Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Csr/1/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne C. V. U.. X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. RK-PC-1252/15-MK zo dňa 8.2.2016 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, IČO: 45745757,zapísaný do registra záujmových združení právnických osôb vedenom na Okresnom súde Žilina pod číslo, OVVS/ZZ PO-5/15.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok zo žaloby vo výške 100 % do troch dní od jeho vyčíslenia súdom.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu, JUDr. Vladimíra Sidora, trovy konania vo výške 100 % do troch dní od ich vyčíslenia súdom.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 16.3.2016, domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1252/15MK zo dňa 8.2.2016 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina a to z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), d), g), i) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

2. Dňa 28.11.2012 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

3. Žalobkyňa spolu so zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorila rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá určovala na rozhodovanie sporov zo zmluvy v súdnom konaní príslušný súd a v rozhodcovskom konaní: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava. Uzatvorená rozhodcovská zmluva porušuje zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. Rozhodcovská zmluva bola už vopred

naformulovaná vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný, nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobkyňa ani nemohla ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje ako meno, bydlisko, dátum narodenia žalobkyne a číslo zmluvy.

4. Možnosť výberu žalobkyne medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom je iba iluzórna a žalobkyňa túto možnosť stratila momentom, keď sa žalovaný obrátil na rozhodcovský súd. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádza od silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu.

5. Žalobkyňa namietala, že stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom, rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, namietala neprimeranú výšku úrokovej sadzby, neuvedenie výšky splátok istiny úrokov a poplatkov, absenciu adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, absenciu doby trvania zmluva a termínu konečnej splatnosti úveru.

6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K tvrdeniu žalobkyne, že nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo jej nebolo umožnené zúčastniť sa na rozhodcovskom konaní, poukázal žalovaný na ustanovenie Štatútu rozhodcovského súdu čl. VIII. Ods. 3, v zmysle ktorého rozhodcu ustanovuje Predsedníctvo rozhodcovského súdu bez toho, aby na voľbu rozhodcu mohol mať vplyv účastník rozhodcovského konania v zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa mohla voči ustanovenému rozhodcovi uplatniť námietku v zmysle čl. X. ods. 3 Rozhodcovského poriadku rozhodcovského súdu, rovnako ako aj v zmysle § 29 zák. č. 335/2014 Z.z., avšak nepreukázala a ani netvrdí, žeby toto právo využila. Žalovaný nemá vedomosť o tom, že by sa žalobkyňa v rozhodcovskom konaní domáhala ústneho prejednania žaloby, keďže v zmysle vyššie citovaného zákona je rozhodcovské konanie predpokladané ako písomné (§34). Spotrebiteľské rozhodcovské konanie sa uskutočňuje v sídle stáleho rozhodcovského súdu a je spravidla písomné. Písomná forma konania však neznamená žiadny zásah do práv jeho účastníka, nakoľko svoje argumenty môže vždy uplatniť písomne, rovnako môže žiadať o ústne prejednanie. Žalobkyňa bola o všetkých svojich právach poučená, prostredníctvom poučenia, ktorého vzor a náležitosti stanovuje príloha č. 2 k zákonu č. 335/2014 Z.z.

7. Spor rozhodoval rozhodcovský súd určený v súlade s § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. Zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu uvedeného v rozhodcovskej zmluve - Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44826460 sa stal členom zriaďovateľa nástupnického rozhodcovského súdu a to Združenia zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, IČO: 45745757. Jeho členom je aj zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu. V zmysle uvedeného ustanovenia preto Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter je nástupnickým súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline.

