Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12T-67-2016.pdf
PDF · 139.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12T/67/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Havírovou v trestnej veci obžalovaného R. V. na hlavnom pojednávaní dňa 14. novembra 2016 vo Vranove nad Topľou takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného R. V., nar. XX.XX.XXXX vo U. W. M.I., trvale bytom A. č. XX, okr. Medzilaborce, bez prihlásenia bytom L., H. č. XX/XX, okr. Vranov nad Topľou, živnostník
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Humenné pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
sa dňa 24.11.2015, v čase okolo 09:50 hod., v rodinnom dome č. XX/XX na ulici H. v L., okr. Vranov nad Topľou, vyhrážal svojej matke E. V., nar. XX.XX.XXXX, slovami : „ Aj keby som mal ísť do basy, ta ce zabijem, zabijem ce, ty, kurvo stará, hajzel,“ pričom následne ju kopol do ľavého stehna a taktiež dňa 23.11.2015, v presne nezistenom čase, na tom istom mieste, napadol poškodenú tak, že ju chytil za plece a následne hodil na gauč, kde ju chcel udrieť barlou, pričom sa mu to nepodarilo, lebo poškodená sa bránila rukami a povedal jej, že ju raz zabije, kde týmto svojím konaním vzbudil u poškodenej E. V. dôvodnú obavu o život.
z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala dňa 02.05.2016 obžalobu na R. V. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako bol uvedený v obžalobnom návrhu.
Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. poriadku. Obžalovaný R. V. vyhlásil, že je nevinný.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. V., poškodenej E. V., svedkov R. V.ana a E. L., oboznámením znaleckých posudkov z odboru psychológie ako aj z odvetvia psychiatrie ako na obžalovaného tak aj na poškodenú či znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie na poranenia poškodenej, ako aj listinnými dôkazmi uvedenými v ďalšom texte, na základe čoho zistil nasledovné.
Obžalovaný R. V. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že do rodinného domu k poškodenej sa prisťahoval v októbri roku 2013 z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu svojho otca. Po úmrtí otca dňa
08.12.2013 naďalej zostal bývať so svojou matkou. Vzťah medzi ním a jeho matkou sa stále zhoršoval, keďže poškodená na neho mala väčšie nároky, ktoré sa jej snažil splniť. Zdôraznil, že poškodenej nikdy neubližoval, nehádal sa s ňou, nehrešil na ňu a ani nenadával. Svedkyňa E. L., jeho sestra najprv takisto chodila poškodenej pomáhať, avšak neskôr poškodená vynadala švagrovi a na to jeho sestra s manželom odišli preč. Obžalovaný spomenul vo svojej výpovedi viaceré schválnosti, ktoré mu robila poškodená, keď mu napríklad z nákupného košíka vyhádzala veci, ktoré chcel kúpiť on, keď mu vytrhala ním vypestované feferóny na záhradke, keď poskrývala kompóty v spálni, na to zavolala políciu a neskôr tieto kompóty našla svedkyňa L. v spálni alebo poškodená takisto ukryla cesnak, ktorý neskôr našli policajti. Takisto poškodená raz zavolala policajtov kvôli tomu, že ju nechtiac pri polievaní zeleniny vo fóliovníku olial. Poškodená mu pritom vulgárne nadávala a nebola spokojná s jeho prácou. Dňa 23.11.2015 poobede sa nachádzal na dvore rodinného domu, kde ošetroval traktor. Zdôraznil, že s poškodenou sa vtedy vôbec nerozprával, nebol na poschodí rodinného domu, ktoré užívala poškodená a na ktorom sa poškodená aj zamyká. Vtedy len počul, že poškodená niečo vrieskala, potom zistil, že prišli policajti, ktorí mu povedali, že chcel poškodenej ublížiť, pričom on s poškodenou ani nebol v kontakte. Z tohto dôvodu aj policajti odišli. Opakovane poukázal tiež na to, že s poškodenou sa v ten deň nestretol, nenadával jej a celkovo sa jej snažil vyhýbať. Dňa 24.11.2015, potom, ako ráno vstal, pozrel si správy a po vypití kávy odišiel na dvor, na ktorom chcel ukončiť prácu na traktore, ktorú vykonával do 10:30 hod. Vtedy po neho prišli policajti a zobrali ho na policajné oddelenie, kde s ním spísali zápisnicu o výpovedi. Zdôraznil, že v uvedené dni o ničom nevedel, že celý čas bol vonku na dvore a len cez okno videl, ako poškodená na prízemí chystá raňajky. Takisto uviedol, že s poškodenou nebol v kontakte, že sa s ňou vtedy vôbec nerozprával a ani sa jej nevyhrážal. Poprel, že by sa v uvedených dňoch poškodenej vyhrážal zabitím, pričom poškodená si na neho povymýšľala aj horšie veci a často mu nadávala, že všetko, čo urobil, bolo zle. Poškodená, podľa jeho názoru, tvrdila, že sa jej vtedy vyhrážal zabitím z toho dôvodu, že ho nemá rada; nechce, aby u nej býval a neustále mu nadávala, že je „hovädo.“ Poprel takisto, že by v uvedených dňoch poškodenú fyzicky napadol. Vyjadril sa, že poškodená sa pohybovala prostredníctvom bariel a niekedy, keď prechádzala okolo neho, tak sa ho dotkla, pričom on sa jej vyhol. Zdôraznil, že keď si všimol, že okolo neho prechádza poškodená a nastavuje mu plece či rameno, tak od nej odstúpil, aby náhodou nespadla. Vyjadril sa, že poškodená trpí takým ochorením, že keď sa trochu buchla alebo sa stisla nejaká časť jej tela prstami, tak sa jej hneď vytvorila modrina.
