Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/258/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: Arcus International, s.r.o., so sídlom Horná Potôň 85, IČO: 36 259 829, práv. zast. JUDr. Tamás Puskás, advokát, AK so sídlom Alžbetinské námestie 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: RetroTatry, spol. s r.o., so sídlom Hotel Gerlach, Hviezdoslavova 2, Poprad, IČO: 36 446 335, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, korešp. adresa: Hviezdoslavova 2, Poprad, v konaní o zaplatenie 9.616,52 eur s prísl. a zmluvnej pokuty, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 9.616,52 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.891,02 eur od 16.12.2009 do zaplatenia a zo sumy 1.725,50 eur od 2.4.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 5.000,- eur, to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.6.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 9.616,52 eur spolu s príslušenstvom ako aj na náhradu trov konania. Nárok odôvodnil tým, že žalobca na základe cenovej ponuky - písomnej objednávky zo dňa 14.9.2006 riadne dodal žalovanému výrobky, ktoré tvoria predmet objednávky. S dodaním výrobkov súvisela aj ich montáž ako aj iné náklady s tým spojené. Predmet zmluvy o dielo žalovaný riadne prevzal, čo potvrdil svojím podpisom na odovzdávacích protokoloch zo dňa 30.11.2009 a 18.12.2009. Dielo bolo odovzdané bez vád a pripomienok žalovaného. Cenu výrobkov, cenu práce ako aj iné súvisiace náklady, ktoré žalobcovi vznikli riadne fakturoval žalovanému, a to konkrétne faktúrou zo dňa 18.3.2010, splatnou dňa 1.4.2010 na sumu 1.725,50 eur a faktúrou zo dňa 1.12.2009 splatnou dňa 15.12.2009 na sumu 7.891,02 eur. Predmetné faktúry neboli žalovaným ku dňu podania žaloby uhradené. Podľa článku III. bod 8 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len „VOP“) žalobcu, ktoré tvoria súčasť všetkých zmluvných vzťahov a s ktorými bol žalovaný oboznámený, si žalobca v žalobe uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 10,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu vystaveného žalobcom. Následne na podaním doručeným súdu 3.10.2011 požiadal žalobca o zmenu žalobného petitu týkajúcu sa výšky zmluvnej pokuty tak, že si zmluvné strany dojednali podľa platných VOP zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu. Súd uznesením z 12.10.2011 pripustil zmenu žalobného petitu.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 16Rob/254/2010-22 zo dňa 27.9.2010, voči ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odôvodnení odporu uviedol, že vystavenie faktúr z 18.3.2010 a 1.12.2009 považujú za predčasné, pretože dielo nie je dokončené a nebolo odovzdané riadne a v celosti. Na diele boli zistené nedostatky, a to na veľkých otváracích dverách na pravej a ľavej strane chýbajú tesniace lišty, vodiace lišty, na ľavej strane dole nepriliehajú otváracie dvere a došlo k prasknutiu skiel na dvoch miestach. Tieto nedostatky mali byť žalobcovi oznámené, a to aj listom z 5.2.2010 a 17.3.2010. Vady diela do dnešného dňa neboli odstránené. Vzhľadom na chýbajúce súčasti, ktoré neboli dodané a namontované je podľa žalovaného fakturácia nedôvodná. Dielo je nielen neukončené, ale aj vykonané vadne. K odporu sa písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.2.2011 žalobca, ktorý zhodnotil reklamácie, vyjadril sa, že žalovaný začal namietať stav dodaného diela až po obdŕžaní faktúr od žalobcu.