8. K tvrdeniu žalobkyne, že rozhodcovská doložka (zmluva) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že je neurčitá a žalobkyňa nemala možnosť oboznámiť sa s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu a že nebola individuálne dojednaná, žalovaný uviedol, že rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, ktorého existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Jedná sa o samostatnú zmluvu a istinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy, je zreteľne označená ako Rozhodcovská zmluva, vyplýva z nej, čo znamená jej uzavretie a ani počas rozhodcovského konania nebola spochybnená. Uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere a súčasne, že dlžník nie je povinný prijať návrh danej rozhodcovskej zmluvy a dlžník môže odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Uplatnením tohto práva môže dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Poučenie žalovaného o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzavretie hlavnej zmluvy o úvere sa nachádza hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy. Dlžník mal reálnu možnosť rozhodcovskú zmluvu jednostranným právnym úkonom ukončiť po obdržaní peňažných prostriedkov, z čoho možno prezumovať, že dlžníkovi by boli poskytnuté peňažné prostriedky aj v prípade, že odmietne uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Žalovanému nie je zrejmé, akým iným spôsobom by mal preukázať individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy, než ako písomným poučením dlžníka o možnosti neuzavrieť rozhodcovskú zmluvu bez vplyvu na uzavretie zmluvy o úvere. Pojem spotrebiteľ z pohľadu uzatvárania jednotlivých zmlúv, transakcií v zmysle definície bodu 18 preambuly smernice

Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29 je chápaný ako osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná. Ani európske právo nepribližuje chápanie tohto pojmu na úroveň subjektu zbaveného či obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony, nespôsobilého a neschopného chápať význam a dôsledky vlastného konania, poučenia daného tretím subjektom a podobne. Povinnosť spotrebiteľa konať s primeranou mierou obozretnosti vo vzťahu k vlastným právam a záväzkom je základným princípom spotrebiteľského práva. Poukázal na súdnu prax, konkrétne uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.1.2014 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013 otázku jednostranného zrušenia rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd SR, ktorý v uznesení zo dňa 22.11.2012, sp. zn. 3M Cdo 14/2011 a uviedol, že zo spisu vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní od dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“ Najvyšší súd SR uvedené dojednanie pripustil v rámci všeobecných podmienok, kde spotrebiteľ mal len dve možnosti, buď ich odmietne alebo s nimi súhlasí. Z uvedených dôvodov žalovaný má za to, že rozhodcovské zmluvy boli so žalobkyňou platne uzatvorené, a títo mali možnosť od nich jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia.

9. Tvrdenie žalobkyne o tom, že rozhodcovská zmluva je neurčitá, je vecne nesprávna predovšetkým z dôvodu, že čl. 3 rozhodcovskej zmluvy presne identifikuje zmluvu o revolvingovom úvere, na ktorú sa rozhodcovská zmluva vzťahuje a to nasledovne: „Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy.“ Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva odkazuje na zmluvu o revolvingovom úvere, t.j. signalizuje prepojenie s hlavnou zmluvou pričom predstavuje alternatívne dojednanie riešenia sporov medzi veriteľom a dlžníkom. Predmetná zmluva je identifikovaná účastníkmi vzťahu, ako aj obsahom a predmetom tohto zmluvného vzťahu. Rozsah sporov, na ktoré sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, priamo definuje zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a to v § 2 ods. 1 uvádzaného zákona, pričom umožňuje, aby predmetom rozhodcovského konania boli všetky spory zo zmluvného vzťahu. Predmetom rozhodcovského konania nie je žiadne plnenie žiadnej zo zmluvných strán, ale ide o spor medzi spotrebiteľom a dodávateľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, v ktorom rozhodcovský súd postupuje podľa Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní obdobne ako postupuje všeobecný súd podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom. Zmluva neobsahuje povinnosť postupovať výlučne prostredníctvom rozhodcovského konania pri riešení sporov medzi zmluvnými stranami. Z jej obsahu je zrejme, že konanie pred rozhodcovským súdom je len alternatívne a nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. K výberu rozhodcu, kde sa spor bude riešiť, dochádza až pri podaní žaloby. Rozhodcovská zmluva výber spôsobu riešenia sporov zo zmluvy a tiež výber rozhodcu ponecháva na žalobcu. Ak bude žalobu podávať spotrebiteľ, bude v procesnej pozícii žalobcu a teda jemu bude patriť právo voľby medzi štátnym súdom a rozhodcovským konaním, čo znamená, že sám môže žalobou uplatniť svoje nároky vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou. Výslovne to vyplýva z ustanovenia § 25 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z., ktorý určuje povinnosti rozhodcovského súdu pre prípad, ak spotrebiteľské rozhodcovské konanie začalo na základy žaloby dodávateľa. Ak však má spotrebiteľ postavenie žalovaného, ani v konaní pred štátnym súdom si nemôže zvoliť, na ktorý súd bude žaloba podaná, alebo či bude podaná v rámci rozhodcovského konania. Aj v konaní pre štátnym súdom sa žalovaná strana musí podrobiť začatému konaniu, nakoľko dispozícia so žalobou podľa platnej právnej úpravy žalovanému nepatrí.

