Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-28C/94/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: D.. P. K., B. A. XX, A.D., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. Róbertom Selvekom, advokátom, so sídlom Němcovej 30, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, v spore o zaplatenie 51.500,- Eur s príslušenstvom, rozhodol

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 40.620,63 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 34.053,02 Eur od 28.4.2012 do zaplatenia a vo výške 8,75% ročne zo sumy 6.567,61 Eur od 14.4.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu žalobu z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 57,44% trov konania a trovy odvolacieho konania.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 21,28%.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy štátu v rozsahu 78,72%.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za žalobu v sume 2.193,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.

odôvodnenie:

1. Žalobou, podanou na súde dňa 27.4.2012, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 51.600,- Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 28.4.2012 do zaplatenia. Uplatnený nárok v istine predstavoval podľa opisu rozhodujúcich skutočností v žalobe náhradu za užívanie pozemku - parcely registra „C“, parcelné číslo 2788/12, evidovaného v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva číslo 12485 pre katastrálne územie Južné Mesto (ďalej tiež len „pozemok“) vo vlastníctve žalobcu, odporcom v čase od 27.4.2009 do 30.6.2009 bez právneho dôvodu a za ďalšie posudzované obdobie (od 1.7.2009 do 27.4.2012) náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu vecným bremenom zriadeným zák. č. 66/2009 Z.z. na pozemku, ktorému zodpovedá právo žalovaného držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa v jeho vlastníctve vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov. Žalobca tvrdil, že pozemok je zastavaný stavbou cestného telesa - mestskou dvojprúdovou smerovo rozdelenou komunikáciou vysokého dopravného významu, vlastníkom ktorého je žalovaný, že ku dňu účinnosti zák. č. 66/2009 Z.z. právo k pozemku pod stavbou cestného telesa nebolo medzi stranami zmluvne dohodnuté, a preto s účinnosťou od 1.7.2009 došlo uvedeným zákonom na pozemku k zriadeniu vecného bremena, ktorému zodpovedá právo žalovaného držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných

právnych predpisov. Za tohto stavu, podľa žalobcu, bolo v rozhodnom čase znemožnené mu pokojne pozemok užívať a realizovať jeho úžitkovú hodnotu, a preto sa u žalovaného najprv neúspešne uchádzal o majetkovoprávne usporiadanie poskytnutím náhradných pozemkov zámennou zmluvou (listom zo dňa 20.8.2010) a neskôr márne tiež o poskytnutie primeranej peňažnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo výške 17.200,- Eur ročne (tiež listom zo dňa 12.10.2011). Pri určení výšky náhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu (za obdobie od 27.4.2009 do 30.6.2009) a náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva k pozemku vecným bremenom (za obdobie od 1.7.2009 do 27.4.2012) žalobca v žalobe vyšiel z toho, že rozsah náhrady v oboch prípadoch zodpovedá výške obvyklého nájomného, ktoré stanovil znalec Ing. Jozef Murín v znaleckom posudku č. 136/2011 zo dňa 5.10.2011 (t.j. 5,587 Eur/m2/rok) a z toho, že cestným telesom vo vlastníctve žalovaného je zastavaná celá výmera pozemku (3.081m2). Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil výpis LV č. 12485 pre kat. úz. Južné Mesto, znalecký posudok Ing. Jozefa Murína č. 136/2011 zo dňa 5.10.2011, listy adresované žalovanému zo dňa 20.8.2010, zo dňa 12.10.2011, zo dňa 26.10.2011, zo dňa 7.11.2011, zo dňa 24.2.2012, zo dňa 9.3.2012 a listy žalovaného adresované žalobcovi zo dňa 24.3.2011, zo dňa 19.10.2011, zo dňa 16.2.2012, zo dňa 24.2.2012 a zo dňa 1.3.2012.