Poškodená E. V. uviedla na hlavnom pojednávaní, že obžalovaný na ňu napríklad vylial vodu z kalového čerpadla, kopol ju do nohy, udrel ju otvorenou dlaňou po tvári až upadla do bezvedomia. Vyjadrila sa tiež, že obžalovaný ju raz udrel tak, že spadla v kuchyni medzi televízor a kuchynskú linku. Uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal, že ju zabije, hoci by išiel do basy. Obžalovaný pritom kradol veci z jej domácnosti, predal ich a potom prepil utŕžené peniaze. Dňa 23.11.2015 či dňa 24.11.2015 sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju zabije, sotil do nej, udrel ju a ona spadla. Pravdepodobne sa to stalo, podľa jej názoru, dňa 24.11.2015. Asi deň predtým 23.11.2015 ju obžalovaný chytil za obe jej ruky a kopol ju do nohy, pričom ona sedela na stoličke. Pokiaľ bol obžalovaný opitý, tak väčšinou presedela na schodoch, väčšinou v letných mesiacoch. Uviedla tiež, že obžalovaný sa jej vyhrážal smrťou, teda tým, že ju zabije s tým, že nikto to nebude vedieť, lebo ju hodí do žumpy. Ich vzájomné spolužitie s obžalovaným opísala tak, že obžalovaný nikde nepracoval tri roky, že všetok alkohol, ktorý bol v ich domácnosti, vypil a obžalovaný jej ukradol aj peniaze, ktoré mala odložené na pohreb. Vyjadrila sa, že k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi ňou a obžalovaným došlo z toho dôvodu, že obžalovaný sa jej vyhrážal. Obžalovaný ju pritom udrel do hlavy otvorenou dlaňou. Bližšie opísala, že obžalovaný ju dňa 23.11.2015 chytil za plece, hodil ju na gauč, chcel ju na to udrieť barlou, ona sa však bránila takým spôsobom, že chytila barlu a rukami si chránila oči. Keďže boli zatvorené vchodové dvere, tak obžalovaný jej povedal, že môže kričať koľko chce a že jej aj tak nikto nepomôže. Vyjadrila sa, že obžalovaný napríklad vypestovanú zeleninu predal Rómom za fľašu pálenky. Dňa 24.11.2015 sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím takým spôsobom, že aj keby mal ísť do basy, tak ju zabije. Obžalovaný ju vtedy chytil za ruky a sotil na zem. Vyjadrila sa, že obžalovaný v októbri 2015, keď bola hospitalizovaná, porozbíjal všetky kávové súpravy. Potvrdila pritom svoju výpoveď z prípravného konania, že obžalovaný raz z kuchynskej linky zobral nôž, povedal jej, že jej s tým nožom odreže hlavu, neurobil to však, nôž položil na stôl a ona zo strachu rýchlo nôž skryla. Vyjadrila sa, že obžalovaný ju fyzicky napadol asi trikrát tak, že raz ju chytil za ruky, druhýkrát ju sotil a tretíkrát ju udrel barlami, ona sa však týmto útokom vyhla a upadla do bezvedomia. Z vyhrážok obžalovaného zo dňa 23.11.2015 a dňa 24.11.2015 pociťovala strach a teda sa obávala, že jej obžalovaný niečo urobí. Vo vzťahu k svojmu tvrdeniu v prípravnom konaní, že obžalovaný ju fyzicky napadol štyri či päťkrát, pričom na hlavnom pojednávaní uviedla, že trikrát a tieto útoky aj presne opísala, uviedla, že si nepamätá presný počet fyzických útok obžalovaného na jej osobu, ale uviedla,
že obžalovaný ju fyzicky atakoval aj vtedy, keď robil niečo pri traktore, zobral železnú trúbku, hodil ju do nej, avšak netrafil ju, ale sliepku, ktorá potom zdochla. Poškodená sa vyjadrila aj k svedkyni E. L..
Z výpovede svedka R. V. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že bol susedom rodiny V., pričom obžalovaného a jeho súrodencov poznal od narodenia. Ešte počas života nebohého otca obžalovaného T. V., často počul hádky poškodenej V. s jej manželom. Po úmrtí otca obžalovaného sa poškodená začala hádať s obžalovaným R. V.. Nevedel uviesť dôvod hádok poškodenej s obžalovaným V.. Obžalovaný V. sa pritom nasťahoval naspäť do rodičovského domu v septembri 2013, jeho otec zomrel začiatkom decembra 2013 a po jeho úmrtí obžalovaný naďalej zostal bývať s poškodenou. Vyjadril sa, že poškodená mu nepovedala, z akého dôvodu sa niekedy pohádala s obžalovaným V., táto by mu ani pravdu nepovedala, on sa jej na to nikdy nepýtal a ani ho to nezaujímalo. Nikdy nepočul, aby obžalovaný vulgárne nadával alebo sa vyhrážal poškodenej V.. Vyjadril sa, že poškodená je podľa jeho názoru direktívny typ, musí mať pravdu a rada rozkazuje. V rodine V. bola pritom aj dvakrát do týždňa polícia, ktorú zavolala poškodená. Nepamätal si udalosť z augusta 2015 a to, že by poškodená na neho kričala, že ju niekto olial vodou. Spomenul si však na udalosť vo vykurovacom období, keď mu o druhej ráno zatelefonovala poškodená z toho dôvodu, že jej vyskakoval kotol. Nepamätal si, či v dňoch 23.11.2015 a 24.11.2015 bol doma, avšak nepočul a ani nevidel, že by obžalovaný fyzicky napadol alebo že by sa nejakým spôsobom vyhrážal poškodenej V.. Vyjadril svoj názor, že si nemyslí, že by obžalovaný V. poškodenej ublížil, keďže nie je agresívny.
