Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25P-234-2016.pdf
PDF · 82.61 KB
Case nature
Subarea
25P/234/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G. t.č. bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 1/A, Bratislava, deti rodičov: matka - Y. zastúpená advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava a otec - U., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie tohto znenia:
Otec je o p r á v n e n ý sa s maloletým G. stretávať každý párny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod.
Otec prevezme maloletého G. v mieste bydliska maloletého, kde ho po ukončení styku aj vráti a matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.
Matka je o p r á v n e n á sa s maloletým S. stretávať každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod.
Matka prevezme maloletého S. v mieste bydliska maloletého, kde ho po ukončení styku aj vráti a otec je povinný maloleté dieťa na styk riadne pripraviť.
Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 25.10.2016 žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým súd na čas do rozvodu zverí maloleté deti do jeho osobnej starostlivosti s tým, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok. Vyživovaciu povinnosť matky navrhol určiť vo výške 27,13 eur na každé maloleté dieťa a styk neupraviť. Alternatívne žiadal, aby súd neodkladným opatrením na čas do rozvodu zveril maloletého S. do jeho výhradnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok a aby maloletého G. zveril do výhradnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk matky s maloletým S.iadal neupravovať a svoj styk s maloletým G. navrhol upraviť tak, že v párnom kalendárnom roku bude maloletý u matky počas Veľkej noci a počas Vianoc a u neho bude počas Silvestra a v nepárnom kalendárnom roku bude maloletý počas Veľkonočných sviatkov u neho a počas Vianoc a Silvestra u matky. O vyživovacej povinnosti žiadal rozhodnúť tak, že ani jeden z rodičov nebude povinný prispievať tomu druhému na výživu dieťaťa.
2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že s matkou maloletých detí sú síce manželia, avšak manželstvo je trvalo rozvrátené. Matka si našla priateľa, ku ktorému sa spolu s maloletým G. v júni 2016 odsťahovala a maloletý S. ostal v jeho starostlivosti. Dodal, že maloletý G. bol až donedávna každý víkend u neho a matka s tým nemala žiadny problém. Pred troma mesiacmi sa však situácia zmenila, matka s ním odmieta komunikovať a prestala mu maloletého dávať. Citovo ho vydiera a ubližuje tým nielen jemu, ale aj maloletému, ktorého veľmi miluje. S poukazom na vyššie uvedené, je podľa jeho názoru, potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi účastníkmi konania.
3. Matka návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 09.11.2016 žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala odovzdanie oboch maloletých detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že ich bude aj zastupovať a spravovať ich majetok. Styk otca s maloletými deťmi navrhla upraviť každý týždeň v stredu a v sobotu od 17,00 hod. do 19,00 hod. za jej prítomnosti. Vyživovaciu povinnosť otca navrhla upraviť vo výške 250,- eur na maloletého S. a vo výške 200,- eur na maloletého G..
4. Vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka uviedla, že v manželstve s otcom maloletým detí začali vznikať vážne konflikty v prvej polovici roku 2016, kedy na ňu otec vyvíjal psychický nátlak a tento vyústil až do jej núteného odchodu zo spoločnej domácnosti. So sebou vzala aj maloletého G., ktorý je na ňu, s ohľadom na jeho vek, výrazne naviazaný a v súčasnosti trpí separačnou úzkosťou. Maloletý S. ostal v spoločnej domácnosti s otcom, pod čo sa výrazne podpísalo otcovo manipulatívne správanie. Bráni jej stretávať sa s maloletým S., ako aj komunikovať s ním prostredníctvom telefonátov. Dodala, že podľa jej informácií, otec a jeho blízka rodina ju pred maloletým S. vykresľujú vo výrazne negatívnom svetle ako matku, ktorá sa o neho nestará a nezaujíma sa o neho. Otec preberá ich nezhody priamo pred synom, ukazuje mu ich emotívnu komunikáciu v mobile, čo podľa nej poškodzuje maloletého na jeho psychike, mentálnej pohode a môže to mať následky v jeho vývoji. Má za to, že tu existuje vážna hrozba, že zo strany maloletého budú citové väzby k nej ako k matke oslabené, čo by bol prirodzený negatívny dôsledok zamedzenia styku a toho, že v súčasnosti nemá reálnu možnosť a dosah