Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-234-2009.pdf
PDF · 157.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9C/234/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: GENERIX, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 172 243, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s., so sídlom Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, zastúpený: JUDr. Mgr. Michal Mrva, PhD., LL.M, advokát, so sídlom Nevädzová 5, 821 01 Bratislava o náhradu majetkovej ujmy vzniknutej za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca, Poľnohospodárske družstvo “Pokrok“ Ostrov, sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2009 pôvodne domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu vzniknutú žalobcovi za obdobie od 01.05.2004 do 29.10.2009 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave, odboru výstavby a vodného hospodárstva sp. zn. Voda 7189/71 zo dňa 20.10.1971, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, Odboru životného prostredia, oddelenia ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva sp. zn. KÚ-OŽP-1/00112/99/Cá zo dňa 15.07.1999 a následnými alebo súvisiacimi rozhodnutiami príslušných vodohospodárskych orgánov boli vo vodoprávnom konaní určené a vymedzené pásma hygienickej ochrany vodného zdroja na ochranu výdatnosti, akosti a zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov „Piešťany - Veľké Orvište - Červené Vŕby“ a stanovené záväzné podmienky pre spôsob hospodárskeho využitia vymedzených pásiem hygienickej ochrany. Po rozsiahlej citácii ustanovení zákonov o vodách počnúc pôvodným zákonom o vodách až po účinný vodný zákon žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je určený ako povinný subjekt na uhradenie majetkovej ujmy vzniknutej z obmedzenia hospodárenia v ochranných pásmach, nakoľko v uplatňovanom období bol odberateľom vody z uvedených zdrojov. Ďalej žalobca uviedol, že je oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Trenčíne, pre katastrálne územia Pobedim, Očkov a pozemkov evidovaných Katastrálnym úradom v Trnave, pre katastrálne územia Ostrov, Malé Orvište, Veľké Orvište, Piešťany, Piešťany
- Kocurice, Trebatice, Šípkové, Krakovany a Bašovce, na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa Starého vodného zákona ako aj Nového vodného zákona. Žalobca je teda aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy podľa oboch vodných zákonov. V dôsledku vyhlásenia ochranných pásiem vodárenských zdrojov dochádza k obmedzenému hospodáreniu žalobcu, a to na základe
dodržiavania obmedzujúcich opatrení stanovených Rozhodnutím ako i zákonných a iných obmedzení obhospodarovania. Žalobca obhospodaruje pôdu, na ktorej nie je možné hospodáriť intenzívne bez výrazných obmedzení a ako oprávnený nájomca nemôže plne realizovať všetky intenzifikačné opatrenia smerujúce k zvýšeniu produkcie. Pre žalobcu vyhlásenie ochranných pásiem vodárenského zdroja na ním obhospodarovaných pozemkoch znamenalo vyvolané každoročné viacnáklady a majetkovú ujmu, ktorá sa prejavila v poľnohospodárskej prvovýrobe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca v žalobe navrhol vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Žalobcovi vznikla v dôsledku obmedzenia hospodárenia majetkov ujma a skutočné náklady, ktoré žalobca vynaložil zo svojich prostriedkov na dodržiavanie základných povinností vyplývajúcich z Rozhodnutia, ale aj ďalšie náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti s tým, aby bol režim ochranných pásiem vodárenského zdroja dodržiavaný a aby hospodársky výsledok žalobcu bol porovnateľný s inými subjektmi, ktoré tento režim nemusia dodržiavať.
3. Podaním doručeným súdu faxom dňa 31.05.2010, písomne doplneným predložením originálu dňa 03.06.2010, žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu a zmenu petitu. Uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.05.2010 žalobca postúpil majetkovú ujmu voči žalovanému za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 na spoločnosť BLUECUBE, s. r. o., ktorá túto majetkovú ujmu za uvedené obdobie ďalej postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.05.2010 na spoločnosť GENERIX, a. s.
4. Uznesením č. k. 9C/234/2009 - 50 zo dňa 04.08.2010, právoplatným dňa 26.08.2010, súd pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť GENERIX, a. s.
5. Uznesením č. k. 9C/234/2009 - 73 zo dňa 09.01.2013, právoplatným dňa 01.02.2013, súd pripustil zmenu petitu tak, že žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
6. Podaním doručeným súdu faxom dňa 15.07.2014, písomne doplneným predložením originálu dňa 16.07.2014, žalobca na výzvu súdu doplnil petit žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi majetkovú ujmu vo výške 503 341,36 Eur vzniknutú za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 503 341,36 Eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému až do úplného zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
7. Právny zástupca žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe v znení realizovanej zmeny doplnenia a rozšírenia petitu a uplatňuje si od žalovaného náhradu majetkovej ujmy za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 vo výške 503 341,36 Eur spolu s príslušenstvom. Právny nárok je založený na žalobe špecifikovanej v správnych rozhodnutiach a uvádzaných ustanovení úvodných zákonov a to z dôvodu, že pôvodný žalobca Poľnohospodárske družstvo Pokrok Ostrov hospodárilo v ochranných pásmach vodných zdrojov, v dôsledku toho došlo k obmedzovaniu či už rastlinnej alebo živočíšnej výroby, a to v dôsledku dodržiavania obmedzujúcich opatrení. Žalovaný v súdnom konaní nepodal žiadne vyjadrenie k veci, preto žalobca považuje právny základ žaloby za daný. Žalovaný predložil len technologicko - odbornú analýzu, ktorá nie je vyjadrením žalovaného ani znaleckým posudkom. Táto analýza potvrdzuje mnohé skutočnosti uvádzané v žalobe, nerozpojuje aktívnou legitimáciu žalobcu ani pasívnu legitimáciu žalovaného. Namieta jedine nepreukázanosť vzniku a výšky majetkovej ujmy. Keďže v iných súdnych konaniach, ktoré sú vedené na tomto súde medzi stranami, došlo v istých štádiách súdneho konania k vypracovaniu znaleckých posudkov zo strany žalobcu, avšak tieto boli namietané zo strany žalovaného, žalobca navrhol už v žalobe znalecké dokazovanie na určenie výšky majetkovej ujmy, ktorá sa javí medzi stranami sporu ako problematická.
