Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Cb-131-2015.pdf
PDF · 122.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: playwork production s.r.o., Mikovíniho 5, 831 02 Bratislava, IČO: 36 668 214, zastúpený Advokátska kancelária Laliková s.r.o., Radlinského 27, 811 07 Bratislava, IČO: 47 254 564, proti žalovanému: PS production, s.r.o., Nová 268/96, 900 31 Stupava, IČO: 35 794 208, zastúpený JUDr. Adrianou Tomanovou, advokátkou, Jakubovo nám. 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 2.088 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.800 € s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 1.800 € odo dňa 10.06.2014 do zaplatenia všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,42%, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 16.09.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 2.088 € s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry č. 20140011 splatnej 09.06.2014, ktorou vyúčtoval žalovanému doplatok ceny za vyhotovenie audiovizuálneho diela. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že v mesiaci február 2014 ho žalovaný oslovil za účelom vyhotovenia audiovizuálneho diela - videoklipu s názvom „Country of love“. Žalobca s objednávkou žalovaného súhlasil, na základe čoho prišlo k uzatvoreniu Zmluvy o vytvorení audiovizuálneho diela, na ktorej platnosť nie je potrebná písomná forma. Zmluvné strany dojednali cenu za výrobu videoklipu, ktorá nebola dohodnutá pevnou sumou. V zmysle dohody žalobca zaslal žalovanému predbežný rozpočet, ako aj rozpis prác. Výroba začala 21.03.2014. Žalobca predložil žalovanému AVD dielo na kontrolu, nasledujúci deň sa stretol s konateľom žalovaného v strižni, kde bolo dielo upravované. S prenájmom strižne a grafického pracoviska boli ďalšie náklady, ktoré žalobca zakomponoval do rozpisu prác v sume 1.800 € a rozpočet navýšený o túto sumu predložil žalovanému. Rozpočet bol vypracovaný v programe excel a nedopatrením do výslednej sumy 12.193,20 € nebola suma 1.800 € započítaná. V predbežnom rozpočte nebola tiež suma 288 € za autodopravu, nakoľko ku dňu vystavenia faktúry nebola táto suma známa. Žalobca žalovanému faktúru č. 20140009 na sumu 12.093,20 € splatnú dňa 14.05.2014 a faktúru č. 201420011 na sumu 2.088 € splatnú 09.06.2014, ktorú žalobca vystavil potom, čo zistil, že pri spočítaní prác bola nedopatrením opomenutá suma za prenájom strižne, grafického pracoviska a autodopravu. Žalovaný zaplatil len sumu 12.193,20 € titulom faktúry č. 20140009. Faktúru 20140011 neuhradil.
2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Rob/221/2014-22 zo dňa 24.11.2014, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorého odôvodení uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu uplatnenej pohľadávky. Žalovaný uzatvoril so žalobcom
ústnou formou zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalobca zaviazal zrealizovať výrobu hudobného videoklipu ku skladbe „Country of Love“. Celková cena za výrobu videoklipu bola dohodnutá najviac v sume 10.000 €. Išlo o záväzný rozpočet ceny za dielo. Po výrobe a riadnom odovzdaní hudobného videoklipu zo strany žalobcu uhradil žalovaný na základe faktúry č. 20140009 vystavenej dňa 30.04.2014 dňa 04.05.2014 sumu vo výške fakturovanej sumy 12.193,20 € s DPH, hoci táto presahovala dohodnutú cenu za dielo (10.000 €). Súčasťou faktúry bol detailný rozpis fakturovaných nákladov, v ktorých boli zahrnuté v kolónke obrazová a zvuková postprodukcia: HD strižňa v cene za jednotku 50 €, počet jednotiek 20 hod., cena 1.000 € plus DPH, spolu 1.200 €, prenájom grafického pracoviska v cene za jednotku 500 €, počet