Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/681/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcu: CCS - Cargo Customs Service s.r.o. so sídlom Bratislava, Gajova 13, IČO: 35 746 793, proti žalovanému: C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Q. XX, o zaplatenie 823,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 823,- eur spolu s úrokom z omeškania 5,05 % p. a. odo dňa 15.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.10.2015 domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 823,- eur s príslušenstvom na základe tej skutočnosti, že žalobca dal žalovanému výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.8.2015 podľa § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného v práci a súčasne vo výpovedi bol žalovaný upozornený na povinnosť zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, vykonávať prácu a tiež bol upozornený na právne následky nezotrvania zamestnanca u zamestnávateľa počas výpovednej doby. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej doby dňa 30.9.2015. Žalovaný počas celej výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával prácu, a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas výpovednej doby. Vzhľadom na túto skutočnosť žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie peňažnej náhrady podľa § 62 odsek 8 Zákonníka práce za jeden mesiac vo výške žalovanej sumy a listom zo dňa 3.9.2015 s doručenkou, ktorý za žalovaného prevzala jeho manželka dňa 8.9.2015. Žalovaný do dňa podania žaloby peňažnú náhradu nezaplatil.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nárok žalobcu nenamietal a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali opak tvrdenia žalobcu.

3. Dňa 14.11.2016 súd pojednával v neprítomnosti žalovaného podľa ustanovenia § 180 C.S.P., ktorý mal doručenie predvolania vykázané v súlade s ustanovením § 116 odsek 3 C.S.P.

4. Súd vykonal dokazovanie prednesom žalobcu a oboznámením s listinnými dôkazmi a to: Pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným, výpoveďou zamestnávateľa z pracovného pomeru, výzvou na nástup do práce, výzvou na zaplatenie peňažnej náhrady podľa § 62 odsek 8 Zákonníka práce, platobným rozkazom, uznesením o zrušení platobného rozkazu, a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalobca zastúpený poverenou zamestnankyňou uviedol, že na opodstatnenosti žalobného nároku trvá, nakoľko žalobca na základe skutkových i dôkazných prostriedkov splnil dôkazné bremeno v tomto konaní, a preto navrhla žalobe vyhovieť. Nárok žalobcu pozostáva z peňažného nároku a dohody uvedenej v pracovnej zmluve, na základe ktorej žalobca je oprávnený vyúčtovať žalovanému peňažný nárok za nezákonnú absenciu v trvaní jedného mesiaca pri plynutí výpovednej lehoty s tým, že žalovaná suma predstavuje priemerný mesačný zárobok bývalého zamestnanca, o čom zástupkyňa založila do spisu potvrdenie. Zároveň uviedla, že v tomto konaní nebude už predkladať žiadne iné dôkazy, lebo žalobca všetky doložil, ktoré považoval za dôležité. V prípade úspechu si uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

6. Pracovnou zmluvou žalobca preukázal, že takúto uzatvoril so žalovaným s nástupom do práce dňa 2.6.2015, pracovný pomer sa uzatvoril na dobu neurčitú s funkciou a pracovným zaradením: operátor logistiky, vodič VZV s tým, že mzda bola dojednaná ako základná vo výške 465,- eur mesačne a okrem základnej mzdy môže byť zamestnancovi priznaná výkonnostná odmena až do výšky 258,- eur za mesiac. Pracovná zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami dňa 1.6.2015.

7. Výpoveďou zamestnávateľa z pracovného pomeru žalobca preukázal, že dal žalovanému výpoveď podľa § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce v platnom znení na základe tej skutočnosti, že sa dopustil závažného porušenia pracovnej disciplíny tým, že odo dňa 18.7.2015 nenastúpil do práce, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepredložil relevantné doklady ospravedlňujúce jeho neprítomnosť. Zároveň v tejto výpovedi bol upozornený aj na právny nárok zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Tiež bol upozornený, že jeho pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby, ktorá je 1 mesiac a začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa posledný deň príslušného kalendárneho mesiaca.

8. Výzvou na nástup do práce žalobca preukázal, že takúto doručil žalovanému a túto výzvu si žalovaný neprevzal a prevzala ju miesto neho manželka dňa 3.8.2015, podľa ktorej bol vyzvaný žalobcom na dodržiavanie pracovnej disciplíny a pracovných povinností v zmysle Pracovnej zmluvy zo dňa 1.6.2015 bol upozornený na to, že odo dňa 18.7.2015 do dňa 28.7.2015 nenastúpil do práce a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Preto ho žalobca ako zamestnávateľ touto výzvou vyzval o nástup do práce. Bol upozornený žalobcom pre prípad, že nenastúpi bezodkladne do práce a svoju neprítomnosť relevantným spôsobom neospravedlní, žalobca to bude kvalifikovať ako neospravedlnenú absenciu.