8. Právny zástupca žalovaného v rámci vyjadrenia sa k prednesu žalobcu podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že žalovaný neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Ak by aj nejaký existoval, v prvom rade vzniesol námietku premlčania vo vzťahu v takto uplatnenému nároku, a to za obdobie od 01.05.2004, odkedy si žalobca uplatňuje svoj nárok, do 30.10.2007, čiže až do obdobia predchádzajúcemu dva roky od podania žaloby. Rovnako namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní, nakoľko má za to, že v zmysle ustanovenia § 32 zákona o vodách č. 364/2004 Z. z. nie je možné obmedzovať nárok na náhradu takejto majetkovej ujmy pre nájomcu, ale iba pre vlastníka pozemkových nehnuteľností.
Na tom nič nemení ani znenie § 30 predmetného zákona. Rovnako namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z titulu Zmlúv o postúpení pohľadávok, na základe ktorých mal nadobudnúť spornú pohľadávku. Predmetná pohľadávka totiž nie je v týchto zmluvách žiadnym spôsobom špecifikovaná a preto tento úkon žalovaný považuje za neurčitý a teda aj za neplatný. To platí pre obe zmluvy o postúpení pohľadávok, na základe ktorých žalobca vstúpil do tohto konania ako strana sporu. Skutočnosť, že žalobca nemá nárok na plnenie, ktoré požaduje v tomto konaní, je podporená aj tým, že Poľnohospodárske družstvo Pokrok Ostrov, ani iná osoba, si takýto nárok neuplatnila za predchádzajúce obdobia, čiže pred 01.05.2004 a ani za obdobie po 29.10.2009. Ak by nárok na náhradu takejto ujmy vznikal, zrejme by bol aj uplatňovaný. Predmetný nárok však nevznikol a ani nevzniká, pričom žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, ako malo k ujme jeho právneho predchodcu vôbec dôjsť. Nebolo preukázané, že užívateľ pozemku bol akokoľvek obmedzený v užívaní pozemkov, ktorý mal v nájme, nepreukázal ani rozsah majetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla, neuviedol žiadne opatrenia ani povinnosti, ktoré musel prijať na základe Rozhodnutia Krajského úradu v Trnave, odboru životného prostredia č. KU-OŽP-1/00112/99/Cá z 15.07.1999. Nepredložil ani žiadne údaje týkajúce sa hospodárskej alebo účtovnej evidencie Poľnohospodárskeho družstva Pokrok Ostrov, z ktorých by akákoľvek ujma vyplývala a nepreukázal ani to, že si svoj nárok na náhradu takejto ujmy uplatnil podľa Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z., teda že by podal žiadosť vrátane všetkých príloh a takto zdokladoval svoj nárok na vzniknutú ujmu. Nie je ani zrejmé, akým spôsobom žalobca dospel k žalovanej sume v zmysle zmeny žaloby zo dňa 15.07.2014, v ktorej uvádza, že žalovaný by mal zaplatiť žalobcovi sumu 503 341,36 Eur, ak bola žalobcovi táto suma známa, nie je zrejmé prečo nebola uvedená v zmluvách o postúpení pohľadávok. Právny zástupca žalovaného ďalej poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 176/2013, ako aj na Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/89/2011 a Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/28/2012, z ktorých vyplýva, že takého nároky, ako si uplatňuje žalobca v predmetnom konaní a spôsobom ako ich uplatňuje v tomto konaní, nepoužívajú právnu ochranu a preto by ich súd mal zamietnuť. Pokiaľ ide o technologicko
- odbornú analýzu predloženú žalovaným, žalovaný má za to, že táto slúži ako dôkaz o tom, že žiadny nárok na náhradu akejkoľvek majetkovej ujmy žalobcovi nevznikol. Pre prípad, ak by súd napriek žalovaným uvedeným argumentom považoval nárok žalobcu za dôvodný, navrhol vykonať dôkaz vyžiadaním si všetkých nájomných zmlúv, ktoré mal uzatvorené právny predchodca žalobcu Poľnohospodárske družstvo Pokrok Ostrov na obdobie týkajúce sa obdobia, za ktoré si uplatňuje žalobca nárok na náhradu majetkovej ujmy, a to za účelom preukázania, či žalobca mal vôbec platne uzatvorené nájomné zmluvy, z ktorých odvodzuje svoj návrh, a ak áno, či bol splnomocnený vlastníkom na vymáhanie ujmy podľa príslušných zákonných ustanovení tak, ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe. Okrem toho z predmetných zmlúv bude možné podľa názoru žalovaného dospieť aj k záveru, že akékoľvek obmedzenie užívania štyroch predmetných pozemkov bolo zohľadnené v cene nájmu, čo sa aj predpokladá s pohľadom na znenie príslušných ustanovení zákona č. 438/2005 Z. z.. Obdobná argumentácia sa týka aj nároku na náhradu majetkovej ujmy za obdobie pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 364/2004 Z. z., na ktoré sa vzťahoval zákon č. 184/2002 Z. z., ako aj za obdobie za ktoré sa vzťahovalo Nariadenie vlády SR 184/2003 Z. z., a to pre prípad, že by súd nemal preukázané, že nárok žalobcu je v tomto období premlčaný.
9. Právny zástupca žalovaného ďalej uviedol, že ak by tu aj nejaký nárok bol, bol by premlčaný v celom rozsahu s ohľadom na to, že žalobca ho špecifikoval až v podaní doručenom súdu dňa 16.07.2014.