jednotiek za dielo, cena 500 € plus DPH, spolu 600 €. Vyššie uvedené činnosti nemožno považovať za nepredvídateľné v čase uzatvorenia zmluvy. O potrebe týchto prác musel žalobca vedieť už v čase uzatvárania zmluvy. V zmysle § 547 Obchodného zákonníka, pokiaľ bola v zmluve dohodnutá výška ceny podľa rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy, alebo sa zmluvné strany dohodli na spôsobe určenia ceny podľa rozpočtu, ktorý objednávateľovi zhotoviteľ oznámil do uzavretia zmluvy, platí táto výška ceny (10.000 €). Zhotoviteľ môže účtovať len takto dohodnutú cenu a nemôže od objednávateľa požadovať vyššiu cenu z dôvodov zmien vstupov materiálov, výrobkov a pod. Odchýliť od takto dohodnutej ceny by sa zmluvné strany mohli len na základe obojstrannej dohody (v našom prípade fakturovaná suma 12.193,20 €). V rozpise fakturovaných nákladov neboli zahrnuté náklady za dopravu. Výroba videoklipu prebiehala od 21.03.2014 a žalobca fakturoval žalovanému jeho výrobu dňa 30.04.2014, kedy mal objektívnu možnosť poznať náklady za dopravu. Žalovaný uhradil samostatne, nezávisle od rozpočtu ceny za dielo, odmenu za vizáž a styling do videoklipu p. Barbore Jurkovičovej
- byBY. Zároveň konateľ žalobcu Dobroslav Šiška požadoval od žalovaného nárok za vysporiadanie autorských práv prostredníctvom LITA v sume 500 €. Súčasťou faktúry za výrobu diela bol detailný rozpis fakturovaných nákladov, v ktorých boli zahrnuté aj autorské honoráre spoluautorovi scenára vo výške 600 € s DPH a režisérovi vo výške 1800 € s DPH. Žalovaný týmto uhradil autorskú odmenu (honorár) za vytvorenie diela a udelenie licencie na jeho použitie autorovi prostredníctvom spoločnosti playwork production s.r.o., a to za spoluautorstvo na scenári a za réžiu hudobného videoklipu. Žalobca aj v tomto prípade požadoval od žalovaného cenu nad rámec dohodnutého rozpočtu a opätovne v rozpore s fakturovanou sumou.
3. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj navrhnutým svedkom, keď zistil tento skutkový a právny stav:
4. Z e-mailu žalobcu žalovanému zo dňa 24.03.2014 vyplýva, že žalobca zaslal prostredníctvom elektronickej pošty žalovanému e-mail so sprievodným textom „posielam aktualizovaný rozpočet, v ktorom sú zahrnuté zmeny : 1. Mato Pok ostrič 18 nadčasových hodín/12 €, 2. technik film park 1. deň 20 hod. 8 cez.=151€, 2. deň začiatok po 3 hod. od konca frekvencie t.j. 7 hodín 140 €, zľava sky Eye, zľava visage + styling. Pribudnú tam ešte cestovné náklady za kamerovú techniku a kamerovú jazdu. “ Prílohou emailu bol súbor v programe excel, aproximatívny rozpočet COUNTRY OF LOVE.xls, 52K (č.l. 3 spisu). Z prílohy emailu - tabuľky vypracovanej v programe excel vyplýva, že žalobca doručil žalovanému položkovitý rozpočet projektu COUNTRY OF LOVE, cena pozostávala z nákladov na autorské honoráre suma 2.000 € bez DPH (2.400 € s DPH), náklady na štáb 2.506 € bez DPH (3.007,20 € s DPH), náklady na techniku 5.005 € bez DPH (5.005,20 € s DPH), obrazová a zvuková postprodukcia 1.500 € bez DPH (1.800 € s DPH), distribučné náklady 650 € bez DPH (780 € s DPH). Súčet rozpočtovaných položiek je uvedený sumou 10.161 € bez DPH (12.193,20 € s DPH). Matematickým súčtom jednotlivých položiek rozpočtu súd zistil chybu v počítaní, keď výsledná suma súčtom mala byť 11.661 € bez DPH, navýšená o 2.332,20 € 20 % DPH by to bola suma 13.993,20 € s DPH. Rozdiel v neprospech žalobcu predstavuje sumu 1500 € bez DPH, t.j. 1800 € s DPH ( č.l. 4-6 spisu). V tabuľke rozpočtu sú uvedené v položke obrazová a zvuková postprodukcia suma HD strižňa 1.000 € bez DPH (1.200 € s DPH) a prenájom grafického pracoviska 500 € (600 € s DPH).