Zo svedeckej výpovede svedkyne E. L. na hlavnom pojednávaní zas súd zistil, že obžalovaný V. opätovne začal bývať v rodičovskom dome niekedy v septembri 2013 a jej otec zomrel dňa 03.12.2013. Po úmrtí jej otca poškodená začala viac kričať, musela mať vždy pravdu, začala byť zábudlivá, čo sa prejavilo tak, že spomenula udalosť, ktorá sa odohrala pred piatimi rokmi a tvrdila, že táto sa stala v čase, keď o nej rozprávala. Zábudlivosť ako aj agresivita poškodenej sa pritom zhoršovali. Nemala vedomosť o tom, že by obžalovaný poškodenej protirečil a že by niekedy zvýšil hlas. Spomenula si na udalosť, keď buď dňa 27.10.2015 alebo dňa 28.10.2015 spolu s manželom a s obžalovaným V. išla upratovať hroby na cintoríne, kde sa zdržiavali v čase od 08:30 hod. resp. 09:00 hod. až do 16:00 hod. či 17:00 hod. Počas pobytu na cintoríne sa od ľudí dozvedeli, že u nich doma boli policajti, avšak keď prišli do rodičovského domu, tak sa tam už policajti nenachádzali. Neskôr im susedia oznámili, že policajti prišli kvôli tomu, že poškodenú mal napadnúť obžalovaný R. V., avšak obžalovaný bol celý čas s nimi na cintoríne. Poukázala tiež na to, že poškodená ich uprostred noci, spolu s obžalovaným V. zobudila, keďže ich chcela mať stále pod kontrolou. Keď sa to zopakovalo asi trikrát, prestala nocovať v rodičovskom dome a tento tak začala menej navštevovať od novembra 2015. Poukázala aj na štedrý deň 2012, keď sa jej už teraz nebohý otec sťažoval a rozplakal sa, že na štedrý deň nemali štedrovečernú večeru, keďže matka na to zabudla. Uviedla, že obžalovaný sa k poškodenej správal vždy slušne, nikdy jej neodvrával, vždy urobil, čo chcela a bola to práve poškodená, ktorá kričala. Vyjadrila sa, že nikdy nepočula, aby sa obžalovaný nejakým spôsobom vyhrážal poškodenej a takisto nepočula vulgárne nadávky zo strany obžalovaného na jej adresu. Poškodená pritom na obžalovaného kričala a použila vo vzťahu k nemu slovné vyjadrenie: „Ty do tej basy pôjdeš alebo ťa tam dostanem!“ Poškodená sa teda vyhrážala obžalovanému V. a takisto vo vzťahu k nemu používala aj slovné vyjadrenie, že „ sa má zbesnieť.“ Poškodená ju takisto vyzývala, aby obžalovaného zobrala k sebe domov, mala teda z nej pocit, že sa chce obžalovaného zbaviť. Uviedla, že obžalovaný poškodenú nikdy nenapadol. Poškodená pritom aj do nej sotila, hodila do nej palicu či barlu a podľa jej názoru poškodená hodila palicu či barlu aj do obžalovaného. Takisto sa stalo, že poškodená tvrdila, že obžalovaný jej ukradol peniaze, ktoré neskôr sama našla; že obžalovaný jej predal cesnak či broskyne a neskôr niekto tieto plody našiel u nich doma. Spomenula si aj na udalosť, keď poškodená obvinila obžalovaného, že jej ukradol peniaze a zavolala policajtov, pričom poškodená predtým poskytla peniaze jej synovi na nákup. Spomenula si aj na udalosť, keď jej poškodená v období pred novembrom 2015 zatelefonovala, že obžalovaný predal paplóny jej dcére, ale keď prišla do rodičovského domu, tak paplóny boli na svojom mieste a verila tomu, že obžalovaný ani nebol v tej izbe. Vyjadrila sa, že v novembri 2015 chodila do rodičovského domu asi raz či dvakrát do týždňa. Uviedla, že poškodená nikdy nemala rada obžalovaného a povymýšľala si na neho rôzne veci.
Podľa znaleckého posudku MUDr. C. z odvetvia psychiatrie na obžalovaného, tento v čase spáchania trestného činu netrpel a ani v čase jej znaleckého vyšetrenia netrpel na žiadnu duševnú poruchu alebo duševnú chorobu v zmysle psychózy. U obžalovaného znalkyňa zistila chronický alkoholizmus na úrovni III. vývinovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie s rozvinutou závislosťou od alkoholu. U obžalovaného tak znalkyňa nezistila výskyt žiadnej duševnej choroby alebo poruchy v zmysle psychózy, ktoré by mali
vplyv na úroveň jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností, pričom obžalovaný v dobe spáchania trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania ako aj svoje konanie ovládať. Dlhodobý konzum alkoholu pri syndróme závislosti od alkoholu spôsobuje aj v triezvom stave zmeny v správaní, v citovej oblasti, vedie k vyššej impulzivite a k nižšej schopnosti korigovať svoje správanie. Tieto zmeny však u obžalovaného nemali v súvislosti so skutkom, z ktorého je obvinený, žiadny forenzný význam. U obžalovaného tak táto znalkyňa zistila plne rozvinutý syndróm závislosti od alkoholu, preto bolo u neho indikované nariadenie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, vzhľadom však k jeho negatívnemu postoju k liečeniu, znalkyňa neodporučila mu ho uložiť, nakoľko by neslnilo svoj účel. Závislosť od psychotropných či omamných látok alebo gamblingu u obžalovaného znalkyňa nezistila, preto podľa jej názoru nie je potrebné nariadenie žiadnej formy ochranného protitoxikomanického liečenia. Pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, keďže nie je duševne chorý a teda ochranné psychiatrické liečenie podľa jej presvedčenia nie je potrebné.
Zo znaleckého posudku tej istej znalkyne z odvetvia psychiatrie na poškodenú zas súd zistil, že poškodená netrpela a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou a ani poruchou, ktorej vznik by bol v príčinnej súvislosti s vyšetrovanou udalosťou. U poškodenej ide o osobnosť v séniu, egocentrickú, so zmenami v emočných reakciách, s oslabením pozornosti, aj pamäťových funkcií, ktoré sú výsledkom fyziologických a organických zmien centrálneho nervového systému v procese starnutia. V záťažových situáciách sa u poškodenej vyskytujú subjektívne pociťované stavy napätia, úzkosti, v dôsledku správania sa jej syna, avšak uvedené prejavy emócií neboli u poškodenej v čase vyšetrenia takej intenzite a hĺbky, aby išlo o duševnú poruchu. Znaleckým vyšetrením u poškodenej nezistila prítomnosť posttraumatickej stresovej poruchy. U poškodenej je snaha vykresliť sa v sociálne žiaducom svetle, avšak u poškodenej nezistila žiadnu duševnú poruchu a ani chorobu, ktorá by mala zásadný vplyv na jej schopnosti správne vnímať podstatné a dôležité skutočnosti, uchovať ich v pamäti a verbálne aj reprodukovať. Poškodená nebola doteraz nikdy ambulantne psychiatricky liečená a nikdy nebola ani psychiatricky hospitalizovaná.
