Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/148/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: Česká kancelář pojistitelu, Na Pankráci 1724/129, Praha, Česká republika, IČO: 70 099 618, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. ulica XXX/X, G., prechodne B., G. XX, V. republika, o zaplatenie 962,62 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 121 977 CZK, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 121 977 CZK od 2.5.2010 do 30.6.2010, úrok z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 121 977 CZK od 1.7.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 22.1.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 121977 CZK s príslušenstvom na tom základe, že žalovaný ako držiteľ a vodič motorového vozidla OPEL, ŠPZ: 3AZ1807 dňa 16.12.2009 zavinil v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle BMW, EČV: 8S92984, ktorého držiteľom v čase nehody bola Šárka Svobodová. K tomuto dátumu žalovaný nemal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol z garančného fondu poškodenej poistné plnenie dňa 23.2. 2010 z garančného fondu poistné vo výške 77.680 CZK a dňa 18.3.2010 poistné plnenie vo výške 44.297 CZK, spolu 121977 CZK.

2. Žalovaný sa k veci vyjadril až na pojednávaní dňa 14.11.2016 a uviedol, že motorové vozidlo už nebolo jeho a preto ho nemal poistené. Dodal, že jeho meno je chybne napísané v protokole a nie je jeho podpis na protokole. Predal motorové vozidlo už nevie komu a na neho podal trestné oznámenie. Auto, keď predával už bolo nepojazdné, zmluvu o predaji už nemá.

3. Súd vykonal dokazovanie záznamom o dopravnej nehode, zápisom o poškodení mot. vozidla, kalkuláciou škody, výpočtom ceny motorového vozidla, výpočtom škody, fotodokumentáciou, výpočtom plnenia, likvidačnou správou, správou o ukončení šetrenia políciou, úradným záznamom polície a ostatnými listinami a zistil nasledovný skutkový a právny záver vecí:

4. Dňa 16.12.2009 o 22,00 hod. došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný motorovým vozidlom Opel Vectra 1,6 ŠPZ: 3AZ 1807 tým, že nedal prednosť v jazde poškodenej Šárke Svobodovej a spôsobil jej škodu na mot. vozidle BMW, EČV: 8S92984.

5. Z údajov o vozidle Opel Vectra 1,6 ŠPZ: 3AZ 1807 bolo zistené, že zákonné poistenie bolo uzavreté u Českej poisťovne a.s. dňa 6.3.2009, avšak bolo ukončené dňa 26.9.2009 pre neplatenie poistného ( čl.

56 v spise) a bolo vedené na vlastníka - žalovaného. Z likvidačnej správy č. ŠU 2010-000232-9999 z 9.3.2010 vyplýva, že totálna škoda bola 77.680 Kč, 39.931 Kč bolo požičné a 4366 Kč ako parkovné, odťah, celkovo 121 977 Kč. Poistné plnenie bolo dňa 23.2. 2010 vo výške 77.680 CZK a dňa 18.3.2010 vo výške 44.297 CZK vyplatené poškodenej.

6. Zo správy o ukončení šetrenia vedeného pod č. ORIII- 15549/ČJ-2011-001314 podanej Políciou Českej republiky Praha 8 vyplýva, že oznamovateľom nehoda bol žalovaný, ktorý manželovi poškodenej predložil vodičský preukaz a zelenú kartu o poistení č. CZ/0015431027818 a následne sa dozvedel, že táto nebola platná a nemal motorové vozidlo poistené. Žalovaný predal motorové vozidlo P. Q. až dňa 19.3.2010 a teda je jasné, že žalovaný klamal a to preto, aby nemusel platiť dlžnú sumu, ktorú vymáha žalobca.

7. Podľa § 37 zák. č. 97/1967 Zb. o medzinárodnom práva súkromnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.

8. Podľa § 15 zák. č. 97/1967 Zb. o medzinárodnom práva súkromnom nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov, sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

9. Podľa §-u 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo sa malo v súlade s právom vykonať. Škoda je ujma v majetkovej sfére poškodeného objektívne vyjadriteľná peniazmi. Rozoznáva sa skutočná škoda a ušlý zisk. Ďalšou zo zákonných podmienok zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Zavinenie predstavuje psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a k škode. Na rozdiel od predchádzajúcich podmienok má subjektívny charakter, môže byť úmyselné, alebo nedbanlivostné. Toto rozlíšenie je relevantné iba z hľadiska posúdenia rozsahu náhrady škody.