5. Faktúrou č. 20140009 zo dňa 30.04.2014 splatnou 14.05.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému výrobu videoklipu „COUNTRY OF LOVE“ sumou 10.161 € bez DPH, 2.032,20 € DPH, spolu 12.193,20 € DPH (č.l. 7 spisu).
6. Faktúrou č. 20140011 zo dňa 26.05.2014 splatnou 09.06.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému „doúčtovanie k výrobe videoklipu „COUNTRY OF LOVE“ sumou 1.740 € bez DPH, 348 € DPH, spolu
2.088 € DPH. Fakturovaná suma pozostáva z položiek: prenájom HD strižne v sume 1200 € bez DPH, prenájom grafického pracoviska 600 € bez DPH a doprava filmpark 288 € bez DPH. (č.l. 8 spisu).
7. Faktúrou č. 310114005 zo dňa 27.03.2014 vyúčtovala spoločnosť POK s.r.o., IČO: 36840637 žalobcovi sumu 691,20 € za práce ostriča v dňoch 21.,22.03.2014 (č.l. 321 spisu). Faktúrou č. 102014 zo dňa 24.03.2014 vyúčtoval Marián Sekej- MARI, IČO: 43511082 žalobcovi sumu 180 € za práce ostriča kamery dňa 23.03.2014 ( č.l. 52 spisu). Faktúrou č. FV1400022 zo dňa 30.04.2014 vyúčtovala spoločnosť Filmpark production, s.r.o., IČO: 36 356212 žalobcovi sumu 288 € za prepravu (č.l. 53 spisu).
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vo veci nad rámec obsahu žaloby uviedol, komunikácia medzi stranami začala 07.02.2014, keď žalobca zaslal žalovanému aproximatívny rozpočet, následne 17.02.2014 mu žalovaný doručil CD s hudbou. Medzi účastníkmi prišlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo, keď sa žalobca zaviazal vyhotoviť pre žalovaného AVD k piesni Country of Love, cena za toto dielo bola dohodnutá podľa rozpočtu, ktorý bol viackrát menený v súlade s požiadavkou žalovaného ako objednávateľa. Dielo sa vyhotovovalo v dňoch 21.-23.3.2014. Dňa 06.04.2014 sa uskutočnilo stretnutie v strižni za účasti strán a autora hudby. Na druhý deň však žalovaný žiadal pozastaviť postprodukčné práce a opätovne sa strany stretli v strižni 11.04.2014, kde sa robili nové úpravy nad rámec dohody naviac 5 hodín - strih. Dňa 30.04.2014 bolo dielo žalovanému odovzdané, bola mu tiež odovzdaná faktúra, ktorá v prílohe obsahovala rozpis prác, tento obsahoval aj strižňu a prenájom grafického štúdia. Cena za dielo bola dojednaná aproxamitívnym rozpočtom preto, lebo pri uzatvorení diela nie je možné presne určiť cenu diela, ktorá závisí od počtu hodín potrebných na jej vykonanie ako aj iných okolností, ktoré vznikli pri vyhotovení diela. Z fakturácie je zrejmé, že prišlo chybe pri počítaní teda k okamžitému zlyhaniu osoby, ktorá vyúčtovanie vyhotovovala. Chyba v počítaní, bola následne odstránená vystavením faktúry č. 20140011 na sumu 2.088 € s DPH, ktorej súčasťou sú pod položkami 1 a 2 vynechané položky z rozpisu a doprava. Tvrdenie žalovaného, že bola dohodnutá cena za dielo fixnou sumou 10.000 € nie je pravdivé.
9. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní vo veci uviedol, že žalovaný sa obrátil na žalobcu so žiadosťou o vyhotovenie hudobného videoklipu, za ktorý bola dohodnutá cena fixnou sumou 10.000 €, aj keď mal následne žalovaný s vyhotovením ďalšie náklady (vizážistka) tieto riešil v rámci svojich vzťahov osobitne. Faktúra žalobcu znela na sumu 10.161 € bez DPH, teda k navýšeniu prišlo o 161 €, čo žalovaný neriešil a faktúru uhradil. Žalovaný trvá na tom, že bola dohodnutá cena fixne. Výroba diela prebiehala 21.-23.03.2014. faktúra bola vystavená k 30.04.2014, a teda žalobca už k tomuto dátumu mal vedieť výšku všetkých nákladov, ktoré boli s tým spojené. Následne doúčtoval faktúrou zo dňa 26.05.2014 dodatočné náklady, ktoré žalovaný považuje za prekročenie celkovej ceny diela a tieto náklady za predvídateľné minimálne k 30.04.2014. Čo sa týka položky za dopravu, dopravné náklady by mali byť tiež predvídateľné a rovnako z tejto položky nie je jasné, že by sa mala týkať vyhotoveniu videoklipu pre žalovaného.
10. Štatutárny zástupca žalobcu K., ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedol, že celý spor vznikol kvôli numerickej chybe, keď pri vyhotovovaní tabuliek v programe excel prišlo k posunu riadkov, čo následne žalobca zistil a rozdiel doúčtoval. Z predloženej emailovej komunikácii je zrejmé, že cena za dielo bola dohodnutá na základe aproximatívneho rozpočtu, ktorý sa menil na základe požiadaviek žalovaného priebežne. Žalobca nič nevyhotovoval bez odsúhlasenia žalovaným. Pred výrobou videoklipu bolo žalovanému doručených niekoľko verzií rozpočtu, k odsúhlaseniu rozpočtu dochádzalo pri osobných stretnutiach a v rámci emailovej komunikácie. V prvotnom rozpočte boli všetky položky okrem dopravy, nadčasov strižní, nadčasov technika a ostriča, a dopravy. Priebežne boli z rozpočtov vyňaté položky, ktoré boli vyplácané osobne p. I. (ubytovanie, maskérka). Inú emailovú komunikáciu, okrem komunikácie z 24.03.2014 predložiť nevie, nakoľko ju zmazal, ale aj táto preukazuje, že do rozpočtu bolo zasahované, a že rozpočet bol až do poslednej fázy menený, aproximatívny.
11. Štatutárny zástupca žalovaného Peter Stankovský, ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedol, že oslovil žalobcu s požiadavkou na výrobu videoklipu cca 2 mesiace pred začiatkom výroby. Stretli sa v P., kde mu prezentoval predstavu o obsahu diela. Podmienkou bolo, že cena za dielo môže byť maximálne 10.000 € bez DPH. Žalovaný uviedol, že po odsúhlasení sumy „začali lietať“ napr. žalobca začal navyšovať položky o dopravu s odôvodnením, že nevedel, koľko sa bude natáčať, pričom boli dohodnuté tri natáčacie dni a trasa a miesto sa nemenili. Žalovaný znášal náklady na ubytovanie a stylistu, čo navýšilo náklady na videoklip. Po dokončení diela žalobca vystavil faktúru, táto sa líšila od
dohodnutej ceny o 161 €, napriek tomu ju uhradil. Čo sa týka faktúry, ktorá je predmetom sporu, považuje ju za umelo navyšované náklady, ktoré vznikli len preto, že ako producent nebol prizvaný k strihaniu, bolo potrebné strih zopakovať a vznikli náklady na strižňu. Dostával od žalobcu niekoľko rozpočtov, ale nekontroloval ich, lebo boli so žalobcom dohodnutí na fixnej sume.
12. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
14. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
15. Podľa 272 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
16. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon), audiovizuálne dielo je dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia ako rad súvisiacich obrazov, či už sprevádzaných zvukom, alebo nie, ak je určené na uvádzanie na verejnosti; originálom audiovizuálneho diela je prvý zvukovo-obrazový záznam tohto diela určený na uvádzanie na verejnosti. Za spoluautorov tohto diela sa považujú najmä hlavný režisér, autor scenára, autor dialógov a autor hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo.
17. Podľa § 39 ods. 1, 2 autorského zákona, zmluvou o vytvorení diela sa autor zaväzuje vytvoriť pre objednávateľa dielo. V zmluve o vytvorení diela môže autor s objednávateľom dohodnúť odmenu za vytvorenie diela.
18. Podľa § 39 ods. 7 autorského zákona, na zmluvu o vytvorení diela sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
19. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
20. Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
21. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
22. Podľa § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka, na výšku ceny nemá vplyv, že cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý je súčasťou zmluvy alebo ho objednávateľovi oznámil zhotoviteľ do uzavretia zmluvy.
23. Podľa § 547 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak však bola cena určená na základe rozpočtu, ohľadne ktorého zo zmluvy vyplýva, že sa nezaručuje jeho úplnosť, môže sa zhotoviteľ domáhať primeraného zvýšenia ceny, ak sa pri vykonávaní diela objaví potreba činností nezahrnutých do rozpočtu, pokiaľ tieto činnosti neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy.
24. Podľa § 547 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak cena bola určená na základe rozpočtu, ktorý sa podľa zmluvy považuje za nezáväzný, môže sa zhotoviteľ domáhať, aby sa určilo zvýšenie ceny o sumu, o ktorú nevyhnutne prevýši náklady účelne vynaložené zhotoviteľom, náklady zahrnuté do rozpočtu.
25. Podľa § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka, zhotoviteľovi zaniká nárok na určenie zvýšenia ceny podľa odsekov 2 a 3, ak neoznámi potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
26. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
27. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku omeškania s plnením peňažného záväzku, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
28. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
29. Podľa § 1 ods. 1 nar. vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
30. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie faktúry č. 20140011, ktorou doúčtoval cenu za vyhotovenie audiovizuálneho diela - videoklipu s názvom „Country of love“. Právny režim audiovizuálneho diela je v platnom autorskom zákone upravený najmä v ustanoveniach § 5 ods. 2 a § 55 tohto zákona. Audiovizuálne dielo ako predmet autorského práva je nevyhnutné odlišovať od zvukovo-obrazového záznamu (§ 5 ods. 24 autorského práva), čo vyplýva priamo z ich legálnych definícií, ako aj z obsahu práv, ktoré sa na tieto predmety upínajú. Kým k audiovizuálnemu dielu sa viažu práva osobnostné i majetkové, k zvukovo-obrazovému záznamu vznikajú jeho výrobcovi len výlučné majetkové práva. Prepojenie týchto dvoch nehmotných statkov je však nevyhnutné, čo vyplýva už priamo zo samotnej legálnej definície audiovizuálneho diela
- ide o dielo, ktoré je vnímateľné prostredníctvom technického zariadenia, teda aj o hmotne zachytený výsledok činnosti, ktorého vyhotovenie (hmotne zachytený výsledok) môže byť predmetom záväzkového vzťahu.
31. Podstatou výroby audiovizuálneho diela je práve činnosť smerujúca k oprávnenému prvému hmotnému zachyteniu audiovizuálneho diela na jeho hmotný podklad - na záznam resp. na DVD nosič a podobne. Prvým záznamom audiovizuálneho diela sa rozumie jeho prvé audiovizuálne zachytenie na hmotný podklad. Podľa § 5 ods. 2, za bodkočiarkou autorského zákona, originálom audiovizuálneho diela je prvý zvukovo-obrazový záznam tohto diela určený na uvádzanie na verejnosti. Podobne tiež z ustanovenia § 2 ods. 15 audiovizuálneho zákona (zákon č. 343/2007 Z.z.) vyplýva, že výrobca audiovizuálneho diela (producent) je osoba, ktorá iniciovala alebo zabezpečila jeho konečné vyhotovenie.
