Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-16T/24/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich X.. O. K. a J. N., v trestnej veci obžalovaného K.O. D. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 14. novembra 2016, takto

rozhodol:

o b ž a l o v a n ý

K. D., narodený XX.XX.XXXX v T., trvalé bydlisko T., t. č. v ÚVTOS Ilava,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e dňa 13.05.2013 v čase o 23:15 hodine v N. na ulici J. pred budovou TSU neoprávnene prechovával mikroténové vrecúško s kryštalickým materiálom, žltohnedej farby o hmotnosti 7.874 mg s priemernou koncentráciou metamfetamínu 54,4% hmotnostného, ktorý obsahoval 4.283 mg absolútneho metamfetamínu, množstvo ktoré zodpovedá minimálne 107 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré pri zastavení a kontrole policajnou hliadkou podal spolujazdcovi a tento ho vyhodil cez okno na pravej strane vozidla značky N. XXX, zelenej farby, EČ: T. XXXAY, na zem pri osobné motorové vozidlo, a ktoré bolo zaistené pri obhliadke miesta činu, pričom metamfetamín je zaradený podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok, t e d a

- neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, č í m s p á c h a l

- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu T. sp. zn. 2T/6/2015 z 18. marca 2015, ktorým po schválení dohody o vine a treste, bol obžalovaný uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, lebo trest uložený týmto rozsudkom považuje na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného za dostatočný. Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra N.Š. podala na tunajší súd 19. apríla 2016 obžalobu sp. zn. 2Pv 223/13/2204 (ďalej len obžaloba) na K. D. (ďalej len obžalovaný) pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 14. novembra 2016 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal súd žiadne pochybnosti o jeho vine. Zároveň rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K dokazovaniu k výroku o treste a ochrannom opatrení Z výsluchu obžalovaného, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody v inej trestnej veci, vyplynulo, že tento pred obmedzením osobnej slobody pracoval ako vodič kamiónu v Rakúsku s príjmom 1.500 až 2.500 Eur v čistom. Je slobodný, ale aktuálne už má dieťa, ktoré sa narodilo 19.04.2015 jeho družke. Pred vzatím do väzby s ňou žil, je s ňou v kontakte, vyživovaciu povinnosť ale v ústave nenahlásil, lebo nie je ešte vedený ako otec dieťaťa v rodnom liste. Rieši to tak, že na výživu dieťaťa prispieva jeho matka. Žiadne nehnuteľnosti nevlastní, nevlastní ani cennejšie hnuteľné veci. Rodinné pomery mal veľmi dobré, ale vybral sa nesprávnou cestou. Bol to zlý životný štýl, čo sa týka tej topoľčianskej veci, to bola chamtivosť a nezodpovednosť. Vo výkone trestu odňatia slobody pochopil to podstatné, že to nebola tá správna cesta. Ako otec dieťaťa by si ruky odťal za to, čo robil. Vo výkone trestu je pracovne zaradený v kuchyni príslušníkov a už bol aj trikrát disciplinárne odmenený. V záverečnej reči uviedol, že veľmi ľutuje aký život viedol a bol by nesmierne vďačný, keby dostal šancu byť čo najskôr so synom, chce byť dobrým a zodpovedným otcom a hlavne normálnym človekom. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má jeden záznam, konkrétne bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu T. z 18. marca 2015, sp. zn. 2T/6/2015, na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Z pripojeného spisu Okresného súdu T. sp. zn. 2T/6/2015 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu T. z 18. marca 2015, sp. zn. 2T/6/2015, bol obžalovaný, po schválení dohody o vine a treste, uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 38 odsek 2, odsek 3, § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 odsek 2 písmeno b), odsek 4 Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona mu bol uložený aj ochranný dohľad na dva roky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18. marca 2015. V danej veci bola trestná činnosť obžalovaným páchaná od roku 2011 do 29.7.2014. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Z výpisu ústrednej evidencie priestupkov vyplynulo, že sa obžalovaný doposiaľ dopustil piatich priestupkov v doprave. Len jeden priestupok v doprave bol závažnejšieho charakteru, za ktorý mu bola v správnom konaní 20.6.2012 uložená pokuta 700 Eur a zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel do 20.1.2013. Zo správy Mestského úradu T. vyplynulo, že obžalovaný je prihlásený k pobytu na adrese T., B.. N.. V.. H. XXXX/XX. Sťažnosti na jeho osobu evidované nie sú a Mestskou políciou v T. prejednávaný nebol. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. vyplynulo, že obžalovaný bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný naposledy od 29.6.2011 do 31.7.2011. Zo správy Sociálnej poisťovne vyplynulo, že obžalovaný bol naposledy evidovaný ako zamestnanec od 9.9.2013 do 8.9.2014 u spoločnosti K. - T., I..W..V.., predtým od 1.8.2011 do 08.9.2013 ako zamestnanec spoločnosti CBA Slovakia, a.s. Zo záverov znaleckého posudku číslo 8/2015 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Marošom Uhrinom vyplynulo, že obžalovaný je závislý na

