Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_11C-162-2014.pdf
PDF · 191.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/162/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobkyne Z.. T. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C. C., zastúpenej JUDr. Jozefom Brázdilom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Trhová č. 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanému ForDom s.r.o. so sídlom Družstevná č. 1664/14, 960 01 Zvolen, IČO: 36 648 001, zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária ABELOVSKÝ-PETRUŇO so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 63.191,98 Eur s príslušenstvom, a o povinnosti vydať žalovanému nehnuteľnosť, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 63.171,98 Eur oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému nehnuteľnosť - stavbu nízko nákladového ECONOMY variant montovaného domu, postavenú na parcele CKN XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, katastrálne územie X., zapísanej na LV XXXX Okresného úradu, katastrálny odbor T. do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu v časti žalovaných 9,25% úrokov z omeškania ročne zo sumy 63.171,98 Eur od 17.05.2014 do zaplatenia z a m i e t a .
Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Súd p r i z n á v a slovenskému štátu voči žalovanému právo na náhradu trov konania štátu v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou dňa 14.10.2014 prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 63.171,98 Eur s 9,25% úrokmi z omeškania ročne od 17.5.2014 až do zaplatenia oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému nehnuteľnosť - stavbu domu a žiadala zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu upravila - upresnila navrhovaný petit rozsudku písomným podaním zo dňa 6.10.2016 tak, že žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 63.171,98 Eur s príslušenstvom oproti povinnosti žalobkyne vydať žalovanému nehnuteľnosť - stavbu nízko nákladového ECONOMY variant montovaného domu postavenú na parcele CKN XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2 v kat. území X., zapísané na LV XXXX Okresného úradu, katastrálny odbor T..
3. Právny zástupca žalobkyne žalobu odôvodnil tým, že medzi sporovými stranami bola dňa 16.8.2011 uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa zrealizovať dodávku a montáž nízko nákladového domu ECONOMY podľa špecifikácie v prílohách zmluvy a ktoré tvorili
neoddeliteľnú súčasť zmluvy a boli uvedené v prílohách zmluvy v bode 7.5. a čl. 4 zmluvy. Miestom plnenia mal byť pozemok objednávateľa. Dohodnutá cena za dielo bola stanovená sumou 52.149 Eur bez DPH. Za objednané dielo bola celkove zaplatená suma 63.191,98 Eur s DPH. Stavba je postavená na parcele CKN XXXX/X - trvalé trávne porasty vo výmere XXX m2, kat. územie X. na ul. S. Č.. X. Žalovaný dom odovzdal na základe preberacieho protokolu zo dňa 23.1.2012. V letných mesiacoch 2012 žalobkyňa zistila, že dom má niektoré vady, ktoré reklamovala u žalovaného listom zo dňa 24.6.2012. Medzi vadami sa prejavila zásadná vada stavby, a to jej nízke osadenie nad terénom. Žalobkyňa súčasne žiadala, aby žalovaný tieto vady odstránil. Nízke osadenie domu oproti projektu a susedným stavbám, ktoré staval žalovaný, sa prejavilo najmä v letných mesiacoch a pri povodni, keď jej dom bol zaplavený. Žalovaný túto vadu neodstránil. Žalobkyňa sa obrátila aj na Obecný úrad X., aby stavebná komisia posúdila tento stav. Po ohliadke jej bolo doporučené vec riešiť súdnou cestou. Na odstránenie vád opäť vyzvala žalovaného listom zo dňa 13.8.2013. Žalovaný na reklamácie odpovedal listom zo dňa 14.8.2013. Vyjadril sa, že osadenie bolo vykonané v súlade s projektovou dokumentáciou. Navrhol vykonať drenážne opatrenia na odstránenie zaplavovania nehnuteľnosti na náklad žalobkyne s tým, že urobí aj terénne úpravy pozemku. Tieto vykonal tak, že po celej ploche odkopal vrstvu zeminy, tým vytvoril akýsi bazén po celej ploche pozemku. Tým znížil výšku pozemku oproti stavbe, ale zhoršil odtokové pomery pozemku tak, že spôsobil vlastne neodstrániteľnú vadu pozemku, a tým aj neodstrániteľnú vadu stavby, lebo nie je možné stavbu „zdvihnúť“ na úroveň nivelity terénu. Žalobkyňa odpovedala listom zo dňa 26.8.2013, na ktorú reagoval žalovaný listom zo dňa 19.9.2013. Oznámil žalobkyni, že stavba je osadená v rámci širších terénnych vzťahov v najnižšej polohe, že dopracuje návrh terénnych úprav a terasovania parciel pomocou terénnych múrikov, aby bolo možné odkloniť a rozdeliť prítok povrchovej vody mimo pozemok žalobkyne. Žalovaný sa zaviazal, že do 10.10.2013 dodá technický a časový návrh riešenia eliminácie návalov povrchovej vody. Žalovaný žiadne opatrenia nevykonal okrem toho, že znížil nivelitu pozemku, a tým zdanlivo zvýšil dodatočne výšku osadenia domu oproti takto zníženej výške pozemku. Potom „bazén“, ktorý takto vznikol zadržiava vlastne povrchovú vodu a voda zaplavuje dom. Žalovaný dňa 8.11.2013 žalobkyni zaslal list s oznámením, že opatrenia, ktoré urobil sú dostatočné a navrhuje ešte realizáciu oporných múrikov, ktoré by eliminovali zatápanie pozemku. Situácia sa stále zhoršovala. V zime v roku 2013/2014 padali veľké zrážky, pozemok zase zaplavilo a dokonca natieklo aj do nehnuteľnosti. Žalobkyňa k žalobe pripojila vyjadrenie súdneho znalca z odboru stavebníctva P.. C.Č.. Na základe tohto vyjadrenia vyplýva, že stavba bola osadená nesprávne nízko oproti vypracovanému projektu a ide zásadne o vadu stavby. Súdny znalec ju upozornil aj na súhrnnú technickú správu k projektu na stavebné povolenie, ktorú vypracoval P.. K., kde pod bodom 4 - podzemná voda je uvedené upozornenie, že na mieste stavby nebol urobený inžiniersko-geologický prieskum. Pri návrhu stavebného objektu sa vychádzalo z predpokladu, že na mieste je ustálená hladina spodnej vody pod úrovňou základovej škáry. Pokiaľ skutočnosť preukáže výšky spodnej vody, je potrebné návrh prispôsobiť skutočnému stavu. Zhotoviteľ žiadne takéto opatrenie na umiestnenie stavby v súlade s touto technickou správou neurobil. S prihliadnutím na to, že ide o takú vadu stavby, ktorá znemožňuje riadne užívanie nehnuteľnosti, obrátila sa žalobkyňa na žalovaného prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 10.3.2014, ktorý žalovaný prevzal 11.3.2014. Týmto listom žalobkyňa žiadala o odstránenie vady a dala lehotu na odstránenie vád 60 dní. Žalovaný v uvedenej lehote, ktorá uplynula dňa 11.5.2014, sa vôbec neozval - na list nereagoval. Dňa 14.5.2014 žalobkyňa zaslala žalovanému list, ktorý tento prevzal dňa 16.5.2014. Žalobkyňa z dôvodu, že žalovaný vady v stanovenej lehote neodstránil a ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu žalobkyňa poskytla, žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2011. Zároveň požiadala žalovaného, aby jej vrátil kúpnu cenu za zhotovené dielo. Až po tomto odstúpení od zmluvy dňa 21.5.2014 bola prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného doručená odpoveď s tým, že má záujem na rokovaní obsahom, ktorého by malo byť nájdenie nejakého riešenia, aby sa tieto vady odstránili. K stretnutiu došlo 9.6.2014. Žalovaný nárok v takej podobe, ako žalobkyňa od zmluvy odstúpila, neuznal a tvrdil, že stavba je osadená oproti nivelite terénu správne, čo má potvrdené meraním cez GPS.
4. Právny zástupca žalobkyne v žalobe poukázal na ustanovenie § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, § 564 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalovaný ako zhotoviteľ diela neodstránil vady stavby ani v dodatočnej lehote, ktorú mu žalobkyňa poskytla, pričom žalobkyňa vytkla vady diela a aj žalovaného upozornila na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo v liste zo dňa 10.3.2014, pričom na tento list vôbec žalovaný nereagoval. Žalobkyňa má za to, že ide o porušenie zmluvy podľa § 437 ods.1 Obchodného zákonníka a z toho dôvodu listom zo dňa 14.5.2014 podľa § 437 ods.5 Obchodného zákonníka odstúpila od zmluvy o dielo. Keďže žalovaný prevzal za dielo kúpnu cenu vo výške 63.191,98 Eur, žiadala vrátenie tejto sumy s tým, že je ochotná mu vydať dom, ktorý žalovaný postavil. Podľa žalobkyne sa žalovaný
dostal do omeškania s vrátením kúpnej ceny dňa 17.5.2014, keďže odstúpenie od zmluvy prevzal dňa 16.5.2014.