32. Strany sporu sú právnické osoby - podnikatelia, pričom k vzniku záväzkového vzťahu prišlo pri ich podnikateľskej činnosti. Žalobca je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je o.i. technické služby súvisiace s produkciou filmov alebo videozáznamov, výroba, predaj, prenájom nosičov zvukovo
- obrazových záznamov so súhlasom autora, producentská činnosť v oblasti televíznej, filmovej a divadelnej tvorby. Súd preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného aplikoval režim obchodného zákonníka, ako špeciálny právny predpis k všeobecným predpisom občianskeho práva, upravujúci vzťah podnikateľov pri ich podnikateľskej činnosti, keď všeobecné predpisy občianskeho práva by bolo možné v takomto vzťahu použiť iba v prípade absencie úpravy zmluvného typu v hlave II. tretej časti (§ 261 ods. 9 Obchodného zákonníka platného v čase vzniku zmluvného vzťahu).
33. Zmluva o dielo je konsenzuálna zmluva, ktorá zakladá synalagmatický vzťah. Na jej platnosť sa nevyžaduje písomná forma právneho úkonu. Podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie diela a určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela. Odplatnosť je pojmovým znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou, preto musí existovať medzi účastníkmi konsenzus o cene diela alebo spôsobe jej určenia, výnimku predstavuje prejav vôle strán uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia (teda bez spôsobu určenia ceny za vyhotovenie diela).
34. V konaní medzi stranami nebola sporná dohoda o predmete diela, ani nebolo sporné, že žalobca dielo vykonal a odovzdal žalovanému, ani skutočnosť, že za vykonanie dielo bola dojednaná odplata. Spornou medzi stranami a predmetom dokazovania bola výška dohodnutej odplaty a spôsob jej určenia. Žalobca tvrdil, že cena za dielo bola dojednaná na základe nezáväzného rozpočtu, ktorého prekročenie bolo spôsobené potrebou činností, ktoré neboli predvídateľné v čase uzavretia zmluvy (autodoprava). Zároveň tvrdil, že v pôvodnej faktúre č. 20140009, ktorou bola vyúčtovaná cena diela bola len opomenutá suma za prenájom strižne, grafického pracoviska. Žalovaný tvrdil, že medzi stranami bola dojednaná cena pevnou sumou 10.000 € a uhradil sumu vyššiu len z dôvodu, že prekročenie pevnej sumy nebolo významné, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie prekročenia dohodnutej pevnej ceny.
35. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že medzi stranami bola cena za diela dojednaná podľa rozpočtu, tomuto záveru svedčí tak emailová komunikácia predložená žalobcom a aj žalovaným, z ktorej vyplýva doručenie upraveného rozpočtu a zároveň tomu nasvedčuje aj zhodné tvrdenie strán, že súčasťou pôvodnej faktúry č. 20140009 bol rozpočet vyúčtovaných položiek. Žalovaný ako strana sporu tiež uviedol, že mu boli doručované rozpočty, avšak im nevenoval pozornosť. Žalovaný v rámci procesnej obrany v odpore tvrdil, že cena mala byť súčasťou rozpočtu (odkazoval na § 547 ods. 1 Obchodného zákonníka), avšak mala byť maximálne 10.000 €. Žalovaný svoje skutkové tvrdenie, že cena za dielo bola dohodnutá ako fixná (bez možnosti prekročenia) pevnou sumou vo výške 10.000 €, ničím nepreukázal. Existencia takejto dohody nevyplýva zo žiadneho dôkazu produkovaného v konaní žiadnou zo strán sporu, a to ani nepriamo (či už by to bola ním tvrdená suma dojednaná ako pevná suma alebo suma určená na základe záväzného rozpočtu, ktorý by bol oznámený do uzatvorenia zmluvy).
