedného z rodičov, ktorá by lepšie napĺňala potreby mal., ktorá by mu dávala pocit istoty a stability. Keďže mal. B. má rád oboch rodičov, taktiež u oboch rodičov nebol prítomný žiadny nedostatok v starostlivosti a výchove aj tak má za to, že vzhľadom na denné pracovné zaradenie matky, jej pracovné povinnosti a jej zamestnanie, ktoré umožňujú pravidelne zabezpečiť zo strany matky mal. napr. krúžky. Z hodnotenia školy vyplynulo, že matka o niečo lepšie spolupracuje so školou. Navrhol, aby bol mal. B. zverený do starostlivosti matke . Styk otca s dieťaťom aby bol upravený každý druhý týždeň od štvrtka do utorka, navrhol tiež upraviť styk otca so synom cez letné prázdniny dva týždne v júli a dva týždne v auguste, taktiež vianočné sviatky od 23.12. do 28.12 v starostlivosti jedného rodiča a následne od 29.12. do 6.1. nasledujúceho roka u druhého rodiča a veľkonočné sviatky nenavrhol upraviť. Výšku výživného navrhol pre maloletého zo strany otca v sume 220 eur mesačne.

9.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, sobášny list, rodný list dieťaťa, správy UPSVaR Nitra, správy RPPS pri UPSVaR Nitra, správy zamestnávateľa otca, správy zamestnávateľa matky, správu Obce T., správy ZŠ s MŠ T., vyjadrenia matky, potvrdenie o návšteve školy mal., správy o príjmoch matky, potvrdenia zamestnávateľa matky o pracovnom čase matky, jej príjme, pracovnom zaradení, potvrdenia zamestnávateľa otca o jeho príjme, dochádzke, pracovnom čase, fonde pracovného času, jeho čerpaní, pracovnom zaradení otca, správu Centra Slniečko n.o., odvolanie plnomocenstva pre pôvodného PZ matky, pracovnú zmluvu matky od jej zamestnávateľa a dodatky ku nej, potvrdenia o príjmoch otca, správu Centra Slniečko, plnomocenstvo pre nového PZ na strane matky, lekárske nálezy k zdravotnému stavu mal. dieťaťa, návrh na vykonanie dokazovania zo strany PZ matky, vyjadrenie matky k veci prostredníctvom jej nového PZ, doklady o výdavkoch na strane matky, výpis z LV č. XXX KU T., výdavky na strane mal., odborné vyjadrenie Mgr. T. A. z 27.4.2015, správu JUDr. F. A., mediátorky, správu PhDr. S. B., súkromná psychologická ambulancia z 8.2.2016, uznesenie OS Nitra o pribratí znalca do konania, vyjadrenie znalkyne PhDr. V. A., vyjadrenie PZ otca, znalecký posudok znalkyne PhDr. V. A. 17/2016, vyjadrenie PZ matky k ZP, vyjadrenie UPSVaR Nitra k ZP, vyjadrenie PZ otca k ZP, uznesenie o priznaní odmeny pre znalkyňu, spis OS Nitra sp. zn. 24P/240/2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

10.Manželia V. a V. Q. uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v T.. Ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. vo zväzku III, ročník 2004 na strane 65, pod poradovým číslom 10. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Manželia sú slovenskými štátnymi občanmi. Ich posledné spoločné bydlisko je na adrese T. XXX, pričom stále žijú v spoločnej domácnosti na uvedenej adrese. Navrhovateľ - manžel vidí hlavný dôvod rozpadu manželstva v tej skutočnosti, že manželka mala podľa neho mimomanželský pomer v dôsledku ktorého medzi nimi došlo k citovému ochladeniu. Manželka ako dôvod problémov v manželstve vidí to, že bývali u svokrovcov a matka navrhovateľa sa starala do ich vzťahu, pričom manžel sa skôr postavil na stranu matky, ktorá bola u neho na prvom mieste. Podľa vyjadrenia manželky iný vzťah ona nemala a nemá. Ani jeden z manželov nemal záujem zotrvať naďalej v manželskom zväzku. Manželia od 1/2013 nežijú spolu intímne. Ich manželstvo je vážne a trvalo narušené, neplní si funkcie, ktoré predpokladá vo svojich ustanoveniach Zákon o rodine a spôsobom súčasného stavu medzi nimi nevytvárajú vhodné a zdravé rodinné prostredie pre ich maloletého syna B..

11.V časti úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu žiadal navrhovateľ zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov dieťaťa. A výživné zo strany rodičov na mal. syna neurčiť. Manželka - matka mal. dieťaťa so striedavou osobnou starostlivosťou rodičov nesúhlasila, žiadala zveriť mal. do jej osobnej starostlivosti, určiť výživné zo strany otca na mal. vo výške 250 eur mesačne. Styk otca s mal. navrhla neupraviť a ponechať ho na ich budúcu dohode. Hlavným sporom u rodičov mal. dieťaťa bola teda forma starostlivosti o mal. dieťa, na ktorú mal každý z rodičov iný názor. Ich konflikt ohľadom ďalšej starostlivosti o syna sa u nich nepodarilo uzavrieť ani mediačnou dohodou, o ktorú sa rodičia pokúšali po intervencii súdu u JUDr. F. A., mediátorky.