V znaleckom posudku z odboru psychológie na obžalovaného znalkyňa PhDr. Š. uviedla, že osobnosť obžalovaného je skôr extrovertovaného zamerania, schopná primerane nadväzovať sociálne kontakty, pohotová, podnikavá, s primeranou sebadôverou. Má minimálnu somatickú odozvu psychických ťažkostí a dobrú psychosomatickú reguláciu. Vyskytuje sa u neho tendencia k dominancii, impulzivite a dráždivej vzrušivosti. Úroveň intelektových a pamäťových schopností obžalovaného sa nachádza v pásme priemeru, populačnej normy. Vzťah obžalovaného k iným osobám, ktoré pozná od detstva, prípadne aj k susedom, je dobrý. Spory s inými osobami nevyvoláva a snaží sa každému pomôcť. Aj k osobám blízkym má pozitívny vzťah, hovorí, že má rád svoju matku napriek tomu, že ona ho rada nemá a chce sa ho zbaviť. So svojimi deťmi udržiava pravidelný kontakt, takisto so svojou bývalou manželkou. Jeho osobnosť môže byť impulzívna v určitých situáciách, provokácie zo strany inej osoby, najmä ak je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, inak však reaguje prevažne pokojne a svoje emócie sa snaží držať pod kontrolou. Obžalovaný má dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti, aby si jednotlivé udalosti a skutočnosti mohol primerane zapamätať a reprodukovať ich. Znalkyňou nebolo zistené, aby obžalovaný mal vedomú snahu skutočnosti skresľovať, či nepravdivo vypovedať, aj keď nevylúčila príslušný subjektivizmus, racionalizáciu a bagatelizáciu pri hodnotení možných, najmä konfliktných situácií, prípadne možnosť, že pod značným vplyvom alkoholu si niektoré skutočnosti nemusí pamätať, čo následne znižuje špecifickú vierohodnosť (vzhľadom k vyšetrovanému trestnému činu), jeho výpovede. Motívom môže byť snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu či neschopnosť pripustiť si neprimeranosť správania voči tak blízkej osobe, akou je vlastná matka. Motiváciou, v prípade preukázania spáchania skutku obžalovaným, z psychologického hľadiska mohla byť neadekvátna impulzívna reakcia na konflikty a provokácie inej osoby a tiež znížené sebaovládanie potencované najmä pod vplyvom alkoholu. Agresivitu u obžalovaného môžu vyvolať rôzne spory, konflikty, provokácie zo strany inej osoby, na ktoré môže reagovať niekedy neadekvátnym a impulzívnym spôsobom, najmä ak je pod vplyvom alkoholu, ktorý znižuje varovné a kontrolné mechanizmy osobnosti a správania.
Podľa znaleckého posudku tej istej znalkyne z odboru psychológie je poškodená charakterizovaná ako osobnosť so sklonom k psychosomatickým poruchám a telesným ťažkostiam v oblasti obehovej, gastrointestinálnej a dýchania, napätá, vyčerpaná, unavená, so somatickými odozvami psychických ťažkostí a je nepokojná či podráždená. Svedkyňa je menej prispôsobivá, paranoidne vzťahovačná, egocentricky zameraná, preferuje uspokojovanie vlastných potrieb a požiadaviek. Jej osobnosť je
dominantná a panovačná. Poškodená pociťuje psychické napätie, úzkosť a obavy. Poškodená trpí strachom ,úzkosťou, obavami, depresiami, cíti sa neustále unavená, vyčerpaná, je ľakavá, trpí búšením srdca, zníženou chuťou do jedla, bolesťami žalúdka, triaškou a vnútorným chvením, rôznymi vegetatívnymi a telesnými ťažkosťami. K obžalovanému, ktorý s ňou býva v spoločnej domácnosti, má negatívny vzťah a chce, aby odišiel. Je s ním nespokojná, nepáči sa jej spôsob jeho života ako aj to, že je nezamestnaný. Z uvedených dôvodov je vzťah medzi nimi veľmi konfliktný, poškodená má dominantnú a panovačnú povahu, avšak nie vždy vie presadiť svoje názory a požiadavky voči synovi, čo ju ešte viac znepokojuje, psychicky vyčerpáva a tieto skutočnosti sa odrážajú na jej psychickom stave, ktorý rieši tým, že opakovane volá políciu, čím synovi dokazuje svoju prevahu a chce ho donútiť k poslušnosti. Problémy poškodenej vyplývajú tiež z jej vysokého veku, ťažkostí v súvislosti so zhoršenou pohyblivosťou a psychickými zmenami v rámci organických zmien psychiky a správania. Poškodená V. netrpela v čase znaleckého vyšetrenia syndrómom týranej osoby. Táto trpela mnohými somatickými ochoreniami, poruchou hybnosti ako aj psychickými organickými zmenami v súvislosti s procesom starnutia - paranoidná vzťahovačnosť, egocentrizmus, organické zmeny psychiky a správania. Jej psychický stav si v súčasnosti liečbu nevyžaduje. Na základe výsledkov psychologického vyšetrenia znalkyňa dospela k záveru, že výpovede, úsudková činnosť a hodnotenie svedkyne, sú veľmi subjektívne a nemusia vždy zodpovedať a odrážať objektívnu skutočnosť. Deje sa to v dôsledku organických zmien psychiky a správania, vzhľadom na vysoký vek poškodenej. Následkom týchto zmien ako aj osobnostných charakteristík svedkyne a to egocentrizmus, dominancia, panovačnosť a podobne, sa jej výpovede zakladajú na hodnotení príliš subjektivistickom a egocentrickom. Svedkyňa aj v psychologických testoch prejavila snahu javiť sa v lepšom svetle ( vysoké lži skóre v testoch ), je nesebakritická, katatýmne vzťahovačná, jej výpovede sú často skreslené s cieľom dokázať svoju pravdu. Nejedná sa o vedomé skresľovanie skutočností, ale o zmeny psychiky a správania v rámci organického poškodenia mozgu v súvislosti s jej vekom. Uvedené skutočnosti znižujú vierohodnosť osobnosti svedkyne. Motívom jej konania je snaha zbaviť sa syna Jozefa, ku ktorému má výrazne negatívny vzťah. Poškodená nechce s obžalovaným žiť v spoločnej domácnosti, nemá ho rada, nepáči sa jej jeho spôsob života, požívanie alkoholu, fakt, že je nezamestnaný, rozvedený, ako aj jeho správanie voči nej, o ktorom má svedkyňa iné predstavy.
