Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-8-2021.pdf
PDF · 158.68 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Evou Krošlák Cmerovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033 proti žalovanému: M. P., nar. XX.XX.XXXX, podnikajúci pod IČO: 47 996 234, Jarná 29, 919 43 Cífer, o zaplatenie 3.838,38 Eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty a trov konania, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.838,38 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.838,38 Eur od 01.12.2020 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach po 123 Eur, splatných vždy k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s tým, že v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky nastane splatnosť celej dlžnej sumy.
II. Súd žalobu v časti zaplatenia zmluvnej pokuty a v časti zaplatenia náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatňovaním pohľadávky vo výške 179,60 Eur z a m i e t a .
III. Žalovanému sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.01.2021 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 3.838,38 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.838,38 eur od 20.3.2017 do zaplatenia tak, že od dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 4.848,48 eur je žalovaný povinný uhradiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 3.838,38 eur vo výške 9 % ročne až do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 179,60 eur a náhradu trov konania. Žalobca uzatvoril dňa 8.6.2016 so žalovaným zmluvu o úvere číslo XXXXXX, na základe ktorej žalobca (ako veriteľ) poskytol žalovanému (ako dlžníkovi) úver vo výške 1.600,00 Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 101,01 eur, v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa ustanovení zmluvy tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo podľa žalobcu vyplýva z ním priloženého prehľadu splácania. Listom zo dňa 7.3.2017 žalobca oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7, 8. Súčasne mu oznámil, že dňa 19.3.2017 sa v dôsledku nesplácania splátok stanú splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaný neuhradil v danom čase dlhované splátky, a preto sa k uvedenému dňu - 19.3.2017 všetky splátky podľa zmluvy stali splatnými. Toto oprávnenie žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s článkom 10, ods. 10.4 zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania s úhradou splátky podľa aktuálneho splátkového kalendára o viac ako 75 kalendárnych dní má veriteľ (žalobca) právo požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré by sa mali stať splatnými aj v budúcnosti a to ku dňu uvedeného v oznámení o uplatnení uvedeného práva. Celková suma dlhu žalovaného voči žalobcovi predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré
boli zosplatnené na základe uvedeného ustanovenia a predstavuje sumu 3.838,38 eur (žalovaný do dňa spísania žaloby zaplatil len sumu 1.010,10 eur). V súlade s ustanovením článku 10., ods. 10.1 a 10.2 zmluvy si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne zo sumy 3.838,38 eur od 20.3.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 4.848,48 eur si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., pričom sadzba úroku z omeškania je určená ako základná úroková sadzba ECB zvýšená o 9 percentuálnych bodov. Aktuálne platnou sadzbou je sadzba 9 % p.a. Okrem písomných upomienok bol žalovaný opakovane vyzvaný na splnenie jeho povinností, a to formou zaslania krátkych textových správ (sms správy), resp. pri telefonickom príp. osobnom kontakte. Napriek tomu zo strany žalovaného nedošlo k splneniu jeho záväzkov.
2. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 25Cb/8/2021-23 zo dňa 26.02.2021. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v lehote (dňa 06.04.2021) odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že s povinnosťou na zaplatenie peňažnej sumy uloženej platobným rozkazom nesúhlasí. Nárok žalobcu považuje za premlčaný. Išlo o spotrebiteľský vzťah a zmluvu neuzatváral na podnikateľské účely, aj keď je v nej uvedený ako fyzická osoba živnostník. Samotná hotovostná pôžička môže byť len bezúročná a bez poplatkov. Zmluva je úžernícka, zdieračská, neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že síce je zmluva uzavretá ním ako živnostníkom, ale neuzavrel zmluvu o úvere v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Financie neboli použité na živnosť. Upozornil na rozpor s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku resp. akéhokoľvek obchodu či už s fyzickou alebo právnickou osobou, a to z dôvodu, že žalobca požaduje vrátenie finančných prostriedkov o 200 % vyšších ako bola požičaná suma. Úver chcel brať a aj bral ako spotrebiteľ - fyzická osoba, nie ako podnikateľ, pre vlastnú potrebu. Tlačivo/formulár dopredu nemal k dispozícii na oboznámenie sa, vypisoval ho zamestnanec firmy žalobcu. Uviedol, že všeobecne, pokiaľ ide o formulárovú zmluvu, nie je možné v nej čokoľvek meniť, doplniť, dohodnúť inak zo strany spotrebiteľa resp. osoby, ktorá by mala alebo má potenciálny záujem zo strany klienta. Platobný rozkaz navrhol zrušiť v celom rozsahu a žalobu zamietnuť, nakoľko predmetná úverová zmluva je neplatná podľa 39a Občianskeho zákonníka, bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a nárok žalobcu považuje za premlčaný. Taktiež vyjadril nesúhlas s úrokmi z omeškania a nákladmi spojenými s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trovami. 3. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 25Cb/8/2021 - 35 zo dňa 28.04.2021 platobný rozkaz zo dňa 26.02.2021 č.k. 25Cb/8/2021 - 35 zrušil, keďže žalovaný podal proti platobnému rozkazu včas odpor s vecným odôvodnením. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2021. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že tvrdenia žalovaného odporujú obsahovým náležitostiam zmluvy, ako aj jeho reálnemu konaniu pred jej uzatvorením. Zmluva o revolvingovom úvere bola uzatvorená ako podnikateľský úver. Už zo znenia článku 1., ods. 1. Zmluvy vyplýva, že na základe zmluvy poskytuje veriteľ (žalobca) v prospech dlžníka (žalovaný) peňažné prostriedky pre účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania nesporná. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011, podľa ktorého: ,,Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.“ Podľa žalobcu obsahu predloženej Zmluvy vyplýva, že žalovaný ju uzatváral ako podnikateľský subjekt konajúci pod obchodným menom M. P., miesto podnikania/sídlo Jarná 29, Cífer 919 43, IČO: 47 996 234, zapísaný v Živnostenskom registri: Okresný úrad Trnava, reg. č. 250-35846. Z ustanovenia článku 1., ods. 1.1 Zmluvy vyplýva Veriteľ poskytne Dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...). Z ustanovenia článku 10., ods. 10.1 písm. a), c),
a f) Zmluvy (pozn. súdu: správne má byť článku 9, ods. 9.1 písm. a), c) a g) Zmluvy) vyplýva Dlžník, Spoludlžník č.1 a Spoludlžník č. 2 prehlasujú, že: a) nezatajili Veriteľovi žiadne ručiteľské záväzky ani nesplnené záväzky voči orgánom štátnej správy a samosprávy, peňažnému ústavu, súčasnému ani predchádzajúcemu zamestnávateľovi, fyzickej alebo právnickej osobe splatné ku dňu podpisu tejto Zmluvy, (...), (c) nenachádza sa v úpadku ani v insolvencii, nie je účastníkom dohôd či dojednaní, ktorých plnenie by bolo v rozpore s plnením záväzkov podľa tejto Zmluvy, (...), (f) všetky údaje uvedené v tejto Zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo (pozn. súdu: správne má byť písm. g) článku 9, ods. 9.1 Zmluvy). Podľa článku 14., ods. 14.1 písm. a), b) Zmluvy (pozn. súdu: správne má byť článku 12, ods. 12.1 písm. a), b) Zmluvy) Dlžník sa týmto Veriteľovi zaväzuje po celú dobu trvania