10. Právny zástupca žalobcu v rámci prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uviedol, že k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného poukazuje na skutočnosť, že predmetom konania nie je náhrada škody, ale náhrada majetkovej ujmy a preto nemožno uplatniť subjektívnu premlčaciu lehotu. Žalobca má za to, že v predmetnom prípade je treba aplikovať Obchodný zákonník, vzhľadom na skutočnosť, že pôvodný žalobca a žalovaný sú podnikateľskými subjektmi a v rámci ich podnikateľskej činnosti došlo k vzniku majetkovej ujmy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že majetkovú ujmu za kalendárny rok je možné vyčísliť až nasledujúci kalendárny rok na jeseň, keď vychádza ročenka o jednotlivých nákladoch poľnohospodárskej výroby, ktorá slúži ako porovnávací materiál vzniknutej majetkovej ujmy. K argumentácii žalovaného, že jedine vlastník má nárok na náhradu majetkovej ujmy poukazoval na relevantnú legislatívu, ktorú je potrebné aplikovať v tomto konaní v príslušnom znení, na základe ktorej bola zakotvená v starom vodnom zákone a v novom vodnom zákone legislatívna skratka vlastníka, za ktorého sa považuje nielen vlastník, ale aj správca vlastníka. Pokiaľ ide o námietku žalovaného s ohľadom na postúpenie pohľadávok, že tieto pohľadávky sú nedostatočne špecifikované, uviedol, že podľa príslušných ustanovení občianskeho zákonníka a stabilnej judikatúry,
k špecifikácii postúpenej pohľadávky sa nevyhnutne nevyžaduje špecifikácia výškou postupovanej pohľadávky. Pohľadávka má byť špecifikovaná takým spôsobom, aby nedošlo k jej zameniteľnosti s inou pohľadávkou. Žalovaný pritom do súčasnosti ani len netvrdil, že by danú pohľadávku zamieňal s nejakou inou pohľadávkou. K údajnému podaniu žiadosti so všetkými prílohami v zmysle nariadenia vlády uviedol, že legislatíva aplikovateľná na daný prípad nestanovovala podanie žiadosti ako nevyhnutnú podmienku pre iniciovanie následného súdneho konania. Rovnako tak prikladanie predmetných príloh žiadosti za dané žalované obdobie nie je žiadnym spôsobom zakotvené v legislatívne pre posudzované obdobie. K údajnej možnosti zníženia nájomného v dôsledku vyhlásených ochranných pásiem zo strany vlastníka pozemku uviedol, že k žiadnemu znižovaniu nájomného nedochádzalo, rovnako ako pôvodnému žalobcovi nebola poskytnutá zo strany Poľnohospodárskej platobnej agentúry, resp. iného štátneho orgánu žiadna dotácia, ktorá by zmierňovala obmedzené užívanie v ochrannom pásme.
11. Právny zástupca žalovaného v rámci prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany uviedol, že pokiaľ ide o premlčanie, ak by aj súd mal za to, že predmetný nárok sa premlčuje nie v osobitnej, ale vo všeobecnej premlčacej dobe, nie je možné prisvedčiť k názoru, že premlčacia doba sa ustanovuje v súlade ustanovením Obchodného zákonníka, ale s ustanovením Občianskeho zákonníka. Nejde totiž o vzťah dvoch obchodných spoločností, ale o vzťah dvoch vlastníkov pozemku, zvyčajne fyzickej osoby a prípadného prevádzkovateľa. Pokiaľ ide o premlčanie, žalobca na ňom trvá, nakoľko návrh bol špecifikovaný až podaním z roku 2014, čo vystavovalo žalovaného k stavu právnej neistoty ohľadom výšky uplatňovaného nároku. Pokiaľ ide o platnosť zmlúv o postúpení pohľadávky, nie je možné prisvedčiť k názoru žalobcu, že by tieto zmluvy boli platné. Podľa judikatúry totiž platí, že výška postupovanej pohľadávky musí byť určitá alebo aspoň určiteľná v čase jej postúpenia. Žalobca do dnešného dňa výšku pohľadávky nepreukázal relevantným spôsobom a sám pripustil, že jej výška určená znaleckým posudkom môže byť rôzna. Žalovaný postúpenie pohľadávky napáda od počiatku (napr. odvolanie proti uzneseniu o zmene účastníkov konania). Pre vznik nároku považuje žalobca podanie žiadosti podľa nariadenia vlády 438/2005 Z. z. za relevantné a to s ohľadom na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26Cob/89/2011. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia žalobcu, s týmito nesúhlasí a považujeme ich za nepreukázané (hlavne dotáciu).
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave, odbor výstavby a vodného hospodárstva zn.: Voda 7189/71 zo dňa 20.10.1971, rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva KÚ-OŽP-1/00112/99/Cá zo dňa 15.07.1999, odborným posudkom Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 16.06.2008, Technologicko-odbornou analýzou možnosti vzniku majetkovej ujmy zo dňa 14.12.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.
13. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 503 341,36 Eur titulom majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 právnemu predchodcovi žalobcu v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja.
14. Rozhodnutím Okresného národného výboru v Trnave, odbor výstavby a vodného hospodárstva zn.: Voda 7189/71 zo dňa 20.10.1971 vo veci Piešťany - rozšírenie vodného zdroja bolo žiadateľovi: ZSVAK PR Bratislava (Západoslovenské vodárne a kanalizácie, podnikové riaditeľstvo, Bratislava) udelené povolenie na výstavbu rozšírenia vodného zdroja pre Piešťany. Povolenie bolo viazané na viaceré podmienky. V rozhodnutí boli uvedené povinnosti investora, majetkovoprávne záležitosti a boli určené ochranné pásma.
15. Rozhodnutím Krajského úradu v Trnave, odbor životného prostredia, oddelenie ochrany ovzdušia, vôd a odpadového hospodárstva KÚ-OŽP-1/00112/99/Cá zo dňa 15.07.1999, boli podľa § 19 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách určené ochranné pásma vodných zdrojov, okrem iných aj vodného zdroja RH-10 povolený rozhodnutím č. j. Voda 7189/71 z 20.10.1971, k. ú. V. Orvište - Piešťany. Rozhodnutie určilo pásmo hygienickej ochrany I. stupňa, pásmo hygienickej ochrany II. stupňa - vnútorné, pásmo hygienickej ochrany II. stupňa - vonkajšie a za účelom ochrany výdatnosti akosti a zdravotnej nezávadnosti vodárenských zdrojov, pre využívanie pásma hygienickej ochrany vodných zdrojov podzemných vôd stanovil vodohospodársky orgán viaceré podmienky, rozlíšené pre pásma hygienickej ochrany: PHO I. stupňa, PHO II. stupňa - vnútorná časť, PHO II. stupňa - vonkajšia časť.
16. Z odborného posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 16.06.2008 vyplýva, že v ochrannom pásme vodárenského zdroja Piešťany - Veľké Orvište - Červené Vŕby sa nachádza 13 odberných miest, pričom najväčším odberateľom pitnej vody z uvedeného zdroja je Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s.