10. V prípade predtlačenej formy rozhodcovskej zmluvy žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované dodávateľom, čo je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež aj z úpravy v Občianskom zákonníku. Aj zákon č. 335/2014 Z.z. predpokladá, že rozhodcovskú zmluvu vopred pripraví dodávateľ. Žalobkyňa nemusela ani rozhodcovskú zmluvu uzavrieť a súčasne, keďže tak urobila, mohla od nej sama dodatočne odstúpiť.

11. Žalovaný popiera dôvodnosť tvrdení žalobkyne o tom, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a že toto

porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, pretože stály rozhodcovský súd preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, k čomu zaujal podrobné stanovisko v písomnom odôvodnení. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom dohodou zmluvných strán o riešení sporov pred arbitrážou Jeho samotný obsah vyplýva z následkov porušenia povinností žalobkyne zo zmluvy o revolvingovom úvere.

12. Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo o majetkový spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier a nešlo o prípad, ktorý je v zmysle zákona ako predmet konania vylúčený z prejednavania a rozhodovania v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov konania.

13. Žalobkyňa, žalovaný a právni zástupcovia strán sporu sa pojednávania nezúčastnili, z neúčasti sa písomne ospravedlnili a súhlasili, aby súd konal v ich neprítomnosti, preto súd konal v ich neprítomnosti v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku.

14. Súd vykonal vo veci dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi a to rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-PC-1252/15-MK zo dňa 8.2.2016 vydaným Stálym rozhodcovským súdom Victoria arbiter so sídlom Framborská 3605, Žilina, dohodou o poskytnutí služby zo dňa 28.11.2012, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere, oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluvou o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, vyjadrením žalovaného zo dňa 14.9.2016, rozhodcovskou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.11.2012, Štatútom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter, so sídlom v Žiline, Rokovacím poriadkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter v Žiline, vyjadrením žalobkyne k žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku zo dňa 7.11.2016 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 16.3.2016 domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1252/15MK zo dňa 8.2.2016, ktorý osobne prevzala dňa 24.2.2016, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina a to z dôvodov podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c), d), g), i) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

16. Dňa 28.11.2012 žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobkyňu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Žalobkyňa spolu so zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorila rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorá určovala na rozhodovanie sporov zo zmluvy v súdnom konaní príslušný súd a v rozhodcovskom konaní: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, Bratislava.

18. Výrokom rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1252/15-Mk zo dňa 8.2.2016 žalovaná (v tomto konaní žalobkyňa) bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 275,15 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo sumy 30,54 eur od 28.11.2013 do 11.12.2013, zo sumy 30,29 eur od 28.4.2014 do 14.5.2014, zo sumy 30,29 eur od 28.5.2014 do 28.5.2014, zo sumy 30,29 eur od 28.7.2014 do 12.8.2014, zo sumy 30,29 eur od 28.9.2014 do 13.10.2014, zo sumy 0,29 eur od 14.10.2014 do 11.12.2014, zo sumy 30,54 eur od 28.10.2014 do 11.12.2014, zo sumy 0,29 eur od 12.12.2014 do 20.1.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.11.2014 do 20.1.2015, zo sumy 0,29 eur od 21.1.2015 do 1.3.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.12.2014 do 1.3.2015, zo sumy 0,29 eur od 2.3.2015 do 22.3.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.1.2015 do 22.3.2015, zo sumy 0,29 eur od 23.3.2015 do 21.4.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.2.2015 do 21.4.2015, zo sumy 0,29 eur od 22.4.2015 do 14.7.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.3.2015 do 14.7.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.4.2015 do 14.7.2015, zo