3. Právny zástupca žalobcu uviedol, že tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé. Dielo bolo podľa odovzdávajúceho protokolu zo dňa 30.11.2009 riadne odovzdané, pričom závady diela, na ktoré žalovaný v odovzdávacom protokole poukázal, boli odstránené dňa 18.12.2009, čo dokazuje odovzdávací protokol z tohto dňa podpísaný žalovaným. List žalovaného zo dňa 5.2.2010 ako aj ďalšie jeho stanoviská považujú za nedôvodné a účelové v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť dohodnutú cenu za zhotovené dielo. Po odovzdaní diela nedošlo k reklamácií prípadných ďalších vád diela, ktoré by vyšli najavo v budúcnosti a na ktoré sa vzťahovala záruka žalobcu. Stav dodaného diela začal namietať žalovaný až po obdŕžaní faktúr od žalobcu. List z 5.2.2010 ani list zo 13.3.2010 sa žiadnymi vadami diela nezaoberá, nie je tam vytknutá ani jedna vada a nie je možné toto považovať ani z formálneho ani obsahového hľadiska za uplatnenie si práv z vád diela. Žalovaný si ani neuplatnil žiadne nároky v tej súvislosti, žeby mali byť dvere namontované v skoršom termíne ako pred 23.11.2009. Prípadný nárok žalovaného formou zľavy čo do nákladov za podhľad z fakturovanej ceny žalobcom nie je preukázaný nejakým písomným záznamom alebo iným dôkazom. Nikdy nedošlo k dohode, predmetom ktorej by mala byť zľava poskytnutá zo strany žalobcu čo do nákladov za nový podhľad. Zrealizované práce zo strany žalobcu fakturované sumou 1.725,50 eur boli len prácami naviac, ktorými zabezpečoval nesplnenú povinnosť žalovaného čo do stavebnej pripravenosti v zmysle objednávky. Dôkazné bremeno čo do preukázania protiprávneho konania žalobcu a ďalších predpokladov pre vznik škody leží na strane žalovaného. Dielo po jeho dokončení bolo odovzdané bez toho, aby boli vytknuté vady. V prípade, ak žalovaný do februára 2010 nedisponoval informáciou o prípadných vadách diela, ktoré oznámil žalobcovi prvýkrát nedôvodnou reklamáciou z februára 2010 je otázkou, prečo si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vystavenú faktúru v lehote splatnosti. V závere poukázal na ich doterajšie prednesy a vyjadrenia. Zdôraznil, že zameranie dverí bolo robené za účasti štatutárneho zástupcu žalovaného. Požadované rozmery boli aj v zameriavacom protokole. V čase, keď malo byť dielo osadené, stavebný otvor nebol pripravený, a preto museli byť vykonané práce naviac spočívajúce v príprave stavebného otvoru na požadované rozmery. Poukázal na odovzdávacie protokoly. Žalobca si mal splniť svoju povinnosť podľa uzavretej zmluvy o dielo. Žalovaný porušil nezaplatením faktúry svoju povinnosť zaplatiť za dodané dielo. Práce naviac boli vyúčtované podľa VOP žalobcu, s ktorými súhlasil aj žalovaný. Pokiaľ ide o otázku zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňuje, poukázal na článok III bod 8 VOP platných od 16.2.2009. Vyjadril sa aj k otázke primeranosti zmluvnej pokuty a dohodnutú výšku zmluvnej pokuty nepovažuje za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Ak žalovanému vznikla nejaká škoda, má dôkazné bremeno túto škodu preukázať, pričom sa tak z jeho strany nestalo. Žalobe navrhol vyhovieť.

4. Štatutárny zástupca žalobcu Tibor Mokus uviedol, že zmluva bola uzatvorená so žalovaným na základe cenovej ponuky - objednávky č. 9A5202 zo dňa 14.9.2009, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Po vykonaní diela boli vyhotovené odovzdávacie protokoly, kedy 18.12.2009 konateľ žalovaného ešte vytkol, že vzduchová clona má slabý ohrev. Túto reklamáciu však vybavili ako neoprávnenú poukazujúc na ich vyjadrenie z 21.12.2009. Dňa 1.12.2009 vystavil žalobca faktúru na zaplatenie doplatku ceny za dielo, ktorá bola splatná 15.12.2009. V lehote splatnosti uhradená nebola a ešte dňa 18.3.2010 žalobca vystavil faktúru na sumu 1.725,50 eur za demontáž starých dverových konštrukcií, prípravu a zváranie novej podpornej konštrukcie, teda na práce, ktoré neboli zahrnuté v pôvodnej cenovej ponuke. Faktúry zo strany žalovaného nikdy neboli namietané. Žalovaný nereagoval ani na upomienku k prvej z vystavených faktúr. Výška požadovanej zmluvnej pokuty, ktorú žiadajú vychádza z VOP. Pokiaľ ide o práce podotkol, že úlohou žalovaného bolo pripraviť stavebný otvor na požadované rozmery a on mal osadiť vyrobené elementy do pripraveného stavebného otvoru. O rozmeroch stavebných prvkov svedčil zameriavací protokol. Montáž sa začala ku dňu 23.11.2009, čo je

zrejmé z montážneho denníka a trvala do 29.11.2009. Následne v dňoch 16.12. až 18.12.2009 došlo zo strany žalobcu ešte k oprave vytknutých vád, ktoré boli spísané v odovzdávacom protokole z 30.11.2009. Termín, kedy mali byť dvere demontované a osadené nové dvere bol dohodnuté so zákazníkom, teda so žalovaným. Zameriavací protokol vyhotovovať on a z jeho strany k chybe neprišlo, keďže je na ňom jednoznačne zakreslené, aký rozmer bude mať výrobok a aký stavebný rozmer je potrebné prichystať. Malo to byť robené priamo na pôvodné dvere, takže rozmer mal byť totožný ako u pôvodných dverí.