V prípravnom konaní bol zabezpečený aj znalecký posudok znalca MUDr. U. z odboru zdravotníctva a farmácie, ktorý preskúmaním zdravotnej dokumentácie zistil, že poškodená dňa 22.07.2015 utrpela pomliaždenie prednej plochy oboch predkolení s povrchovými tržnými rankami, ktoré vyhodnotil ako ľahké poranenie. Vyjadril sa, že lekárske záznamy o vzniku iných poranení, resp. o ich diagnostikovaní, spôsobených obžalovaným, nie sú k dispozícii. Znalec uviedol, že pomliaždenie oboch predkolení s drobným tržnými rankami vzniklo priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na prednú plochu predkolenia násilím slabej, nanajvýš stredne silnej intenzity. Tomuto mechanizmu v tomto konkrétnom prípade podľa záveru znalca zodpovedá kopnutie alebo údery iným predmetom do prednej plochy oboch predkolení, teda mohlo sa jednať o zavinenie druhou osobou. Súčasne znalec upozornil na tú skutočnosť, že popis poranení a ich charakter sú tak všeobecnej povahy, že tieto poranenia mohli vzniknúť i samospôsobením - nárazom predkolenia poškodenej do tvrdého predmetu, napr. stolička, čelo postele a pod. Predmetné poranenia si vyžiadali len jednorazové domáce ošetrenie a liečbu v trvaní 6 dní. Doba liečby sa mohla u poškodenej pohybovať nanajvýš v trvaní do 4 - 6 dní, bez práceneschopnosti, keďže poškodená je dôchodkyňa. Až na slabé bolesti oboch predkolení a mierne obmedzenie starostlivosti o hygienu v trvaní maximálne do 6 dní, vrátane, poškodená nebola obmedzená v obvyklom spôsobe života, mohla sa voľne pohybovať. Predmetné poranenia u poškodenej nezanechali žiadne trvalé následky, pričom bodovo tieto poranenia ohodnotil hodnotou 30 bodov. V zdravotnej dokumentácii poškodenej sa nenachádzajú z medicínskeho hľadiska žiadne iné relevantné záznamy o iných poraneniach, na základe ktorých by bolo možné znaleckým dokazovaním určiť, kedy boli tieto poranenia spôsobené a či vôbec boli spôsobené. O poranení poškodenej svedčí jedine záznam obvodného lekára z 22.07.2015. Záznam z 24.11.2015 nesvedčí o poranení, len konštatuje napadnutie synom, čo je pre znalecké závery nedostatočné.
V prípravnom konaní bola zabezpečená lekárska správa poškodenej zo dňa 24.11.2015, z ktorej vyplýva, že lekár vtedy známky poranenia u poškodenej nezistil. Bola zabezpečená aj lekárska správa praktického lekára poškodenej MUDr. A., podľa ktorej sa mu poškodená opakovane ponosovala na hrubé chovanie syna, bez udania konkrétnosti a že dňa 22.07.2016 ju ošetril pre opuchy dolných končatín s tržnými ranami, ktoré jej údajne spôsobil syn kopnutím. Vo vyšetrovacom spise sa nachádza aj výpis z listu vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území L. ako aj správy o výsledku objasňovania rôznych
priestupkov na základe oznámení poškodenej V. ako aj k tomu prináležiace záznamy o odložení vecí. Takisto boli zabezpečené aj správy o povesti obžalovaného Obce A. a Obce L.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, nemal súd za preukázané, že sa vôbec odohral skutok, ktorý sa obžalovanému kladie za vinu podanou obžalobou.
Z ustáleného skutkového stavu súd zistil, že obžalovaný V. začal opätovne obývať spoločnú domácnosť s poškodenou E. V. niekedy v priebehu mesiaca september či októbra roku 2013 a to z dôvodu závažného zhoršenia zdravotného stavu jeho otca, teda manžela poškodenej. Po úmrtí otca obžalovaného dňa 08.12.2013 obžalovaný naďalej zostal bývať v rodinnom dome obývaného predtým jeho rodičmi. Svedkyňa E. L. v tejto súvislosti pritom poukázala na tú skutočnosť, že vzhľadom na svoje onkologické ochorenie ako aj potrebu poskytovať opateru poškodenej E. V., obžalovaný po úmrtí ich otca naďalej zostal bývať v rodičovskom rodinnom dome spolu s poškodenou E. V.. Z výpovede nielen samotného obžalovaného ale aj z výpovede svedkyne L., dcéry poškodenej a sestry obžalovaného či zo svedeckej výpovede svedka R. V. súd zistil, že vzájomné manželské spolužitie medzi poškodenou a jej manželom, otcom obžalovaného sa vyznačovalo viacerými konfliktami, ktoré podľa vyjadrenia všetkých troch vyššie uvedených osôb vyvolávala samotná poškodená a pramenili z jej dominantnej osobnosti. Svedok R. V. či svedkyňa E. L. zhodnotili, pričom svedkyňa E. L. zdôraznila, že počas života svojho manžela sa poškodená snažila obmedzovať hádky s manželom, začala byť poškodená verbálne agresívna voči svojmu synovi, obžalovanému V.. Obžalovaný totožne aj so svedkyňou L. vypovedali o viacerých schválnostiach vyvolaných poškodenou, keď táto napríklad úmyselne pri spoločnom nákupe s obžalovaným v obchodnom stredisku vybrala z nákupného košíka položky, ktoré do neho vložil obžalovaný; keď poškodená vytrhala zeleninu nasadenú obžalovaným či obvinenie poškodenej vo vzťahu k obžalovanému, že jej ukradol zaváraniny ako aj cesnak, pričom ňou privolaná hliadka polície tieto veci, údajne odcudzené obžalovaným, našla v domácnosti poškodenej. Totožne ako obžalovaný tak aj svedkyňa L. poukázali na udalosť, keď táto svedkyňa spolu so svojím manželom a s obžalovaným upratovala hroby na cintoríne, pričom neskôr zistili, že poškodená počas tejto doby, teda, keď sa obžalovaný vôbec nenachádzal v jej rodinnom dome, privolala príslušníkov polície s tým, že ju mal obžalovaný napadnúť. Obžalovaný ako aj táto svedkyňa či aj svedok V. poukázali vo svojich výpovediach aj na ďalšie schválnosti, ktorých sa dopúšťala poškodená vo vzťahu k obžalovanému V..
