Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-76-2016.pdf
PDF · 97.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-2P/76/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom Mgr. Michalom Vigašom v právnej veci manželov: navrhovateľky F. A., T.. V., N.. XX.XX.XXXX M. C., C. A. V. W., W. A. W.N., Q. K. XXXX/XX a T. A., N.. XX.XX.XXXX M. W., C. A. V. K.Š. Č.. X, W. A. R. N. B., N. T. XXX, Č. T., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému F. A., N.. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, v konaní zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky F. A., T.. V., N.. XX.XX.XXXX v Topoľčanoch a T. A.P., N.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, uzavreté dňa 17.04.1993 v Rybanoch, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rybany, vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 70, pod por. č. 5 r o z v á d z a.
II. Pre čas po rozvode sa zveruje maloletý F. A., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec maloletého je povinný počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti výroku o rozvode prispievať na výživu maloletého F. A.P., N.. XX.XX.XXXX výživným v sume 100,- € mesačne, ktoré výživné bude uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.
IV. Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
(1) Návrhom zo dňa 23.08.2016 doplneným na pojednávaní sa navrhovateľka domáha rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletému F. A., ktorého navrhuje zveriť do jej osobnej starostlivosti, určiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému vo výške 200,-€ mesačne so splatnosťou do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Styk otca s maloletým nenavrhla upravovať.
(2) Návrh odôvodnila tak, že z manželstva sa im narodili tri deti, synovia W. (N.. XXXX), t.č. nezamestnaný, V. (N.. XXXX), t.č. nezamestnaný a mal. F.. Manželstvo uzatvárali po trojročnej známosti. Po sobáši rok bývali u svokrovcov. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, no po tom čo manžel v roku 2005 odišiel pracovať do Českej republiky tak sa odcudzili, neskôr chodil domov už len sporadicky raz, dva razy ročne. Neskôr sa dozvedela, že manžel má partnerku v Českej republike. V roku 2014 bola nútená so synmi odísť do prenajatého bytu v Partizánskom. Manžel domov nechodí na deti neprispieva. K manželovi stratila citovú náklonnosť, od roku 2014 spoločne ani nehospodária.
Manželstvo je trvale rozvrátené, neplní svoje funkcie ani nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Výšku vyživiacej povinnosti odôvodnila vekom dieťaťa a jeho záujmovými aktivitami.
(3) Manžel navrhovateľky sa k návrhu vyjadril na súdnom pojednávaní, uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, rovnako aj so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, stretávanie s maloletým nenavrhol upraviť, pričom vzhľadom k jeho majetkovej situácii navrhol určiť vyživovaciu povinnosti k synovi vo výške 100,-€ mesačne.
(4) Kolízny opatrovník navrhol v záverečnom prednese v prípade rozvodu manželstva zveriť mal. F. do osobnej starostlivosti matky, otcovi určiť vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na vek a potreby mal. dieťaťa, schopnosti a možnosti rodičov, styk otca s maloletým nenavrhol upraviť.
(5) Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 14.11.2016 za prítomnosti účastníkov konania, výsluchom manželov, oboznámením s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
(6) Podľa sobášneho a rodného listu, manželstvo rodičov maloletého bolo uzavreté dňa 17.04.1993 v Rybanoch, je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Rybany, vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 70, pod por. č. 5. Z manželstva pochádza maloletý F. N.. XX.XX.XXXX.
(7) Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a pracovného posudku je navrhovateľka zamestnaná v spol. COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo od 01.03.2004. Jej priemerná čistá mzda za obdobie 10/2015 až 09/2016 je 405,27-€ zo mzdy sú vykonávané zrážky exekučné 50,-€ mesačne, na pôžičky 20,-€ mesačne a iné zrážky cca 37,-€ mesačne celovo z 10. právnych titulov.
(8) Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni a potvrdenia ÚPSVaR Partizánske manžel navrhovateľky nie je zamestnaný na území Slovenskej republiky, naposledy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 01.10.2002 do 03.03.2003.
(9) Podľa správy o šetrení pomerov v rodine z 28.10.2016 a správy mesta Partizánske z 26.1.2016 boli maloleté deti zverené rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2P/4/2008-53 z 03.07.2008, právoplatným dňa 29.07.2008 do osobnej starostlivosti matke a otec zaviazaný prispievať na ich výživu. Mal. F. je žiakom 2. ročníka SPŠ v Partizánskom, učí sa dobre, je zdravý. Venuje sa futbalu v klube Tempo Partizánske. Matka je zamestnaná v COOP Jednota Topoľčany, spotrebné družstvo s miestom výkonu práce v Partizánskom. Spoločne s mal. F. a plnoletými synmi býva v prenajatom 1- izbovom byte, kde hradí za prenájom 240,-€ mesačne, el. energiu 20,-€ mesačne, internet 10,-€ mesačne, káblová tel. 3,-€ mesačne, má exekučné zrážky. Navrhovateľka odmietla psychologickú pomoc na RPPS. Pomery u manžela matky sa vzhľadom k jeho pobytu v Českej republike nepodarilo prešetriť. Navrhovateľka má nedoplatky za komunálny odpad. Navrhovateľka doložila súdu listiny preukazujúce jej výdavky na domácnosť.