5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že v septembri 2009 si žalovaný objednal dodanie vchodových dverí do objektu hotela Gerlach. Na základe objednávky bol realizovaný zmluvný vzťah. Dodávka mala byť zrealizovaná do 30 dní, pričom montáž nových dverí sa začala na prelome novembra a decembra, kedy sa zistilo, že dodané dvere sú vyššie a nie je ich možné vsadiť do pôvodného vstupného otvoru po demontáži pôvodných dverí bez toho, aby bol rozobratý podhľad pod vstupných krytom schodišťa. Telefonicky mal byť na túto skutočnosť upozornený konateľ žalobcu, kedy sa malo dohodnúť, že sa urobia úpravy, aby tieto dvere boli namontované a k vzniknutým nákladom dôjde následne k dohode, akým spôsobom sa budú kryť tieto zvýšené náklady. Dňa 18.12.2009 bola ukončená montáž dverí s tým, že v priebehu mesiaca január 2010 pri zhoršených klimatických podmienkach, pri silnom vetre sa dvere hýbali a fúkalo cez ne. Žalovaný oslovil inú firmu a konzultoval s ňou problém, pričom dverám chýbali tesniace a vodiace lišty. Následne došlo aj k prasknutiu bočného okna tohto dverového systému. Keď žalobca vystavil faktúru, zistili, že tam nie je zohľadnená skutočnosť, že musel byť vybúraný podhľad. Faktúru vrátili a keď zistili, že konštrukcia nového podhľadu môže dosiahnuť až 8.000,- eur, tak sumu žalobcovi neuhradili. O nedorobkoch, ktoré boli na dverách zistené žalobca odmietol diskutovať a do dnešného dňa ich neodstránil. Nepopierajú, že dielo bolo vykonané, dvere sú namontované, ale pri montáži žalovanému bola spôsobená škoda, výšku ktorej súdu zdokladujú a zároveň má dielo vady, ktoré sa žalobca nepokúsil odstrániť. To, že dielo nebolo dodané riadne zistili až následne, keďže neboli odborníkmi v tom, čo všetko má kompletný výrobok obsahovať. Navrhol sumu ponížiť o preukázané náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s rekonštrukciou podhľadu ako aj o nedodané diely. V závere uviedol, že zmluva o dielo bola uzavretá, dielo bolo dodané, avšak oneskorene. Namietajú, že dielo nebolo dodané riadne. Má to byť preukázané aj zo znaleckého posudku, keď vyrobené dvere neboli dodané v správnom rozmere. Z toho dôvodu vykonané práce naviac smerovali k úprave otvoru na správnu veľkosť, čo je jednoznačne zodpovednosťou žalobcu a tieto náklady je povinný znášať on. Keďže išlo o vadnú dodávku, nemôže mu byť priznaný ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Pokiaľ by dielo bolo dodané včas - v mesiaci september (správne asi malo byť v mesiaci október), bol by žalovaný dodané dielo odmietol a len klimatické podmienky v mesiaci november ho prinútili riešiť situáciu iným spôsobom. Uplatňujú si vo vzťahu k žalobcovi kompenzačnú námietku vo výške cca 7.600,- eur, ktorú mali aj riadne zdokladovať. Žalobca podľa nich nemá nárok na úhradu faktúry za práce naviac, ani na zmluvnú pokutu. Žalobu navrhol zamietnuť.

6. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že p. Mokus prišiel osobne zamerať dielo - dvere, ktoré mali vojsť do pôvodného otvoru. Následne došlo k podpisu zmluvy s tým, že práca mala byť ukončená skôr, ale bola odovzdaná asi s mesačným oneskorením. V čase montáže dverí bol november a klimatické podmienky boli značne nevyhovujúce na takúto prácu a tak demontáž starých pôvodných dverí mohli uskutočniť až bezprostredne pred montážou nových, keďže ide o vstup do hotela. Staré dvere sa vybrali, avšak nové dvere nebolo možné napasovať do pôvodného otvoru bez toho, aby nebol porušený podhľad. Pôvodné dvere sa späť osadiť nedali, keďže boli rozpílené. Dňa 30.11.2009 bol podpísaný odovzdávací protokol, uviedli sa tam isté nedorobky a závady, ktoré boli odstraňované a dňa 18.12.2009 bol vypracovaný ďalší odovzdávací protokol. Faktúru, ktorá bola žalobcom vystavená neuhradili. Žalovaný trval na tom, aby prišil p. Mokus pozrieť na prácu, ktorá bola urobená, ten však nemal záujem prísť. V zimnom období sa podhľad urobil len provizórne, aby tam dvere vošli a následne žalovaný zisťoval možnosti úpravy podhľadu.