2. Žalobca v konaní uplatnený nárok neuznal. Čo do základu žalovaný rozporoval len uplatnený nárok na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku vecným bremenom za obdobie od 1.7.2009 do 27.4.2012. Medzitýmnym rozsudkom zo dňa 16.9.2013 súd rozhodol, že základ tohto nároku žalobcu je daný. Tento medzitýmny rozsudok nadobudol v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/6/2014 zo dňa 26.5.2015 právoplatnosť dňa 23.7.2015; rozhodnutie o tom, že základ nároku na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku vecným bremenom je tak pre strany záväzné (§ 228 ods. 1 C.s.p.) a nakoľko súdu neprináleží otázku základu tohto uplatneného nároku opätovne prejednať a rozhodnúť o nej (§ 230 C.s.p.), v konaní z nej bez ďalšieho vyšiel. Čo do výšky uplatneného nároku žalovaný v konaní zhodne so žalobcom v konečnom dôsledku tvrdil (na podklade zamerania Útvarom hlavného architekta mesta Košice), že celý pozemok žalobcu je zastavaný cestným telesom, ktorého je vlastníkom pričom výšku náhrady, či už za užívanie pozemku bez právneho dôvodu alebo za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom rozporoval jednak z hľadiska druhového zaradenia pozemku, tvrdiac s odkazom na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z. z., že pri určení náhrady by sa malo vychádzať z rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním a jednak (vo vzťahu len k náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom) namietaním tiež, že náhrada za vecné bremeno kvantitatívne nezodpovedá výške nájomného za užívanie pozemku, ktorú vzal žalobca za základ pri určení výšky uplatneného nároku v žalobe.

3. Žalobca k obrane žalovaného vo vzťahu k výške uplatneného nároku v podstatnom tvrdil, že už v čase zastavania pozemku cestnou komunikáciou skutočný účel využitia pozemku nezodpovedal zápisu v evidencii nehnuteľností, poznamenal v tejto súvislosti tiež, že k zriadeniu cestnej komunikácie na jeho pozemku došlo v súvislosti s výstavbou sídliska po asanácii starých bytových domov v roku 1973, pričom v dotknutá lokalita bola zastavaná už od roku 1936. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku žalobca v konaní poukázal tiež na to, že odvolací súd v rozhodnutí, ktorým potvrdil medzitýmny rozsudok zo dňa 16.9.2013 vyjadril právny názor, podľa ktorého má finančná náhrada za vznik vecného bremena charakter jednorazového plnenia. Žalovaný takýto jednorazový charakter náhrady za zriadenie vecného bremena vo svojej argumentácii odmietol a poukázal pritom na skutočnosť, že v celom rade iných obdobných konaní, v ktorých vystupuje ako žalovaný, súdy vychádzajú z charakteru náhrady ako opakujúceho sa plnenia.

4. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. Po účinnosti C.s.p. súd poskytol obom procesným stranám priestor na popretie skutkových tvrdení protistrany a na uplatnenie ďalších prostriedkov procesného útoku a obrany s poučením o následkoch ako riadneho nepopretia skutkových tvrdení (§ 151 C.s.p.) tak aj včasného neuplatnenia prostriedkov procesného útoku či obrany. Nakoľko za tohto stavu ani uplatnenie sudcovskej koncentrácie a ani uplatnenie ustanovení o popretí skutkových tvrdení nemohlo byť v neprospech niektorej z procesných strán, súd v konaní po 1.7.2016, postupoval bez zohľadnenia obmedzení, vyplývajúcich pre skôr začaté konania z ust. § 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.