17. Z Technologicko-odbornej analýzy možnosti vzniku majetkovej ujmy na strane Poľnohospodárskeho družstva „Pokrok“ Ostrov v období rokov 2004 až 2009 z titulu údajného obmedzenia užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov Piešťany - Veľké Orvište - Červené vŕby zo dňa 14.12.2014, vypracovaného Ing. Štefanom Stančíkom - PIAPS, poľnohospodárska inžinierska a poradenská služba vyplýva záver, že žaloba žalobcu o náhradu majetkovej ujmy je postavená výlučne iba na tej skutočnosti, resp. na tom fakte, že časť pozemkov žalobcu sa nachádza v ochrannom pásme vodárenských zdrojov (predtým: PHO, t. j. pásmo hygienickej ochrany vodárenského zdroja). Z danej skutočnosti však v zmysle § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. automaticky nevyplýva nárok na náhradu majetkovej ujmy, pretože v zmysle daného zákonného ustanovenia musí poľnohospodársky subjekt užívajúci predmetné pozemky jednak preukázať, že je týmto pásmom obmedzený v užívaní pozemkov a jednak musí preukázať rozsah danej majetkovej ujmy, ktorá mu údajne vznikla. V žalobe žalobca sa nešpecifikujú žiadne konkrétne opatrenia z vodoprávneho rozhodnutia Krajského úradu v Trnave zn. KÚ- OŽP-1/00112/99/Cá zo dňa 15.07.1999, ktoré by údajnú majetkovú ujmu spôsobovali. V žalobe chýba argumentácia hodnovernými dokladmi, ktoré by tvrdenia o vzniku majetkovej ujmy dosvedčili, ako údaje z hospodárskej a účtovnej evidencie poľnohospodárskeho subjektu užívajúceho pozemky, nachádzajúce sa v ochrannom pásme vodárenských zdrojov, či prípadné adresné požiadavky Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a. s. zamerané na ochranu kvality vody a výdatnosti vodárenského zdroja, presahujúce štandard, resp. povinnosti uvedené vo všeobecne platných zákonných ustanoveniach. Opatrenia uvedené v Rozhodnutí Krajského úradu v Trnave zn. KÚ-OŽP-1/00112/99/Cá zo dňa 15.07.1999 ani len teoreticky nepredstavovali obmedzenia v poľnohospodárskom využívaní pozemkov nachádzajúcich sa v ochrannom pásme príslušných vodárenských zdrojov a to najmä preto, že v období rokov 2004 až 2009, za ktoré sa náhrada majetkovej ujmy súdnou žalobou požaduje, boli povinnosti uvedené v danom rozhodnutí Krajského úradu v Trnave všeobecne platnými a záväznými povinnosťami pre všetky subjekty hospodáriace na poľnohospodárskej pôde, boli zakotvené v príslušných právnych predpisoch a ich dodržiavanie bolo podmienkou poberania dotácií (priamych platieb) na poľnohospodársku pôdu. Na strane Poľnohospodárskeho družstva „Pokrok“ Ostrov v období rokov 2004 až 2009 z titulu jej hospodárenia na poľnohospodárskych pozemkoch nachádzajúcich sa v ochrannom pásme vodárenských zdrojov žiadna majetková ujma vzniknúť nemohla a ani nevznikla.
18. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, na ochranu výdatnosti, kvality a zdravotnej bezchybnosti vody vodárenských zdrojov orgán štátnej vodnej správy určí ochranné pásma na základe záväzného posudku orgánu na ochranu zdravia. Ak to vyžadujú závažné okolnosti, môže orgán štátnej vodnej správy určiť ochranné pásma na vodné zdroje určené na odber pre pitnú vodu s kapacitou nižšou, akou sú definované vodárenské zdroje. Ochranné pásma sú súčasne pásmami hygienickej ochrany podľa osobitných predpisov.
19. Podľa § 28 ods. 5 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, rozhodnutím o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja sa ustanovia ich hranice a spôsob ochrany, najmä zákazy alebo obmedzenia činností poškodzujúce alebo ohrozujúce množstvo a kvalitu alebo zdravotnú bezchybnosť vody vodárenského zdroja, ako aj technické úpravy, ktoré sa majú v ochrannom pásme vykonať. Práva a povinnosti vyplývajúce z rozhodnutí o určení ochranných pásiem vodárenského zdroja prechádzajú na ďalšieho nadobúdateľa alebo užívateľa majetku, s ktorým sú tieto práva a povinnosti spojené.
20. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), v znení účinnom ku dňu 01.05.2004, za obmedzenie hospodárenia na pozemkoch v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy. Postup úhrady majetkovej ujmy ustanovuje osobitný predpis.
21. Podľa odkazu pod čiarou je týmto predpisom napríklad § 6 ods. 4 až 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov.
22. Dňa 01.07.2004 nadobudol účinnosť zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).
23. Podľa § 80 ods. 1 až 3 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), platného a účinného v rozhodnom období, práva a povinnosti vyplývajúce z doterajších povolení zostávajú v platnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Chránené vodohospodárske oblasti vyhlásené podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za chránené vodohospodárske oblasti podľa tohto zákona. Ochranné pásma určené na ochranu výdatnosti, kvality alebo zdravotnej nezávadnosti vodných zdrojov podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa tohto zákona.
24. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, vlastník, správca alebo nájomca (ďalej len "vlastník") poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je povinný ich obhospodarovať takým spôsobom, ktorý nielen zachová vhodné podmienky na výskyt vôd, ale aj napomáha zlepšovanie vodných pomerov; je povinný najmä zabraňovať škodlivým zmenám odtokových pomerov, splavovaniu pôdy a dbať o udržiavanie pôdnej vody a o zlepšenie retenčnej schopnosti územia.
25. Podľa § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí vlastníkovi pozemkov náhrada majetkovej ujmy v primeranom a preukázateľnom rozsahu, ktorú je povinný poskytnúť na jeho žiadosť ten, kto odoberá vodu, alebo ten, kto žiada o povolenie na odber vody z vodárenského zdroja; pri vodárenskej nádrži vlastník alebo stavebník vodnej stavby slúžiacej na vzdúvanie vody vo vodárenskej nádrži. Majetkovú ujmu možno uhradiť na základe dohody o určení výšky za ročné, prípadne dlhšie obdobie alebo dohody o jednorazovej náhrade. Ak sa nedosiahne dohoda, výška majetkovej ujmy sa určí na základe znaleckého posudku podľa osobitného predpisu. Pozemky v ochrannom pásme I. stupňa možno vo verejnom záujme vyvlastniť.