omamných a psychotropných látkach /kanabis, pervitín/ a keďže je riziko opätovnej recidívy napriek aktuálnej abstinencii, sú splnené podmienky pre uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliada na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu taktiež obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Osobitne je ale v § 41 odsek 2 Trestného zákona upravený postup, ak sa ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami. V takom prípade sa zvyšuje horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Ide o ukladanie úhrnného trestu s použitím tzv. asperačnej zásady. Tu treba dodať, že ak je páchateľovi ukladaný trest odňatia slobody v zmysle § 41 odsek 2 Trestného zákona, teda s použitím asperačnej zásady, nemožno na vyššie spomínanú okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, prihliadnuť zároveň ako priťažujúcu v zmysle § 37 písmeno h) Trestného zákona, pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti. Podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Dochádza teda k navodeniu situácie, akoby by bol ukladaný trest úhrnný, čoho sa dosiahne tým, že súd najskôr zruší predchádzajúci uložený trest za ďalšie zbiehajúce sa trestné činy a potom za všetky spáchané trestné činy uloží jeden súhrnný trest. Páchateľ, ktorému je tak v dôsledku postupného rozhodovania o treste za ním spáchané zbiehajúce sa trestné činy ukladaný trest súhrnný, nesmie byť v žiadnom prípade znevýhodnený oproti páchateľovi, ktorému je ukladaný trest úhrnný, čo je v konečnom dôsledku účelom zákonnej konštrukcie týchto dvoch foriem ukladania trestu. Pri ukladaní súhrnného trestu musí súd vo výroku o treste zároveň poukázať na to, či súhrnný trest ukladal podľa zásad uvedených § 41 odsek 1 Trestného zákona, alebo v § 41 odsek 2 Trestného zákona. Podľa § 44 Trestného zákona, súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160701> alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/300/20160701>, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný. Pri úvahách o tom, či v konkrétnom prípade je či nie je namieste upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Trestného zákona, sa súd riadi všeobecnými zásadami pre výmeru trestu, zakotvenými v § 34 Trestného zákona, ktoré sú rozpísané vyššie v texte. Ak sa obžalovanému ukladá trest za viac trestných činov, možno na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a úprimné oľutovanie trestného činu - prihliadnuť len vtedy ak obžalovaný priznal a úprimne oľutoval všetky stíhané trestné činy, za ktoré sa mu ukladá trest. Obžalovanému je totižto ukladaný úhrnný resp. súhrnný trest nielen za trestný čin, ktorý priznal a úprimne oľutoval, ale aj za tie trestné činy, ktorých spáchanie poprel. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, že sa k spáchaniu oboch trestných činov, za ktoré sa ukladá súhrnný trest, priznal a tieto aj úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti súd nezistil. Z dokazovania k výroku o treste bolo zistené, že obžalovaný súdený skutok spáchal 13.5.2013, teda skôr ako bol Okresným súdom T. vyhlásený 18.3.2015 odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V dôsledku toho by bolo treba obžalovanému ukladať podľa § 42 odsek 1 Trestného zákona súhrnný trest