na zabezpečovanie riadnej výchovy a starostlivosti o maloletého. Taktiež dodala, že otec z dôvodu svojho pracovného vyťaženia nie je schopný vykonávať starostlivosť o maloletého S. riadne, pretože je podnikateľ, pracuje sám a keď spolu žili bol počas bežného pracovného dňa v práci od 08,00 hod. do 19,00 hod. Podľa jej informácií otec čaká s inou partnerkou dieťa a to odôvodňuje predpoklad, že bude musieť pracovať ešte viac, aby finančne zabezpečil aj ďalšie dieťa. Ďalej uviedla, že spolu s maloletým G. v súčasnosti býva u nového životného partnera v nadštandardnom mezonetovom byte, kde je o nich po materiálnej, ako aj po citovej stránke v plnej miere postarané a teda má vhodné zázemie pre výchovu a pobyt oboch maloletých detí. Poukázala aj na to, že medzi maloletými deťmi nie je udržiavaná a vzájomne rozvíjaná súrodenecká väzba, maloletý S. je zo strany otca vystavovaný nevhodným nátlakom, manipulovaniu a je absolútne nevhodne a nežiaduco zaťahovaný do vyostrených konfliktov svojich rodičov. Za najlepšie riešenie pre maloleté deti matka považuje zveriť ich do jej osobnej starostlivosti, rešpektujúc pri tom otca a potrebu detí stýkať sa s ním. Podotkla, že je na materskej dovolenke a má podstatne viac času venovať sa maloletým deťom, keďže S. je v povinnej školskej dochádzke a je potrebné sa mu s náležitou starostlivosťou venovať, robiť s ním domáce úlohy a všetky ostatné aktivity spojené so školskou dochádzkou.
5. V písomnom vyjadrení k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia matka žiadala, aby súd návrh otca zamietol. Poukázala aj na to, že zdravotný stav maloletého G. vylučuje, aby bol zverený do osobnej starostlivosti otca, keďže maloletý prechádza obdobím separačnej úzkosti, v rámci ktorého je viac naviazaný na matku a podľa jeho lekára ide o fyziologický stav. Považuje za nevyhnutné, aby až do rozvodu manželstva, ako aj po ňom, boli obe maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti.
6. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že v októbri 2016 sa na oddelenie sociálnej kurately obrátil otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne so žiadosťou o pomoc pri zabezpečení kontaktu s maloletým G., nakoľko ho od augusta 2016 údajne nevidel. S matkou sa v tom čase snažili telefonicky skontaktovať, avšak neúspešne. Otec uviedol, že maloletý S.ije s ním a zabezpečuje o neho riadne starostlivosť, pričom tento sa odmieta s matkou stretávať. Sociálnej kuratele sa s matkou podarilo telefonicky skontaktovať až dňa 09.11.2016, kedy matka potvrdila, že maloletého G. otcovi prestala dávať z dôvodu, že maloletý trpí separačnou úzkosťou, ktorú údajne potvrdila aj detská lekárka maloletého MUDr. C.. Dodala, že u maloletého sa to začalo prejavovať v auguste a je to stav, ktorý môže podľa lekárky trvať asi do 2 rokov veku dieťaťa. Ďalej uviedla, že s maloletým S. sa stretáva v škole, ktorú maloletý navštevuje, nakoľko otec ho voči
nej manipuluje a ten k nej nechce chodiť. Matka býva s maloletým G. na adrese T. kde je samostatná bytová jednotka v rámci reštaurácie M.. Potvrdila, že ona otcovi žiadne výživné neplatí, navyše je momentálne na rodičovskej dovolenke a takisto ani otec jej neprispieva žiadnym výživným na maloletého G.. Matka uviedla, že trvá na zverení obidvoch maloletých detí do svojej osobnej starostlivosti, pričom ohľadne maloletého S. sa vyjadrovala opatrne, nakoľko si je vedomá toho, že ju starší syn momentálne odmieta. Ohľadom styku otca s maloletým G. uviedla, že je ochotná zabezpečiť kontakt otca s maloletým, ale iba za jej prítomnosti. Vzhľadom na zistené skutočnosti má kolízny opatrovník za to, že návrh na neodkladné opatrenie je dôvodný, nakoľko rodičia nežijú spolu, maloleté deti sú rozdelené a vďaka rodičom nemajú vytvorený priestor na kontakt a rozvíjanie súrodeneckých väzieb. Takisto nie je v súčasnej dobe medzi rodičmi vyriešené ani platenie výživného. Z tohto dôvodu kolízny opatrovník navrhuje, aby súd neodkladným opatrením dočasne upravil styk rodičov s maloletými deťmi tak, aby súrodenci mohli byť spolu v čo možno najširšom kontakte rešpektujúc súčasný názor maloletého S., ako aj nízky vek maloletého G.. Vzhľadom na to, že maloletý G.dajne trpí separačnou úzkosťou, dáva kolízny opatrovník súdu na zváženie, či by mala byť matka prítomná počas kontaktu otca s maloletým, pričom súčasne podotkol, že do augusta 2016 mával otec maloletého G. aj bez prítomnosti matky, čo potvrdili obaja rodičia.