7. Z vykonaného dokazovania, výsluchom strán sporu, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktorými sú Cenová ponuka - objednávka č. 9A5202, Všeobecné obchodné podmienky zo 16.2.2009, list žalobcu z 21.12.2009, faktúra č. 03100029 a č. 12090217, Odovzdávací protokol zhotovenia zákazky z 30.11.2009 a 18.12.2009, montážny denník od 16.12. do 18.12.2009 a od. 23.11. do 29.11.2009, zameriavací protokol z 25.8.2009, súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 25.8.2009 žalobca u žalovaného vyhotovil zameriavací protokol v súvislosti s výmenou vstupných dverí do hotela Gerlach v Poprade. Na základe zameriavacieho protokolu bola spracovaná cenová ponuka, ktorá zároveň predstavovala aj objednávku č. 9A5202 zo dňa 14.9.2009, a to na automatické dvere TORMAX tak ako boli popísané v cenovej ponuke a za cenu, ktorá podľa cenovej ponuky predstavovala výšku 24.656,42 eur. V objednávke bolo konštatované, že obchodné podmienky spoločnosti žalobcu sa riadia podľa Všeobecných obchodných podmienok (VOP) a objednávateľ, teda žalovaný mal byť oboznámený s obsahom týchto VOP. Podpis žalovaného spolu s dátumom sa nachádza na písomnom vyhotovení VOP žalobcu (viď č. l. 114 spisu). V rámci dojednaní cenovej ponuky a objednávky bolo dohodnuté v bode 3 Dodacie podmienky aké podmienky pred začatím inštalácie má odberateľ zabezpečiť. Medzi inými bolo uvedené - upraviť otvor na požadované rozmery. Dodacia lehota na výrobky od podpísania objednávky a zaplatenia zálohy mala predstavovať 25 dní a montáž nových produktov mala predstavovať 3 - 5 dní od zahájenia montážnych prác. V objednávke bola dohodnutá záloha pri podpísaní objednávky vo výške 70 % z celkovej ceny diela na základe faktúry, ktorú vystaví žalobca. Cenová ponuka - objednávka je opatrená podpismi a pečiatkami tak žalobcu ako dodávateľa ako aj žalovaného ako objednávateľa. O úhrade zálohovej platby nebol predložený listinný dôkaz, malo sa jednať o zálohovú faktúru č. 08090171 na sumu 17.064,01 eur, avšak skutočnosť, aby táto faktúra uhradená nebola, v predmetnom konaní sporovými stranami nebola rozporovaná. Súd má teda preukázané, že uvedená zálohová faktúra bola žalovaným aj uhradená. V tomto smere súd poukazuje aj na faktúru č. 12090217, ktorá bola vystavená 1.12.2009 a splatná 15.12.2009 na sumu 7.891,02 eur, kde uvedená skutočnosť ohľadom úhrady zálohovej faktúry je potvrdená. V dňoch 23.11.2009 až 29.11.2009 žalobca uskutočňoval montáž automatických dverí TORMAX, čo je preukázané montážnym denník z uvedených dní, ktorý je podpísaný objednávateľom v súvislosti s prevzatím vykonaných prác a použitého materiálu v ten ktorý konkrétny deň. Za práce, ktoré neboli zahrnuté do cenovej ponuky a ktoré mal žalobca vykonať v súvislosti s účasťou na búracích prácach pôvodných dverí a prípravou zváraním novej podpernej konštrukcie, bola vystavená faktúra 18.3.2010 na sumu 1.725,50 eur splatná dňa 1.4.2010. Dňa 30.11.2009 bol vyhotovený odovzdávací protokol podpísaný zástupcom žalobcu ako aj konateľom žalovaného, kde bolo uvedené čo bolo dodané v rámci diela a zároveň zákazník bol poučený o správnom zaobchádzaní a používaní, pričom dielo malo byť dodané so závadami, ktoré boli uvedené v tomto protokole. O odstránení vád a nedorobkov bol predložený montážny denník zo dňa 16. až 18.12.2009 (viď č.l. 133-135 spisu) a dňa 18.12.2009 bol podpísaný zmluvnými stranami odovzdávací protokol, ktorý súvisel s kompletným odovzdaním zákazky, pričom žalovaný ešte vytýkal, že vzduchová clona má slabý ohrev. Listom z 21.12.2009 sa žalobca vyjadril k tejto námietke, kedy po konzultácii s dodávateľom vzduchovej clony mal žalobca dostať informáciu, že je táto v poriadku a podľa tabuľky, ktorú obdŕžali zistili, že vyháňaný vzduch zo vzduchovej clony je primeraný vzhľadom na nasávaný vzduch poukazujúc na to, že vzduchová clona nie je ohrevný prvok, ale slúži na zamedzenie rýchlej výmeny vzduchu medzi exteriérom a interiérom s tým, aby nedochádzalo k veľkým stratám na kúrení. Výrobok posúdil žalobca ako bez vád a dielo považoval za odovzdané riadne. Žalobca dňa 20.1.2008 zaslal žalovanému upomienku ohľadom nezaplatenia faktúry vo výške 7.891,02 eur. Dňa 16.2.2010 právny zástupca žalobcu zasiela žalovanému pokus o zmier, v ktorom zároveň uvádza, že reaguje na list žalovaného, ktorý mu bol doručený dňa 8.2.2010, v ktorom sa okrem iného vyjadruje, že nie je žalobcovi zrejmé, z akého dôvodu je potrebné vymeniť podhľad o výmere 180 m2 v súvislosti s dodávkou, ktorú mal uskutočniť žalobca. Ku škode, ktorá mala žalovanému vzniknúť vo výške 7.091,70 eur žalobca uviedol, že nemôže ísť o sumu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ale zrejme sa jednalo len o výpadok z príjmu žalovaného a žalovaným uvádzaná škoda vtedy v celkovej výške 8.162,70 eur nie je dostatočne preukázaná a podložená a nie je možné ju akceptovať. Listom z 26.2.2010 žalovaný oznámil, že konateľ spoločnosti je v zahraničí a nie je možné preto jednať v predmetnej záležitosti. Listom zo 17.3.2010 už právny zástupca žalovaného žalobcovi uvádza, že v súvislosti s návštevou konkurenčnej firmy v ich priestoroch boli zistené nedostatky, ktoré sa majú na diele vyskytovať, ktoré zároveň aj popisuje a dielo nepovažujú za riadne odovzdané a ukončené. Dňa 6.3.2012 bola uskutočnená obhliadka na mieste samom, a to vstupných vchodových dverí hotela Gerlach v Poprade, na ktorej konateľ žalobcu sa vyjadril, že zameriavací protokol vyhotovoval za prítomnosti konateľa žalovaného on s tým, že meter štvorcoví podhľadu bol strhnutý dole za tým účelom, aby rozmery nových automatických dverí boli presne zamerané, čo je vidieť aj na jednej z fotiek fotodokumentácie, ktorú doručili pri obhliadke. Vyjadril sa k otázke stavebnej pripravenosti otvoru, do ktorého boli osádzané nové dvere. Pri obhliadke konateľ žalovaného tvrdil, že veľkosť nových automatických dverí nezodpovedala pôvodnému otvoru, do ktorého mali byť vsadené. Bolo nutné vybúrať podhľad, ktorý bol nad schodiskom pri vstupe do hotela urobený. Aj šírka dverí presahovala pôvodný rozmer. Toto však žalobcovi nevytýkali, je to však vidieť aj z novovyhotoveného podhľadu, o