(10) Podľa potvrdenia o príjme manžela navrhovateľky vydaného spoločnosťou J a D personal office s.r.o., so sídlom Mlýnská 326/13, Brno, bol jeho čistý príjem za mesiac 02/2016 - 6516,-Kč; 03/2016 - 11577,-Kč; 04/2016 - 10749,-Kč; 05/2016 - 7969,-Kč; 06/2016 - 11163,-Kč; 07/2016 - 10250,-Kč; 08/2016
- 8708,-Kč; 09/2016 11163,-Kč, teda jeho priemerný čistý príjem bol 9761,88-Kč, v prepočte konverzným kurzom Kč/Eur ku dňu pojednávania 361,20-€. Jeho pracovné zaradenie je brusič, pracovný pomer na dobu určitú do 31.12.2016. Z potvrdenia tiež vyplýva, že má vyživovaciu povinnosť na dve deti C. W. N.. XXXX P. N. W. N.. XXXX. Je mu tiež vyplácané cestovné za mesiace 02/2016 až 09/2016 spolu 65550,- Kč t.j. 9364,28-Kč/mesiac t.j.346,49-€ mesačne.
(11) Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti sa s manželom stretla len raz, keď si bol vybavovať občiansky preukaz asi pred desiatimi mesiacmi. Sú len v telefonickom kontakte. Manžel nie je v kontakte ani so synom F.. Vyživovaciu povinnosť k synovi si plní pokiaľ mu zatelefonuje, a to v rôznych sumách 30,-€ , 40,-€ jedenkrát to bolo v sume 70,-€. Vyživovaciu povinnosť si plní nepravidelne. Vyživovaciu povinnosť k W. a V. si manžel neplní, tí však už nepokračujú v štúdiu. Synovi v súvislosti s návštevou športového klubu prispieva 5,-€ mesačne a zároveň kupuje športové vybavenie oblečenie cca 2 krát do roka kopačky. Čo sa týka darov, manžel synovi na Vianoce či pri príležitosti sviatkov darčeky nekupuje. Mal mu kúpiť kopačky za cca 10,-€. Úvery, ktoré spláca, sú úvery z čias spolužitia s manželom. Všetko je zrážané z jej príjmu. Išlo o spotrebné
úvery. Žije v spoločnej domácnosti s tromi synmi, dvaja plnoletí synovia sú nezamestnaní, občas si privyrábajú brigádnicky, na chod domácnosti prispejú len občasne, čo je tak raz-dva razy do roka. Syn F. vie o návrhu na rozvod manželstva. Príčinou rozvratu manželstva je nevera zo strany manžela. Ide jej prvé uzavreté manželstvo. Nie je vlastníčkou nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Jej príjem po odrátaní zrážok je cca 300,-€ mesačne. Vyživovaciu povinnosť má len k mal. F..
(12) Manžel navrhovateľky uviedol, že žije v meste R. N. B., má priateľku, no žije sám. Inú vyživovaciu povinnosť ako k mal. F. nemá. Na uvedenej adrese už žije druhým rokom. V Čechách pracuje už asi 12 rokov. Pred odchodom navrhovateľky zo spoločnej domácnosti chodil domov cca raz do mesiaca, potom už len zriedka. Na Slovensku je druhýkrát v roku 2016. Nedochádzal aj zo zdravotných dôvodov. Pracoval asi tri roky pod firmou Oldřich Hut v meste Litovel. Potom bol nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie v meste Uničov, práceneschopný bol počas pol roka naposledy od októbra 2015 do januára 2016. V roku 2008 utrpel pracovný úrad v Uničove v hute, odvtedy má zdravotné problémy. Dožadoval sa čiastočného invalidného dôchodku, no ten mu nebol priznaný. Voči zamestnávateľovi sa nároku na náhradu škody nedomáhal. V súčasnosti je zamestnaný od februára 2016 ako externý zamestnanec pre personálnu agentúru J a D personal office, s.r.o., kde je priradený k zamestnávateľovi Schääfer Sudex v meste Ledeč nad Sázavou, zamestnávateľ za nich uhrádza ubytovanie. V hute v Uničove bol jeho príjem cca 13 000 Kč. Má vyživovaciu povinnosť aj k synovi C. a dcére N. W., nemá však určené výživné. Matka týchto detí nie je jeho súčasná priateľka. Manžel matky je ubytovaný v hoteli v meste R. N. B., W. XXX - S. B.D.. Navrhovateľke asi pred dvoma rokmi poskytol zábezpeku na byt, v ktorom v súčasnosti táto býva, počas obdobia keď pracoval brigádnicky v Taliansku poslal jej aj sumu cca 300 €. Minulý rok tiež navrhovateľke poslal 500 €, keď bol v Taliansku. Na výživu syna C. a dcéry N. prispieva nepravidelne podľa finančných možností sumou 500 Kč. Ide jeho prvé uzavreté manželstvo. Nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností ani hnuteľných vecí vyššej hodnoty. Užíva motorové vozidlo matky maloletého C. P. N.Á..