a to s použitím asperačnej zásady podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal dvoma skutkami dva trestné činy, z ktorých jeden je zločin a druhý obzvlášť závažný zločin. Pre určenie trestnej sadzby je určujúci najprísnejšie trestný zbiehajúci sa trestný čin. V tomto prípade ním nie je aktuálne súdený zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno d) Trestného zákona s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov, ale obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí 10 až 15 rokov. Po úprave trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona a následnou asperáciou podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona by tak mal súd v posudzovanom prípade obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody v rozpätí 10 rokov až 17 rokov 9 mesiacov a 10 dní. Z dokazovania zároveň vyplynulo, že obžalovaný pred spáchaním súdeného skutku nebol súdne trestaný. V registri priestupkov mal evidované pred spáchaním súdeného skutku len štyri priestupky v doprave, z toho len jeden priestupok bol závažnejšieho charakteru. Treba však dodať, že obžalovaný sa živil ako profesionálny vodič, preto priestupky v doprave sú pochopiteľné a do istej miery akceptovateľné. Z miesta bydliska bol hodnotený v podstate pozitívne, bez záznamov. Z jeho výsluchu vyplynulo, že má k svojej trestnej činnosti kritický postoj a ako rodič novonarodeného dieťaťa má záujem byť čo najskôr s rodinou a viesť normálny život. Zo znaleckého posudku vyplynulo (č. l. 117), že obžalovaný sa v minulosti na vlastnú žiadosť podrobil ústavnej psychiatrickej liečbe /OLÚP Predná Hora/ pre problémy s gamblingom a syndrómom závislosti od kanabinoidov, nasledovala ambulantná liečba a opätovné odoslanie na OLÚP Predná Hora pre recidívu od pervitínu pri pokračovaní abstinovania od gamblingu, z ktorej liečby bol prepustený 11.3.2013 pre porušenie režimu. Dva mesiace na to sa dopustil súdeného skutku. Už v minulosti mal teda obžalovaný ku svojej závislosti ako tak kritický postoj a snažil sa na dobrovoľnej báze s tým niečo urobiť, hoci nebol úspešný. To tiež dokresľuje osobu obžalovaného. Obžalovaný bol ako netrestaná osoba hneď prvýkrát súdom odsúdený na pomerne vysoký nepodmienečný trest odňatia slobody. Trest na neho tak od začiatku pôsobí najmä represívne. Ak by nešlo v tomto prípade o zbiehajúci sa trestný čin, teda ak by súd ukladal trest len za aktuálne súdený skutok, tak pri prevažujúcom pomere poľahčujúcich okolností ako v tomto prípade, okrem iného aj vzhľadom na rozsah trestného činu (išlo o necelých 8 gramov metamfetamínu), by obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 172 odsek 1 Trestného zákona blízko dolnej hranice troch rokov. Pri aktuálne ukladanom súhrnnom treste treba zdôrazniť dva fakty. Jednak, že za ten prísnejšie trestný obzvlášť závažný zločin podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona bol obžalovanému Okresným súdom T. po schválení dohody o vine a treste uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, teda s použitím § 39 Trestného zákona maximálne znížený pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby 10 rokov a ďalej to, že medzi oboma trestnými činmi je úzka spojitosť, kde zadováženie a následné prechovávanie metamfetamínu v súdenom prípade bolo nevyhnutnou podmienkou pre jeho ďalšiu distribúciu (tzv. dílerstvo), za ktoré (dílerstvo) bol obžalovaný odsúdený Okresným súdom Topoľčany. V tomto prípade teda nešlo o súbeh druhovo nesúvisiacich trestných činov, čo by inak odôvodňovalo náhľad na obžalovaného ako na osobu so sklonmi k akejkoľvek trestnej činnosti a odôvodňovalo prísnejší postih, ale v oboch prípadoch išlo o rovnorodú tzv. drogovú trestnú činnosť obžalovaného, ktorý bol v čase jej spáchania aj sám drogovo závislý. Vzhľadom na tieto okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že ukladanie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody podľa § 172 odsek 2 Trestného zákona čo i len na dolnej hranici 10-tich rokov by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, a že nepodmienečný trest odňatia slobody uložený skorším rozsudkom Okresného súdu T. vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia, bude na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného dostatočný, preto postupom podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu. Bez významu nie je ani to, že drogová závislosť obžalovaného okrem vynútenej abstinencie vo výkone trestu odňatia slobody bude riešená aj súčasným uložením ochranného protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou, ktoré spolu s ochranným dohľadom uloženým mu skorším rozsudkom na dva roky potom môžu výrazne napomôcť k dosiahnutiu účelu trestu a dovŕšeniu nápravy obžalovaného. Predpoklady k zaradeniu sa do spoločnosti obžalovaný má, keď ako profesionálny vodič nadpriemerne zarábal už pred obmedzením osobnej slobody a o prácu v tomto segmente nebude mať núdzu ani po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, teda nebude odkázaný trestnou činnosťou si zadovažovať prostriedky na svoju obživu. K výroku o ochrannom liečení

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, súd tak môže urobiť (uložiť ochranného liečenie - pozn. súdu) aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. Súd s použitím vyššie cit. ust. Trestného zákona uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Tento výrok má oporu v znaleckom dokazovaní, z ktorého vyplynula závislosť obžalovaného od canabisu a pervitínu, pričom znalec v rámci predchádzania možného rizika recidívy navrhol uloženie ochranného liečenia. Podľa názoru súdu uložené ochranné liečenie spolu s vynútenou abstinenciou vo výkone trestu odňatia slobody môžu významne eliminovať tento významný kriminogénny faktor u obžalovaného a napomôcť tomu, aby po prepustení na slobodu viedol riadny život.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.