12.Rozsudkom OS Nitra č.k. 24P/240/2014-67 zo dňa 05.02.2015, právoplatným dňa 11.08.2015, bol mal. B. Q., nar. XX.XX.XXXX na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa zverený do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. sumou 100 eur mesačne,

matke výživné určené nebolo. Mal. B. navštevoval v tom čase 3. ročník ZŠ v T.. Otec bol zamestnaný v spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Bratislava, kde priemerný mesačný čistý príjem bol vo výške 1 239,82 eur a poberal rodinné prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur mesačne. Okrem toho mal príjem z titulu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva vo výške 63 eur štvrťročne. Matka bola zamestnankyňou Sociálnej poisťovne s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 567,09 eur.

13.Z ich manželského zväzku pochádza mal. B. Q., nar. XX.XX.XXXX. V.. B. navštevuje aktuálne 5. ročník ZŠ v T.. Školský klub platia rodičia striedavo, ide o sumu 10 eur mesačne, tiež sa striedajú v platení stravy v škole pre maloletého, čo je 18-20 eur mesačne. Za lieky pre mal. matka platí 10 eur na dva mesiace za rybí olej, ktorý mal. užíva a 10 eur mesačne za vitamíny. Bežné výdavky, ktoré predstavuje oblečenie, obuv, strava a potreby do školy odhaduje matka na 100 eur mesačne. Otec bežné výdavky na mal. zo svojej strany odhaduje na 120 eur mesačne. Desiatu dávajú mal. do školy tiež striedavo. Bývajú spolu s mal. dieťaťom v rodinnom dome v T., ktorý vlastnia rodičia v BSM. Matka platí z výdavkov na bývanie v spoločnom dome plyn 52,64 eur mesačne, raz ročne daň z nehnuteľností a poplatok za vývoz komunálneho odpadu na tri osoby, čo je spolu 50 eur ročne. Matka platí mal. plávanie, chodí s mal. na výstavy psov, čo stojí 30-50 eur mesačne. Matka stále pracuje u zamestnávateľa Sociálna poisťovňa pobočka v Nitre, kde jej priemerný mesačný príjem predstavuje výšku 613,85 eur. Podľa potvrdenia zamestnávateľa matka má pružný pracovný čas a to 37 a ? hodiny týždenne, pričom základný pracovný čas je od 8,00 hod do 14,00 hod. a nevykonáva prácu počas sviatkov a víkendov, ani prácu nadčas. Otec dieťaťa pracuje u zamestnávateľa SLOVNAFT, a.s., kde dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 1 323,02 eur. Ide o pozíciu vnútorný operátor /podľa výkazu zamestnávateľa pre zúčtovanie mzdy označený ako "striedač" /, pričom v prípade dennej zmeny je na pracovisku od 5,45 hod. do 18,00 hod. a v prípade nočnej zmeny od 17,45 hod. do 06,00 hod rána. s nepravidelnou frekvenciou dva odpracované dni a dva dni voľna. Podľa potvrdenia zamestnávateľa otca je jeho pracovný čas 37,5 hod, pri striedaní ranných a nočných zmien, vrátane sviatkov a víkendových dní. Rozsah jednej pracovnej zmeny je 12,25 hodiny. Okrem toho má otec príjem z titulu funkcie poslanca obecného zastupiteľstva vo výške cca 70 eur štvrťročne. Otec je evidovaným vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 405, rok výroby 1991, ktoré predal podľa jeho vyjadrenia sa k veci za sumu 400 eur bez existencie zmluvy. Používa motorové vozidlo svojej matky, pričom za pohonné hmoty platí 70 eur mesačne. Otec platí mal. angličtinu 4 eura na 1 vyučovaciu hodinu, 100 eur mesačne platí výživné a 225 eur ročne platí maloletému životné poistenie. Platí pôžičku W. H. splátkou 470 eur mesačne, pôžičku si zobral na vyplatenie úveru v banke. V domácnosti platí poplatok za vodu, internet a poistenie domácnosti. Je výlučným vlastníkom domu po rodičoch, v ktorom býva jeho matka. Spolu s manželkou - matkou dieťaťa vlastní s BSM dom, ktorý aktuálne obaja manželia a ich syn obývajú.