10. Podľa § 3 zák. č. 168/1999 Zb. Pojistná smlouva (1) Pojištění odpovědnosti vzniká na základě pojistné smlouvy uzavřené mezi pojistníkem a pojistitelem. Pojistitel je vždy povinen uzavřít pojistnou smlouvu, jestliže návrh na její uzavření neodporuje tomuto zákonu, zákonu upravujícímu pojistnou smlouvu nebo pojistným podmínkám pojistitele. V pojistné smlouvě se mohou smluvní strany od tohoto zákona odchýlit jen tehdy, pokud tím nedochází ke snížení nebo omezení nároků poškozeného, vyplývajících z práva na náhradu újmy z pojištění odpovědnosti, způsobené provozem vozidla. Pojištění odpovědnosti nelze přerušit, pokud nebylo v pojistné smlouvě dohodnuto jinak. Bylo-li v pojistné smlouvě dohodnuto přerušení pojištění odpovědnosti, je pojistník povinen před počátkem přerušení pojištění prokázat pojistiteli, že vozidlo bylo vyřazeno z provozu podle zákona o podmínkách provozu vozidel na pozemních komunikacích, jedná-li se o vozidlo, které podléhá registraci vozidel. V době přerušení pojištění odpovědnosti není plněna povinnost pojištění odpovědnosti. (2) Uzavřít pojistnou smlouvu o pojištění odpovědnosti je povinen vlastník tuzemského vozidla nebo řidič cizozemského vozidla, nestanoví-li tento zákon jinak. Tím není dotčeno právo uzavřít takovou smlouvu jako pojištění cizího pojistného rizika. Jednou pojistnou smlouvou o pojištění odpovědnosti lze pojistit odpovědnost z provozu více vozidel, mají-li téhož vlastníka, nebo téhož provozovatele, nebo pokud má pojistník na uzavření smlouvy pojistný zájem založený poskytnutím úvěru nebo jiné obdobné finanční služby, jejímž účelem je nabytí vlastnického práva k vozidlu, nebo, jsou-li vlastník nebo provozovatel vozidla a pojistník součástí stejného koncernu. (3) Bezprostředně po uzavření pojistné smlouvy, týkající se tuzemského vozidla, vydá pojistitel pojistníkovi zelenou kartu.

11. Podľa § 24 ods. 2 zák.č. 168/1999 Sb. Garanční fond se tvoří z pojistného za hraniční pojištění podle § 14, z příspěvků pojistitelů podle § 18 odst. 5, z přijatých náhrad podle § 24 odst. 7 a 9.

(2) Kancelář poskytuje z garančního fondu poškozenému a) plnění za újmu způsobenou provozem nezjištěného vozidla, kterou je povinna nahradit nezjištěná osoba; plnění za újmu na věci nebo ušlém zisku vzniklém v souvislosti se škodou na věci poskytne Kancelář pouze tehdy, pokud současně s touto škodou byla poškozenému způsobena i závažná újma na zdraví a pokud újma podle § 6 odst. 2 písm. b) nebo ušlém zisku přesáhla 10000 Kč, b) plnění za újmu způsobenou provozem vozidla, kterou je povinna nahradit osoba bez pojištění odpovědnosti, byl-li provoz tohoto vozidla podmíněn pojištěním odpovědnosti podle tohoto zákona, c) plnění za újmu způsobenou provozem tuzemského vozidla, kterou je povinna nahradit osoba, jejíž odpovědnost za tuto újmu je pojištěna u pojistitele, který z důvodu svého úpadku nemůže uhradit tuto újmu, d) plnění za újmu způsobenou provozem cizozemského vozidla, kterou je povinna nahradit osoba, jejíž odpovědnost za tuto újmu je pojištěna hraničním pojištěním, e) plnění za újmu způsobenou provozem cizozemského vozidla, jehož řidiči nevzniká při provozu tohoto vozidla na území České republiky povinnost uzavřít hraniční pojištění, f) náhradní plnění podle § 24a a 24b, a to v rozsahu, v jakém je Kancelář povinna plnit podle písmen a) až c), g) plnění za újmu způsobenou provozem vozidla, které bylo odesláno z jiného členského státu do České republiky jako státu cílového určení, nebylo-li k tomuto vozidlu sjednáno pojištění odpovědnosti podle tohoto zákona a ke škodné události došlo ve lhůtě do 30 dnů ode dne, kdy kupující osoba vozidlo převzala, i když vozidlo nebylo v České republice registrováno.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany sporu požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

13. Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP.

14. V danom spore mal súd z nepopretého skutkového tvrdenia žalobcu preukázané, že došlo k dopravnej nehode, ktorú spôsobil žalovaný a vznikla škoda na majetku poistenej. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepoprel tvrdil, že nepodpísal protokol o nehode a, že v čase nehody nebol vlastníkom motorového vozidla, avšak súd bol v rámci vykonaného dokazovania limitovaný stranami sporu využitými prostriedkami procesného útoku a obrany. V danom prípade súd dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalovaného sú účelové, smerujúce k dosiahnutiu pre seba priaznivého výsledku sporu, pričom na jeho strane existuje dôkazná núdza pre preukázanie ním uvádzaných skutkových tvrdení (nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach - napr., že podpis nie je jeho, že nebol vlastníkom motorového vozidla, atď.) Z princípu, na ktorom je postavený Civilný sporový poriadok však súd ustálil, že žalobca svoje skutkové tvrdenie preukázal. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

15. Taktiež zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z omeškania vo výške 7,75%, keď žalobcom uplatnené príslušenstvo pohľadávky nepresahuje úrok z omeškania v zmysle v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP, keď s ohľadom na výsledok sporu bola žalovaná v konaní plne úspešnou stranou sporu. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník tohto súdu v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.