sumy 20,83 eur od 15.7.2015 do 18.8.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.5.2015 do 18.8.2015, zo sumy 10,83 eur od 19.8.2015 do 13.10.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.6.2015 do 13.10.2015, zo sumy 0,29 eur od 14.10.2015 do 13.12.2015, zo sumy 30,54 eur od 28.7.2015 do 13.12.2015, zo sumy 0,29 eur od 14.12.2015 do 20.1.2016, zo sumy 305,40 eur od 6.8.2015 do 20.1.2016, zo sumy 275,15 eur od 21.1.2016 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 570 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 275,15 eur do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 43,93 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 22,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 87,86 eur. V zostávajúcej časti sa žaloba žalobcu zamieta.

19. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru. V zmysle uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru 570 eur, výška úrokovej sadzby 70,01 % p. a., RPMN 70,31 %, výška splátky 80,37 eur, počet mesačných splátok 42, celková čiastka splatná dlžníkom 1 282,68 eur, poskytnutá čiastka revolvingu 300,51 eur, celková čiastka revolvingu 732,96 eur, výška úrokovej sadzby revolvingu 76,21 %, RPMN revolvingu 60,48 %. Uvedená zmluva nie je v súlade s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a s ďalšími predpismi slovenského právneho poriadku. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. V súvislosti s uvedeným zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi. Žalobkyňa v ďalšom namietala:

20. Neprimeraná výška úrokovej sadzby: výška úrokovej sadzby uvedená v predmetnej zmluve (70,01 %) nezodpovedá (v neprospech žalobkyne) výške priemernej úrokovej miery z úverov v peňažných ústavoch v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej na internetovej stránke Národnej banky Slovenka, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby 12 % pre podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci november 2012. Dohoda o výške úrokov musí byť (v zmysle judikatúry slovenských súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014 sp.zn. 3Co 114/2014, či rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.6.2013 sp.zn. 4 Cdo 51/2012) v súlade s ust. § 39 zákona č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, čo znamená, že výška úrokov sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Dohodnutá výška úrokovej sadzby podstatne prevyšuje mieru z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetnej zmluvy, teda ide o neplatný právny úkon. Takýto rozpor s dobrými mravmi a neplatnosť právneho úkonu judikoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009. V súvislosti s vyššie uvedeným žalobkyňa uvádza, že žalovaný so svojimi klientmi uzatváral zmluvy o spotrebiteľských úveroch s obdobne vysokými úrokovými sadzbami. Slovenské súdy v sporoch, kde vystupoval žalovaný, viackrát označili obdobne vysokú úrokovú sadzbu za neprijateľnú a v rozpore s dobrými mravmi (napr. rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 24.5.2016 sp.zn. 7C/126/2014: „Súd považoval ustanovenie o ročnej úrokovej sadzbe pri úvere so splatnosťou 42 mesiacov vo výške 70,01 % za neprimeranú zmluvnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa vrátane praktiky s používaním takmer nečitateľného textu v časti všeobecných obchodných podmienok. Úver je síce odplatný právny úkon, ale výška úrokovej sadzby nie je ponechaná na ľubovôli veriteľa. Je nesporné, že odplata za úver, ktorá predstavuje 70,01 % ročný úrok zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov. Hmotnoprávny základ pre takýto záver dáva ustanovenie § 39 OZ, podľa ktorého „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.4.2016 sp.zn. 17Co/296/2015 „Dôvodom, aby súd nepriznal žalobcovi aj dohodnutý úrok z úveru je aj rozpor výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných bankách v čase poskytnutia zmluvy (12,66 % ročne), je možné žalobcom poskytnutú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,03 % považovať za úžernícku a ako taká nemôže požívať súdnu ochranu a je nutné ju hodnotiť ako neprijateľnú, odporujúcu dobrým mravom. Takéto navýšenie úrokovej sadzby, v danom prípade takmer 5-násobné, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách.“ Na základe vyššie uvedeného je potrebné vnímať výšku úrokovej sadzby ako neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je neplatná. Nakoľko ide o neplatné zmluvné dojednanie, treba naň prihliadať akoby vôbec nebolo obsahom zmluvy. Zmluva tak neobsahuje určenie výšky úrokovej sadzby ako povinnú náležitosť spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Vzhľadom na uvedené sa zmluva a úver z nej vyplývajúci považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.

21. Neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov: žalovaný v zmluve neuviedol spôsob započítania splátky úveru na istinu, úroky a poplatky. Súdy v takýchto prípadoch považujú neuvedenie spôsobu započítania splátky na istinu, úroky a prípadné poplatky za neprijateľnú podmienku a ako takú za neplatnú v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Navyše poukázala na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, okrem iných výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Absencia adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti: predmetná zmluva tiež nemá náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch. Povinnou náležitosťou spotrebiteľských zmlúv je adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva neobsahuje adresu a ani bližšie určenie, kde je možné podať reklamáciu alebo sťažnosť. Na základe vyššie uvedeného podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa tak poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

23. Absencia doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru: predmetná zmluva tiež nemá ďalšie náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve nie je dojednaná konečná splatnosť úveru. Táto podstatná náležitosť musí byť v zmluve jasne určená pevným dátumom. Absencia termínu konečnej splatnosti spôsobuje, že úver zo zmluvy je podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch bezúročný a bez poplatkov (uvedené vyplýva aj z judikatúry slovenských súdov, rozhodnutie Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 11.4.2014 sp.zn. 20C/136/2013: „Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konkrétneho dátumu konečnej splatnosti úveru zaviedol s cieľom zvyšovania informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca okrem údajov o ročnej percentuálnej miere nákladov, o výške, počte a termíne splátok, ktoré predmetná zmluva obsahuje, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o dátume konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach. Ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. sankcionuje absenciu termínu konečnej splatnosti úveru v zmluve bezúročnosťou a bezodplatnosťou úveru“.) Ďalšou podstatnou náležitosťou zmlúv o spotrebiteľskom úvere je aj uvedenie doby trvania zmluvy. V zmluve nie je uvedená žiadna informácia, kedy sa predmetná zmluva končí, preto podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trnave zo dňa 24.2.2014 sp.zn. 23Co/158/2013-57: „V zmluve chýba aj druhá náležitosť, a to doba trvania zmluvy podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, je tam len údaj o konečnej splatnosti, pričom uvedené zákonné ustanovenie vyžaduje dve náležitosti a v zmluve je len jedna z nich.. spôsobuje to bezúročnosť a bez poplatkovosť“.

24. Ďalšie nedostatky zmluvy (rozpor so zákonom): predmetná zmluva tiež nemá ďalšie náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsobu zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy, adresa veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a mnohé ďalšie, sú súčasťou zmluvných dojednaní spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., no nie integrálnou súčasťou zmluvy. V zmysle judikatúry slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.2.2015 sp.zn. 6Co/396/2014) sa na ustanovenia upravené v zmluvných podmienkach, vo všeobecných zmluvných, či obchodných podmienkach má prihliadať iba za podmienky, že sú podpísané, inak nenapĺňajú podmienky predpísanej písomnej formy. Súdy toto stanovisko vysvetľujú tým, že tieto zmluvné podmienky sa často krát iba formálne prikladajú k zmluve bez toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil a tým zneužívajú spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu.