9. Výzvou na zaplatenie peňažnej náhrady žalobca preukázal, že takúto zaslal žalovanému s tým, že túto si opäť žalovaný neprevzal, prevzala ju manželka žalovaného dňa 8.9.2015 a v tejto výzve bol žalovaný upozornený, že z dôvodu nedodržania výpovednej doby a nezotrvania v pracovnom pomere počas celej výpovednej doby, pretože nevykonával prácu z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práce, vzniklo žalobcovi ako bývalému zamestnávateľovi v zmysle § 62 odsek 8 Zákonníka práce v platnom znení a podľa písomnej dohody o tejto náhrade Pracovnej zmluve zo dňa 1.6.2015 právo na peňažnú náhradu vo výške jeho priemerného zárobku za jeden mesiac. Z týchto dôvodov bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške žalovanej sumy, a to do 30 dní odo dňa doručenia tejto písomnej výzvy.

10. Platobným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. 9C/681/2015-21 zo dňa 14.12.2015 mal súd preukázané, že v skrátenom konaní bolo vyhovené nároku žalobcu a žalovaný bol zaviazaný k zaplateniu sumy 823,- eur s príslušenstvom, a náhradou trov konania a následne bol uznesením zo dňa 10.5.2016, č. k. 9C/681/2015-28 tento platobný rozkaz zrušený podľa v tom čase platného § 173 ods. 1, 2 O.S.P. z dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

11. Podľa ustanovenia § 62 odsek 8 Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z. v platnom znení, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve, dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.

12. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Na základe takto vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobcu vyhovieť a zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 823,- eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa 15.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti, a to z nasledovných dôvodov: žalobca dôkazmi, ktoré do spisu doložil preukázal, že mal so žalovaným uzavretú Pracovnú zmluvu zo dňa 1.6.2015 s dňom nástupu do práce 2.6.2015, a to na dobu neurčitú s tým, že žalovaný pracoval u žalobcu na pracovnej pozícii operátor logistiky, vodič VZV. Žalobca ďalej preukázal, že dňa 4.8.2015 dal žalovanému v zmysle § 63 odsek 1 písmeno e) Zákonníka práce z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny pre neospravedlnenú neprítomnosť žalovaného v práci výpoveď, ktorú si žalobca neprevzal a vrátením poštovej zásielky späť žalobcovi dňa 31.8.2015 nastali účinky doručenia predmetnej výpovede žalovanému. Pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil uplynutím jednomesačnej výpovednej doby dňa 30.9.2015. Žalobca preukázal v tomto konaní, že žalovaný počas výpovednej doby nenastúpil do práce, nevykonával svoju prácu, a teda nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas výpovednej doby. Žalobca ďalej preukázal, že v pracovne zmluve v Čl. I bod 4 si zmluvné strany písomne dojednali peňažnú náhradu, na ktorú má právo zamestnávateľ, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa. Peňažná náhrada bola dohodnutá v súlade s ustanovením § 62 odsek 8 Zákonníka práce. V písomnej výpovedi bol na túto skutočnosť žalovaný upozornený. Tak isto žalobca preukázal, že písomne vyzýval žalovaného na nástup do prác, v opačnom prípade bude zamestnávateľ kvalifikovať jeho neprítomnosť ako neospravedlnenú absenciu. Napokon žalobca preukázal, že po nenastúpení žalovaného do práce počas výpovednej lehoty, ho vyzval výzvou zo dňa 03.09.2015 na zaplatenie peňažnej náhrady podľa ustanovenia § 62 ods. 8 Zákonníka práce platného v tom čase,, tak aby ju zaplatil do 30 dní od prevzatia tejto výzvy na účet žalobcu, v opačnom prípade sa žalobca bude domáhať zaplatenia súdnou cestou. Žalobca teda všetkými zákonnými spôsobmi svoj nárok preukázal, dôkazné bremeno zvládol, a bezpochyby preukázal porušenie Zákonníka práce, keď nenastúpil do práce počas výpovednej lehoty v trvaní jedného mesiaca a v Pracovnej zmluve si so zamestnávateľom písomne dohodol v Čl. I bod 4 právo zamestnávateľa na nepeňažnú náhradu, ak zamestnanec nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa. Peňažná náhrada predstavuje súčin peňažného priemerného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalobca preukázal potvrdením o priemernom mesačnom zárobku, že žalovaný ho mal v rozhodujúcom období vo výške žalovanej sumy. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal nárok uplatnený žalobcom a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom.

14. Z týchto dôvodov súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.