7. Na Okresnom súde Bratislava IV prebieha od 08.09.2016 pod sp.zn. 25P/196/2016 konanie o návrhu otca na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, ktoré zatiaľ nie je právoplatne skončené.
8. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 329 ods. 1, prvá veta Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 12. Podľa § 366 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
13. Po oboznámení sa s návrhmi oboch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, so správou kolízneho opatrovníka, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, dospel súd k záveru, že ani jeden z rodičov neosvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe ktorého by malo dôjsť k okamžitému zvereniu či odovzdaniu maloletých detí do osobnej starostlivosti jedného z nich. Z doposiaľ zistených skutočností vyplýva, že rodičia žili v spoločnej domácnosti do júna 2016, pričom do augusta 2016 prebiehal styk v podstate bez problémov. Od tejto doby však otec maloletého G. nevidel a matka sa stretáva s maloletým S. iba v škole, ktorú maloletý navštevuje. Navyše maloletý S. má voči matke odmietavý postoj a u maloletého G. prebieha obdobie separačnej úzkosti a je viac naviazaný na matku. Za takejto situácie a bez vykonania ďalšieho nevyhnutného dokazovania nie je možné okamžite rozhodnúť o tom, v starostlivosti ktorého z rodičov majú maloleté deti vytvorené lepšie a vhodnejšie podmienky. Preto súd nepovažuje za vhodné a ani za dôvodné okamžite autoritatívne rozhodnúť o zverení príp. o odovzdaní maloletých detí do starostlivosti jedného z rodičov. Keďže v konaní nebolo zistené, že by výživa maloletých detí bola ohrozená, súd nepovažoval za dôvodné rozhodnúť neodkladným opatrením ani o výživnom, keďže každý z rodičov hradí výdavky toho maloletého dieťaťa, ktoré má vo svojej faktickej starostlivosti.
14. Za dôvodné však súd považuje úpravu styku rodičov s maloletými deťmi, nakoľko otec má vo svojej faktickej starostlivosti maloletého S. a matka má zase vo svojej faktickej starostlivosti maloletého G., pričom ich vzájomný styk nie je už niekoľko mesiacov riadne zabezpečený. Súčasná situácia, na ktorej má svoj podiel každý z rodičov, nie je jednoznačne v záujme maloletých detí, ktoré nemajú vytvorený žiadny priestor na to, aby si rozvíjali a upevňovali súrodenecké väzby a takisto svoje vzťahy ku každému z rodičov. Súd zdôrazňuje, že deti majú právo na to, aby sa mohli pokojne a nerušene vyvíjať, bez negatívnych dopadov z rozpadu partnerského vzťahu ich rodičov, čo im v súčasnosti nie je umožnené,
keďže sú v centre partnerských nezhôd rodičov. Preto súd predbežne upravil styk maloletého G. s otcom, ako aj styk maloletého S. s matkou. Maloleté deti tak budú mať zabezpečený priestor na to, aby mohli tráviť čas s oboma rodičmi, čo je vzhľadom k ich veku nevyhnutné pre riadny vývoj po všetkých stránkach. Tento styk súd upravil pre začiatok v kratšom časovom rozsahu s poukazom na to, že doposiaľ nebol žiadny priestor a ani možnosť pre vykonanie podrobnejšieho dokazovania. Vzhľadom na interval určeného styku súd nepovažoval za dôvodné, aby bola matka prítomná pri styku maloletého G. s otcom, pričom súd poukazuje aj na to, že maloletý G. vyrastal v spoločnej domácnosti s otcom, pozná ho a až do augusta 2016 sa s ním stretával riadne bez prítomnosti matky. Je povinnosťou oboch rodičov, aby každé maloleté dieťa riadne pripravili na styk tak, aby tento prebehol bezproblémovo, pretože jedine rodičia sú zodpovední za priaznivý a zdravý vývoj svojich detí a za formovanie ich osobností. Súd apeluje na oboch rodičov, aby aj napriek rozpadu ich partnerského vzťahu, nezaťahovali maloleté deti do svojich vzájomných konfliktov, nebránili jeden druhému v styku s dieťaťom a pokúsili sa v otázke úpravy výkonu rodičovských práv a povinností dospieť k dohode, v rámci ktorej uprednostnia záujmy maloletých detí pred svojimi vlastnými.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.