V predmetnej trestnej veci podstata žalovanej trestnej činnosti mala pritom spočívať v tom, že obžalovaný mal dňa 23.11.2015 napadnúť poškodenú V. takým spôsobom, že ju chytil za plece a vzápätí na to ju hodil na gauč, kde sa ju snažil udrieť barlou a pritom sa jej vyhrážal, že ju zabije. Nasledujúceho dňa 24.11.2016 sa mal obžalovaný vulgárnym spôsobom opätovne vyhrážať poškodenej zabitím, pričom tejto poškodenej mal takisto povedať, že ju zabije aj v tom prípade, pokiaľ by musel vykonávať nepodmienečný trest odňatia slobody a obžalovaný mal vtedy poškodenú aj kopnúť do ľavého stehna. Poškodená V. na hlavnom pojednávaní, aj to až po opakovaných upozorneniach súdu, aby sa vyjadrila k predmetu konania, uviedla, že obžalovaný sa jej počas uvedených oboch dní vyhrážal zabitím, dokonca do nej sotil, v dôsledku čoho aj spadla. Poškodená takisto uviedla, že dňa 23.11.2014 ju obžalovaný chytil za plece, odhodil ju na gauč a snažil sa ju udrieť barlou, pričom takémuto útoku obžalovaného sa snažila zabrániť tak, že túto barlu chytila a chránila si aspoň oči. Zároveň pri svojej súvislej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný ju v ten deň mal aj kopnúť do nôh, keď sedela na stoličke. Dňa 24.11.2015 sa jej mal zas obžalovaný vyhrážať, že ju zabije a to aj v takom prípade, že by za takýto skutok mohol byť odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Poškodená zdôraznila aj tú skutočnosť, že obžalovaný ju aj pred inkriminovanými incidentmi mal asi trikrát fyzicky napadnúť, aj keď naproti tomu v prípravnom konaní uviedla, že k fyzickým atakom zo strany obžalovaného na jej osobu došlo asi štyrikrát či päťkrát. Poškodená V. spomenula aj udalosť, keď sa jej mal obžalovaný tesne pre spáchaním žalovaného konania, konkrétne v októbri roku 2015, vyhrážať s nožom v ruke, pričom až po prečítaní jej výpovede z prípravného konania táto poškodená potvrdila, že obžalovaný sa jej mal s nožom v ruke vyhrážať, že jej odreže hlavu, nôž však napriek tejto vyhrážke obžalovaný položil na stôl a ona uvedený nôž ukryla.
Naproti tomu obžalovaný poprel, že by vôbec v uvedených dňoch 23.11.2015 a 24.11.2015 prišiel do kontaktu s poškodenou V.. Obžalovaný V. uviedol, že dňa 23.11.2015 ošetroval na dvore ich rodinného domu traktor, že sa s poškodenou vtedy ani nerozprával, neskôr na to počul krik poškodenej a vzápätí si všimol aj príchod príslušníkov polície, ktorí mu oznámili, že podľa vyjadrenia poškodenej, túto mal v
úmysle fyzicky napadnúť. Priebeh dňa 24.11.2015 zas obžalovaný opísal tak, že od ranných hodín tohto dňa pokračoval v ošetrovaní traktora a po ukončení tejto práce asi o 10.30 hod. prišli do ich domácnosti opätovne príslušníci polície, ktorí ho vzali na príslušné policajné oddelenie, na ktorom s ním spísali jeho výpoveď.
Keďže svedkom vyššie uvedených udalostí neboli žiadne ďalšie osoby, je tak nepochybné, že na jednej strane je tvrdenie poškodenej V.Č. o vyhrážkach zabitím ako aj o fyzickom napadnutí jej osoby obžalovaným a na druhej strane tvrdenie obžalovaného V., ktorý poprel, že by počas inkriminovanej doby vôbec prišiel do kontaktu s poškodenou V..
Aj keď priebeh žalovaného konania, ktorý sa mal odohrať medzi obžalovaným a poškodenou, nesledovali žiadne iné osoby, je potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na totožné vyjadrenia svedkyne E. L.V. ako aj svedka R. V. na hlavnom pojednávaní. Pri posudzovaní dôkaznej sily svedeckej výpovede svedkyne L. je pritom potrebné poukázať na tú skutočnosť, že táto svedkyňa sa aspoň istý čas zdržiavala v obydlí obývanom ako obžalovaným tak aj poškodenou V., keďže podľa vlastných slov tam niekedy aj nocovala. Predovšetkým táto svedkyňa poukazovala na to, že obžalovaný V.Š. sa k poškodene správal vždy slušne a splnil jej požiadavky. Uvedená svedkyňa takisto poprela, že by sa obžalovaný poškodenej niekedy vyhrážal a takisto, že by jej vulgárne nadával. Naproti tomu táto svedkyňa zdôrazňovala, že to bola práve poškodená V., ktorá sa svojmu synovi, obžalovanému vyhrážala tým, že zariadi, aby bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Táto svedkyňa opísala vzťah poškodenej k obžalovanému ako výrazne negatívny s tým, že poškodená nepociťovala k obžalovanému žiadnu materinskú lásku. Poškodená ju mala takisto aj požiadať, aby obžalovaný začal bývať v spoločnej domácnosti s ňou a teda, aby obžalovaný opustil ich rodičovský rodinný dom. Táto svedkyňa takisto zdôraznila, že poškodená ich oboch aj s obžalovaným, počas jej občasných pobytov v tomto príbytku, budila počas ich spánku, že poškodená dokonca do nej sotila, hodila do nej palicu či barlu a táto svedkyňa pritom aj vyjadrila domnienku, že takýmto spôsobom podľa jej názoru poškodená fyzicky napadala aj obžalovaného V.. Táto svedkyňa si spomenula aj na ďalšie udalosti, keď napríklad jej poškodená telefonicky oznámila, že obžalovaný predal posteľné prádlo jej dcére, pričom neskôr zistila, že posteľné prádlo sa naďalej nachádza v izbe ich rodinného domu alebo že obžalovaný mal predať broskyne či ukradnúť cesnak, čo takisto nebola pravda. Poškodená pritom podľa tvrdenia tejto svedkyne mala obžalovaného obviniť aj z odcudzenia peňažnej hotovosti, pričom táto svedkyňa zdôraznila, že poškodená pritom odovzdala peniaze jej synovi, ktorý jej aj urobil nákup potravín.