26. Podľa § 32 ods. 8 zákona č. 364/2004 Z. z. platného a účinného v rozhodnom období, v sporoch o úhradu majetkovej ujmy a o znášaní nákladov spojených s technickými úpravami rozhoduje súd.
27. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády č. 184/2003 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.06.2003, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu: 1. meno a priezvisko fyzickej osoby alebo názov, obchodné meno podnikateľa a právnickej osoby, 2. dátum narodenia fyzickej osoby alebo identifikačné číslo podnikateľa a právnickej osoby, 3. adresu trvalého bydliska fyzickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 4. adresu sídla alebo miesta podnikania podnikateľa a právnickej osoby [názov ulice, orientačné (súpisné) číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu]; u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druh pozemku podľa § 2, 3 alebo 4, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti. Prílohu žiadosti tvorí a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, c) kópia katastrálnej mapy, porastovej mapy alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, d) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplynulo, e) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na základe ktorých bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmena d), a dokladu o výške nákladov za jeho vypracovanie,
f) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade uhradenej podľa osobitných predpisov do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, g) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, h) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný dva roky pred podaním žiadosti, i) výpočet náhrady nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, j) doklad o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na poľnohospodárske a lesné pozemky. Prílohou žiadosti podľa odseku 1 môžu byť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.
28. Podľa § 1 ods. 1 až 3 Nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. o podrobnostiach obsahu žiadosti o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku a o spôsobe výpočtu náhrady, účinného od 01.10.2005, žiadosť o úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania obsahuje a) identifikačné údaje o osobe oprávnenej na uplatnenie nároku na náhradu, a to 1. meno a priezvisko fyzickej osoby, dátum narodenia fyzickej osoby, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca adresa prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, 2. obchodné meno fyzickej osoby - podnikateľa alebo názov právnickej osoby, identifikačné číslo fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby, sídlo alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa alebo právnickej osoby (názov ulice, orientačné alebo súpisné číslo domu, názov obce, poštové smerovacie číslo, názov okresu); u cudzinca oprávneného na podnikanie adresu prechodného pobytu, ak je na území Slovenskej republiky, b) druhy pozemkov, ktorých sa náhrada týka (ďalej len „dotknutý pozemok“), v členení podľa osobitného predpisu a ich výmeru, c) výšku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania, d) odôvodnenie žiadosti. Prílohu žiadosti tvorí a) doklad o vlastníctve pozemku nie starší ako tri mesiace, b) identifikácia parciel údajmi podľa osobitného predpisu, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané na liste vlastníctva, c) doklad oprávňujúci žiadateľa na podanie žiadosti, najmä písomné splnomocnenie spoluvlastníkov pozemku s úradne osvedčenými podpismi pre osobu oprávnenú na uplatnenie nároku na náhradu, d) kópia katastrálnej mapy, na lesných pozemkoch aj lesníckej mapy podľa osobitného predpisu alebo iný doklad umožňujúci identifikáciu pozemku v teréne, najmä geometrický plán, e) plochová tabuľka lesného hospodárskeho plánu vyhotovená oprávnenou osobou v prípade, ak ide o obmedzenie bežného obhospodarovania na lesných pozemkoch, alebo aj grafický prienik stavu katastra nehnuteľností s dielcami tvoriacimi predmet náhrady, ak plochová tabuľka dostatočne nepreukazuje vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, f) kópie dokladov potvrdzujúcich obmedzenie bežného obhospodarovania, najmä právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy ochrany prírody a krajiny, z ktorého obmedzenie bežného obhospodarovania vyplýva, g) výpis z popisu porastov a návrhu hospodárskych opatrení podľa lesného hospodárskeho plánu pre dielce zodpovedajúci bežnému obhospodarovaniu pozemku, ktorý vychádza zo skutočného stavu porastu, zohľadňuje modely bežného hospodárenia a je vypracovaný a potvrdený odborne spôsobilou osobou na vyhotovovanie lesných hospodárskych plánov alebo iné podklady s obmedzujúcimi požiadavkami orgánov ochrany prírody zapracované do lesného hospodárskeho plánu, ak ide o porastovú plochu lesných pozemkov, h) vyúčtovanie nákladov na vyhotovenie zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu overeného odborne spôsobilou osobou na vyhotovenie lesných hospodárskych plánov vrátane dokladov potvrdzujúcich správnosť výpočtu, i) znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania vrátane podkladov, na ktorých základe bol znalecký posudok vypracovaný, ak nie sú predložené podľa písmen a) až h), a dokladu o vyúčtovaní nákladov za jeho vypracovanie,
j) čestné vyhlásenie o majetkovej ujme alebo inej náhrade vzťahujúcej sa na dotknutý pozemok s uvedením obdobia, za ktoré bola uhradená do termínu podania žiadosti, ak ide o obmedzenie výkonu činnosti na základe požiadavky orgánu ochrany prírody, k) čestné vyhlásenie o výške dotácií alebo príspevkov zo štátneho rozpočtu poskytnutých na úhradu zvýšených nákladov na obhospodarovanie pozemku oproti bežnému obhospodarovaniu do termínu podania žiadosti, l) čestné vyhlásenie, že poľnohospodársky pozemok bol bežne obhospodarovaný v súlade s osobitným predpisom, m) výpočet výšky dane z nehnuteľností na dotknutých pozemkoch, ktoré sú predmetom náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania o ktorú bol žiadateľ oslobodený, 11) za obdobie, na ktoré si uplatňuje náhradu ujmy, n) doklad o rozhodnutí o využití územia, prípadne o povolení činnosti podľa osobitných predpisov; doklad sa nevyžaduje, ak sa žiadosť vzťahuje na uplatnenie náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania pri poľnohospodárskej a lesníckej činnosti podľa § 2 a 3. Žiadateľ môže na podporu svojej žiadosti podľa odseku 1 priložiť aj iné písomné doklady preukazujúce splnenie podmienok na úhradu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania.