5. Právny zástupca žalovaného vo vyjadrení k žalobe zo dňa 3.2.2015 uviedol, že predmetnú žalobu považuje spoločnosť žalovaného za nedôvodnú. K žalobkyňou konštatovanej vade diela vymedzenej ako „nízke osadenie stavby nad terénom“ žalovaný predovšetkým uvádza, že žalobkyňa záver o nízkom osadení stavby nad terénom bližšie nezdôvodňuje, najmä neuvádza z posúdenia akých skutočností tento skutkový záver vychádza. Podľa Zmluvy o dielo mala byť predmetná novostavba rodinného domu postavená aj v súlade s technickou a projektovou dokumentáciou, v zmysle ktorej mala byť stavba rodinného domu osadená cca 0,250 m nad úrovňou priľahlého terénu v mieste vstupu do objektu. Čo sa týka parametru výškového osadenia predmetného rodinného domu na úrovni 0,250 m nad úrovňou priľahlého terénu v mieste vstupu do objektu, predmetná stavba tento parameter spĺňa. Podľa polohopisného a výškopisného plánu predmetného rodinného domu vypracovaného meračskou kanceláriou P.. Š. vyplýva, že rodinný dom žalobkyne je výškovo osadený oproti priľahlému terénu v rozsahu od 0,30 m do 0,41 m. S prihliadnutím na toto neobstojí tvrdenie žalobkyne, že je predmetný rodinný dom nesprávne výškovo osadený, t.j. záver, že je dielo vykonané spoločnosťou žalovaného v zmysle ustanovení Zmluvy o dielo vadné. Preto treba odstúpenie žalobkyne od predmetnej Zmluvy o dielo považovať za neplatný právny úkon v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
6. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi:
7. Dňa 16.8.2011 bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o dielo, RD U.. Objednávateľom bola Z.. T. U., nar. X.XX.XXXX a zhotoviteľom ForDom s.r.o., Družstevná 14, 960 01 Zvolen, IČO: 36648001. Podľa článku 1. bod 1.1 zmluvy, v zmysle Obchodného zákonníka sa zmluvné strany dohodli, že ich vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom v znení neskorších predpisov. Podľa článku 2. bod 2.1 zmluvy, predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa zrealizovať dodávku a montáž nízko nákladového ECONOMY variant montovaného rodinného domu. Druh domu a rozsah dodávky je špecifikovaný v prílohách tejto zmluvy, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a sú uvedené v bode 7.5 zmluvy a v článku 4. zmluvy.
8. Podľa článku 2. bod 2.3 zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť zhotoviteľovi cenu za dielu dohodnutú v článku 5. tejto zmluvy spôsobom a v termínoch, ktoré sú dohodnuté v článku 6. tejto zmluvy.
9. Podľa článku 2. bod 2.5 zmluvy, miestom plnenia sa rozumie pozemok objednávateľa. Adresa staveniska je nasledovná: X. XXX XX, U. S..
10. Podľa článku 4. bod 5.2 zmluvy, dohodnutá cena za dielo špecifikované touto zmluvou je 52.149 Eur bez DPH a je splatná do 31.3.2012. Presnejšie platobné podmienky boli dohodnuté v článku 5. bod 6.1 a bod 6.2. zmluvy. Podľa článku 6. bod 7.5 zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory, ktoré vznikli pri plnení tejto zmluvy budú prednostne riešiť vzájomnou dohodou. Pre prípad, keď sa zmluvné strany vzájomne nedohodnú a spor súvisiaci s obsahom tejto zmluvy bude chcieť účastník riešiť súdnou cestou, bolo dojednané, že miestne príslušným súdom pre riešenie je Okresný súd T..
11. K žalobe bol pripojený Odovzdávací protokol zo dňa 23.1.2012, Kúpna zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 27.1.2012, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v článku 1 bod 1 zmluvy, ktoré sú vo výlučnom vlastníctve predávajúceho ForDom s.r.o. Zvolen. Predávajúci predáva a kupujúci kupuje nehnuteľnosti: a) pozemok parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, spoluvlastnícky podiel 1/4 b) pozemok parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty, spoluvlastnícky podiel 1/1, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území X., obec X.Č., okres T. a sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného na Okresnom úrade T., Katastrálny odbor. V článku II. bod 1. bola dohodnutá kúpna cena vrátane DPH vo výške 25.087,10 Eur.
12. Žalobkyňa k žalobe pripojila Uplatnenie reklamácie - vady stavby zo dňa 24.6.2013, stanovisko žalovaného k reklamácii zo dňa 19.9.2013, návrh na riešenie reklamácie - vady stavby zo dňa 8.11.2013, podľa ktorého po premeraní výškovej situácie na pozemku žalobkyne nie je možné potvrdiť vo všetkých bodoch okolo základovej dosky projektom požadovanú výšku osadenia stavby nad terénom. Súčasný stav osadenia stavby voči okolitému terénu je aj napriek vyššie uvedenému konštatovania možné
posúdiť ako dostatočný. Prívaly povrchovej vody však môžu sústrediť na pozemku väčšie množstvo vody keďže sa parcela a stavba rodinného domu nachádza najnižšie v rámci širších vzťahov a okolitého terénu. Povrchová zrážková voda sa nedokáže v krátkom čase vsakovať do pôdy. V okolí nie sú realizované žiadne odvedenia dažďových vôd. Navrhli realizáciu oporných múrikov podľa návrhu vo výkresovej dokumentácii. Toto technické opatrenie vykonajú na ich náklad, aby eliminovali možnosť zatápania pozemku.
13. K žalobe bolo pripojené aj Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 14.5.2014, ktoré bolo doručené žalovanému 16.5.2014.
14. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 20.5.2014, ktoré adresoval právnemu zástupcovi žalobkyne uviedol, že žalovanému bolo doručené písomné podanie právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 10.3.2014, ktorým bol vyzvaný jeho klient, aby v zmysle ustanovenia § 436 Obchodného zákonníka v lehote 60 dní od doručenia predmetného listu odstránil konštatované vady diela - rodinného domu nachádzajúceho sa v obci X.. Výzvu na odstránenie diela odôvodňuje právny zástupca žalobkyne tvrdením, že žalovaný na základe zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2011 pre žalobkyňu zhotovil dielo - stavbu nízkoenergetického rodinného domu, ktoré však vykazuje vadu spočívajúcu v nízkom osadení stavby v rozpore s projektom pre stavebné povolenie a žalobkyňa odstúpila od Zmluvy o dielo písomným odaním zo dňa 14.5.2014. V nadväznosti na toto žalovaný oznamuje, že má záujem vzniknutú situáciu riešiť. Žalovaný navrhol uskutočniť osobné stretnutie za prítomnosti žalobkyne, v rámci ktorého ponúkne žalovaný žalobkyni spôsoby riešenia vzniknutej situácie.
15. Podľa bodu 4. Súhrnnej technickej správy P.. S. K. zo septembra 2011, na mieste stavby nebol urobený inžiniersko geologický prieskum. Pri návrhu stavebného objektu sa vychádzalo z predpokladu, že na mieste stavby je ustálená hladina spodnej vody pod úrovňou základovej škáry. Pokiaľ skutočnosť preukáže výskyt spodnej vody, je potrebné návrh prispôsobiť skutočnému stavu.
16. Z Odborného vyjadrenia č. 3 súdneho znalca P.. M. C. zo dňa 26.2.2014 bolo zistené, že je možné konštatovať, že stavba rodinného domu Z.. T. U. na pozemku parc.č. XXXX/X v kat. území X.X. nie je osadená podľa projektu pre stavebné povolenie overeného stavebným úradom v stavebnom konaní. Stavba je osadená nižšie o 127 mm.
17. Predloženými faktúrami č. 2011113VFA zo dňa 17.8.2011, č. 2011181VFA zo dňa 7.11.2011, č. 2011199VFA zo dňa 1.12.2011, č. 2011208VFA zo dňa 12.12.2011, č. 2012017VFA zo dňa 24.1.2012, č. 2012061VFA zo dňa 2.4.2012 žalovaný vyfakturoval žalobkyni celkove sumu 62.578,80 Eur.
18. Predloženými fotokópiami ústrižkov poštových poukážok (č.l. 30) bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanému zaplatila celkove 63.191,98 Eur.
19. Obec X. vo svojom stanovisku zo dňa 6.3.2013 uviedla, že komisia stavebná a životného prostredia po obhliadke predmetnej nehnuteľnosti predpokladá, že sa jedná o vady diela. Reklamáciu si musí objednávateľ uplatniť v záručnej dobe. Na základe uvedeného doporučili žalobkyni spísať zoznam vád, ktoré sa na diele prejavili a reklamovať ich u zhotoviteľa. Ak zhotoviteľ vady neuzná, je možné si nárok uplatniť na súde. Doporučili žalobkyni ešte pred podaním žaloby si dať vypracovať znalecký posudok oprávnenou osobou.