14.Zo správy Centrum Slniečko, n.o. zo dňa 28.01.2015 vyplýva, že mal. emocionálne nedokáže a nevie spracovať najmä fyzickú odlúčenosť rodičov, zo správy zo dňa 27.05.2015 vyplýva, že obaja rodičia sa vedia o syna postarať a zabezpečovať jeho potreby, počas riadenej komunikácie v ich zariadení dokázali riešiť otázky ohľadom maloletého, odporúčajú súdu, aby rodičov viedol k zlepšovaniu vzájomnej komunikácie ohľadom zabezpečovania starostlivosti o syna a podpornú terapiu pre maloletého s cieľom zmierenia negatívneho vplyvu z dlhotrvajúcej situácie v rodine.

15.Zo správy ÚPSVaR Nitra zo dňa 03.09.2015 vyplýva, že mal. B. sa vyjadril, že by mu najviac vyhovovalo zostať bývať v ich rodinnom dome a nech sa rodičia striedajú pri jeho výchove, tiež uviedol, že sa u nich nič nezmenilo a mamina s ocinom sa stále hádajú.

16.Zo správy Mgr. T. A., neštátnej psychologickej ambulancie Šaľa vyplýva, že mal. je stresovaný tým, že si má zvoliť medzi možnosťami, ktoré si nedokáže v reáli predstaviť, prežíva stres z disharmonického rodinného prostredia a za súčasného stavu je pre dieťa najoptimálnejšie zotrvanie pri matke s tým, že plánovaný čas u otca bude možné časom predlžovať.

17.Zo správy Súkromnej psychologickej ambulancie PhDr. S. M., klinickej psychologičky a psychoterapeutky vyplýva, že v prípade dvojkoľajnej výchovy a protikladných vplyvov rodičov na dieťa môže vyvolávať emocionálne poruchy, či nežiaduce emocionálne prejavy, pričom pri konfliktoch rodičov sa dieťa dostáva do vnútorného konfliktu, ktorý negatívne ovplyvňuje vývin jeho osobnosti.

18.Zo správy ZŠ v T. vyplýva, že mal. B. je hravý, milý, zhovorčivý, ochotný pomôcť. Zapája sa do školských aktivít, chodí na vyučovanie pripravený, čisto oblečený a upravený, jeho prospech je výborný.

Väčšinou sa rodičovského združenia zúčastňovali obaja rodičia , v prípade neprítomnosti mal. v škole triednu učiteľku vždy včas informovala matka, ktorá s ňou ochotne komunikovala a mal. mal vždy po chorobe dorobené zameškané úlohy.

19.Zo znaleckého posudku PhDr. V. A. súdom ustanovenej znalkyne vyplýva, že mal. B. potláča vlastné vnímanie a prežívanie, že by medzi ním a rodičmi dochádzalo aj k negatívnym pocitom, pričom vníma oboch rodičov extrémne a nerealisticky pozitívne, idealizuje ich a v kontraste s nimi znehodnocuje seba. Stabilitu mu neposkytuje prostredie domova, preto sa ju snaží vniesť do života rituálmi ako je nadmerné umývanie a úzkostne presné ukladanie topánok. Obom rodičom prejavuje relatívne rovnako pozitívnych emócií a vníma, že od matky sa mu dostáva mierne viac pozitívnych emócií ako od otca. Znaleckým dokazovaním bolo ďalej zistené, že obaja rodiča sú schopní samostatne fungovať a postarať sa o dieťa, ani u jedného z nich nebola zistená osobnostná patológia, ale nezrelosť, ani jeden z nich teda nie je bez nedostatkov, čo sa týka predpokladu pre výchovu dieťaťa, čiže pri zverení dieťaťa do starostlivosti treba podľa znalkyne zohľadniť skôr praktické hľadiská ako je pracovná vyťaženosť rodičov, komunikácia so školou, či zabezpečovanie lekárskej starostlivosti. Rodičia vzájomnou neschopnosťou kooperovať a konfliktnosťou vytvárajú v maloletom pocity neistoty a strachu, vzbudzujú v ňom pocity viny za ich konflikty. Dieťa následne obviňuje seba, že im nedokázal predísť. Vplyv rodičov spôsobuje, že sebavedomie u maloletého je veľmi nízke. Nezameriava sa na vlastné potreby, ale na to, ako vyhovieť potrebe rodiča, v ktorého starostlivosti sa práve nachádza. Rodičia znehodnocujú jeden druhého v očiach dieťaťa vzájomnou kritikou a konfliktami. Pocit vlastnej identity je následne u dieťaťa nestabilný a to z dôvodu, že sa identifikuje s nereálnymi, skôr fantazijnými vzormi, lebo reálne vzory - rodičia zlyhávajú, čo prispieva k nereálnemu sebahodnoteniu. Obaja rodičia i maloletý vnímajú, že obývanie spoločnej domácnosti smeruje k častým konfliktom rodičov. Aktuálny stav rodičov, nie osobnostná štruktúra dieťaťa, neumožňuje, aby striedavá osobná starostlivosť bola pre dieťa prospešná a vhodná. Keďže tendencia k rivalite prevažuje nad tendenciou ku kooperácií, dominantná starostlivosť jedného z rodičov by lepšie napĺňala potreby mal. B. tým, že by mu dávala pocit stability a istoty. Maloletý je ochotný prezentovať akýkoľvek názor, o ktorom si myslí, že ho ochráni od straty oboch rodičov, na ktorých sa cíti byť aktuálne zvýšene závislý. Matka sa javí ako dostupnejšia vzhľadom na pracovné zaradenie bez potrebných nočných a poobedných zmien, v čase, keď je dieťa v domácnosti a môže mu zabezpečovať pravidelne záujmové aktivity. Matka je k otcovi kritická, nedôveruje mu, otec sa nedokáže zmieriť so zranením, keď matka dieťaťa ukončila s ním partnerský vzťah a správa sa k nej pasívne agresívne, keď s ňou odmieta komunikovať a rešpektovať ju. Maloletý je na prostredie, v ktorom vyrastá zvyknutý, ale dokáže si predstaviť aj iné miesto bývania. U rodičov sa znaleckým vyšetrením zistila osobnostná nezrelosť, ktorá sťažuje samostatné vysporiadanie sa so vzájomnými zraneniami, ktoré si rodičia rozpadom partnerského vzťahu navzájom spôsobili. Vnútorné napätie, vývinové uviaznutia, strachy, negatívny sebaobraz, tak ako boli u mal. B. opísané, sú výsledkom výchovného pôsobenia rodičov. Znalkyňa uzatvára jej zistenia stavom, že kým rodičia nebudú schopní kooperovať, striedavá osobná starostlivosť je v ich prípade kontraindikovaná.