akú časť sa musel rozšíriť, aby kopíroval šírku nových dvier. Do priestorov hotela mal podfukovať cez nové dvere vietor, tieto boli uvoľnené a na ich žiadosť prišla spoločnosť z ČR pozrieť sa na dvere a bolo zistené, že tam chýbajú vodiace lišty. Konateľ žalobcu uviedol, že v marci 2010, keď bola vyhotovovaná aj fotodokumentácia, sklo na dverách prasknuté nebolo. Veľkosť nových dverí zameriaval spoločne s konateľom žalovaného, ktorý súhlasil s tým, ako to bude vyzerať. Dohodli sa, aká vysoká a široká bude tá stena a to zapísali do zameriavacieho protokolu. Pokiaľ chcel mať žalovaný nové automatické dvere, bolo nutné, aby podhľad tomu prispôsobil, pričom sa žalobca nemienil podieľať na nákladoch nového podhľadu.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

9. Žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola dodávka a montáž automatických dverí TORMAX. Dielo bolo podľa odovzdávacieho protokolu zo dňa 30.11.2009 odovzdané, pričom závady diela, na ktoré žalovaný v odovzdávacom protokole poukázal, boli odstránené dňa 18.12.2009, čo preukazuje odovzdávací protokol z tohto dňa podpísaný štatutárnym zástupcom žalovaného. V tomto druhom odovzdávacom protokole žalovaný namietal už len slabý ohrev vzduchovej clony, čo však bolo vyhodnotené žalobcom nie ako vada diela a v tejto súvislosti žalobca poskytol vyjadrenie žalovanému svojím písomným vyjadrením z 21.12.2009 (viď č.l. 9 spisu). Keďže došlo k riadnemu odovzdaniu a ukončeniu diela, vystavil žalobca faktúru na sumu 7.891,02 eur, ktorá predstavovala zostávajúcu časť ceny diela, ktorá mala byť žalovaným uhradená v lehote splatnosti do 15.12.2009. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky (§ 560 ods. 2 Obch. zák.). Zhotoviteľ pri porušení povinnosti vykonať a odovzdať dielo v súlade so zmluvou zodpovedá za vady diela, ktoré existujú pri odovzdávaní diela. V zmysle VOP žalobcu, a to konkr. článku VIII bodov 1, 3, 5 a 7 dodávateľ je povinný dodať výrobky, ale aj vykonať iné súvisiace služby a výkony v množstve, akosti a v prevedení, ktoré určuje zmluva. Dodávateľ zodpovedá za vadu výrobku, ktorú má tento v okamihu prechodu nebezpečenstva škody na výrobku na objednávateľa, aj keď sa vada stane zjavnou až po tomto čase. Objednávateľ je povinný písomne oznámiť dodávateľovi všetky vady na výrobku bezodkladne po tom ako ich zistil. Pri prevzatí je objednávateľ povinný výrobok riadne prehliadnuť, vyskúšať, skontrolovať jeho akosť, množstvo, kvalitu. V prípade výskytu zjavných vád pri prehliadke je tieto povinný bezodkladne písomne

oznámiť dodávateľovi a ak tovar inštaluje dodávateľ, je potrebné všetky vady písomne potvrdiť už v odovzdávacom protokole. Dodávateľ nezodpovedá za vady, ktoré mohli byť zistené objednávateľom pri prevzatí výrobku, resp. pri jeho prehliadke. V zmysle článku VIII bodov 16 a 17 VOP každá reklamácia zo strany objednávateľa musí byť uplatnená u dodávateľa bez zbytočného odkladu odo dňa výskytu reklamovanej vady v písomnej forme a s presným popisom vady a dôvodom reklamácie. Uplatnenie reklamácie alebo zodpovednosti za škodu nie je dôvodom na zdržovanie úhrady kúpnej ceny za riadne a včas dodané výrobky, tovaru alebo služby.