20. Zo záveru Technického a skúšobného ústavu stavebného, n.o. Bratislava zo dňa 7.7.2015, Odborné stanovisko č. 17-16/2015 na základe posúdenia rodinného domu žalobkyne, postaveného v kat. území X. na parcele č. XXXX/X vyplýva, že vyskytujúce sa problémy s vlhkosťou stavebných konštrukcií, spôsobujúce vážne hygienické nedostatky pri užívaní predmetného rodinného domu možno za závažný nedostatok predloženej projektovej dokumentácie považovať jej nedostatočné spracovanie, a to predovšetkým rozpory v samotnej dokumentácii (body a, b, c, e) a chýbajúce výškopisné osadenie stavby. Na Slovensku je záväzným geodetickým systémom pre výškové osadenie stavby Balt po vyrovnaní (Bpv). Označenie v PD vo výkrese, že „ ±0,000 = úroveň podlahy na prízemí objektu“ a „U.T. = 0,250“ je nevyhovujúce. Popísané problémy v predchádzajúcich bodoch súvisia predovšetkým so zlým osadením stavby na pozemku. Pri intenzívnejších dažďoch dochádza k zaplaveniu pozemku do úrovne cca 100 mm pod úroveň ±0,000 m (úroveň podlahy). Keďže v projektovej dokumentácii sa uvažovalo s výškovým osadením úrovne podlahy ± 0,000 nad úrovňou upraveného terénu 250
mm, nebolo potrebné riešiť pokračovanie vodorovnej hydroizolácie vytiahnutím aj na obvodovú stenu. V danej lokalite však dochádza k zaplavovaniu pozemku a to znamená, že hladina vody sa dostáva na a niekedy nad úroveň vodorovnej hydroizolácie určenej proti zemnej vlhkosti. V danom prípade k prieniku vody a vlhkosti do konštrukcie podlahy a drevenej obvodovej steny bráni len zhotovený ETICS, ktorý však nie je vodotesný a teda nemôže zabrániť prieniku vody do priľahlej stavebnej konštrukcie. V predloženej projektovej dokumentácii pre stavebné povolenie nie je nijako riešená ochrana spodnej stavby (nadzemná časť základov - sokel) proti účinkom vody zo zaplaveného pozemku. Odkopaním zeminy a tým zvyšovanie výšky ± 0,000 m (úroveň podlahy) od U.T. sa problém nerieši, nemenia sa hydrologické pomery. Zaplavením sokla stavby dochádza k vlhnutiu tepelnej izolácie a tým aj k významnému zníženiu jej tepelnoizolačných vlastností. Okrem iného zaplavovaniu pozemku a následne vlhnutie drevenej konštrukcie obvodového plášťa môže mať za následok aj zníženie životnosti stavebnej konštrukcie. Tvrdenie zhotoviteľa, že investor nemal námietky k realizácii založenia stavby je nenáležité
- nie je odborníkom, aby sa vedel primerane vyjadriť a okrem iného si objednal stavbu na kľúč. Je povinnosťou zhotoviteľa zhotoviť dielo v súlade so stavebným zákonom a technickými predpismi. Predmetná stavba je zhotovená v rozpore s platnými právnymi a technickými predpismi § 43d Základné požiadavky na stavby, ods.1 písm. c) a f), § 43g ods.2, § 48 ods.1 a 4, § 49 ods.1 a ods.2, § 75 ods.1 a ods.3, § 4 Umiestňovanie stavby ods.2, § 16 ods.1, 2, 5, § 21 ods.3, § 24 ods.6 a STN 73 2901. Súčasťou Odborného stanoviska č. 17-16/2015 sú aj Prílohy - fotodokumentácia nachádzajúca sa na č.l. 168 - 173 spisu.
21. Na základe uznesenia Okresného súdu Zvolen č.k. 11C/162/2014-212 zo dňa 4.11.2015 vypracovala súdna znalkyňa Ing. Judita Fazekašová (pôvodne Gálová) znalecký posudok č. 39/2016.
22. Zo znaleckého posudku súdnej znalkyne č. 39/2016 bolo zistené, že výškové osadenie rodinného domu nevyhovuje hydrologickým a geologickým pomerom na mieste realizácie rodinného domu. V projektovej dokumentácii nie je presne definovaná výška podlahy prízemia rodinného domu. Podľa projektovej dokumentácie výška podlahy prízemia ±0,000 m má byť o 0,250 m vyššie ako výška upraveného terénu. Výška upraveného terénu -0,250 m sa môže meniť, takéto výškové osadenie stavby nie je vyhovujúce, preto je potrebné v projektovej dokumentácii stavby uviesť výškové osadenie vztiahnuté k Bpv. Pred ohliadkou rodinného domu žalobkyňa dala vykopať jednu sondu pri zadnom rohu rodinného domu. V čase ohliadky v sonde sa nachádzala voda, tak ako aj v okolí rodinného domu vo dvore. Po odčerpaní vody čerpadlom súdna znalkyňa zistila, že základová škára rodinného domu od povrchu terénu je 60 cm hĺbke, čiže základová konštrukcia po izoláciu je 45 cm a od izolácie po terén je 15 cm, čo nie je v súlade s projektovou dokumentáciou, kde hĺbka základu má byť na kóte -1,250 m. Pri intenzívnych dažďoch v danej lokalite dochádza k zaplaveniu pozemku do úrovne cca 100 mm pod úroveň ±0,000 podľa Odborného stanoviska č. 17-16/2015, ktoré bolo vypracované Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. v Bratislave dňa 7.7.2015 a nachádza sa v spisovom materiály Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/162/2014 na č.l. 158. V danej lokalite hladina povrchovej vody pri intenzívnych dažďoch alebo v zimnom období je oveľa vyššie ako v čase obhliadky (podľa vyjadrenia žalobkyne), niekedy sa dostáva nad úroveň vodorovnej hydroizolácie určenej proti zemnej vlhkosti. V danom prípade voda a vlhkosť sa dostáva do konštrukcie obvodovej steny a do konštrukcie podlahy. Na predmetný rodinný dom bol vyhotovený projekt na stavebné povolenie, ktorý nerieši ochranu spodnej vody proti účinkom vody zo zaplaveného pozemku, rieši iba vodorovnú hydroizoláciu proti zemnej vlhkosti, čo pre dané podmienky je nevyhovujúce. Vplyvom vlhnutia obvodových stien vo vnútorných priestoroch je vysoká relatívna vlhkosť vzduchu, podľa Odborného stanoviska č. 17-16/2015 je 80%, v čase obhliadky teplota vnútorného vzduchu je 22 °C a relatívna vlhkosť vzduchu je 58%. Výškové osadenie predmetného rodinného domu zapríčiňuje vlhnutie obvodového plášťa rodinného domu. V rodinnom dome vlhnú aj vnútorné povrchové úpravy - na vnútornom povrchu stien hlavne v spálni sa nachádza pleseň. Uvedené nedostatky sú spôsobené zvýšeným obsahom vlhkosti tepelnej izolácie v konštrukcii obvodovej steny, čím sa výrazne znižuje jej tepelnoizolačná schopnosť. Voľba plastových okien do drevostavby pri dostatočnom vetraní by nemali zapríčiniť vlhnutie vnútorných priestorov. Túto skutočnosť skôr zapríčiňuje úroveň hladiny vody, ktorá sa dostáva nad úroveň vodorovnej hydroizolácie. Zaplavovanie pozemku a následne aj vlhnutie drevenej konštrukcie obvodového plášťa rodinného domu môže mať za následok zníženie životnosti stavebnej konštrukcie objektu. Jednoznačne treba povedať, že chýba hydrologický prieskum pred vyhotovením projektovej dokumentácie. Projektant v projektovej dokumentácii predpokladá hladinu spodnej vody pod úrovňou základovej škáry, čo v danom prípade tak nie je, a hneď po zistení vysokej hladiny spodnej vody bolo treba prehodnotiť spôsob zakladania, použitia izolačných materiálov a výškového osadenia objektu. Vysokú hladinu spodnej vody potvrdí aj
výška hladiny vody v šachte umiestnenej v miestnej komunikácii pred rodinným domom. Zaplavovaním sokla stavby dochádza k vlhnutiu tepelnej izolácie nachádzajúcej sa na základoch a tým aj významnému zníženiu jej tepelnoizolačnej vlastnosti. Keby rodinný dom bol osadený do terénu v takej výške ako sú osadené okolité - susedné rodinné domy (cca o 200-250 mm vyššie), nedochádzalo by k skutočnostiam vytýkaným žalobkyňou. Výšková úroveň podlahy prízemia rodinného domu na projekte je určená ako ±0,000 m a od tej výšky sú stanovené výšky ďalších konštrukcií stavby rodinného domu. V situácii ani v koordinačnej situácii táto výška v projektovej dokumentácii stavby nie je určená nadmorskou výškou, ani vzťahom k inému pevnému bodu v teréne, ktorý by jednoznačne určil výškové osadenie stavby rodinného domu. Presnú výšku pôvodného terénu k pevnému bodu v teréne je možné určiť len geodetickým meraním pomocou prístroja. Podľa projektu rodinný dom má byť výškovo osadený 0,25 m nad úrovňou priľahlého upraveného terénu v mieste vstupu do objektu. V skutočnosti táto výška je 123 mm, čo je menšia ako je uvedená výška v projekte. Túto skutočnosť potvrdzuje aj Odborné vyjadrenie č. 3, ktoré vyhotovil P.. M. C.. Pri výstavbe rodinného domu v mieste stavby v celej šírke pozemku bola odobratá ornica a nezachovala sa výška pôvodného terénu v mieste vstupu do rodinného domu.