20.Podľa § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

21.Podľa § 23 ods. 1 citovaného zákona súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

22.Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

23.Podľa § 24 ods. 1 citovaného zákona, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24.Podľa § 24 ods. 4 citovaného zákona, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

25.Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia , ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26.Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27.Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

28.Podľa § 62 ods. 1 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

29.Podľa § 62 ods. 2 citovaného zákona, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

30.Podľa § 62 ods. 3 citovaného zákona, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

31.Podľa § 62 ods. 4 citovaného zákona, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

32.Podľa § 62 ods. 5 citovaného zákona, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

33.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

34.Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

35.Podľa § 100 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok /ďalej len CMP/ s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

36.Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že manželstvo uzatvorené medzi manželmi Q. je vážne a trvalo rozvrátené. Manželia spolu ako partneri intímne nežijú od 1//2013. Každý z nich žije svoj vlastný život a ani jeden z nich neprejavil záujem manželské spolužitie obnoviť napriek stavu, že z ich manželstvu predchádzal dlhotrvajúci vzťah pred vstupom do manželstva v rámci ktorého manželia mohli dostatočne spoznať pomery na strane jeden druhého. Manžel vytýka manželstve jej iný vzťah, ktorý však manželka v jej vyjadrení poprela. Manželka označuje prvopočiatky problémov v manželstve obdobím, keď bývali u svokrovcov a matka manžela sa starala do ich vecí a v danej situácii manžel pri nej nestál, pričom pre neho bola jeho matka na prvom mieste, čo manželku zraňovalo. Manželia