5. Ako bolo konštatované už na inom mieste tohto odôvodnenia, o základe uplatneného nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom (od 1.7.2009 do 27.4.2012) už bolo právoplatne rozhodnuté a vo vzťahu k tomuto nároku ostalo vysporiadať sa výlučne len s jeho výškou. V tejto súvislosti výmera cestným telesom zabratej časti pozemku medzi stranami nebola sporná ( jedná sa o celú výmeru 3.081 m2) a znaleckým posudkom č. 27/2016 zo dňa 15.7.2016 Ing. Juraja Lenčáka, znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností, so závermi ktorého súhlasili obe sporové strany, mal súd za preukázanú jednotkovú výšku náhrady za vecné bremeno v sume 4,35 Eur/m2/rok. Vo vzťahu k zostávajúcemu nároku (náhrade za užívanie pozemku bez právneho dôvodu v čase od 27.4.2009 do 30.6.2009) súd skutkovo vyšiel z nespornosti medzi stranami skutočností, že v celom tomto období žalovaný užíval pozemok žalobcu, ktorý bol v celej svojej výmere zastavaný stavbou cestného telesa v jeho vlastníctve, že žalobca pozemok žalovanému na užívanie zmluvne neprenechal, pričom v tejto súvislosti strany netvrdili a na základe vykonaného dokazovanie ani súd nezistil, aby bola daná iná právna skutočnosť, zakladajúca právo žalovaného pozemok vo vlastníctve žalobcu užívať. Znaleckým posudkom č. 27/2016 zo dňa 15.7.2016 Ing. Juraj Lenčák stanovil jednotkovú výšku všeobecného nájomného za prenechanie na užívanie obdobných nehnuteľností v danom mieste a čase v sume 5,023 Eur/m2/rok. Žalobca podľa zistenia súdu vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu za obdobie od 27.4.2009 do 30.6.2009 a náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za obdobie od 1.7.2009 do 1.11.2011, spolu v sume 51.600,- Eur (pozn.: v tejto sume bola zahrnutá náhrada aj za obdobie od 1.11.2008 do 26.4.2009, ktorá predmetom sporu nebola) listom, doručeným žalovanému podľa poštovej doručenky dňa 13.3.2012. Žalobca netvrdil a ani na základe vykonaného dokazovania súd nezistil, aby pred uplatnením nároku na súde žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom za obdobie od 2.11.2011 do 27.4.2012, pričom za tohto stavu súd za výzvu na plnenie náhrady za toto obdobie považoval až doručenie žaloby žalovanému, k čomu došlo dňa 12.4.2013. Nespornou nakoniec bola medzi stranami i skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne nezaplatil žalovanému uplatnenú náhradu za užívanie pozemku bez právneho dôvodu (do 30.6.2009) a za obmedzenie vlastníckeho práva k nemu zriadením vecného bremena (od 1.7.2009), ani na základe písomnej výzvy, ani v priebehu tohto konania do času vyhlásenie rozhodnutia vo veci samej, a to ani len sčasti.

6. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdi predovšetkým podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone. Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa ust. § 451 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa ust. § 2 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. (2) Ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka stavby. (3) Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku.

Podľa ust. § 4 zák. č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. (2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Podľa ust. § 2 ods. 1 až ods. 3 a ods. 7 zák. č. 138/1991 Zb., do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti upravia zmluvne. (3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody 8) alebo ak tak ustanoví osobitný predpis. (7) Veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec dňom účinnosti tohto zákona. Podľa ust. § 151n Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. (3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania. Podľa ust. § 151o Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. (2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám. (3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Podľa ust. § 151p Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká. (3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie. (4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom. Podľa Čl.20 ods. 1, ods. 2, ods. 4 a ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. (2) Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike. (4) Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo

verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. (5) Iné zásahy do vlastníckeho práva možno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných. Podmienky ustanoví zákon. Podľa Čl.13 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v platnom znení, povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. (4) Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlh splnením zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

7. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil nárok žalobcu, uplatnený žalobou za obdobie od 1.7.2009 do 27.4.2012, na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným na jeho pozemku zákonom číslo 66/2009 Z.z., ktorému zodpovedá právo žalovaného držať a užívať pozemok pod stavbou cestného telesa vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, čo do jeho výšky za dôvodný v rozsahu sumy 37.864,65 Eur. Náhrada v tejto výške zodpovedá znalcom určenej jednotkovej cene za obmedzenie vecného bremena ( 4,35 Eur/m2/rok), výmere stavbou telesa zastavaného pozemku (3.081m2) a dobe trvania obmedzenia, peňažná náhrada za ktoré bola predmetom konania (1032 dní). Vo svojom závere o dôvodnosti základu uplatneného nároku žalobcu, smerujúceho k zaplateniu náhrady za užívanie jeho pozemku žalovaným bez právneho dôvodu v čase od 27.4.2009 do 30.6.2009 súd vyšiel z preukázania skutočností, že v tomto období bol pozemok žalobcu zastavaný cestnou komunikáciou žalovaného bez toho aby právo stavby žalovaného k pozemku bolo stranami dohodnuté, zákonom stanovené alebo vyplývajúce z inej právom uznanej skutočnosti. Žalovaný tak v tomto čase užíval pozemok žalobcu bez právneho dôvodu, pričom za užívanie žalobcovi náhradu nezaplatil. Tým sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, následkom čoho vznikla žalovanému povinnosť toto bezdôvodné obohatenie, v rozsahu odplaty (nájomného) obvykle požadovaného v danom mieste a čase za prenechanie na užívanie obdobných nehnuteľností, žalobcovi vydať. Výška bezdôvodného obohatenia v súdom priznanej sume 2.755,98 Eur zodpovedá znalcom určenej jednotkovej všeobecnej cene nájmu za prenechanie na užívanie obdobných nehnuteľností v danom mieste a v rozhodnom čase ( 5,023 Eur/m2/rok), výmere stavbou telesa zastavaného pozemku (3.081m2) a dobe trvania užívania bez právneho dôvodu, peňažná náhrada za ktoré bola predmetom konania (65 dní). Spolu tak súd priznal žalobcovi náhradu za užívanie pozemku bez právneho dôvodu (do 30.6.2009) a za obmedzenie vlastníckeho práva k nemu zriadením vecného bremena (od 1.7.2009) spolu v sume 40.620,63 Eur; v prevyšujúcom rozsahu uplatnenej istiny pohľadávky so zodpovedajúcimi úrokmi z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že v ako v prípade nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia tak aj v prípade nároku na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom zriadeným zákonom, čas plnenia nie je dohodnutý subjektmi týchto právnych vzťahov a nie je daný ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia a v zaplatení náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva vecným bremenom, prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal, v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Žalobca požiadal žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva za obdobie do 1.11.2011, čomu zodpovedá peňažná suma 34.053,02 Eur dňa 13.3.2012, pričom na plnenie stanovil žalovanému lehotu 5 dní. Dňa 18.3.2012 tak žalovaný mohol najneskôr splniť peňažný záväzok s následkami včasného plnenia a nakoľko tak neurobil, počnúc dňom 19.3.2012 sa dostal do omeškania s následkom vzniku povinnosti zaplatiť popri peňažnom dlhu i úroky z omeškania v percentuálnej výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (1%), zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a teda v percentuálnej výške 9% ročne až do zaplatenia. Nakoľko si za omeškanie s plnením peňažného záväzku žalovaným uplatnil žalobca úroky z omeškania až od 28.4.2012, len v tomto rozsahu, postupom podľa ust. § 216 C.s.p., súd žalobcovi úroky z omeškania priznal. Do omeškania so zaplatením zvyšnej sumy uplatnenej istiny pohľadávky, ako súd bližšie rozviedol už v bode 5 tohto odôvodnenia až druhým dňom po doručení žaloby. Počnúc týmto dňom až do zaplatenia súd priznal žalobcovi z omeškanej sumy 6.567,61 Eur (zodpovedajúcej náhrade za obdobie od 2.11.2011 do 27.4.2012) s prihliadnutím na už citované ust. § 10c nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v aktuálnom znení, úroky z omeškania v výške zodpovedajúcej základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky, platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (0,75%), zvýšenej o 8 percentuálnych bodov, a teda v percentuálnej výške 8,75% ročne. V prevyšujúcom rozsahu (za skoršie obdobie) uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.