10. Pokiaľ v konaní žalovaný namietal namontovanie automatických dverí s oneskorením, nebolo preukázané, aby si v tejto súvislosti uplatnil nejaké nároky voči žalobcovi. Možno konštatovať, že žalovaný súhlasil s montážou dňa 23.11.2009 a v nasledujúcich dňoch. Oneskorená dodávka nebola vytknutá ani pri odovzdaní a prevzatí diela. Obdobne je tomu v súvislosti s tvrdením žalovaného o potrebe vyhotoviť nový podhľad. Znalecký posudok znalca Ing. Bartolomeja Turóciho uvádza, že všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že zameranie nebolo v súlade so stavebným riešením vstupného otvoru a vtedy jestvujúcim podhľadom nad vstupným schodiskom. Osadenie dverí do vzniknutého otvoru bez dodatočných stavebných úprav nebolo možné, nakoľko horný rám zasahoval do nosníkov na zavesenie podhľadu. Osadiť nové vstupné dvere nebolo možné bez odstránenia pôvodného podhľadu, keď osadenie dverí zasahovalo do tohto systému a kompletne ho narušilo. V tejto súvislosti vznikla otázka, či zo strany žalovaného tu bol zámer pôvodný podhľad meniť alebo jeho zmena bola vyvolaná až po osadení nových dverí. Sporové strany k tejto okolnosti produkovali rozličné stanoviská, kedy štatutárny zástupca žalobcu uvádzal, že zameranie bolo vyhotovené tak, že sa už počítalo s demontážou pôvodného podhľadu. Žalovaný mal oznámiť už v čase vyhotovenia zameriavacieho protokolu, že bude vykonaná rekonštrukcia podhľadu a zameriavací protokol mal byť vyhotovený s prihliadnutím na túto skutočnosť. V inej časti svojej výpovede štatutárny zástupca žalobcu uvádzal, že nedošlo k žiadnej chybe pri zameraní, malo to byť robené priamo na pôvodné dvere a požiadavkou na žalovaného bolo prichystať stavebný otvor. Žalovaný v tejto súvislosti uvádzal, že nemal dôvod odstraňovať podhľad, pokiaľ by bolo zameranie vykonané správne a keďže mu v tejto súvislosti vznikli náklady, ktoré by nemusel vynaložiť, lebo pôvodný podhľad bol funkčný, tieto si uplatňuje voči žalobcovi. O tom, žeby požadoval žalobca odstrániť časť pôvodného podhľadu nie je v zmluve o dielo zmienka. Rozpory v týchto tvrdeniach sa vykonaným dokazovaním súdu nepodarilo odstrániť. Táto okolnosť - vyhotovenie dverí v rozmere, ktorý nezodpovedal pôvodnému stavebnému otvoru v súvislosti s potrebou rekonštruovať podhľad mala byť uvedená ako vada v odovzdávacom protokole a žalovaný si už v tomto čase mal a mohol uplatniť nárok za prípadné vadné plnenie. Súd konštatuje, že k tomuto nedošlo. Prvýkrát až v liste právneho zástupcu žalovaného zo 17.3.2010 je zmienka o podhľade vstupného prístrešku bez toho, aby sa zmieňoval o prípadnom nároku na náhradu škody, ak ku škode na strane žalovaného došlo. V znaleckom posudku znalec skonštatoval, že nedorobky a závady uvádzané v odovzdávacích protokoloch 30.11.2009 a 18.12.2009 neboli podstatnými závadami, ktoré tvoria dielo neupotrebiteľné a tieto závady mali byť čiastočne odstránené, pričom znalec neprecizuje, ktoré vytýkané závady v odovzdávacom protokole odstránené neboli.

11. Súd v konaní nezistil, aby k reklamácii, či k oznámeniu tých skutočností, ktoré sú tvrdené v odpore voči platobnému rozkazu došlo tak, ako to predpokladajú VOP žalobcu, či samotný . Nedošlo preto k uplatneniu si práv žalovaného ako objednávateľa z vád diela. Po riadnom odovzdaní diela žalovaný nereklamoval prípadné vady u žalobcu a pokiaľ sa vady vyskytli (tak to tvrdil žalovaný), tieto opravy vykonala podľa tvrdení žalovaného tretia osoba, nie žalobca, ktoré mu oznámené neboli. V liste z 5.2.2010, ktorý predložený súdu nebol, mali byť len špecifikované náklady, ktoré mali žalovanému vzniknúť a na ktorý list reagoval už právny zástupca žalobcu listom zo 16.2.2010. List žalovaného sa vadami diela nezaoberá, a preto nie je možné ho považovať za uplatnenie si nárokov z vád diela (ani sám žalovaný tento list nepovažuje za uplatnenie si nárokov z vád diela). K reklamácii prípadných ďalších vád diela, ktoré by vyšli najavo v budúcnosti a na ktoré by sa vzťahovala záruka, zo strany žalovaného nedošlo. Žalovaný mal postupovať v súlade s vyššie uvedenými VOP. Mal teda, ak vady vznikli, uplatniť si ich u dodávateľa bez zbytočného odkladu v písomnej forme. Podľa ustanovení VOP ani prípadná riadna reklamácia alebo uplatnenie zodpovednosti za škodu nie je dôvodom na zadržovanie úhrady kúpnej ceny za riadne a včas ukončené a odovzdané dielo. Počas konania do súdneho spisu nebol predložený žiaden relevantný listinný dôkaz, ktorý by potvrdzoval, že na diele sú vady, za ktoré zodpovedá žalobca a aby si v zmysle zákona žalovaný riadne uplatnil nároky z vád diela. Právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti poukázal na ust. § 562 Obchodného zákonníka (viď jeho podanie na č. l. 39 spisu). Zistené vady diela bol žalovaný povinný reklamovať bez zbytočného odkladu, ak išlo o vady zrejmé a pokiaľ

žalovaný v konaní tvrdil, že boli vyhotovené dvere väčšie ako pôvodne mali byť, jedná sa o vadu zrejmú, ktorá na diele v čase jeho prehliadky pri odovzdaní už existovala. Ak žalovaný považoval túto okolnosť za vadu, bol povinný ju reklamovať, a to bez zbytočného odkladu. Dôkazné bremeno o existencii týchto vád ťaží objednávateľa. Zhotoviteľ sa môže brániť len námietkou spočívajúcou v tom, že vady neboli reklamované bez zbytočného odkladu od ich zistenia (pokiaľ by skutočne vady existovali).