Svedok R. V., bezprostredný sused spoločného príbytku obžalovaného a poškodenej, takisto vo svojej výpovedi uviedol, že po úmrtí manžela poškodenej a otca obžalovaného často počul hádky poškodenej s obžalovaným a takisto poukázal na tú skutočnosť, že poškodená je dominantný typ a že rozkazovala aj svojmu synovi, obžalovanému V.. Uvedený svedok pritom nemal vedomosť ani od samotnej poškodenej a ani od obžalovaného V. o prípadných vzájomných konfliktov medzi nimi. Uvedený svedok však zdôraznil, že nikdy nevidel ani nepočul, že by obžalovaný poškodenú vulgárne osočoval a že by sa jej vyhrážal zabitím.
Tvrdenia obžalovaného o schválnostiach zo strany poškodenej vo vzťahu k jeho osobe, okrem vyššie uvedených oboch svedeckých výpovedí pritom preukazujú aj závery znaleckého dokazovania, predovšetkým z odboru psychológie na poškodenú V.. Zo znaleckého posudku PhDr. Š. na poškodenú súd zistil, že táto poškodená má k obžalovanému výrazne negatívny postoj a má záujem, aby obžalovaný opustil spoločnú domácnosť. Poškodená podľa zistení tejto znalkyne je s obžalovaným nespokojná, nepáči sa jej spôsob života obžalovaného a to predovšetkým tá skutočnosť, že je nezamestnaný. Znalkyňa pritom skonštatovala, že vzájomný vzťah medzi oboma aktérmi predmetného incidentu je navzájom konfliktný, poškodená má pritom dominantnú a panovačnú povalu, nie vždy vie presadiť svoje názory a požiadavky vo vzťahu k obžalovanému, pričom táto skutočnosť ju ešte viac znepokojuje, vyčerpáva, čo sa odráža aj na jej psychickom stave. Z uvedeného dôvodu preto poškodená opakovane privolávala pomoc polície, čím chcela obžalovanému dokázať svoju pravdu. Znalkyňa pritom dospela k záveru, že psychické problémy poškodenej pramenia z jej vysokého veku, ťažkostí v súvislosti so zhoršenou pohyblivosťou a psychickými zmenami v rámci organických zmien psychiky a správania sa. U tejto poškodenej príslušná znalkyňa zistila aj paranoidnú vzťahovačnosť, egocentrizmus, organické zmeny psychiky a správania sa, ktoré sú dôsledkom psychických organických zmien v súvislosti s procesom starnutia. Táto znalkyňa zhodnotila, že výpovede, úsudková činnosť a hodnotenia svedkyne sú veľmi subjektívne a nemusia vždy zodpovedať a odrážať objektívnu skutočnosť. U poškodenej
týmto znaleckým vyšetrením bolo takisto zistené vysoké lži skóre, táto je nesebakritická, katatýmne vzťahovačná, jej výpovede sú často skreslené s cieľom dosiahnuť svoju pravdu. Všetky tieto skutočnosti tak znižujú vierohodnosť osobnosti tejto poškodenej a motívom jej konania je podľa názoru znalkyne snaha zbaviť sa obžalovaného, ku ktorému má výrazne negatívny vzťah. K tým istým záverom pritom dospela aj znalkyňa z odvetvia psychiatrie MUDr. C., ktorá síce u poškodenej nezistila žiadnu duševnú poruchu a ani duševnú chorobu, vrátane posttraumatickej stresovej poruchy, ale znaleckým vyšetrením zistila u poškodenej snahu vykresliť sa v sociálne žiadúcom svetle.
K týmto záverom znaleckého dokazovania a to predovšetkým z odboru psychológie je však potrené uviesť, že znalec z odboru psychológie sa môže vyjadriť k hodnovernosti výpovede tej ktorej osoby, ale len vo všeobecnej rovine. To znamená, že môže posúdiť osobnosť jednotlivca a zhodnotiť štruktúru jeho osobnosti, jeho rozumové a intelektové schopnosti, schopnosť zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti, môže sa vyjadriť, či jednotlivec má sklon k skresľovaniu prežitých udalostí vo svoj prospech, k ovplyvniteľnosti, ku konfabuláciám, či má snahu javiť sa v lepšom, spoločensky prijateľnom svetle a podobne. Znalec sa však nemôže vyjadrovať k hodnovernosti jednotlivca v konkrétnej rovine, t.j. k tomu, či v konkrétnom prípade svedok či obžalovaný hovorí pravdu alebo klame. Táto otázka je otázkou právnou a jej hodnotenie neprináleží znalcom, ale len súdu, ktorý konkrétnu výpoveď musí vyhodnotiť jednak z hľadiska jej vnútorného súladu ako aj súladu s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi.
Vyššie uvedené závery znaleckého dokazovania na poškodenú však potvrdzujú tvrdenia nielen obžalovaného V., ale aj svedkyne L. a nepriamo aj svedka V., že poškodená V. má výrazne záporný vzťah k obžalovanému, že u tejto prevládajú črty osobnosti ako vzťahovačnosť, panovačnosť a dominantnosť, ktoré výrazným spôsobom nepochybne ovplyvnili aj špecifickú vierohodnosť tejto poškodenej, teda pokiaľ ide o jej opis udalostí zo dňa 23.11.2015 ako aj zo dňa 24.11.2015 a to v kontexte aj s jej výpoveďami v prípravnom konaní, ktoré boli na rozdiel od jej výpovede v konaní pred súdom výrazne podrobnejšie a opisnejšie, pričom na hlavnom pojednávaní poškodená o mnohých okolnostiach žalovaného konania vypovedala odlišne.