29. Na základe žaloby podanej právnym predchodcom žalobcu, po zmene petitu žaloby a zmene žalobcu, súd rozhodoval o nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 503 341,36 Eur titulom majetkovej ujmy, ktorá mala vzniknúť za obdobie od 01.05.2004 do 12.05.2010 právnemu predchodcovi žalobcu v súvislosti s dodržiavaním obmedzujúceho režimu v ochranných pásmach vodárenského zdroja. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa vodných zákonov je aktívne legitimovaný na podanie žaloby na náhradu majetkovej ujmy. Svoju aktívnu legitimáciu odvodil z toho, že je oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov v katastrálnom území Pobedim, Očkov a tiež pozemkov v katastrálnom území Ostrov, Malé Orvište, Veľké Orvište, Piešťany, Piešťany - Kocurice, Trebatice, Šípkové, Krakovany a Bašovce, na ktorých boli Rozhodnutiami vyhlásené ochranné pásma zodpovedajúce ochranným pásmam vodárenských zdrojov podľa vodných zákonov.
30. Súd vec právne posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách, Občianskeho zákonníka a Nariadení vlády č. 184/2003 Z. z. a č. 438/2005 Z. z. Majetkovú ujmu uplatnenú za obdobie od 01.05.2004 do 30.06.2004 je potrebné posudzovať podľa zákona č. 184/2002 Z. z. o vodách, kým za obdobie od 01.07.2004 do 12.05.2010 podľa zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v platnom znení, nakoľko starý vodný zákon bol s účinnosťou od 01.07.2004 zrušený a nahradený vodným zákonom. 31. V konaní bolo nesporné, že žalovaný bol odberateľom pitnej vody z predmetných zdrojov tak, ako to vyplýva z Odborného posudku Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 16.06.2008, čím je daná pasívna legitimácia žalovaného na náhradu majetkovej ujmy, čo žalovaný nijako nerozporoval. Nesporné tiež bolo, že za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí náhrada v primeranom a preukázateľnom rozsahu a že subjektom povinným uhrádzať prípadnú majetkovú ujmu je žalovaný. V konaní bolo sporné, či v dôsledku nariadených opatrení na ochranu vôd vznikla žalobcovi majetková ujma, a ak vznikla, v akom rozsahu. Spornou tiež bola otázka aktívnej legitimácie žalobcu a otázka premlčania nároku uplatneného žalobou. Žalovaný namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že uplatňovať nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí iba vlastníkovi pozemku, ďalej namietol nepredloženie žiadosti o náhradu majetkovej ujmy, ako aj vznik samotnej ujmy.
32. Z vyhodnotenia dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach mal súd za preukázané, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia neuplatnili pohľadávku voči žalovanému tým, že nesplnil riadne povinnosti, ktoré vyplývajú z ustanovení § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z..Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že náhrada za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemku sa uplatňuje žiadosťou, teda osobitným, samostatným právnym úkonom. Prílohu žiadosti tvorí taxatívne vymedzený zoznam dokumentov uvedených v § 1 ods. 2 Nariadenia vlády. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca pri uplatnení svojho nároku nepostupoval v súlade s citovaným nariadením vlády, keďže si svoj nárok u povinnej osoby neuplatnil žiadosťou a nepredložil všetky prílohy, ktoré sú nariadením vlády pre priznanie uplatneného nároku požadované. Zo samotného znenia § 32 ods. 6 vodného zákona jednoznačne vyplýva, kedy oprávnenej osobe vzniká právo na to, aby jej bola poskytnutá náhrada predmetnej majetkovej ujmy povinnou osobou. Toto právo podľa citovaného ustanovenia nevzniká automaticky, ale až na základe žiadosti
oprávnenej osoby uplatnenej u osoby povinnej. Osoba povinná je totiž povinná náhradu majetkovej ujmy podľa citovaného ustanovenia poskytnúť na žiadosť osoby oprávnenej. Takýto záver je podporený i logickým výkladom §-u 32 ods. 6 vodného zákona v kontexte i jeho nasledujúcich dvoch súvetí, ktoré upravujú ďalší postup po podaní žiadosti, pričom z hľadiska určenia výšky majetkovej ujmy je preferované uzavretie dohody medzi oprávnenou a povinnou osobou. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal svoj nárok, keďže nepredložil listiny a doklady v zmysle ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z.. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Nitre v Rozsudku sp. zn. 26Cob/89/2011 keď skonštatoval, že právo na poskytnutie náhrady majetkovej ujmy za preukázané obmedzenie užívania pozemkov v ochranných pásmach vodárenských zdrojov patrí oprávnenej osobe v zmysle § 32 ods. 6 vodného zákona až podaním kvalifikovanej žiadosti u osoby povinnej. Keďže žalobca v tomto prípade podanie takejto žiadosti u žalovaného nepreukázal, nebolo možné dospieť k záveru, že mu uvedené právo vzniklo a teda, že je v predmetnom súdnom spore osobou aktívne vecne legitimovanou.
33. Otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyvstala aj s ohľadom jeho právneho vzťahu k predmetným pozemkom. Žalobca totiž svoju aktívnu legitimáciu odvodil z toho, že je oprávneným nájomcom, resp. vlastníkom pozemkov. V uvedenom kontexte súd poukazuje na to, že ak žalobca odvodzuje aktívnu legitimáciu od právnych vzťahov založených nájomnými zmluvami s vlastníkmi pozemkov, takéto odvodenie aktívnej legitimácie žalobcu od nájomných vzťahov vlastníkov pozemkov nie je správne. Nárok na náhradu majetkovej ujmy totiž patrí výlučne vlastníkovi pozemku. K rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku sp. zn. 27Cob/2/2013, keď uviedol, že súd prvého stupňa (Okresný súd Trenčín) v dôvodoch napadnutého rozhodnutia (č. k. 36Cb/90/2008 - 655) dospel k záveru, že v súvislosti so znením § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. nie je možné aktívnu legitimáciu žalobcu odvodiť s poukazom na § 30 ods. 2 citovaného zákona, pretože toto ustanovenie upravuje všeobecné povinnosti na ochranu vodných pomerov a vodárenských zdrojov a zdôraznil, že práve k týmto všeobecným povinnostiam sú povinní nielen vlastníci poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ale aj správcovia a nájomcovia poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Tiež uviedol, že bez právnej úpravy nie je možné odvodiť právo žalobcu ako nájomcu na náhradu majetkovej ujmy, keď zákon č. 364/2004 Z. z. žalobcovi toto právo nepriznáva. Odvolací súd považoval uvedený právny názor za správny, pričom ďalej uviedol, že tomuto právnemu záveru nasvedčuje aj § 4d zákona č. 364/2004 Z. z., ktorý rieši obdobné práva ako v danom prípade, pričom náhrada podľa tohto ustanovenia patrí len vlastníkovi. Obdobne zákonodarca upravil právo iba k vlastníkovi pozemku v § 26 ods. 7 a 9 ako aj už v spomínanom § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. Na tomto mieste súd iba dopĺňa, že ak by v úmysle nariadenia vlády bolo priznať právo na uplatnenie majetkovej ujmy aj nájomcovi, medzi dokladmi preukazujúcimi nárok by bola uvedená aj nájomná zmluva, avšak s touto nariadenie vlády zjavne nepočíta. Zároveň podľa § 1 ods. 2 písm. a) Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z. prílohu žiadosti tvorí doklad o vlastníctve pozemku. Legislatívna skratka uvedená v § 30 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z. sa nemôže týkať tých ustanovení zákona č. 364/2004 Z. z., v ktorých zákonodarca výslovne dal právo alebo povinnosť len vlastníkovi pozemkov. Tak je to aj v § 32 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z. z. Ak by bol žalobca splnomocnený vlastníkmi pozemkov na uplatňovanie nároku podľa § 32 ods. 6 vodného zákona, nemohol by v súdnom konaní vystupovať vo vlastnom mene a vo svoj prospech.
34. Z uvedeného dôvodu súd zamietol návrh žalovaného na doplnenie dokazovania predložením nájomných zmlúv žalobcu (ktorých malo byť podľa tvrdenia žalobcu až vyše tisíc), pretože súdu sa predloženie nájomných zmlúv javilo nadbytočné a nehospodárne vzhľadom na objasnenie skutkového stavu vykonaným dokazovaním.
35. V prípade, ak žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodil z toho, že je vlastníkom niektorých pozemkov, súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca v konaní ani netvrdil, ktorých pozemkov je vlastníkom, čím neuniesol bremeno tvrdenia. V žalobe žalobca nevymedzil predmet konania, keď neuviedol, ktorých pozemkov v ochrannom pásme je vlastníkom, nešpecifikoval ich podľa presnej identifikácie v zmysle údajov v katastri nehnuteľností, neuviedol čísla listov vlastníctva, na ktorých sú pozemky, ktorých je vlastníkom, zapísané, teda nekonkretizoval pozemky, ktorých je vlastníkom, individuálnym označením (v uvedenom zmysle rovnako nekonkretizoval ani pozemky, ktorých je žalobca nájomcom).
36. Žalobca nepreukázal súdu zákonným spôsobom, za ktoré pozemky a v akej výmere si uplatňuje náhradu majetkovej ujmy, ani to, že tieto pozemky sa skutočne nachádzajú v ochranných pásmach vodných zdrojov, a že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia tieto pozemky aj skutočne v
rozhodnom období užívali, resp. na nich hospodárili. Žalobca nepreukázal akých konkrétnych pozemkov (parciel) súčasne spĺňajúcich podmienku, že sa nachádzajú v ochrannom pásme a boli skutočne obhospodarované pôvodnými žalobcami sa nároky týkajú, akú činnosť na nich konkrétne vykonávali počas rozhodného obdobia jednotliví pôvodní žalobcovia a či im vôbec nejaká ujma vznikla a na základe čoho boli vyčíslené nároky právnych predchodcov žalobcu za žalobcom žalované obdobie.
37. S poukazom na vyriešenie otázky aktívnej vecnej legitimácie z pohľadu nedodržania postupu uplatnenia nároku na náhradu majetkovej ujmy podľa ustanovenia § 32 ods. 6 vodného zákona v spojení s ustanovením § 1 citovaných Nariadení vlády SR a tiež z pohľadu právneho vzťahu žalobcu k predmetným pozemkom z titulu vlastníckeho práva alebo nájomného vzťahu, súd sa ďalej nezaoberal námietkou žalovaného k otázke platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok, a to aj s ohľadom na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/306/2010 - 63 zo dňa 25.08.2011.
38. Keďže vecná aktívna legitimácia žalobcu v konaní nebola preukázaná, súd považuje za bezpredmetné skúmať majetkovú ujmu a zaoberať sa námietkou premlčania. Sama skutočnosť, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaný, má za následok zamietnutie žaloby.
