Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (19)Trestný_rozkaz_2T-49-2022.pdf
PDF · 74.65 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/49/2022
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom vydáva podľa § 353 ods. 1 Tr. por. tento
rozhodol:
Obvinená
A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A., O. číslo XXX,
s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e
I. hoci jej ako rodičovi zo I. o rodine vyplývala povinnosť vyživovať svojho maloletého syna K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. číslo XXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12P/64/2009 z 29.10.2009, s právoplatnosťou dňom 10.11.2009, jej bola určená výška výživného mesačne v sume minimálne 30% zo sumy aktuálneho životného minima, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné mala platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk starej matky dieťaťa F. X., bytom V. A. číslo XXX, túto zákonnú povinnosť si zavinene neplnila tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiavala, a to od 01. novembra 2009 až do 19. septembra 2017, kedy sa zaradila do evidencie nezamestnaných na príslušnom úrade práce, hoci počas tohto obdobia bola v rôznych pracovných pomeroch s príjmami, z ktorých mohla bez ohrozenia vlastnej existencie platiť výživné minimálne v súdom určenej výške, ktorou bola do 30.06.2010 suma vo výške 25,36 € na jedno dieťa mesačne, do 30.06.2011 to bola suma vo výške 25,38 € na jedno dieťa mesačne, do 30.06.2012 to bola suma vo výške 26,- € na jedno dieťa mesačne, do 30.06.2013 to bola suma vo výške 25,65 € na jedno dieťa mesačne, do 30.06.2017 to bola suma vo výške 27,13 € na jedno dieťa mesačne a do 30.06.2018 to bola suma vo výške 27,32 € na jedno dieťa mesačne, v ostatnom období, kedy prácu a ani príjem nemala, nevyvinula ani minimálnu snahu k tomu, aby si prácu a teda aj príjem našla a zabezpečila aspoň prostredníctvom príslušného úradu práce, okrem obdobia od 07.02.2011 do 15.04.2012, od 03.12.2012 do 11.12.2013, od 20.08.2014 do 26.04.2015 a od 15.02.2016 do 27.11.2016, kedy bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce a okrem jej práceneschopnosti od 13.04.2017 do 02.08.2017, v obdobiach ktorých nemala objektívne dostatočný príjem, ktorý by jej umožňoval platiť výživné aspoň v minimálnej sume, čím v období od 01. novembra 2009 do 19. septembra 2017 zaostala na výživnom minimálne vo výške 1.237,56 €, ktoré dlhuje starej matke oprávneného dieťaťa F. X.
II. hoci jej ako rodičovi zo Zákona o rodine vyplývala povinnosť vyživovať svojho maloletého syna K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. A. číslo XXX, pričom v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 12P/64/2009 z 29.10.2009, s právoplatnosťou dňom 10.11.2009, jej bola určená výška výživného mesačne v sume minimálne 30% zo sumy aktuálneho životného minima, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné mala platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca do rúk starej matky dieťaťa F. X., bytom V. túto zákonnú povinnosť si zavinene neplnila tak v mieste svojho bydliska, ako tiež všade tam, kde sa počas celej doby zavineného neplatenia výživného zdržiavala, a to od 02. decembra
2020 až doposiaľ, počas tohto obdobia bola v rôznych pracovných pomeroch s príjmami, z ktorých mohla bez ohrozenia vlastnej existencie platiť výživné minimálne v súdom určenej výške, ktorou bola do 30.06.2020 suma vo výške 29,42 € na jedno dieťa mesačne a od 01.07.2021 je to suma vo výške 29,87 € na jedno dieťa mesačne, v ostatnom období, kedy prácu a ani príjem nemala, nevyvinula ani minimálnu snahu k tomu, aby si prácu a teda aj príjem našla a zabezpečila aspoň prostredníctvom príslušného úradu práce, okrem obdobia jej práceneschopnosti od 05.06.2021 do 06.08.2021, kedy nemala objektívne dostatočný príjem, ktorý by jej umožňoval platiť výživné aspoň v minimálnej sume a okrem čiastočnej úhrady výživného v celkovej sume 100,- €, ktoré uhradila F. X. v mesiaci február roku 2022, čím v období od 02. decembra 2020 až doposiaľ, s výpočtom zaostalosti k 30.04.2022, zaostala na výživnom minimálne vo výške 401,08 €, ktoré dlhuje starej matke oprávneného dieťaťa F. X.,
t e d a
v bode I.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas,
v bode II.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnila zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l a
v bode I.
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.
v bode II.
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona súd obvinenej ukladá povinnosť, aby počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia zaplatila podľa svojich schopností k rukám: F. X. zameškané výživné.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, ak mu bola priznaná náhrada škody. Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou
kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Tr. por. späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 ods. 1 Tr. por. Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, zúčastnená osoba a prokurátor môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť až do vtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu. Osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie v prospech obvineného tak môžu urobiť len s výslovným súhlasom obvineného. Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť, trestný rozkaz sa prednesom obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní ruší. V prípade postupu podľa § 255 ods. 3 Tr. por. sa trestný rozkaz ruší aj pred prednesom obžaloby vyhlásením uznesenia o vrátení veci prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233 Tr. por. alebo vyhlásením rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť, trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, pričom má povahu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu a ostatným stranám návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré stranám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. Obvinený sa upozorňuje na to, že ak na hlavnom pojednávaní navrhuje vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu, to neplatí, ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému v čase doručenia trestného rozkazu známa (§ 240 ods. 3 Tr. por.).
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol. Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§ 240 ods. 4 Tr. por.).