23. Žalobkyňa do spisu predložila aj znalecký posudok č. 2/2016 vypracovaný znalcom Doc. Ing. Jurajom Žilinským, PhD. vo veci: analýza problémov nežiaduceho vplyvu vlhkosti a vody na konštrukciu stavby rodinného domu Z.. T. U., ul. Š. S. X,XXX XX X.. Zo záveru znaleckého posudku vyplýva, že v podlahe je realizovaná tepelná izolácia hrúbky 50 mm miesto projektovaných 100 mm. Podlaha nevyhovuje požiadavkám STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. Časť 2. Funkčné požiadavky Tabuľka A1. Realizácia vrstiev obvodovej steny je odlišná od projektu. Konštrukcia obvodovej steny vyhovuje požiadavkám STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. Časť 2. Funkčné požiadavky Tabuľka A1. Realizácia konštrukcie detailu nadväznosti podlahy, obvodovej steny a základov je odlišná od projektu. Detail vyhovuje požiadavkám STN 73 0540-2 Tepelnotechnické vlastnosti stavebných konštrukcií a budov. Tepelná ochrana. Časť 2. Funkčné požiadavky č. 3.1.1. Výška ukončenia hydroizolácie po obvode je iba 42 mm nad najvyšším meraným miestom priľahlého terénu. Podľa projektu by to malo byť iba 30 mm, čo je ešte neprijateľnejšie. Výskyt plesní v interiéri budovy jednoznačne spôsobuje zvýšená vlhkosť vnútorného vzduchu. Dôvody, ktoré spôsobujú vlhkosť vzduchu a tým aj stien v spodnej časti sú s veľkou pravdepodobnosťou nasledovné:
- zatečenie vody nad vodorovnú izoláciu v čase, keď nebola zrealizovaná dodatočná úprava terénu,
- prenikanie stekajúcej dažďovej vody po fasáde cez spodnú hranu zateplenia na hornú plochu horizontálnej hydroizolácie. Voda sa neskôr môže šíriť po hornej ploche horizontálnej hydroizolácie do interiéru resp. vzlínať do vrstiev obvodových stien a tým vytvárať predpoklady na zvyšovanie vlhkosti povrchov interiéru a následne relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu (meraním bola zistená až 100% relatívnej vlhkosti vnútorného vzduchu). Vychádzajúc z dostupnej odbornej literatúry u nás a v zahraničí možno konštatovať, že ukončenie hydroizolácie spodnej stavby má byť vo výške minimálne 300 mm nad okolitým terénom. Meranie in situ ukázalo, že v skutočnosti je táto výška iba 42 mm od najvyššieho meraného bodu. Z uvedeného možno konštatovať, že realizované riešenie je nevyhovujúce. Meraním výšky spodnej vody v realizovanej sonde bolo zistené, že sa nachádza v danej dobe na úrovni - 0,618 m. Od najnižšie meraného miesta terénu - bod č. 6 je hladina spodnej vody v hĺbke 0,332 m. Zároveň je potrebné upozorniť, že v čase intenzívnych dažďov je prítok vody z okolitých vyššie položených pozemkov tak intenzívny, že dochádza k zatopeniu časti okolia analyzovaného rodinného domu. Podložie je málo priepustné, voda nemôže odtekať mimo pozemok ani do vsakovacej jímky pod cestou, ktorá zahlcuje vodou a je vtedy nefunkčná. V takom prípade sa povrchová voda stáva v podstate aj spodnou vodou. Znalecký posudok bol vypracovaný 3.3.2016.
24. Súdu bolo predložené aj Zameranie domu na parcele č. XXXX/X X., vypracované P.. N. K., Z. XXX/ XX, R. R.. Zameranie bolo urobené v septembri 2016. Z Technickej správy vyplýva, že bolo vykonané polohopisné a výškopisné zameranie skutočného stavu okolia domu parc.č. XXXX/X v X.. Záujmové územie sa nachádza v intraviláne obce X., je to novostavba rodinného domu. Zameranie polohopisu a výškopisu bolo vykonané z bodov 5001 a 5002. Súradnice a výšky týchto bodov boli určené prístrojom GPS s pripojením na SKPOS. Prístrojom GPS bola zameraná aj výška vody z 07/2012 vyznačená farbou pod mostom nad potom D.. Zameranie okolia domu bolo vykonané prístrojom SOKIA 1030R. Meračské práce boli vykonané v mesiaci september 2016. Pri meraní, spracovaní elaborátu a pri výpočtoch boli dodržané STN:
- STN 01 3410 Mapy veľkých mierok
- STN 01 3411 Kreslenie a značky.
25. Polohopisný a výškopisný plán bol spracovaný v mierke 1:250. Bol vykreslený aj priečny profil pozemku s domom. Do profilu bola doplnená výška pôvodného terénu pred odkopaním (+ 0,15 m) a výška vody nad pôvodným terénom (+0,20 m).
26. Z predloženého čestného prehlásenia k stavbe rodinného domu Z.. T. U. vypracovaného P.. X. D. dňa 21.9.2014 vyplýva, že približne v 1. polovici novembra 2011 sa bol pozrieť na záhumní svojho rodinného domu, kde firma ForDom na vedľajšom pozemku začala stavať dom pre pani Z.. U.. Vtedy firma robila podkladovú dosku takmer zarovno s terénom. Spôsob stavania podkladovej dosky považoval z jeho pohľadu za problematický, pretože sa stavala takmer zarovno s najnižšie položeným miestom celého stavebného pozemku vyčleneného na stavbu viacerých rodinných domov. Tento terén bol pravidelne zamokrený v čase i menších dažďov a pri topení snehu. Bezprostredne popri stavanej betónovej platni bola v minulosti udržiavaná zrážka na odtok tejto vody z viacerých vyššie položených pozemkov. Upozornil na to hlasno tak, aby to počul majster stavebnej firmy a aj Z.. U.. Z.. U. sa s dotazom obrátila na majstra stavebnej firmy o vysvetlenie. Ten ju ubezpečoval približne slovami, aby sa nebála, že oni takéto domy stavajú aj v Rakúsku a aj tento dom postavia dobre.
27. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 17.4.2015 uviedol, že sa pridržiava žaloby, ktorá je podrobne odôvodnená, má prílohy, ktoré odkazujú na dokumentáciu a aj fotografickú dokumentáciu. Primárnou vadou stavby, ktorá sa podľa neho veľmi nepodarila, je skutočnosť, že zhotoviteľ zle osadil budovu na svojom pozemku, zrealizoval stavbu bez toho, že by dodržal hydrobiologické podmienky, ktoré boli na mieste tohto pozemku a tým spôsobil vlastne keď stavbu osadili veľmi nízko, aj voči projektu, že táto stavba je zaplavovaná a vlhne. Potom žalobkyňa stavbu reklamovala. Žalovaný urobil jeden absolútne nelogický a zlý zásah, keď vybagroval okolo stavby jamu, vytvoril suchý polder a na základe tohto jeho zásahu ešte zhoršil ten stav, pretože voda z okolitých pozemkov stekáva do toho poldru, ktorý vlastne je určitá jama a vlastne ten pozemok je celkom zaplavený a žalobkyňa a musí chodiť po paletách, ktoré si teraz provízorne dala do budovy. Toto vlhnutie spôsobilo aj zvlhnutie stien. Súdu bola predložená fotodokumentácia. Uviedol, že dali urobiť termokamerou posúdenie izolácie, kde termokamera odhalila, že dosky z ktorých je ten dom postavený, strácajú tepelno-izolačné vlastnosti. Je to fatálny stav, ktorý sa nedá odstrániť. Vada by sa dala odstrániť len tak, že by sa stavba rozobrala a postavila na novo. Preto bola žalobkyňa nútená odstúpiť od zmluvy.
28. Žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tým, čo uviedol jej právny zástupca. V lete 2011 sa dozvedela, že firma ForDom s.r.o. stavia nízko nákladové domy. Pozemky vlastnil pôvodne pán L., ktorý žalovanému predal pozemky. Pán L. tam má tiež postavený dom. Uviedla, že 16.8. prvý raz videla konateľov firmy, p. P. E. a P.. N.. V ten deň aj uzavreli Zmluvu o dielo. Vtedy sa hovorilo o streche. Základová doska bola navrhnutá 25 cm vysoko. Žalobkyňa vedela, že pán L. má túto dosku o hodne vyššiu, a to asi 60 cm. Oni jej povedali, že 25 cm postačuje, že s tým majú skúsenosti, že stavajú takéto domy aj v zahraničí napr. vo Francúzsku a v Rakúsku a garantovali, že to bude stačiť. Na základe Zmluvy o dielo dom začali stavať 7.11.2011. Žalobkyňa sa do domu nasťahovala 7.1.2012 Dom stavali 2 mesiace. Na jar a v lete 2012 začali problémy. Na jar sa začal topiť sneh. V júli 2012, a to okolo 6. júla boli obrovské dažde. Vtedy jej zaplavilo nehnuteľnosť z 3 strán až po vchod do domu. Žalobkyňa si zohnala 3 ponorné čerpadlá, ktoré vodu odčerpávali niekoľko hodín. Nehnuteľnosť mala zaplavenú od východu, od severu a do polovice z južnej strany. Toto všetko oznámila žalovanému. Oni tam potom prišli s bagrom, nákladnými autami a odvážali zeminu. Takto vytvorili určitý bazén, pozemok je teraz do šikma a teraz keď prší, keď sú väčšie dažde, prípadne keď sa topí sneh, pozemok zaplavuje do 3/4-ín. Trvá to niekedy aj mesiac, kým sa voda stratí. Po dažďoch sa tam dá chodiť len v gumákoch. V roku 2013 tam žalovaný zabudoval aj drenáže, ale voda tam stojí aj tak. Problémy boli aj s prietokovou šachtou. Trvalo to asi 1 rok. Žalobkyňa ani zo začiatku nevedela kde tá prietoková šachta je, lebo bola pod zemou. Žalovaný potom zabezpečil navarenie umelohmotného kruhu, vysokého 40 - 50 cm na šachtu. Na vrchu je poklop. Dá sa tam potom skontrolovať aký je stav vody.
29. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú. Pravdou je, že 16.8.2011 bola medzi sporovými stranami uzavretá Zmluva o dielo. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal zhotoviť pre žalobkyňu dielo, a to stavbu nízkoenergetického rodinného domu Economy Variant. Žalovaný bol povinný zhotoviť dielo v súlade s technickou a výkresovou dokumentáciou, ktorá tvorila prílohu samotnej Zmluvy o dielo. Žalovaný dielo pre žalobkyňu aj vykonal. V tomto konaní teda ostáva sporným otázka vadnosti alebo kvality vykonaného diela. V čase prevzatia diela žalobkyňa nevytýkala žalovanému žiadne vady s výnimkou nedokončenej fasády, čoho
si však žalovaný bol vedomý a predmetný nedorobok odstránil hneď ako to bolo možné. Žalobkyňa žalovanému vytýka vadu, ktorú sama označuje a pomenúva ako nízke osadenie stavby nad terénom. Takto označenú vadu však žalobkyňa bližšie neidentifikovala a teda neuviedla z posúdenia čoho vyvodila záver, že predmetná stavba má byť osadená nízko. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe zamerala len na opis skutočností, ktoré majú byť samotným dôsledkom vytýkanej vady, ktoré popísala ako zatekanie a stojacu vodu, pričom vôbec nie je možné objektívne určiť ako vôbec dospela k záveru, že iné osadenie stavby aké je v tomto čase, by nebolo s týmito druhotnými ňou opisovanými skutočnosťami spojené. Dielo, teda rodinný dom pani U. malo byť podľa technickej a projektovej dokumentácie osadené 0,25 m nad úrovňou priľahlého terénu v mieste vstupu do domu. Podľa žalovaného dom spĺňa požiadavku na výškové osadenie stavby. Podľa žalovanej, žalobkyňa vychádza z akéhosi odborného vyjadrenia pána C., kým žalovaný vychádza z meraní meračskej kancelárie P.. Š., podľa ktorého dom je osadený správne.
30. Dňa 22.5.2015 bola uskutočnená ohliadka miesta samého, pri ktorej bola urobená aj fotodokumentácia. Právni zástupcovia sporových strán na obhliadke uviedli, že na mieste samom sa nejdú k veci vyjadrovať, ale vyjadria sa až na ďalšom pojednávaní.
31. Po uskutočnení ohliadky na pojednávaní dňa 9.7.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvajú na podanej žalobe. Ohliadka potvrdila vadu stavby. Je zrejmé, že stavba bola osadená v rozpore s projektom, ako aj „so zdravým rozumom“, lebo tak ako sa tam postupovalo pri umiestnení stavby, bolo to v rozpore so všetkými stavebnými predpismi. Znalecké dokazovanie, ktoré zrejme bude nariadené, to potvrdí. Poukázal na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal na ustanovenie § 18 ods.4 Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. s tým, že zhotoviteľ nedodržal postup uvedený v tom ustanovení, ktoré upravuje reklamáciu, spôsob vybavenia reklamácie a nedodržal ani 30-dňovú lehotu na vybavenie reklamácie. Dôvod na odstúpenie od zmluvy bolo v zmysle Obchodného zákonníka, pretože žalovaný ako zhotoviteľ stavby nereagoval v 60-dňovej lehote a reklamované vady neodstránil. Uviedol, že pri ohliadke bolo zistené, že vedľajšia stavba, ktorú súd mal možnosť ohliadnuť, bola osadená 50 cm nad terénom. Je evidentné, že na tej istej lokalite došlo k úplne rozdielnemu posadeniu stavby.
32. Právna zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
33. Na pojednávaní bol vypočutý svedok P.. M. C.. Uviedol, že nevykonával stavebný dozor, ale až po ukončení stavby domu ho oslovila žalobkyňa, aby sa prišiel pozrieť a posúdiť kvalitu, hlavne osadenie domu a zatekanie do domu a odstránenie závad. K samotnému osadeniu domu a zatekaniu do domu uviedol, že vidí hlavný dôvod v tom, že dom je úplne zle výškovo osadený. Projekt stavby, ktorý mu dala žalobkyňa na posúdenie, neobsahoval výškopisné osadenie domu. Jediná veta, ktorá tam k osadeniu bola, bola, že dom sa osadí podľa prízemia cca 250 mm od výšky terénu existujúceho v mieste vstupných dverí 1. nadzemného podlažia. Potom pri výstavbe došlo k tomu, že firma, ktorá to stavala, zobrala ornicu z domu, spod domu, aj v širšom priestore, aj na dvore a ten terén aj vyrovnala. Predtým vyrovnaný nebol, čo potvrdil pri ohliadke aj sused z vedľajšieho domu. Svedok potom vychádzal pri posúdení z toho, že si zameral výškovo vo všetkých štyroch bodoch ten pôvodný terén, ktorý bol na jednej strane okolo 2 metrov a na druhej asi 7 alebo 8 metrov už iba viditeľný. Z toho potom pomerom určil, aká výška spádu, keďže podľa vyjadrení ten rovnomerne klesal na obe strany, tak potom vypočítal, aká výška terénu bola pri tých schodoch, pri tom vstupe do domu. Vyšlo mu, ako v posudku uvádza, že je to asi 127 mm, ale tam urobil jednu výpočtovú chybu, je to 113 mm. Dom je osadený nižšie ako mal byť osadený, čo je zhruba 10 cm pri tom teréne a pri tej vode aká sa tam vyskytuje. Každý centimeter tam pri teréne, kde je voda, hrá veľkú úlohu pri tom aby dom nezatápal. Žalovaný tým, že obkopal zeminu okolo domu, ešte znížil terén, tak ešte zhoršil podmienky. Odstránil aký taký odpor zeminy voči vode. Urobil de facto bazén, v ktorom tá voda, ak je na tom zvýšenom teréne, nemá tu žiadny odpor a natečie okolo toho domu a tam voda stojí. Svedok uviedol, že pod pojmom priľahlý terén sa rozumie priľahlý terén na fasáde domu, pri fasáde domu a priľahlý terén, ktorý je tam, keď zhotoviteľ príde stavať, čiže keď sa začína projektovať, čiže pred stavbou, ale nie už upravený terén. Upravený terén je iné ako priľahlý terén. Uviedol, že on meral bod, na ľavej strane bral bod 0 na hranici so susedným pozemkom rodinného domu, ktorý už stál, čo bol najnižší bod toho terénu, ktorý sa dal merať pri dome. Druhý bod meral 11,85 metra vpravo. Po ten bod to už bolo znížené, už bola tá vaňa vykopaná, odobratá ornica. Tretí bod bol na vrchu na ľavej strane. Tam nameral výšku 110 mm od tej nuly, od toho, čo zobral ako nula najnižší bod až štvrtý bod 9,70 m na pravo.
34. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 18.8.2016 uviedol, že znalecký posudok považuje za vyčerpávajúci v súlade s tým skutkovým stavom, ktorý mal súd možnosť zistiť na ohliadke. Do spisu doložili ešte ďalšie odborné vyjadrenia. Dom je zle osadený. Znalec to vysvetľuje a tá nivelita terénu je taká aká je. Vlastne tým ako bol osadený dom, sa vytvorili predpoklady preto, aby bol zaplavovaný vodou, ktorá tam nateká do toho poldra a je to neodstrániteľná vada. Ako ďalšia vada, je vada tých základov, lebo hĺbka základov bola znížená skoro o 30 - 40 cm, čo znamená, že vlastne keď znalec uvádza, že nezamŕzajúca hĺbka je 120 cm, tak tie základy vlastne sú v zamŕzajúcej hĺbke. Dôjde tam k deštrukcii postupom času a základy sa rozpadnú. Akumulujú sa tam 2 skutočnosti, a to zlé osadenie stavby, ktorá príčina je zrejmá. Zároveň boli vybudované zlé základy, lebo boli v menšej hĺbke uložené ako mali byť a tretia vada sú tie izolácie, najmä hrúbka izolácií, ktoré vlastne spôsobujú, že dom plesnivie. Sú to všetko skutočnosti, ktoré nie je možné odstrániť.