36. Súd potom posúdil spôsob určenia ceny medzi stranami ako cenu dohodnutú na základe rozpočtu, pričom zo správania strán pri plnení zmluvy vyplýva, že rozpočet bol nezáväzný, keď v priebehu vykonávania diela prichádzalo priebežne k jeho zmenám. Z predloženej emailovej komunikácie (doručovanie „aktualizovaného rozpočtu, v ktorom sú zahrnuté zmeny“) v spojení so zhodnými výpoveďami strán sporu (žalovaný napokon zabezpečil napr. náklady za vizážistku a styling) vyplýva, že sa rozpočet menil v priebehu vykonávania diela, po vzájomnom konsenze, čo napokon vyplynulo aj zo samotnej skutkovej okolnosti úhrady faktúry č. 20140009 žalovaným. Žalovaným tvrdená záväznosť rozpočtu s pevnou výslednou sumou za vyhotovenie diela nevyplývala zo žiadneho dôkazu produkovaného v spore stranami.
37. Režim nezáväzného rozpočtu s poukazom na § 547 ods. 6 Obchodného zákonníka viaže priznanie nároku na určenie zvýšenia ceny na včasné oznámenie potreby prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia. Zánik nároku je viazaný na neoznámenie potreby prekročenia rozpočtovanej sumy a výšky požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny, ktorá bola určená na základe rozpočtu.
38. Súd preto skúmal v prvom rade, či v prípade nákladov vyúčtovaných faktúrou č. 20140011 zo dňa 26.05.2014 išlo o nárok na zvýšenie ceny o náklady nezahrnuté do rozpočtu. Fakturovaná suma pozostáva z položiek: prenájom HD strižne v sume 1200 € bez DPH, prenájom grafického pracoviska 600 € bez DPH a doprava filmpark 288 € bez DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že konečný rozpočet, ktorý bola doručený žalovanému ako príloha faktúry č. 20140009 (č.l. 3 spisu) obsahoval položky „obrazová a zvuková postprodukcia“, a to HD strižňa 1.000 € bez DPH (1.200 € s DPH) a prenájom grafického pracoviska 500 € (600 € s DPH). Matematickým súčtom jednotlivých položiek celého rozpočtu súd zistil zrejmú chybu v počítaní, keď výsledná suma súčtom mala byť 11.661 € bez DPH, navýšená o 2.332,20 € 20 % DPH by to bola suma 13.993,20 € s DPH. Rozdiel v neprospech žalobcu predstavuje sumu 1.500 € bez DPH, t.j. 1.800 € s DPH, spočíva v nesprávnom súčte položiek o sumu 1.800 €, t.j. sumu doúčtovanú žalobcom faktúrou č. 20140011. Súd preto dospel k záveru, že k uplatneniu nároku na zaplatenie časti ceny za dielo vo výške 1.800 € bez DPH prišlo z dôvodu
prostej chyby v počítaní, keď žalobca do súčtu nezahrnul prenájom HD strižne v sume 1.200 € bez DPH, prenájom grafického pracoviska 600 € bez DPH a nejde v časti nároku o náklady, ktoré neboli zahrnuté do rozpočtu. Faktúrou č. 20140009 zo dňa 30.04.2014 splatnou 14.05.2014 vyúčtoval žalobca žalovanému výrobu videoklipu sumou 10.161 € bez DPH, 2.032,20 € DPH, spolu 12.193,20 € DPH, ktorá mala predstavovať súčet položiek rozpočtu podľa prílohy faktúry, t.j. vyúčtovaná suma ale nezodpovedá skutočnému súčtu položiek v rozpočte s rozdielom 1800 € bez DPH v neprospech žalobcu. Chyba v počítaní nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu dojednania ceny podľa jednotlivých položiek rozpočtu ani zmenu dohody strán o výške ceny podľa rozpočtu, preto súd dospel k záveru, že z dôvodu chyby v počítaní pri fakturácii žalobcovi nezanikol nárok na zaplatenie sumy za HD strižňu 1.000 € bez DPH (1.200 € s DPH) a prenájom grafického pracoviska 500 € (600 € s DPH). Preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800 € tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.
39. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného záväzku v časti priznanej istiny a toto omeškanie trvá, súd priznal žalobcovi aj uplatnený nárok vyplývajúci z omeškania s plnením peňažného záväzku, a to úrok z omeškania odo dňa vzniku omeškania s úhradou faktúry č. 20140011 (deň nasledujúci po jej splatnosti), z priznanej istiny do jej zaplatenia, a to vo výške 9,25 % ročne, keď výška úrokovej sadzby ECB v čase vzniku omeškania s plnením peňažného záväzku predstavovala 0,25 % ročne, navýšená o 9 % ročne podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavuje úrok z omeškania 9,25 % ročne.
40. V prípade vyúčtovanej položky „doprava filmpark“ v sume 288 € bez DPH, súd dospel k záveru, že ide o navýšenie ceny podľa rozpočtu, ako vyplýva z predloženého rozpočtu. V tejto časti súd súhlasí so žalovaným, že táto položka nebola rozpočtovaná a zahrnutá do dojednanej ceny, je nutné nárok posúdiť ako prekročenie rozpočtovanej sumy, na ktoré zaniká žalobcovi nárok, nakoľko neoznámil potrebu prekročenia rozpočtovanej sumy a výšku požadovaného zvýšenia ceny bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné prekročenie ceny o náklady na dopravu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, výroba videoklipu prebiehala 21.03.2014 - 23.03.2014, 06.04.2014 sa uskutočnilo stretnutie v strižni za účasti strán a autora hudby, opätovne sa strany stretli v strižni 11.04.2014, 30.04.2014 bolo dielo žalovanému odovzdané. Pojem bez zbytočného odkladu, v ktorej lehote je žalobca povinný oznámiť potrebu prekročenia rozpočtu, nie je legislatívne presne stanovený, jeho posúdenie záleží preto na okolnostiach konkrétnej veci. Nakoľko dielo bolo žalovanému žalobcom odovzdané 30.04.2014, súd dospel k záveru, že nárok na zaplatenie prekročenia ceny o náklady na dopravu filmpark v sume 288 € bez DPH uplatnené faktúrou vystavenou dňa 26.05.2014, nie je možné priznať, nakoľko žalobca mal preukázateľne vedomosť o prekročení už 30.04.2014 (č.l. 53 spisu, vystavenie faktúry spoločnosťou Filmpark production s.r.o.), najneskôr však 30.04.2014, keď dokončené dielo bolo odovzdané. Oznámenie potreby prekročenia a výšky preto nie je možné považovať za včasné, t.j. uskutočnené bez zbytočného odkladu po tom, čo sa ukázalo, že je nevyhnutné. Omeškanie notifikácie o potrebe prekročenia ceny a výške prekročenia o náklady na dopravu, resp. neoznámenie tak má za následok ex lege zánik nároku na určenie zvýšenia ceny (§ 547 ods. 6 Obchodného zákonníka). Z uvedeného dôvodu súd uplatnený nárok vo zvyšku istiny vrátane príslušenstva zamietol.
41. Súd sa nezaoberal procesnou obranou žalovaného, že nezávisle od rozpočtu ceny za dielo zaplatil odmenu za vizáž a styling do videoklipu p. D.j - byBY, keď ide o nároky z iných zmluvných vzťahov, ktoré neboli predmetom sporu v súdenej veci, ani listinami týkajúcimi sa odplaty za vysporiadanie autorských práv prostredníctvom LITA v sume 500 €, nakoľko predmetom sporu nie sú finančné nároky z autorskoprávnej ochrany, ale doplatok ceny za vyhotovenie AVD diela- videoklipu.
42. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. Podľa § 255 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2.088 € s príslušenstvom, žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 1.800 € s príslušenstvom, t.j. 86,21 %, žalovaný v časti o zaplatenie sumy 288 € s príslušenstvom, t.j. 13,79 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného). Žalobcovi tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 72,42% (86,21-13,79), o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).