12. Z vyššie uvedeného súd teda uzatvára, že dielo bolo medzi zmluvnými stranami odovzdané a prevzaté riadne. V súvislosti s oneskorenou dodávkou žalovaným nebol vznesený žiaden nárok, ani táto okolnosť vytýkaná nebola. Prípadný nárok žalovaného formou zľavy, čo do nákladov za nový podhľad, nebol v konaní preukázaný. Kompenzačná námietka žalovaného, ktorú uplatnil ako uvádzal právny zástupca žalovaného vo výške cca 7.600,- z vyššie uvedených dôvodov súdom akceptovaná nebola. A naviac, keď v tejto súvislosti žalovaný predložil len preddavkovú faktúru vystavenú spoločnosťou STAVREA POPRAD, s.r.o. ako zálohu na stavebné práce podľa cenovej ponuky zo dňa 17.11.2010 na sumu 5.660,- eur, príjmový pokladničný doklad z 20.11.2011, pričom doposiaľ súdu nebola predložená konečná faktúra, ktorá by preukazovala výšku sumy zaplatenej žalovaným v súvislosti s rekonštrukciou podhľadu nad vstupným schodiskom. Zároveň súd uvádza, že pokiaľ by bolo aj došlo k reklamácii, táto nebola dôvodom na zadržanie úhrady kúpnej ceny za ukončené a odovzdané dielo, poukazujúc na VOP žalobcu.

13. Okrem doplatku ceny za dielo vo výške 7.891,02 eur súd zaviazal žalovaného aj na úhradu faktúry vo výške 1.725,50 eur za práce, ktoré žalobca vykonal pri demontáži pôvodných vchodových dverí a prípravu a zváranie novej podpernej konštrukcie tak ako je to uvedené v montážnom denníku, ktoré práce neboli zahrnuté v cenovej ponuke a ktoré v súvislosti s osadením nových automatických dverí bolo potrebné vykonať.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

Podľa § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/20160701>.

14. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie VOP žalobcu, ktoré boli platné od 16.2.2009 a aj v čase uzatvárania zmluvy o dielo, a to konkr. na článok III ods. 8 v ktorom je uvedené, že v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny za dodaný výrobok/tovar alebo inú súvisiacu službu/výkon, je dodávateľ oprávnený požadovať úroky z omeškania podľa platných právnych predpisov ako aj zmluvnú pokutu vo výške 25,- eur za každý deň omeškania po márnom uplynutí doby splatnosti príslušného daňového dokladu (faktúry alebo splátkového kalendára) vystaveného dodávateľom za príslušnú dodávku tovaru alebo vykonanie služby v hodnote nad 16.000,- eur. Zmluvná pokuta teda v danom prípade zabezpečovala povinnosť žalovaného zaplatiť cenu diela včas, t. j. v dobe, ktorá bola ako lehota splatnosti určená vo faktúre.

15. Zmyslom zabezpečenia záväzkov je nielen posilnené postavenie oprávnených osôb záväzkového vzťahu, zabezpečenie a zjednodušenie nápravy porušenia záväzkového vzťahu, ale aj prevenčná funkcia, zmyslom ktorej je zabezpečiť dobrovoľné plnenie záväzkov. Pre platnosť dojednania zmluvnej pokuty je potrebná zmluva uzavretá v písomnej forme, prípadne dojednanie ohľadom zmluvnej pokuty v písomnej forme a v zmluve je dohodnutá či určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. V obchodných vzťahoch sa pri zmluvnej pokute uplatňuje objektívny princíp zodpovednosti. Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku,

pričom zmluvná pokuta je nezávislou od vzniku škody. Ten, kto poruší zmluvnú povinnosť, je stíhaný nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú sumu v dojednanej výške. ani Občiansky zákonník sa nezaoberajú otázkou, že v prípade, ak si zmluvné strany dojednajú zmluvnú pokutu pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku, tak je zmluvná strana, ktorá sa dostane do omeškania povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu ako aj úrok z omeškania. V tomto smere VOP žalobcu túto situáciu predpokladajú práve vo vyššie cit. článku III bod 8 VOP, kedy súbeh úroku z omeškania a zmluvnej pokuty nie je vylúčený. Zmluvná pokuta je samostatný zabezpečovací inštitút. Úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky a predstavuje dôsledok zmeny záväzkového právneho vzťahu vzniknutého omeškaním dlžníka. Z právnej praxe a v zmysle mnohých súdnych rozhodnutí je možný súbeh zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Pokiaľ je tomu tak, porušenie povinnosti je tak sankcionované dvakrát a z toho dôvodu súd pri stanovení výšky zmluvnej pokuty prihliada k tomu, aby zodpovedala významu a hodnote a podmienkam plnenia zabezpečovanej povinnosti.