sa počas trvania manželstva odcudzili, stratili jeden k druhému citový vzťah. Každý začal žiť vlastný život, prestali komunikovať, a to nielen ako manželia ale i ako rodičia maloletého syna B.. Napätie v ich vzťahoch sa stupňovalo i počas konania vo veci rozvodu manželstva. Toto konanie na súde začalo na základe návrhu manžela ale aj manželka podal návrh s totožným predmetom konania /sp. zn. 11P/382/2013/, ktoré však bolo súdom zastavené, potom, čo manželka jej návrh zobrala späť v celom rozsahu, keďže sa dozvedela, že návrhu na rozvod a UPP k mal. dieťaťa, ktorý bol už podaný skôr zo strany jej manžela. V manželstve vnímala manželka zo strany manžela ponižovanie pred cudzími ľuďmi ale i pred synom. Stav v manželstve zasiahli hádky a nedorozumenia, a to hlavne v období, keď sa manželka po materskej dovolenke mala vrátiť do práce. Obnovu spolužitia medzi manželmi nebolo možné predpokladať a možno konštatovať, že v priebehu konania pred súdom sa vyostrili navyše i rodičovské vzťahy medzi manželmi s výrazne negatívnym dopadom na mal. syna B.. Ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností sa manželia nedokázali dlhodobo dohodnúť, a to ani napriek spolupráci s mediátorom, UPSVaR Nitra - RPPS, psychológom a nepriaznivý vývoj v ich rodičovských vzťahoch veľmi citlivo vnímal maloletý B.. Napriek nefunkčnosti ich manželstva, napätej atmosfére medziľudských vzťahov, neochote v čomkoľvek kooperovať manželia zotrvávali v jednej domácnosti a obaja striedavo v týždňových intervaloch realizovali starostlivosť o mal. B.. Hoci táto forma výkonu starostlivosti o maloletého bola len dočasným riešením, a to na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa, v priebehu konania o rozvod manželstva sa začala jednoznačne ukazovať ako nie vhodné riešenie pre mal. dieťaťa. Zhodu vo výchove dieťaťa nebolo možné dosiahnuť dohodou rodičov dieťaťa v stave, keď absolútne zlyhala ich komunikácia. Súd na posúdenie stavu optimálneho riešenia starostlivosti o mal. B., potom, čo v rodičovskej kooperaácii zlyhali obaja rodičia dieťaťa, pribral do konania znalca z odboru klinickej psychológie pre deti a dospelých PhDr. V. A., ktorá zodpovedala pre potreby súdneho zásadné otázky, na ktorých obsahu sa podieľali účastníci konania a ktoré predložil znalkyni súd zo svojej úradnej moci. Ani pri znaleckom vyšetrení rodičia spolu nekomunikovali. V zmysle záverov znaleckého posudku, ktorými zodpovedala znalkyňa súdom formulované otázky, na ktorých tvorbe participovali aj účastníci konania, sú obaja rodičia pre B. najvýznamnejšími osobami. B. dieťa však práve seba vníma ako dôvod sporov, ktoré existujú medzi jeho rodičmi a pritom popiera a potláča vlastné vnímanie a prežívanie, že by medzi ním a rodičmi dochádzalo aj k negatívnym pocitom. Oboch rodičov maloletý vníma extrémne a nerealisticky pozitívne a idealizuje ich a súčasne znehodnocuje seba. Zlosť, ktorú dieťa prežíva obracia následne proti samému seba a práve seba vníma dieťa ako zdroj konfliktov. Pozitívne emócie lásky sú v jeho vnímaní spojené skôr s minulosťou. U maloletého sa prejavuje pocit viny zvýraznená úzkosť a strach, že by autentickým prejavením jeho vlastnej zlosti zhoršoval konflikty medzi rodičmi a súčasne i strach z následnej straty domova. Rituály pozorované u dieťaťa - nadmerné umývanie a úzkostne presnené ukladanie topánok môžu byť tiež formou zbavovania sa vnútornej tenzie a úzkosti, ktoré maloletý nedokáže odreagovať iným spôsobom. Vnesenie pravidelnosti a stability do jeho života rituálmi priniesol stav, že stabilitu mu neposkytuje prostredie domova. Obom rodičom maloletý prejavuje relatívne rovnako pozitívnych emócií a vníma, že od matky sa mu dostáva mierene viac pozitívnych emócií ako od otca. Rodičia nedokážu povýšiť záujem ich syna nad ich vlastnú rivalitu. B. býva smutní, keď sa rodičia hádajú a svoje šťastie vníma tak, keby nastal stav, že by sa jeho rodičia na seba usmievali a normálne by komunikovali a nehádali sa. Obaja rodičia sú rozhodne schopní samostatne fungovať a tiež sa o dieťa samostatne postarať. Aj znalkyňa poukázala na sto, že pri zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov treba primárne zohľadniť praktické hľadiská ako časová dostupnosť rodiča z dôvodu pracovnej vyťaženosti, komunikácia so školou, zabezpečovanie lekárskej starostlivosti, rozvíjanie dieťaťa v mimoškolských činnostiach a najmä snahu a ústretovosť voči druhému rodičovi. Rodičia B. priznali, že nevedia spolu komunikovať a zjednotiť sa na riešení prípadných synových ťažkosti / napr. spanie v izbe/ Rodičia svojím doterajším pôsobením na syna a neschopnosti kooperovať vytvorili B. pocity neistoty, strachu, znižujú jeho emocionálnu spontánnosť a sebavedomie a vzbudzujú v ňom pocity viny za ich konflikty. Dieťa má z ich konfliktov strach. Zároveň si rodičov idealizuje. Je zameraný na to, ako vyhovieť potrebe rodiča, v ktorého starostlivosti práve je. Takýto vplyv rodičov spôsobuje súčasne i veľmi nízke sebavedomie u maloletého. Pocit vlastnej identity je následne u dieťaťa nestabilný z dôvodu, že sa identifikuje s nereálnymi skôr fantazijnými vzormi, lebo reálne vzory - rodičia zlyhávajú, čo prispieva k nereálnemu sebahodnoteniu. Aj podľa vyjadrenia znalkyne by SOS mala byť o vzájomnej kooperácií rodičov v záujme jednotného výchovného postupu a o vzájomnej úcte. Dieťa by ju malo vnímať ako stav, v ktorom sa rodičia rešpektujú. Aktuálna starostlivosť o maloletého tieto atribúty postráda a preto sa ukazuje SOS u B., ktorú rodičia u neho realizujú na základe rozhodnutia súdu /UPP na čas do rozvod/ v reálnom živote ako neúspešná a nevhodná. Súčasne i obaja rodiča ako aj maloletý vnímajú, že obývanie spoločnej domácnosti smeruje k častým vzájomným konfliktom rodičov a domnievajú sa, že rozdelenie domácností by viedlo k poklesu rodičovských stretov. Znalkyňa