Na druhej strane výsledky znaleckého vyšetrenia obžalovaného z odvetvia psychiatrie preukázali, že tento trpí chronickým alkoholizmom na úrovni III. vývinovej fázy podľa Jellinekovej klasifikácie s rozvinutou závislosťou od alkoholu. Znalkyňa z odboru psychológie u obžalovaného zas zistila, že tento k osobám, ktoré pozná, má dobrý vzťah, spory s inými osobami nevyvoláva, avšak jeho osobnosť môže byť impulzívna v určitých situáciách provokácie zo strany inej osoby, najmä ak je obžalovaný pod vplyvom alkoholu, inak však reaguje prevažne pokojne a svoje emócie sa snaží držať pod kontrolou. U obžalovaného pritom znalkyňa z odboru psychológie nezistila vedomú snahu skutočnosti skresľovať či nepravdivo vypovedať, aj keď nevylúčila prílišný subjektivizmus, racionalizáciu a bagatelizáciu pri hodnotení možných, najmä konfliktných situáciách, prípadne možnosť, že pod značným vplyvom alkoholu si niektoré skutočnosti nemusí pamätať, čo následne znižuje špecifickú vierohodnosť jeho výpovedí, pričom motívom toho by mohla byť jeho snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu či neschopnosťou pripustiť si neprimeranosť svojho správania sa voči blízkej osobe, v danom prípade matke.
Záver znalkyne z odvetvia psychiatrie, že obžalovaný trpí chronickým alkoholizmom však nemôže sám osobe, bez existencie ďalších hodnoverných dôkazov, preukazovať spáchanie žalovaného skutku obžalovaným. Súd na jednej strane mal k dispozícii výpoveď poškodenej V., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala v niektorých častiach odlišne oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní, pričom tieto rozpory nevedela jednoznačne vysvetliť, pričom jej všeobecná vierohodnosť bola spochybňovaná aj výsledkami znaleckého dokazovania predovšetkým z odvetvia psychológie. Pochybnosti o vierohodnosti výpovede poškodenej V. pritom vyvoláva aj výpoveď svedkyne L., jej dcéry a nepriamo aj výpoveď svedka V., suseda poškodenej, ktoré správanie sa poškodenej všeobecne ako aj k obžalovanému je v zhode so závermi znaleckého vyšetrenia poškodenej ako z odboru psychológie tak aj z odvetvia psychiatrie. Na druhej strane súd mal k dispozícii výpoveď obžalovaného V., ktorý výrazne odlišne opísal predmetné udalosti oproti ich opisu poškodenou V., pričom takisto zdôraznil, že poškodenej sa nijakým spôsobom nevyhrážal a na túto ani nijakým spôsobom nezaútočil. Na podporu tvrdení obžalovaného, aj keď neboli prítomní v obydlí obžalovaného a poškodenej v čase spáchania žalovaného skutku, vystúpili aj oba vo veci vypočutí svedkovia a to svedkyňa L. tak aj svedok V..
Skutočnosť, že by poškodená bola v posudzovanej dobe aj fyzicky napadnutá obžalovaným pritom nepotvrdila ani lekárska správa zo dňa 24.11.2015 a tiež ani znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctva a farmácie na poškodenú. Pri lekárskom ošetrení poškodenej dňa 24.11.2015 u tejto neboli zistené žiadne známky poranení, pričom príslušný lekár v lekárskej správe skonštatoval, že poškodená mu uviedla, že bola kopnutá obžalovaným do ľavého stehna, avšak lekár takéto tvrdenie poškodenej nevedel potvrdiť. V znaleckom posudku z odboru zdravotníctva a farmácie znalec MUDr. U. uviedol, že nemal k dispozícii žiadne lekárske záznamy o vzniku nejakých poranení, resp. o ich diagnostikovaní okrem poranení poškodenej ešte zo dňa 22.07.2015, kedy poškodená utrpela pomliaždenie prednej plochy oboch predkolení s povrchovými tržnými rankami, ktoré vyhodnotil ako ľahké poranenia. Znalec však v súvislosti s týmito zraneniami skonštatoval, že mohli byť spôsobené zavinením druhou osobou, ale aj samospôsobením - nárazom poškodenej do tvrdého predmetu, napr. stolička, čelo postele a pod. Uvedený znalec tak dospel k záveru, že lekárska správa zo dňa 24.11.2015 nesvedčí o poranení, ale konštatuje napadnutie poškodenej obžalovaným, čo pochopiteľne je pre znalecké závery nedostatočné. Na základe takéhoto znaleckého dokazovania teda súd nemohol ani dospieť k záveru, že by obžalovaný v inkriminovaných dňoch poškodenú nejakým spôsobom fyzicky atakoval, keďže u poškodenej neboli diagnostikované ani žiadne poranenia.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nerušenú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorý vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V danom prípade sú veľmi závažné pochybnosti, či sa vôbec predmetný skutok tak ako je opísaný v obžalobe vôbec stal, keďže v čase jeho spáchania v spoločnej domácnosti obývanej ako obžalovaným tak aj poškodenou boli len títo dvaja aktéri, ktorí opísali úplne rozdielne priebeh dňa 23.11.2015 ako aj dňa 24.11.2015, kedy malo dôjsť k spáchaniu žalovaného konania, v tomto obydlí sa pritom nenachádzali žiadni očití svedkovia a nepodarilo sa zabezpečiť ani žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku tak ako sa mu kladie za vinu podanou obžalobu.
Za takejto dôkaznej situácie, keď súd vychádzal z dvoch protichodných výpovedí obžalovaného ako aj poškodenej, pričom výpoveď poškodenej bola vykonaným dokazovaním výrazne spochybnená a súd nemal zároveň k dispozícii žiaden ďalší dôkaz, nastala tzv. dôkazná núdza. Súd teda nemal vykonaným dokazovaním za ustálené, či sa vôbec stal skutok tak ako je opísaný v skutkovej vete obžaloby. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že na vyslovenie oslobodzujúceho rozsudku v danom prípade nie je nutné, aby bolo bez akýkoľvek pochybností preukázané, že sa nestal žalovaný skutok, ale postačuje pochybnosť, či sa stal skutok tak ako aj uvedený v obžalobnom návrhu.
Z vyššie uvedených dôvodov, rešpektujúc zásadu „ in dubio pro reo“, preto súd obžalovaného V. spod obžaloby v zmysle ust. § 285 písm. a) Tr. poriadku oslobodil.
Poškodená E. V. si nárok na náhradu škody neuplatnila a preto súd o jej nároku na náhradu škody ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného, že je vinný alebo že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.