16. Posúdenie otázky primeranosti či neprimeranosti zmluvnej pokuty závisí od okolností jednotlivého prípadu, najmä na dôvodoch, ktoré ku dojednaniu posudzovanej výšky zmluvnej pokuty viedli. V konkrétnom prípade zmluvná pokuta je stanovená a dohodnutá v prospech žalobcu, a to vo VOP žalobcu pri omeškaní s úhradou faktúry. Samotná skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti iba s jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda by odporovala zásadám poctivého obchodného styku (rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/4/1999). V prípade, že súd dôjde k záveru o neprimeranosti zmluvnej pokuty, následne posúdi, či použije svoje moderačné oprávnenie, t. j. či neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Podľa prvej vety § 301 Obch. zák. neprimerane zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Uvedené ustanovenie zakotvuje tzv. moderačné právo súdu, ktoré právo umožňuje súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu. Z vecného hľadiska zákon ustanovuje kritérium hodnoty a kritérium významu zabezpečenej povinnosti na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty. Z uvedeného vyplýva, že pôjde vždy o individuálne posudzovanie viažuce sa na konkrétny prípad. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd zaoberal aj inými relevantnými okolnosťami prípadu, kedy sa zameral nielen na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, ale aj na pozíciu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, na spôsob zapracovania zmluvnej pokuty v danom prípade do ustanovení VOP, vzájomnosť zmluvnej pokuty, druh zavinenia dlžníka ako aj na skutočnosť, či žalobcovi bola spôsobená škoda alebo nie. Súd nespochybňuje, že spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty je vo výlučnej právomoci zmluvných strán a predmetom samotnej moderácie môže byť len výška zmluvnej pokuty ako konkrétna suma, nie spôsob určenia. V danom prípade súd má za to, že žalobca má popri nároku na úrok z omeškania, k čomu sa súd vyjadruje nižšie, aj právo na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorú súd nepovažuje za neprimeranú alebo rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku. Výška zmluvnej pokuty by však za obdobie od 16.12.2009, či od 2.4.2010 až do dňa rozhodnutia súdu predstavovala sumu približne 60.000,- eur, pričom žalobca požaduje zmluvnú pokutu až do dňa zaplatenia istiny. Zmluvnú pokutu v takejto výške však súd nepovažuje za primeranú a z toho dôvodu súd posudzoval, v akom rozsahu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu zníži. Možnosť súdu znížiť zmluvnú pokutu nie je neobmedzená. Veriteľ má vždy právo na pokutu aspoň vo výške vzniknutej škody. Súd preto využil moderačné oprávnenie dané mu zákonným ustanovením a výšku zmluvnej pokuty znížil na sumu 5.000,- eur, ktorú považuje za primeranú s ohľadom na skutočnosť, že žalobcovi škoda nevznikla. Omeškanie, ktoré je spôsobené neuhradením zostatku ceny za dielo je sankcionované jednak zákonným úrokom z omeškania a zmluvnou pokutou vo výške 5.000,- eur, ktorú súd považoval za primeranú s ohľadom na okolnosti daného prípadu. Žalobca tým, že nedošlo k úhrade žalovanej sumu 9.616,52 eur riadne a včas, nemohol v rámci svojho podnikania disponovať s touto sumou a v prípade, žeby bol nútený situáciu riešiť uzavretím zmluvy o úvere na obdobie, počas ktorého trvá súdne konanie do rozhodnutia súdu a pri úrokovej sadzbe v rozmedzí 5 - 5,5 % p. a. by úroky, ktoré by žalobca musel zaplatiť predstavovali približne 3.500,- eur. Súd s ohľadom na túto skutočnosť moderoval aj výšku zmluvnej pokuty a priznal ju žalobcovi vo výške 5.000,- eur. V prevyšujúcej časti ohľadom zmluvnej pokuty žalobu zamietol.

Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení novely 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom omeškanie trvá; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Dňa 1.2.2013 nadobudli účinnosť dva právne predpisy upravujúce výšku úrokov z omeškania v obchodných vzťahoch, a to Zákon č. 9/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 513/1991 Zb. a Nariadenie vlády č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (úplne nové vykonávacie nariadenie k Obchodnému zákonníku).

17. Záväzkový vzťah účastníkov konania vznikol pred 1.2.2013. Výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

18. Keďže žalovaný bol s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči nemu nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z.. V čase od 13.5.2009 do 12.4.2011 predstavovala výška úrokovej sadzby ECB 1 % a po pripočítaní 8 percentuálnych bodov bola výška úroku z omeškania v danom období 9 % ročne. Výška žalobcom požadovaných úrokov z omeškania teda nepresahuje zákonom stanovený rámec, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v ním požadovanej výške.

19. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. V konaní bol žalobca úspešný vo vzťahu k uplatnenej istine s príslušenstvom. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto závisela od rozhodnutia súdu, ktorý využil moderačné oprávnenie dané mu zákonným ustanovením a výšku zmluvnej pokuty znížil na 5.000,- eur. Súd napriek tomu priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania zo základu, ktorý bol žalobcovi súdom priznaný, keďže rozhodnutie o výške zmluvnej pokuty záviselo od úvahy súdu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.