jednoznačne uzatvára stav zisťovaných skutočností v pomeroch v rodine dieťaťa tak, že aktuálny vzťah rodičov dieťaťa, nie osobnostná štruktúra dieťaťa, neumožňujú, aby striedavá osobná starostlivosť bola pre dieťa prospešná a vhodná. Tendencia rivality prevažuje u nich nad tendenciou ku kooperácii a preto by dominantná starostlivosť jedného z rodičov lepšie napĺňala potreby maloletého B. tým, že mu dávala pocit stability a istoty. Bez rivality rodičov a znížením konfliktov by mohlo dôjsť k odstráneniu vývinových deficitov u maloletého a dieťa by sa mohlo v kludnom a stabilnom prostredí koncentrovať na vlastný osobnostný potenciál. U oboch rodičov znalkyňa konštatuje prítomnosť ich osobnej nezrelosti, pričom matka sa javí vzhľadom na jej denné pracovné zaradenie bez poóbedných a nočných pracovných zmien ako dostupnejšia v čase, keď je dieťa v domácnosti a môže mu pravidelne zabezpečovať poobedné záujmové aktivity, pričom i z hodnotenia školy vyplýva, že s matkou je o niečo lepšia komunikácia. Maloletý uvádza preferenciu SOS o neho, ale bez hádok a konfliktov, z ktorých je už unavený a navyše i smutný. Mal problém vyjadriť sa k starostlivosti formou, že by volil jedného rodiča, pretože následne s tým vnímal stav, ktorý zhorší jeho vzťah k druhému rodičovi, keďže pozoruje konkurenčné vzťahy rodičov. Je ochotný prezentovať akýkoľvek názor, o ktorom si myslí, že ho ochráni od straty oboch rodičov, na ktorých sa cíti byť aktuálne zvýšene závislý. Komunikácia rodičov je hodnotená znalcom ako nedostatočná, niekedy konfliktná. Medzi rodičmi dochádza ku vzájomnej ignorácii a takýto stav komunikácie je určite prekážkou pre výkon SOS o mal. dieťa. Rodičia nie sú schopní robiť kompromisné riešenia a konštruktívne spoločné závery v otázkach týkajúcich sa dieťaťa, čo sa prejavilo i počas konania vedeného v danej právnej veci. Rodičia nepreukázali schopnosť vzájomne sa rešpektovať. Otec dieťaťa ako manžel sa nedokáže zmieriť so zranením, keď matka dieťaťa - manželka ukončila s ním partnerský vzťah a správa sa k manželke pasívne agresívne, keď omieta s ňou komunikovať a rešpektovať ju. Ani jeden z rodičov nie je schopný maloletému predstavovať pozitívny obraz druhého rodičia a maloletý tak nemôže mať pozitívny obraz o výchovných autoritách, pretože jeho výchovné vzory sú znevažované a spochybňované, čo sa môže odraziť v dopade na jeho vlastnú identitu a tiež budúci postoj voči iným. Maloletý by chcel SOS ale vadia mu hádky a nekomunikácia rodičov. Otec sa snaží dieťa od matky separovať v jeho týždni, aby dokázal vlastnú výchovnú kompetentnosť. Na druhej strane matka vie, že maloletý má pozitívny emocionálny vzťah aj k otcovi a potrebuje ho ako mužský vzor. Matka otca kritizuje za jeho rozhodnutia a výchovné postupy a on sa bráni prostriedkami pasívnej agresivity - nekomunikácia, nerešpektovanie, nekontaktovanie sa a nad druhej strane by synovi rád doprial "oboch rodičov tak, ako je to u detí v kompletných rodinách". U rodičov dieťaťa bola vyšetrením u znalkyne zistená ich osobnostná nezrelosť, ktorá sťažuje samotné vysporiadanie sa so vzájomnými zraneniami, ktoré si títo rozpadom ich vzťahu spôsobili a tu znalkyňa upozorňuje na stav, že kým rodičia - manželia nebudú schopní uzavrieť ich životnú etapu rozpadu manželstva a ako vyšší záujem nebudú vnímať rodičovskú koalíciu, bude SOS kontraindikovaná. Výsledkom výchovného pôsobenia rodičov je v súčasnej dobe žiaľ stav vývinového uviaznutia B., jeho vnútorné napätie, strach a negatívny sebaobraz. Pre odstránenie tohto stavu, je potrebné zabezpečiť pre dieťa výchovné prostredie stabilné, harmonické a rešpektujúce v prvom rade potreby a záujem dieťaťa a to nie je možné dovtedy, pokým rodičia nebudú schopní kooperovať. Základným predpokladom použitia inštitútu SOS rodičov o dieťa je i podľa slovenského právneho poriadku stav, že obaja sú spôsobilí dieťa vychovávať, záujem zo strany oboch rodičov o starostlivosť o dieťaťa, záujem mal. dieťaťa, stav, že SOS zaistí potreby dieťa lepšie ako výlučná starostlivosť, stav, že SOS vyhovuje osobnosti dieťaťa, stav že rodičia zabezpečujú stabilitu a stav, že dieťa nebude opakovane vytrhávané z jeho sociálneho prostredia. V tomto smere treba poukázať na skutočnosť, že ak sú medzi rodičmi konfrontačné a opozičné vzťahy, zverenie dieťaťa do SOS nie je v jeho záujme, keďže v SOS je nutná je nevyhnutná ochota rodičov komunikovať bez konfrontačného tónu / 11CoP/3021/2014 /KS BA/. Právna teória uvádza, že záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia a stability, tiež tolerancie a harmónie a aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému i sociálnemu rozvoju a aby boli súčasne rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Názoru mal. dieťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine nahradiť dohodou rodičov. Autoritatívne rozhodnutie sa uplatní zo strany súdu až ako druhoradé riešenie, pokiaľ medzi rodičmi ku dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťa nedôjde. Pokiaľ ide o SOS, a je z vykonaného dokazovania zrejmé, že obaja rodičia sú spôsobilí maloletého vychovávať, obaja rodičia majú o osobnú starostlivosť záujem a SOS je aj v záujme mal. dieťa, sú splnené hmotnoprávne podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine. Pre zaistenie stability zo strany rodičov pre dieťa by mal nastať stav, že rodičia nepôsobia na dieťa negatívne, nevytvárajú na dieťa nátlak vedia sa dohodnúť o veciach