35. Právny zástupca žalovaného uviedol, že spor sa vedie z dôvodu, že žalobkyňa odstúpila od zmluvy o dielo, ktorú mala uzatvorenú so žalovaným, na základe ktorej žalovaný pre žalobkyňu realizoval výstavbu rodinného domu. Ako dôvod odstúpenia od zmluvy žalobkyňa uviedla, že predmetný dom je nesprávne výškovo osadený, že nezodpovedá požiadavke, ktorá mala byť obsahom zmluvy o dielo, a síce aj predmetný rodinný dom bol osadený približne 25 cm nad úrovňou okolitého terénu. Čo sa týka kardinálnej otázky, a síce otázky výškového osadenia domu vo vzťahu k okolitému terénu, znalkyňa síce v odpovedi na otázku č. 1 uvádza, že rodinný dom nie je osadený tak, ako to určovala zmluva o dielo, pretože je osadený nižšie, než sa pôvodne plánovalo vo vzťahu k okolitému terénu, ale súdna znalkyňa nedala adekvátnu odpoveď na otázku čo rozumie okolitým terénom. Ak totiž znalkyňa konštatuje, že okolitým terénom sa rozumie pozemok, miesto pre stavbu, vonkajšie voľné priestranstvo
- exteriér, znamená to, že okolitým terénom môže byť podľa názoru znalkyne aj miesto, ktoré je vzdialené 20 metrov od vstupu do rodinného domu. Pojem okolitý terén bolo potrebné konkretizovať. Druhou podstatnou chybou znaleckého posudku je, že súdna znalkyňa sa nedokázala vysporiadať s otázkou čo je vlastne pôvodný terén. V tomto konaní je totiž treba posúdiť otázku, či výškové osadenie predmetného domu je alebo nie je správne vo vzťahu k pôvodnému terénu. Ďalším problémom znaleckého posudku je skutočnosť, že znalkyňa konštatuje, že výškové osadenie domu nevyhovuje hydrologickým a geologickým pomerom. Na jednej strane znalkyňa konštatuje, že výškové osadenie domu týmto pomerom nevyhovuje, na druhej strane však vôbec neuvádza aké tie hydrologické resp. geologické pomery na danom mieste majú byť. V otázke č. 2 dospela súdna znalkyňa pokiaľ ide o výškové osadenie stavby k záveru, že predmetná stavba je de facto 15 cm pod terénom, čo však nekorešponduje minimálne so znaleckým posudkom P.. C., ktorý uvádza, že nivelita predmetnej stavby resp. prízemie podlahy vyčnieva nad okolitý terén 120 mm a ani so znaleckým posudkom P.. M.. Ž.D., ktorý hovorí, že ukončenie hydroizolácie je 42 mm od najvyššieho meraného bodu.
36. Na pojednávaní dňa 7.10.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že nehnuteľnosť - rodinný dom nie je zapísaný v katastri a nemá ani súpisné číslo. Otázne je, či je vôbec vlastníctvom žalobkyne, lebo relevantne táto nehnuteľnosť neprešla do jej vlastníctva. Nehnuteľnosť bola postavená na pozemku zhotoviteľa a až následne bol pozemok prevedený vo vlastníctva žalobkyne. Stavba však do vlastníctva žalobkyne prevedená nebola.
37. Súdna znalkyňa Ing. Judita Fazekašová (predtým Gálová) na pojednávaní uviedla, že okolitý terén sa týka celého stavebného pozemku Z.. U., t.j. zastavanej plochy + ostatného jej patriaceho pozemku, spolu 382 m2, ktorý je v jej vlastníctve. Hydrogeologické pomery sú preukazne nevyhovujúce. Podľa vyjadrenia Povodia Hrona sú pozemky v zátopovej oblasti a podľa zákona č. 7/2010 Z.z. sa na takých miestach nesmú stavať obytné domy. V júli 2012 bola hladina D. 3 metre nad priemerné hodnoty a voda sa vyliala z brehov. Smerný územný plán na týchto miestach navrhoval bytové domy, ktoré na prízemiach majú iba pivnice a byty sú až 3 metre nad terénom. Hydrologické pomery nie sú vhodné na stavbu, pri vlastnej ohliadke zistila, že voda na pozemku sa objavovala aj v suchom počasí. Hladina podzemnej vody sa nachádza v takej výške, v ktorej sa nemá stavba zakladať, musí sa stavba zakladať nad tou hladinou podzemnej vody. Neskúmala kvalitu podzemnej vody, ale videla, že tam podzemná voda je. Presnú nadmorskú výšku uviesť nevedela, ale uviedla, že tam chodili v gumákoch, bola tam hladina vody v sonde, čo skúmala a odkiaľ museli odčerpávať vodu. Voda bola vyššie ako sú základové konštrukcie. Až do výšky ako je sokel, tam bolo vidno normálne na jednej strane, že je zablatená aj tepelná izolácia, polystyrénová. Z toho vyplýva, že aj tepelná izolácia spodnej stavby stála vo vode. Poukázala aj na fotodokumentáciu, ktorú súdu predložila. Hydrologický prieskum mal byť urobený pred projektovaním stavby a pred vyhotovením stavby. Uviedla, že geologické sondy nerobila, ale bola vykopaná jedna
sonda na rohu rodinného domu, kde museli odstrániť najskôr vodu vetrami, ale tá voda sa tam zbierala. Museli zabezpečiť čerpadlo. Aj tak nevedeli úplne do celej hĺbky vyčerpať vodu, lebo tá voda tam stále stekala ako do studne. Potom sa im podarilo odmerať, že základová konštrukcia má hrúbku 450 mm. Poukázala na to, že ani v projekte nebolo zadefinované, v akej nadmorskej výške má byť osadená alebo v akej nadmorskej výške sa má nachádzať prízemie rodinného domu. Uviedla, že bolo zistené, že základová škára je v hĺbke 45 cm od hydroizolácie a terén bol vyšší o 15 cm, čiže dokopy tam bola hĺbka 60 cm. V projekte, aj v základoch je okótovaná hĺbka 125 cm. Nebola dodržaná ani hĺbka podľa projektu. Pri skúmaní zistila, že hrúbka tepelnej izolácie je realizovaná iba 50 mm. Polystyrén na okraji bol znečistený od blata. Týmto zmenšením hrúbky sa podlaha voči terénu znížila o ďalších 50 mm. V projekte bola navrhnutá hrúbka polystyrénu 100 mm a pri takýchto drevodomoch ostatné firmy udávajú hrúbku 200 mm pri konkrétnych drevodomoch. Príčinou vlhkosti v kútoch medzi podlahou a stenami je zostatok vlhkosti po zatečení v roku 2012 nad asfaltovú lepenku. Keď sa voda dostáva nad úroveň hydroizolácie, to automaticky do tých vyšších konštrukcií sa vzlína. Dom mal drevenú konštrukciu a vlhkosť sa dostáva do konštrukcie a tým pádom aj do tepelnej izolácie, čo je v konštrukcii. Teraz keď tá vlhkosť tam už je, sa tomu zabrániť nedá. Vysušenie je nezmysel, lebo celá konštrukcia je prevlhnutá. Priesaku vlhkosti sa dá zabrániť kvalitnou hydroizoláciou a hydroizoláciou spodnej stavby. Uviedla, že vlhkosť bola zistená aj vo vnútorných priestoroch, pozreli sa napríklad aj pod obraz, ktorý zobrali zo steny a aj tento obraz už bol vlhkosťou nasiaknutý. Obraz bol sklom odizolovaný od priestoru, preto tá vlhkosť sa tam musela dostať z konštrukcie, ktorá obsahuje vlhkosť. Uviedla, že vlhkosť skúmala najviac okolo okien, nad podlahou ju veľmi neskúmala. V dome je plávajúca podlaha a v niektorých miestnostiach keramická podlaha. Takéto podlahy vlhkosť neprepúšťajú. Aj pod plávajúcou podlahou je taký materiál, ktorý zabraňuje prenikaniu vlhkosti. Celá povrchová úprava už bola vlhká, boli tam vidieť známky vlhnutia. V jednom rohu bola urobená sonda, súdny znalec p. P.. Ž. skúmal relatívnu vlhkosť v priestore v jednej izbe a tam bola zvýšená relatívna vlhkosť. Podľa znalkyne najväčšia chyba je vo výškovom osadení, lebo okolitá voda z terénu sa dostáva nad hydroizoláciu a už hneď sa dostane do konštrukcie. Keby bol ten rodinný dom aspoň o 20 - 25 cm vyššie osadený, tie problémy sa tam neobjavia keď je kvalitne vyhotovená hydroizolácia proti zemnej vlhkosti. Voda úroveň hydroizolácie sa dostáva aj z toho dôvodu, že tie základové konštrukcie boli niekde nižšie o 150 mm ako okolitý terén a základy, keď už sú zaizolované, samozrejme, že tá hydroizolácia je nižšia ako okolitý terén. Z okolitého terénu tá voda sa dostane nad hydroizoláciu a keď už je nad hydroizoláciou, hydroizolácia neplní funkciu.
38. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 20.10.2016 navrhol uskutočniť kontrolné znalecké dokazovanie. Odôvodnil to tým, že závery súdnej znalkyne obsiahnuté v predloženom znaleckom posudku sú nesprávne, vzájomne protirečivé, nepresvedčivé a v mnohých ohľadoch absolútne neobhájiteľné. Znalkyňa na otázky výškového osadenia rodinného domu žalobkyne vo vzťahu k pôvodnému okolitému terénu, ktorá je z pohľadu merita veci rozhodujúcou, je predovšetkým zrejmé, že znalkyňa odpoveď na túto otázku dať nevie. Znalkyňa priznáva, že presnú výšku pôvodného terénu je možné určiť len geodetickým meraním pomocou prístroja, ktoré však znalkyňa nevykonala. Zo znaleckého posudku a z výsluchu znalkyne vyplýva, že údaje o výškovom osadení stavby, prezentované znalkyňou sú navzájom rozporné. Rozpornosť údajov znalkyne ohľadne výškovej úrovne osadenia predmetného rodinného domu (12,3 cm x 33 cm nad terénom) svedčí o tom, že závery predmetného znaleckého posudku v otázke výškového osadenia rodinného domu žalobkyne, nemôžu obstáť. Žalovaný považuje za nevysvetliteľné, resp. nelogické tvrdenie znalkyne (str. 7 zápisnice), podľa ktorej sú údajne základy domu v úrovni ich hydroizolácie, 15 cm pod úrovňou terénu. Ak by tomu tak bolo, čo nie je, nemohol by byť rodinný dom (podlaha) v mieste vstupu do objektu výškovo osadený na úrovni 12,3 cm, 25 cm resp. 33 cm nad úrovňou terénu (hodnoty udávané znalkyňou).
39. Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 23.10.2016 a z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 8.11.2016 vyplýva, že žalobkyňa s vyjadrením žalovaného zo dňa 20.10.2016, s jeho tvrdeniami a závermi nesúhlasí. Je zrejmé, že následne po jej reklamácií vád žalovaný upravil terén a tým dokonca vznikli rozdielne výšky okolo domu. Od výšky 33 cm popri vstupe po 12,3 cm na severovýchodnom nároží rodinného domu. Podľa geodetického zamerania firmy Geo Trenčín sú výšky terénu tesne pri obvode rodinného domu od 379,16 m nad morom po 379,50 m nad morom a prevýšenie je tak od 4 cm po 38 cm. Tomu zodpovedá prevýšenie hydroizolácie nad súčasným terénom - horná hranica izolácie je od 21 cm do 2 cm, teda hydroizolácia je od úrovne podlahy nižšie o 12 cm. Z toho vyplýva záver, že posudky resp. vyjadrenia doc. Žilinského, že hydroizolácia je 4,5 cm od súčasného terénu, ako aj P.. C. 12,7 cm zodpovedá súčasne nameraným hodnotám. Aj toľko zdôrazňované pôvodné zameranie P.. Š., ktoré predložil žalovaný uvádza hodnoty v tesnej blízkosti domu 379,26 m - 379,32 m - 379,31 m
n.m., susedný pozemok 379,52 m n.m., pričom úroveň podlahy v jeho zameraní je 397,42 m n.m. pri plánovanej hrúbke polystyrénu v podlahe 100 mm a nie ako sa „zhospodárilo“ na 50 mm. Prevýšenia sú tam od 10 cm do 16 cm. Tieto rozdiely - pôvodné prevýšenia ukazujú, že vtedy bol terén takmer na úrovni hydroizolácie z nevhodnej Ipy, čiže poznatok a prehlásenie P.. D. je rovnako pravdivé. Susedný pozemok, z ktorého viditeľne steká voda aj dnes popod dom 379,42 m n.m. - 379,52 m n.m. - 10 cm, pričom záporné znamienko znamená, že podlaha rodinného domu bola 10 cm pod terénom susedného pozemku. Na normálnej stavbe sa robí upravený terén tak, aby spoľahlivo odvádzal dažďové vody a nie aby ich zhromažďoval v jame. Zrealizovaná cesta má na hranici susedného pozemku kótu 379,57 m n.m., čo značí, že cesta je 3 cm nad podlahou rodinného domu. Pri vpusti 379,62 m n.m. je cesta 8 cm nad súčasnou podlahou domu. Hydrologický prieskum je súčasťou projektu tak, ako žalobkyňa uviedla. O výške spodnej vody niet pochýb. Prívalová voda po vybrežení potoka bola na úrovni 5 cm od podlahy a nebyť veľmi intenzívneho odčerpávania by sa voda bola dostala aj do domu. Pri realizácii cesty bola spodná voda 20 cm od povrchu terénu. Pri ohliadke nehnuteľnosti za účasti znalkyne a strán sporu bola hladina zarovno terénu - sonda bola plná vody a bežným odnášaním v nádobách sa príval vody nedal znížiť, dalo sa to iba po odčerpaní elektrickým čerpadlom. Je technicky známa rôzna nasiakavosť materiálov. Ak ponoríme alebo položíme na vodu dva rôzne materiály, napr. spomínanú plastovú parketu a minerálnu vlnu, tak tenký plast bude plávať vo vode a nenasiakne, ale minerálna vlna veľmi výrazne naberie vodu až sa ponorí. Rovnako je známe, že vo vnútri konštrukcie, ktorá je uzavretá nepriedušnými materiálmi, ako je vnútorná parozábrana a vonkajší polystyrén, možno ešte nepriedušnou omietkou rodinného domu a nemá možnosť prechodu do vonkajšieho prostredia, preto ani trvale nevyschne. Priesak do konštrukcie pred prehĺbením terénu okolo domu je zrejmý z polohy hladiny vody pri záplave, ktorá bola cca 6 cm nad asfaltovými pásmi, t.j. 5 cm pod úrovňou podlahy. Pokiaľ je faktom, že 25 prierazov pre kotvenie oceľového uholníka skrutkami do podkladného betónu, ktorý bol v čase realizácie r. 2011 až január 2012 určite mokrý, spôsobil trvalé navĺhanie obvodovej konštrukcie presnejšie nasiaknutie minerálnej vlny a táto voda sa nemá kde vypariť a táto voda sa nemá kde vypariť. Vzlína potom od kúta pri podlahe smerom nahor, lebo má možnosť sa vyparovať iba do vnútra. Nie je teda na vine „dýchanie a nevetranie“ ako často žalovaný zdôrazňuje. Pretekajúca voda popod rodinný dom trvale zmáča tento podkladný betón a zároveň ho aj podchladzuje. Vonkoncom nestačí 5 cm polystyrén, ale v súčasnosti sa používa pri konštrukciách takýchto domov hrúbka polystyrénu 20 cm. Návrh žalovaného na vykonanie „kontrolného“ znaleckého dokazovania nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom znalecké posudky a odborné vyjadrenia, ktoré žalobkyňa predložila a znalecké dokazovanie, ktoré nariadil súd, žalovaný vlastne nespochybnil, čo vyplýva aj z obsahu jeho posledného vyjadrenia. Jeho návrh nie je dôvodný aj z hľadiska aplikácie nových procesných predpisov CSP, najmä z hľadiska ustanovenia § 209 CSP, lebo ak mal pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, tak od doby vyhotovenia znaleckého posudku Ing. Juditou Gálovou, znalecké dokazovanie nariadené súdom, t.j. od 11.5.2016, kedy bol znalecký posudok doručený sporovým stranám uplynula doba skoro 6 mesiacov, čo bolo dosť času na takýto postup. Žalovaný vedome predlžuje spor, hoci odo dňa 11.5. do konania pojednávania 7.10.2016 sa na obsah posudku nevyjadril a ani nenamietal jeho nesprávnosť.
40. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 11.11.2016 uviedol, že nemá k veci čo dodať. Uviedol, že žalobkyňa sa už domu odsťahovala. Poukázal na svoje vyjadrenie na predchádzajúcom pojednávaní. Odkázal na súhrnné vyjadrenie vo veci, ktoré podal 25.10.2016, kde je urobená analýza celej dôkaznej situácie, aj ten právny stav. Dodal, že aj keby neboli znalecké posudky, puhou ohliadkou miesta a vyhodnotením, laickým pohľadom je evidentné, že tá stavba má vady, o ktorých hovoria znalecké posudky. Ďalšie zistené vady sa objavili aj po odstúpení od zmluvy. Postup, čo sa týka uplatnenia nároku v zmysle Obchodného zákonníka bol dodržaný. 3-mesačná lehota bola primeraná. Táto lehota bola daná zhotoviteľovi na odstránenie vád, žalovaný nereagoval. Keďže ide o podstatné porušenie zmluvy, postupovalo sa v zmysle zákona a od zmluvy sa odstúpilo. Poukázal na ustanovenie § 209 CSP. Žalovaná strana si mala možnosť dať zhotoviť znalecký posudok. Žalovaná strana neurobila nič. Okrem toho žalovaný používa termín kontrolný znalecký posudok, ktorý civilné právo nepozná. Jednoducho aj vecne vôbec nie je dôvod na nové znalecké dokazovanie. Žiadal preto žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.
41. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú doterajších vyjadrení a zotrvávajú na tom, že závery znaleckého posudku sú nesprávne. Trvajú na vykonaní kontrolného znaleckého posudku ako to žiadali a navrhli v písomnom podaním zo dňa 20.10.2016.
42. Po zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania nariadením „kontrolného“ znaleckého dokazovania právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že je nepochybné, že dôvodom odstúpenia žalobkyne od uzavretej Zmluvy o dielo bolo nesprávne výškové osadenie stavby rodinného domu realizovanej žalovaným, a to konkrétne žalobkyňa vytýka osadenie rodinného domu v rozpore s projektovou dokumentáciou, podľa ktorej mal byť predmetný rodinný dom realizovaný žalovaným, osadený 0,25 m nad úrovňou priľahlého terénu v mieste vstupu do rodinného domu. Podstatnou teda bolo posúdenie otázky osadenia predmetného rodinného domu, a za týmto účelom bolo v tomto konaní pristúpené k znaleckému dokazovaniu, nakoľko sa jednalo o otázku výsostne odbornú. Predložený znalecký posudok považujú za neadekvátny, neodborný, znalecký posudok nedáva odpovede na položené otázky. Vykonané znalecké dokazovanie podľa ich názoru nepreukázalo nesprávne výškové osadenie stavby rodinného domu a nedodržanie projektovej dokumentácie v časti, podľa ktorej mal byť predmetný realizovaný rodinný dom osadený 0,25 m nad úrovňou priľahlého terénu v mieste vstupu do predmetného rodinného domu. Nebolo preukázané zlé výškové osadenie stavby. Žiadala žalobu zamietnuť a uplatnila si právo na náhradu trov konania.
43. Podľa § 536 ods.1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
44. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.
45. Podľa § 436 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
46. Podľa § 436 ods.2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.
47. Podľa § 437 ods.5 Obchodného zákonníka, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v lehote vyplývajúcej z odseku 3 alebo 4, môže kupujúci uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny alebo od zmluvy odstúpiť, ak upozorní predávajúceho na úmysel odstúpiť od zmluvy pri určení lehoty podľa odseku 3 alebo v primeranej lehote pred odstúpením od zmluvy. Zvolený nárok nemôže kupujúci bez súhlasu predávajúceho meniť.
48. Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
49. Podľa § 48 ods.2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
50. Ak dôjde k platnému (účinnému) odstúpeniu od zmluvy, zmluva sa od začiatku zrušuje. Odstúpiť možno iba od zmluvy, ktorá bola platne uzavretá, a preto len takú zmluvu možno zrušiť odstúpením od nej.
51. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
52. Podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
53. Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
54. Uskutočneným dokazovaním bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola dňa 16.8.2011 uzavretá Zmluva o dielo, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného ako zhotoviteľa zrealizovať dodávku a montáž nízko nákladového domu ECONOMY variant a povinnosť žalobkyne zaplatiť dohodnutú cenu vo výške 63.191,98 Eur s DPH. Odovzdávacím protokolom bolo preukázané, že k odovzdaniu stavby rodinného domu žalobkyni došlo 23.1.2012. Kúpnou zmluvou uzavretou medzi sporovými stranami dňa 27.1.2012 žalobkyňa nadobudla do svojho vlastníctva pozemky parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4 a pozemok parc.č. XXXX/X vo výmere XXX m2 - trvalé trávne porasty v podiele 1/1, na ktorých je rodinný dom postavený. Žalobkyňa je vedená ako vlastníčka pozemku č. XXXX/X vo výmere XXX m2 na LV č. XXXX pre kat. územie X.. Žalobkyňa predloženými ústrižkami poštových poukážok preukázala, že v období od 22.8.2011 do 9.12.2011 žalovanému zaplatila celkove sumu 63.191,98 Eur. Žalobkyňa reklamovala vady stavby predloženou reklamáciou zo dňa 24.6.2012 a žalovaný reklamované vady neodstránil. Na odstránenie vád žalovaného opäť upozornila listom zo dňa 13.8.2013. Žalovaný na reklamácie reagoval listom zo dňa 14.8.2013, na ktorý žalobkyňa reagovala listom zo dňa 26.8.2013. Žalovaný odpovedal listom zo dňa 19.9.2013. Žalovaný sa zaviazal, že do 10.10.2013 dodá technický a časový návrh riešenia eliminácie návalov povrchovej vody. Žalovaný žiadne opatrenia nevykonal okrem toho, že znížil nivelitu pozemkov a tým zdanlivo zvýšil dodatočne výšku osadenia domu oproti takto zníženej výške pozemku. Žalovaný listom zo dňa 8.11.2013 žalobkyni oznámil, že opatrenia, ktoré urobil, sú dostatočné a navrhol ešte realizáciu oporných múrikov, ktoré by eliminovali zatápanie pozemku. S prihliadnutím na to, že ide o takú vadu stavby, ktorá znemožňuje riadne užívanie domovej nehnuteľnosti, obrátila sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na žalovaného listom zo dňa 10.3.2014, ktorý žalovanému bol doručený 11.3.2014. Vyzvala žalovaného na odstránenie vád do 60 dní. Keď žalovaný nereagoval, žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.5.2014 prevzatým žalovaným 16.5.2014 odstúpila od Zmluvy o dielo zo dňa 16.8.2011.
55. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka P.. M. C., oboznámením sa s reklamovanou domovou nehnuteľnosťou, ako aj s priľahlými pozemkami vykonanou ohliadkou dňa 12.5.2015. V rámci konania bol súdnou znalkyňou Ing. Juditou Fazekašovou, predtým Gálovou vypracovaný znalecký posudok č. 39/2016. Súdna znalkyňa bola podrobne vypočutá aj na pojednávaní. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími predloženými listinnými dôkazmi, a to znaleckým posudkom súdneho znalca M.. P.. A. Ž. S.. č. 2/2016, predloženým polohopisom a výškopisom - zameraním domu na parcele č. XXXX/X v X., ktoré bolo vypracované P.. N. K.. Oboznámil sa s predloženou súhrnnou technickou správou vypracovanou v septembri 2011 P.. S. K., odborným vyjadrením č. 3 P.. M. C. zo dňa 26.2.2014, odborným stanoviskom č. 17-16/2015, ktoré bolo vypracované Technickým a skúšobným ústavom stavebným n.o. Bratislava, ako aj s ďalšími uvedenými listinnými dôkazmi. Predloženými znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami, výsluchom súdnej znalkyne, výsluchom svedka P.. C. bolo preukázané, že reklamácia vád žalobkyne a odstúpenie od uzavretej Zmluvy o dielo boli oprávnené. Súd nepovažoval vypracovaný znalecký posudok súdnej znalkyne Ing. Judity Fazekašovej č. 39/2016 za rozporný, a to najmä v pripojení znaleckého posudku vypracovaného M.. P.. Ž. S. č. 2/2016 zo dňa 3.3.2016 a po oboznámení sa so zameraním domu na parcele č. XXXX/X v X., ktoré bolo vypracované vo februári 2016 P.. N. K.. Rodinný dom postavený v rozpore s projektovou dokumentáciou, tepelná izolácia nevyhovuje ani požiadavkam STN 73 0540-2. Realizácia vrstiev obvodovej steny a realizácia konštrukcie bola v rozpore s projektovou dokumentáciou. Výška ukončenia hydroizolácie po obvode je iba 42 mm nad najvyšším meraným miestom priľahlého terénu. Podľa projektu to malo byť iba 30 mm, čo je neprijateľné. Ako už bolo uvedené vyššie, rodinný dom trpí viacerými neodstrániteľnými vadami. Žalovaný nepredložil žiadny listinný dôkaz, ktorým by preukázal nesprávne závery predložených znaleckých posudkov a odborných stanovísk a vyjadrení. Žalovaný len vo svojich vyjadreniach a na pojednávaniach uvádzal, že nesúhlasí so stanoviskami a vyjadreniami a snažil sa takto spochybňovať ich pravdivosť. Nepredložil žiadny znalecký posudok, v čom mu nič nebránilo.
56. Súd preto podanej žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na vrátenie celej zaplatenej kúpnej ceny oproti povinnosti žalobkyne vrátiť - vydať domovú nehnuteľnosť žalovanému.
57. S prihliadnutím na to, že do termínu posledného pojednávania žalobkyňa nevydala domovú nehnuteľnosť žalovanému, žalovaný sa nedostal ku dňu posledného pojednávania do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Preto žalobkyni nevzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania a v tejto časti súd preto žalobu zamietol.
58. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. Žalobkyňa mala v tomto prípade v konaní úspech, preto jej súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
62. V priebehu konania vznikli výdavky - trovy aj štátu, napríklad zabezpečením fotodokumentácie a trovami znaleckého dokazovania v časti vyšších trov ako boli zaplatené zálohy na trovy dokazovania. Preto súd priznal právo na náhradu trov konania aj štátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 4 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).