Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35C-131-2016.pdf
PDF · 83.47 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/131/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Dojčánovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Š. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. Z., o zaplatenie 705,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 29.3.2016, domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 705,88 Eur s úrokom 54,50 Eur (predstavuje dohodnutý úrok v zmysle Zmluvy, ktorý bol odporca povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia. Úroková sadza vo výške 18,9% p.a. vyplýva zo Zmluvy), úroky z omeškania 2,67 Eur (Každá omeškaná dlžná splátka je odo dňa nasledujúceho 30 jej splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a.. Úrok z omeškania bol dohodnutý v Zmluve v zmysle § 369 ods. ] Obchodného zákonníka, a to v článku Následky porušenia zmluvných povinností: „Ak klient neuhradí úver v lehote splatnosti Úveru, je povinný uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia“.), úrok 18,9% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 705,88 Eur od 12.3.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to: z nezaplatenej istiny vo výške 705,88 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 54,50 Eur od 12.3.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 20.2.2012 Úverovú zmluvu č. XX/XXX/XX, na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach. Celý úver aj s príslušenstvom bol žalovaný povinný splatiť do 31.12.2069. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 15.2.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru v lehote do dátumu uvedeného vo výzve. Po zosplatnení úveru do podania žaloby žalovaný nevykonal žiadne úhrady.
2. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s listinným dôkazmi predloženými žalobcom - zmluvou o úvere, výzvou na predčasné splatenie dlhu, poslednou upomienkou, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, a zistil tento skutkový stav veci:
4. Dňa 17.2.2012 uzavreli strany úverovú zmluvu - Optim pôžička č. XX/XXX/XX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou splátkového bezúčelového úveru za podmienok uvedených v zmluve, a to vo výške úveru 1.000,- Eur, s fixnou úrokovou sadzbou 18,9% ročne,
poplatkom za správu úveru 1,99 Eur mesačne, výškou anuitnej splátky 50,36 Eur, počtom anuitných splátok 24, splátky boli dojednané mesačne so splatnosťou v 15. deň kalendárneho mesiaca. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 24 mesiacov odo dňa podpísania zmluvy, výška RPMN 25,53%, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy 45,23%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 1.256,40 Eur.
5. Poslednou upomienkou z 20.12.2012 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie omeškaných splátok úveru. Listom z 15.2.2013 vyzval žalobca žalovaného na predčasné splatenie úveru s príslušenstvom do 28.2.2013 z dôvodu, že neplnil podmienky úverovej zmluvy napriek opakovaným upozorneniam žalobcu.
6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 52 ods.1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
8. Na tento zmluvný vzťah sa vzťahuje právna úprava zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 20.2.2012 spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa §2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 20.2.2012 na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. Podľa ust. § 100 ods. 1Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
12. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v súčasnom znení orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,-
Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 24 pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,36 Eur. Žalovaný podľa vyjadrenia žalobcu záväzok vyplývajúci zo zmluvy riadne neplnil v dôsledku čoho bol listom z 15.2.2013 vyzvaný na predčasné splatenie poskytnutého úveru do 28.2.2013. Účinky predčasného zosplatnenia úveru podľa žaloby nastali dňom 11.3.2013, ku ktorému dňu pohľadávka žalobcu pozostávala z istiny vo výške 705,88 Eur, úrokov vo výške 54,50 Eur a úroku z omeškania vo výške 2,67 Eur. Nakoľko tieto skutkové tvrdenia neboli zo strany žalovaného popreté, súd ich v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku považoval za nesporné.
15. Súd dospel k záveru, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
16. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.
17. V zmysle citovaného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 súd musí prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, teda v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky žalovaného. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde, nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.
18. V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi dohodnuté plnenie v splátkach, pričom podľa tvrdenia žalobcu došlo k predčasnému zosplatneniu celého dlhu s účinnosťou k 11.3.2013 na základe čoho mal žalovaný uhradiť celý neuhradený úver. Nakoľko splatnosť dlhu nastala dňom 11.3.2013, trojročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, začala plynúť 12.3.2013, teda dňom nasledujúcim po splatnosti celého dlhu, a uplynula 12.3.2016. Žaloba bola na súd podaná až 29.3.2016, v dôsledku čoho je nárok žalobcu premlčaný a nemožno mu priznať právo na jeho plnenie v súdnom konaní.
19. Pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah súd vychádzal z toho, že pri spotrebiteľských zmluvách majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Napriek existencii dualistického systému záväzkového práva v našom právnom poriadku, súd nevidí dôvod posudzovať premlčanie v spotrebiteľskej, a teda typickej občianskoprávnej veci podľa právnej úpravy, ktorá reguluje vzťahy v zásade medzi podnikateľmi. Najmä s prihliadnutím na to, že Občiansky zákonník takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia.
20. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko však žalovanému doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.