(13) Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
(14) Podľa § 23 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rodine") súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (15) Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (16) Podľa § 24 ods. 3 zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. (17) Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (18) Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (19) Podľa § 25 ods. 2 zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (20) Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5,6 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. (21) Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(22) Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(23) Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z výpovede navrhovateľky, vyjadrenia manžela navrhovateľky, ktorí sa zhodli v tom, že rozvod je riešením dlhodobo a vážne narušených vzťahov manželov, má súd za to, že je dôvodné návrhu navrhovateľky vyhovieť. Na základe vykonaného dokazovania, prihliadnuc na stanovisko kolízneho opatrovníka a vyjadrenie otca dieťaťa, napokon aj vychádzajúc z rozhodnutia súdu o určení rodičovských práva a povinnosti k dieťaťu na čas do rozvodu, mal súd preukázané, že je v záujme maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľke, súd je toho názoru, že na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloleté dieťa je úprava v znení, ako vo výroku rozsudku najvhodnejšia,
(24) Vzhľadom k tomu, že tak navrhovateľka, otec dieťaťa ako aj kolízny opatrovník nenavrhli úpravu styku otca dieťaťa s maloletým súd jeho styk s maloletým neupravil, a je tak ponechaný na dohode rodičov a vôli maloletého.
(25) Pretože nie je nijako preukázané, že by v otázke zastupovať a spravovať majetok maloletého mali byť jednému z rodičov práva obmedzené, súd rozhodol tak, že toto právo majú obidvaja rodičia.
(26) O výške vyživovacej povinnosti k maloletému súd rozhodol tak, že túto určil otcovi maloletého v sume 100,-€ mesačne, čo zodpovedá odôvodneným výdavkom na zabezpečenie potrieb maloletého, tak aby sa dieťa podieľalo na životnej úrovni rodičov, vychádzajúc z príjmov a výdavkov nielen rodiča povinného. Vo zvyšnej časti súd nepovažuje návrh za dôvodný. Súd vychádzal z preukázaného príjmu manžela matky, ktorý je cca 360,-€ mesačne, a hoci ako vyplýva z dokazovania jeho zamestnávateľ hradí náklady na jeho ubytovanie a cestovné, z uvedenej sumy po odrátaní nákladov na stravu a odievanie je povinný manžel matky prispievať aj na výživu jeho ďalších dvoch maloletých detí. Úhrada dlhov z doby spolužitia nie je na účely rozhodovania o vyživovacej povinnosti započítateľná, a hoci podľa vyjadrení navrhovateľky zaťažuje iba ju, pokiaľ ide o spoločné dlhy je na ich vzájomnom vyporiadaní či na realizácii exekúcie, aby tieto dlhy znášal aj manžel matky. Na účely vyporiadania vzájomných práv a povinnosti manželov nemožno znižovať alebo zvyšovať výšku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu. Hoci príjem matky po odrátaní zrážok je cca 300,-€ mesačne z pôvodnej čistej mzdy na úrovni cca 400,- €, je potrebné uviesť, že aj matka je povinná časť (hoci nie v rovnakej výške ako otec s prihliadnutím na osobnú starostlivosť o dieťa) príjmu vynakladať na výživu dieťaťa. Tiež je potrebné uviesť, že matka žije v spoločnej domácnosti s dvoma plnoletými deťmi, ktoré by nemali zvyšovať náklady matky na domácnosť, ale naopak matke na domácnosť prispievať a to nie len z titulu vyživovacej povinnosti detí k rodičom podľa § 66 a § 67 Zákona o rodine, pretože je zrejmé, že príjem matky neumožňuje živiť štvorčlennú domácnosť. Že tomu tak nie je nemožno vykladať v zmysle zvyšovania výšky vyživovacej povinnosti otca k mal. Denisovi. Z uvedeného dôvodu súd určil výšku vyživovacej povinnosti manžela matky k maloletému na čas po rozvode vo výške 100,-€ mesačne (27,69% čistej mzdy), čo považuje
aj vzhľadom k záujmovým aktivitám dieťaťa za sumu primeranú životnej úrovni matky a otca dieťaťa. Výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
(27) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
(28) Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, nezistiac dôvody hodné osobitného postupu podľa § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (peňažná povinnosť) alebo výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa štvrtej časti CMP (iná ako peňažná povinnosť).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).