súvisiacich so školskou dochádzkou, s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa. Je dôležité počuť aj názor dieťaťa, dôvody, pre ktoré dieťa uprednostňuje prípadne neuprednostňuje SOS. SOS nie je napríklad vhodná pre deti s poruchami správania. Dôležitá pre tento inštitút je skutočnosť, že rodičia i napriek rozvodu dokážu navzájom vychádzať, vedia sa dohodnúť, spolupracujú, potreby dieťaťa sú pre nich prvoradé a ich osobné vzťahové problémy neprenášajú do ich vzťahov s maloletým dieťaťom. Tieto predpoklady však v prípade výkonu rodičovských práv a povinností u mal. B. zo strany jeho rodičov naplnené nie sú a preto súd formu SOS rodičov o mal. syna vylúčil ako úpravu práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu na čas po ich rozvode. Možno konštatovať, že rodičia prostredím, ktoré spolu vytvárali a naďalej správaním sa k sebe - nekomunikáciou, nekooperáciu, ktoré zásadne vnímalo ich mal. dieťaťa, doslova osobnosť dieťaťa devastovali. Takýto stav nie je ďalej pre dieťa prípustný. Je nežiaduci. Dieťa potrebuje jednotné výchovné vedenie a oslobodenie od stavu, ktorý mu spôsobuje strach, vývinové uviaznutia a vnútorné napätia. Uvoľnenie týchto nežiaducich vplyvov rodičov, ktoré produkuje predovšetkým ich trvajúci pobyt v jednej domácnosti v atmosfére gradovania ich vzťahov, bude pre mal. B. znamenať doslova oslobodenie a je žiaduce aktuálne starostlivosť o dieťa sústrediť do rúk jedného rodiča. Súd s prihliadnutím na závery znaleckého posudku i zisťovania názoru mal. dieťaťa a sledovanie postojov rodičov v priebehu konania má za to že aktuálne vhodnejším rodičom pre zabezpečovanie osobnej starostlivosti o mal. B. by bola matka dieťaťa. V konaní sa javila ako ústretovejšia kompromisom, ústretovejšia k spolupráci, ktorá mala v priebehu konania prispieť k uvoľneniu napätia rodičov a tiež v hľadaní určitých kompromisnejších riešení. Nespracované problémy v manžel6stve sa výrazne podpísali pod nefunkčnosť manželov ako rodičov a vyžadujú zrejme aj istý čas, aby najmä manžel v tomto smere dospel sám v sebe k vnútornému zmiereniu sa so stavom, ktorý zaiste vyprodukovali minimálne dvaja aktéri /manželia/. V stave, keď sú manželia súčasne i rodičmi mal. dieťaťa nie je namieste vnášať do rodičovského vzťahu pasívnu agresiu, odmietať komunikovať a nerešpektovať druhého rodiča. Táto výtka patrí predovšetkým manželovi - otcovi dieťaťa. Samotné dieťa je už zo stavu pomerov jeho rodičov unavené. Jeho rodičia nie sú schopní rozhodovať konštruktívne a spoločne o záležitostiach, ktoré sa ich syn týkajú a už vôbec robiť kompromisy. Súd teda mal. B. zveril matke, u ktorej vnímal výrazne silnejšiu vôľu a ochotu komunikovať a produkovať pozitívne riešenia pre prítomnosť i budúcnosť mal. B., ako aj väčšiu mieru ústupčivosti a tiež angažovanosti sa na riešení problémov v rodičovských vzťahoch i počas samotného konania pred súdom. Tak isto i jej pracovná angažovanosť, rozvrh pracovného času, hodnotenie komunikácie matky so školou podporili rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa matke. Aby sa aj otec na výchove dieťaťa podieľal, súd upravil jeho styk s mal. synom v rozsahu ako uvádza výroková časť tohto rozsudku, aby nechýbal u mal. dieťaťa aj otcovský vzor, aby sa mohol naďalej budovať aj vzťah B. s otcom. Otec sa so synom bude stretávať počas víkendov, v