8. K argumentácii žalobcu, založenej na ponímaní peňažnej náhrady za vecné bremeno zriadené zák. č. 66/2009 Z. z. ako jednorazovej, považuje súd za potrebné poznamenať predovšetkým, že i keď takýto charakter náhrady skutočne konštatoval odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia, ktorým potvrdil skorší medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, nejedná sa o prípad predpokladaný v ust. 391 ods. 2 C.s.p., teda kedy odvolací súd v zrušujúcom uznesení vysloví právny názor, ktorým je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný. Hneď v ďalšom rade súd konštatuje, že ani v právnej teórii a ani v aplikačnej praxi súdov niet zhody v otázke povahy takejto náhrady a existujú ako názory o jej jednorazovom charaktere tak i názory, podľa ktorých má povahu plnenia opakujúceho sa. Práve druhý z prezentovaných názorov zdieľa i súd a premietol ho i do svojho rozhodnutia. Vo svojich úvahách vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel z toho, že jednorazová povaha náhrady za zriadenie vecného bremena je v rozpore s účelom zák. č. 66/2009 Z. z. ktorým došlo k zriadeniu tohto vecného bremena. Tento zákon totiž predpokladá usporiadanie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným z vecného bremena alebo zámenou pozemkov s oprávneným s vecného bremena alebo zaplatením finančnej náhrady v nadväznosti na konanie o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu. Zaplatenie jednorazovaj náhrady za zriadenie vecného bremena však prípadnú ďalšiu úpravu vzťahov už nevyhnutne činí obsolentnou, inak povedané, pokiaľ oprávnený z vecného bremena má zaplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena zrejme nebude mať ekonomický a ani právny záujem na zámene pozemkov ani na zaplatení finančnej náhrady za pozemkové úpravy povinnému z vecného bremena. Z pohľadu sledovaného účelu tohto zákona je potrebné podľa názoru súdu stav usporiadania vzťahu medzi vlastníctvom pozemku a stavby zriadením vecného bremena stavby na pozemku považovať za dočasný a práve táto dočasnosť podľa názoru súdu predurčuje charakter náhrady za vecné bremeno viac ako opakujúceho sa plnenia, než plnenia jednorazového.

10. O trovách konania vo vzťahu medzi stranami súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v percentuálnom vyjadrení 78,72% a žalovaný tak bol procesne úspešný v ostatnej časti. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., v zmysle ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pri pomernom rozdelení úspechu vzniklo právo na náhradu trov konania žalobcovi v percentuálnom rozsahu 57,44% (78,72 - 21,28%). V tomto percentuálnom rozsahu súd nárok na náhradu trov konania žalobcovi priznal. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odvolacom konaní o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku bol žalobca plne úspešný a preto mu súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. O náhrade trov konania štátu súd rozhodol postupom podľa ust. § 259 C.s.p. s analogickým použitím ust. § 255 ods. 2 C.s.p. Vychádzajúc z týchto ustanovení zákona, nakoľko znalecké dokazovanie bolo iniciované za predchádzajúcej procesnej úpravy svojím zameraním malo význam pre obe procesné strany rovnako, súd uložil stranám sporu nahradiť štátu ním vynaložené trovy v rozsahu ich procesného neúspechu, a teda žalobca v percentuálnom rozsahu 21,28% a žalovaný v percentuálnom rozsahu 78,72%.

12. Podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. Nakoľko bolo žalobcovi priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za žalobu v rozsahu 90% v súlade s citovaným ustanovením zákona prešla poplatková povinnosť v rozsahu procesného neúspechu (78,72%) na odporcu. Výška poplatkovej povinnosti vyplýva z položky 1 písm. b) sadzobníka poplatkov, tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb., v znení neskorších zmien a doplnkov a činí 2.193,- Eur (78,72% z 90% zo sumy 3.096,- Eur).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).