25. Dohoda o poskytnutí služby: žalovaný so žalobkyňou spoločne so zmluvou uzavrel dňa 28.11.2012 aj Dohodu o poskytnutí služby, závislú na Zmluve o úvere, ktorá je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a občianskym zákonníkom. Na základe tejto Dohody o poskytnutí služby žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni službu spočívajúcu v odklade splatnosti splátok. Za túto službu žalovaný zinkasoval odplatu vo výške 124,96 eur. Uvedená výška sumy nie je žiadnym spôsobom odôvodnená. V Dohode o poskytnutí služby nie je odkaz na žiadny sadzobník poplatkov alebo rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu. Je preto zrejmé, že Dohoda o poskytnutí služby súvisí so zabezpečením pohľadávky žalovaného vzniknutou na základe zmluvy. Toto fiktívne plnenie veriteľa (za ktoré musel klient uhradiť vysokú odplatu), nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak, plnením slúžiacim záujmom veriteľa. “Spotrebiteľovi sú na základe Dohody o poskytnutí služby vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu ani nebolo dodané... Dohoda o poskytnutí služby predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, je neplatná,“ rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.2.2016 sp.zn. 15Co/39/2016. Obdobné poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej praxe slovenských súdov (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 9.8.2011 sp.zn. 10CoE/313/2010), ale rovnako aj zo samotného zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, kde podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, čo potvrdil svojim rozhodnutím aj Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 8MCdo/3/2015 zo dňa 28.8.2015. Pre podporu svojich tvrdení poukázala na rozhodnutia súdov o obdobných zmluvných dojednaniach ako napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.1.2016 sp.zn. 10Co/443/2015, rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 3C/169/2013 zo dňa 19.8.2013, rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 24.2.2016 sp.zn. 15Co/39/2016, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.11.2012 sp.zn. 18Co/109/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 9.8.2011 sp.zn. 10CoE/313/2010.

26. Žalobkyňa mala poskytnutý úver vo výške 570 eur, ktorý spolu s úrokom sa zaviazala splatiť v 42 mesačných splátkach vrátane úrokov vo výške 30,54 eur a dostala sa do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 12, pričom napokon zaplatila len sumu 905,37 eur. Oznámenie o uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka bolo žalovanej doručené dňa 16.12.2014. Celková suma dlhu žalovanej voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok vo výške 377,31 eur. Žalobca uplatnil nárok na zmluvné pokuty podľa článku 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške 0,065 % denne a zákonný úrok z omeškania vo výške 0,425 % p.a.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

28. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

29. Podľa § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 9 ods. 2 písm. c), f), g),k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

31. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

32. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

37. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa § 215 ods. 1, 2 C.s.p. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

40. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 C.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

41. Podľa § 45 ods. 1 písm. c), d), g), i) zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa s ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,

g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu.

42. Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

43. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a zistený skutkový stav, dospel súd k záveru, že žalobný návrh bol podaný dôvodne a bol uplatnený v zákonnej lehote. Žalobkyňa prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 24.2.2016 a žaloba bola doručená súdu 16.3.2016. Súd má za to, že predmetná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný, jej obsah nemohla žalobkyňa ovplyvniť, dopĺňali sa len jej osobné údaje. Bola len predpokladaná možnosť výberu žalobkyne medzi súdom a rozhodcovským súdom a to len do momentu, keď žalovaný podal žalobu na rozhodcovský súd. Vôľa prejednať spor v rozhodcovskom konaní pochádza od silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu uzatvorili, čo v konečnom dôsledku v ich vzťahu spôsobuje nerovnováhu. Obdobne to judikoval vo svojom rozsudku Krajský súd Žilina sp. zn. 5Co/554/2015 zo dňa 10.11.2015 a uviedol: „subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom bude takmer vždy odporca ako veriteľ, pretože miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinnosti dlžníka (navrhovateľky) zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žalobného návrhu na strane dlžníka. Takéto zmluvné dojednanie podľa názoru súdu reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa.“