bežnom týždni, rovnako počas letných školských prázdnin, kedy je možné dať iný rozmer aktivitám pre dieťa, realizovať dovolenku a pod. Tak isto súd osobitne upravil obdobie zimných školských prázdnin do ktorého spadá i obdobie vianočných sviatkov, striedavo upravil pre rodičov i jarné školské prázdniny a tiež obdobie veľkonočných sviatkov. Podstatné v danom stave je, že takouto formou úpravy práv a povinností rodičov k mal. sa budú eliminovať problémy medi rodičmi a strach dieťaťa z nich. Zaistí sa stabilita výchovného vedenia pre dieťa a v konečnom dôsledku situácia môže priniesť pre maloletého pocit istoty bez hádok a konfliktov, z ktorých dieťa pociťuje aktuálne smútok a únavu, čo zrejme nie dobre vplýva na jeho zdravotný stav a psychickú pohodu. Z hľadiska znalkyňou konštatovanú osobnú nezrelosť rodičov, súd vidí ako dôvodné, aby každý z rodičov urobil maximum pre stav, aby doterajšie negatíva ich rodičovského vzťahu prehodnotil a v záujme mal. syna dokázal upraviť svoje správanie, postoje a názory poprípade i po porade s odborníkom v otázke rodičovských vzťahov, čo by sa mohlo stať prínosom pre mal. B. a jeho budúcnosť, na ktorej by malo záležať obom rodičom. Je v prvom rade z ich strany potrebné zaistiť pre mal. jednotné výchovné vedenie, odstrániť napätie a poskytnúť mu zázemie v stabilite a harmónii ich vzťahov. V stave zverenie mal. dieťaťa matke, súd určil výživné zo strany otca pre maloletého v rozsahu sumy 180 eur mesačne. Pritom zohľadnil zistený a už opísaný stav odôvodnených potrieb mal. dieťaťa a súčasne možností, schopností a tiež majetkových pomerov na stranách rodičov dieťaťa. Prihliadol na výšku príjmov rodičov, ktoré títo dosahujú výkonom práce v pracovných pomeroch, kedy matka dosahuje príjem 613,85 eur mesačne a otec 1.323,02 eur mesačne v priemere v čistom. V súčasnej dobe ani jeden z nich podľa ich vyjadrení nemá iný príjem z výkonu práce. Pracovnú pozíciu majú obaja rodičia dlhodobo stabilnú, prinášajúci pre nich istú životnú úroveň, ktorú na ktorú má právo i mal. dieťaťa. Ich životná úroveň sa premieta i vo vlastníctve nehnuteľného majetku, a to domu, v ktorom zatiaľ obaja bývajú ako aj v spôsobe života, ktorý vedú. Otec je navyše vlastníkom rodinného domu, v ktorom býva jeho matka. Dieťa má v zásade základné životné potreby spočívajúce v potrebách na stravu, ošatenie, obuv, potreby a poplatky do školy, voľnočasové aktivity. Už len úroveň príjmov rodičov dieťaťa a ich majetkových pomerov je rozdielna a preto sa tento stav musí

prejaviť aj vo výške súdom určeného výživného, ktoré bude otec povinný platiť na mal. syna k rukám matky dieťaťa. Matka prevažnú časť vyživovacej povinnosti, ktorú ku synovi má bude vyvažovať jej osobnou starostlivosťou o dieťaťa a jej miera podieľania sa na výžive syna by za daného stavu mala byť aspoň na úrovni 20 eur mesačne. Časť odôvodnených potrieb mal. dieťaťa bude pokrytá aj prídavkom na dieťa v sume 23,52 eur mesačne, ktorý má rodič, ktorému bolo dieťa zverené do jeho starostlivosti k dispozícii ako štátnu dávku. Táto však nesupluje jemu zákonom danú vyživovaciu povinnosť.

37.Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

38.Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

39.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa § 363 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.