39. Pokiaľ ide o žalovaným vznesenú námietku premlčania, súdu sa napriek vyššie uvedenému stanovisku v odseku 38. nedá nepoukázať na rozsiahlu argumentáciu k otázke premlčania uvedenú v rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 36Cb/90/2008 - 655, potvrdeného Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Cob/2/2013 zo dňa 04.12.2013. Okresný súd sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania a čiastočne prisvedčil názoru žalovaného týkajúceho sa premlčania a to žalobcom uplatneného nároku na náhradu majetkovej ujmy a námietky premlčania vznesenej žalovaným v konaní. Poukázal na to, že žalobca je z hľadiska právnej formy, v ktorej vznikol, družstvom, ktoré vykonáva podnikateľskú činnosť. Majetková ujma, ktorej náhrady sa žalobca domáha v tomto konaní, vznikla pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, a preto má žalobca postavenie podnikateľa podľa § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka, pričom postavenie podnikateľa podľa citovaného ustanovenia má aj žalovaný. Právo na náhradu majetkovej ujmy v tomto prípade je upravené špeciálnym zákonom. Tento zákon je verejnoprávnou normou, ktorá inštitút premlčania pri práve na náhradu majetkovej ujmy neupravuje. Vzhľadom na uvedené bolo v konaní podľa názoru súdu prvého stupňa potrebné ustáliť, či premlčanie, ktorého námietku vzniesol v konaní žalovaný, sa v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bude riadiť všeobecným predpisom a to Občianskym zákonníkom, alebo vzhľadom na postavenie účastníkov konania ako podnikateľov podľa Obchodného zákonníka. Pri posudzovaní tejto otázky súd prvého stupňa bol názoru, že okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na právnu skutočnosť, že obmedzenie vyplývajúce z rozhodnutí orgánov štátnej vodnej správy pre obhospodarovanie poľnohospodárskych pozemkov je dané zákonom, najmä pre zabezpečenie prvoradej ochrany zdravia ľudí. V samotnom rozhodnutí sa potom určuje rozsah týchto obmedzení vzhľadom na konkrétne podmienky určitého vodárenského zdroja. Keďže právo na úhradu majetkovej ujmy má vlastník pozemku, preto je potrebné otázku premlčania posudzovať vzhľadom k vlastníckemu právu a k jeho výkonu (§ 123 Občianskeho zákonníka). Majetkové vzťahy vyplývajúce z výkonu tohto vlastníckeho práva sú upravené medzi fyzickými alebo právnickými osobami ako súkromné právne vzťahy a na ich režim sa uplatnia občianskoprávne predpisy, najmä Občiansky zákonník. Pre premlčanie nároku na úhradu majetkovej ujmy platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Uplatnenie premlčania a plynutia osobitne upravenej dĺžky premlčacej doby podľa § 106 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu neprichádza do úvahy. Úhrada majetkovej ujmy nie je typickým prípadom náhrady škody podľa občianskoprávnych predpisov, kde sa vyžaduje protiprávny úkon škodcu a zavinenie. Na strane žalovaného ako subjektu, ktorý je povinný na úhradu majetkovej ujmy v postavení prevádzkovateľa vodárenského zdroja, chýba protiprávny úkon a zavinenie. Pri posudzovaní námietky premlčania uplatneného nároku na úhradu majetkovej ujmy za roky 2005 vychádzal súd prvého stupňa z toho, kedy vlastník pozemku môže výšku majetkovej ujmy objektívne zistiť a vykonať po prvý raz. Ustálil, že vlastník pozemku, ktorého výkon vlastníckeho práva je obmedzený, môže za túto majetkovú ujmu, a teda najmä jej výšku, zistiť ako výsledok pôsobenia obmedzení až za určitý časový úsek. Vlastník pozemku môže za rok 2005 výšku majetkovej ujmy objektívne zistiť a vykonať po prvý raz od 1.1.2006, tento deň je potrebné považovať za začiatok plynutia premlčacej doby, ktorá uplynie dňa 1.1.2009.
40. Keďže v zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku je súd povinný uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, v kontexte s uvedeným sa súd napriek záveru v odseku 38. vyjadrí aj k
samotnej majetkovej ujme. Súd má za to, že ak by aj nebolo vylúčené, aby obsahom niektorých v rozhodnutí špecifikovaných obmedzujúcich opatrení právnym predchodcom žalobcu vznikla majetková ujma, žalobca nepreukázal vznik ujmy a ani jej výšku, už vôbec nie primeranosť. V podanej žalobe žalobca najprv vôbec nevyčíslil výšku majetkovej ujmy a navrhol vykonať znalecké dokazovanie na špecifikáciu majetkovej ujmy a jej výšky. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil petit žaloby tak, že špecifikoval výšku majetkovej ujmy 503 341,36 Eur. Súdu nie je zrejmé, ako žalobca dospel k takto vyčíslenej výške majetkovej ujmy, keďže žalobca na pojednávaní zotrval na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania. Právny zástupca žalovaného namietol vykonanie tohto dôkazu s ohľadom na hospodárnosť tohto konania. Uviedol, že žalobca predsa musí disponovať nejakým posudkom, na základe ktorého určil náhradu majetkovej ujmy v zmysle podania doručeného súdu 16.07.2014. Okrem toho považoval vykonanie tohto dôkazu za nehospodárne aj s ohľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.
41. Súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, pretože nariadenie znaleckého dokazovania súdom považoval na základe vykonaného dokazovania za nadbytočné a nehospodárne, ktoré by zbytočne predĺžilo trvanie súdneho konania a neprispelo by k objasneniu skutkového stavu. Tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že súkromné znalecké posudky predkladané v obdobných konaniach boli napádané z hľadiska objektivity výberu samotného znalca považoval súd za účelové a mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom vzniku a výšky majetkovej ujmy. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že ak nedošlo prioritne k dohode o určení výšky ujmy, výška majetkovej ujmy sa mala určiť na základe znaleckého posudku v zmysle 32 ods. 6 zákona o vodách, preto žalobca by mal disponovať takýmto znaleckým posudkom. Podľa § 1 ods. 2 písm. i) Nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. prílohou žiadosti je znalecký posudok o výpočte náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania. Keďže žalobca si nárok na náhradu ujmy postupom podľa nariadenia vlády neuplatnil, zrejme ani nemôže disponovať takýmto posudkom.
42. Zosumarizujúc vyššie zmienené, na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že žalobca nepreukázal svoj nárok, keďže nepredložil listiny a doklady v zmysle ustanovenia § 1 Nariadenia vlády SR č. 184/2003 Z. z. a § 1 Nariadenia vlády SR č. 438/2005 Z. z., čím nesplnil podmienku pre vznik nároku oprávnenej osoby na náhradu majetkovej ujmy podľa § 32 ods. 6 zákona o vodách. Zároveň žalobca nepreukázal, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že uplatňovať nárok na náhradu majetkovej ujmy patrí iba vlastníkovi pozemku a nie nájomcovi, pričom netvrdil ani nepreukazoval, ktorých pozemkov je skutočne vlastníkom. Už len tieto dôvody stačili súdu na zamietnutie žaloby. Súd však navyše konštatuje, že žalobca nepreukázal, že k vzniku nejakej majetkovej ujmy vôbec došlo a neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom výšky prípadnej ujmy. Nehovoriac o tom, že zrejme došlo aj premlčaniu minimálne aspoň nejakej časti prípadného nároku. Keďže citované nariadenia vlády SR predpisujú náležitosti žiadosti o náhradu majetkovej ujmy a jej príloh, ich doloženie súdu je podmienkou pre vyhovenie žalobe, v dôsledku čoho, kým takéto dôkazy súdu nie sú doručené, nie je možné nároku žalobcu vyhovieť (žalobca najmä nepredložil doklady o vlastníctve pozemkov, ich identifikáciu, ani znalecký posudok).
43. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).