44. Spotrebiteľ stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy tak spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, teda na veriteľovi. Z uvedených dôvodov je rozhodcovská zmluva neprijateľná, pretože ak rozhodcovské konanie vyvolá žalobca, tak sa mu musel žalovaný spotrebiteľ podrobiť a tak riešiť jeho spor pred rozhodcovským súdom. Takto uzatvorené rozhodcovské zmluvy slovenské súdy považujú za neplatné a označujú ich ako neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 7Co/331/2015 zo dňa 25.2.2016 s citáciou: „Ak bol v rozhodcovskej zmluve upravený alternatívny spôsob riešenia sporov zo Zmluvy o revolvingovom úvere s možnosťou obrátiť sa na rozhodcovský súd alebo všeobecný súd, ide o formálne upravený mechanizmus riešenia sporov. Formalizmus je zrejmý z toho, že pokiaľ veriteľ uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, dlžník bol povinný podriadiť sa rozhodcovskému súdu, bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo sťažuje prístup dlžníka ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach zmluvných strán v spotrebiteľskej zmluve. Takúto rozhodcovskú zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú. Výkon práv a povinností z takejto doložky je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.“

45. Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s ust. § 45 ods. 1 písm. d) zák. č. 335/2014 Z.z., v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok v spore. Naviac rozhodcovský súd nebral do úvahy ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú obsahom zmluvy. Žalovaný rozhodol aj v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a aj toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok v spore.

46. Uvedená zmluva o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru nie je v súlade s úpravou ochrany spotrebiteľa a so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi

predpismi, bližšie špecifikované vyššie a to ohľadom neprimeranej výšky úrokovej sadzby, neuvedenia výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, absencie adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti, absencie doby trvania zmluvy a termínu konečnej splatnosti úveru.

47. Zmluva nemá náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ustanovenia týkajúce sa nesplácania spotrebiteľského úveru, splatenia úveru pred lehotou splatnosti, spôsobu započítania splátky na istinu a úroky, spôsoby zániku záväzku, práva na odstúpenie od zmluvy a iné sú súčasťou zmluvných dojednaní spoločnosti Profi Credit Slovakia, s.r.o., no nie integrálnou súčasťou zmluvy. V zmysle judikatúry slovenských súdov sa na ustanovenia upravené v zmluvných podmienkach, vo všeobecných zmluvných podmienkach má prihliadať iba za podmienky, že sú podpísané, inak nenapĺňajú podmienku predpísanej písomnej formy. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné podmienky sa mnohokrát iba formálne prikladajú k zmluve bez toho, aby sa s nimi spotrebiteľ aj reálne oboznámil a v konečnom dôsledku zneužívajú spotrebiteľa ako slabšiu stranu zmluvného vzťahu.

48. Súd vyhodnotil dohodu o poskytnutí služby, závislú na úvere , že je v absolútnom rozpore s dobrými mravmi, v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom, pretože za túto službu zinkasoval odplatu vo výške 124,96 eur a uvedená výška sumy nie je ničím odôvodnená, neodkazuje na žiaden sadzobník ani rozpis jednotlivých poplatkov za poskytnutú službu. Dohoda o poskytnutí služby má povahu formuláru a je do nej vpísaná celková odmena za službu a takouto formou boli spotrebiteľovi vnútené služby, o ktoré vôbec nepožiadal a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo čo mu ani nebolo dodané. Súd má za to, že obdobné poplatky, ktoré súvisia so zmluvou, sú považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože neslúžia po materiálnej stránke spotrebiteľovi a jeho záujmom.

49. S poukazom na citované zákonné ustanovenia poskytnutý úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, a preto je povinnosťou žalobkyne splatiť úver len do výšky skutočnej istiny, ktorá sa rovná výške poskytnutých finančných prostriedkov v sume 570 eur. Žalobkyňa podľa priložených úhrad v skutočnosti zaplatila žalovanému sumu 1282,60 eur, teda viac o 712,09 eur ako si reálne požičala. V kontexte uvedeného žalobkyni vzniklo právo ako spotrebiteľovi domáhať sa na všeobecnom súde v zmysle § 45 ods. 1 písm. j) zákona č. 335/2014 Z.z. zrušenia uvedeného rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

50. Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu. 4aa) od poplatku oslobodený.

51. Podľa § 255 ods. 1Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa mala úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

52. Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.