udržiavať v platnosti všetky licencie, súhlasy, registrácie alebo schválenia (vládne či iné) nevyhnutne vyžadované v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou, podnikaním alebo majetkom Dlžníka a rovnako i uzatvorením plnením, platnosťou či vymožiteľnosťou tejto Zmluvy, nevykonať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako právnickej osoby, resp. fyzickej osoby - podnikateľa, či vyvolal spochybnenie či zánik platnosti oprávnení alebo povolení, ktoré sú potrebné pre výkon jeho činnosti alebo k tomu, aby držal, užíval a disponoval svojím majetkom. Podľa článku 14., ods. 14.2 Zmluvy (pozn. súdu: správne má byť článku 12, ods. 12.2 Zmluvy),neobmedzujúc ostatné záväzky a povinnosti Dlžníka podľa tejto zmluvy sa Dlžník zaväzuje informovať Veriteľa bez zbytočného odkladu o všetkých okolnostiach, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť Dlžníka splniť ktorýkoľvek z jeho záväzkov uvedených v tejto Zmluve alebo vplyv na platnosť i vymožiteľnosť zabezpečenia alebo ktoré môžu v konečnom dôsledku zapríčiniť alebo vyústiť v porušenie tejto Zmluvy. Žalovaný do podania svojho vyjadrenia nikdy nespochybnil, akú zmluvu uzavrel a s akým obsahom, rovnako neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v rozpore s prejavom vôle. Žalovaný písomne požiadal o poskytnutie úveru, pričom od začiatku vystupoval ako podnikateľský subjekt. V rámci údajov vyžadovaných žalobcom pre poskytnutie úveru okrem iného pripojil aj potrebné listiny na schválenie úveru, ktorými sa rovnako preukazoval ako podnikateľský subjekt, vrátane daňových priznaní, údajoch o svojej podnikateľskej činnosti, odbore podnikania, mieste podnikania a účele čerpania úveru - investičný. Súdny dvor Európskej únie pri riešení výkladu únijného práva (smernica 93/13/ EHS) vo vzťahu k tomu, aké postavenie má byť priznané osobe vystupujúcej od začiatku vo vzťahu k dodávateľovi ako podnikateľ a ktorá až následne tvrdí, že je spotrebiteľom, rozhodol takto: Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C - 464/01, vo veci A. proti Bay Wa Ag). Tento záver je pritom opakovane preberaný vrcholnými súdnymi inštanciami členských štátov EÚ, napríklad: Rovnako, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (C. SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04). Žalobca namietol oprávnenosť tvrdení žalovaného aj z dôvodu, kedy žalovaný obsah uzavretej zmluvy ani následne nespochybňoval. Správanie zmluvných strán po uzavretí zmluvy je tiež určitým dôkazom o tom, čo strany pri uzavretí zmluvy zamýšľali, s akými pohnútkami do zmluvného vzťahu vstupovali a čo jej uzavretím sledovali. Tvrdiť s odstupom času, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľský je dôkazom o zavádzaní, a to buď v čase uzatvárania zmluvy (čo nepožíva právnu ochranu, v zmysle vyššie uvedených rozhodnutí) alebo pre účely tohto konania. Zmluva ako listina je preukázateľne podpísaná. Pripojenie súhlasu na zmluvu vo forme podpisu znamená súhlas so všetkými jej ustanoveniami, počnúc správnosťou údajov v označení strán, končiac potvrdením toho, k čomu sa chce konajúca osoba zaviazať. Ustanovenie § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka jednoznačne určuje že Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Odsek 2 navyše dopĺňa, že Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich kového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Z tvrdení žalovaného nevyplýva jediný dôvod, ktorý by ho oprávňoval požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. Podpísanie zmluvy, v ktorej sú obsiahnuté ustanovenia upravujúce obsah zmluvného vzťahu, sa objektívne podľa § 35 Občianskeho zákonníka nedá vykladať inak, než že zmluvné strany s ním súhlasili. Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je o. i. zabezpečiť určitú formu právne zmluvnom vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho, čo bolo dohodnuté, teda aký bol obsah vôle a čo prejav vôle zahrňoval, ako bol urobený, atď. Z dôvodu právnej opatrnosti poukazujeme na to, že skutočnosť spočívajúca v zakomponovaní rodného čísla žalovaného nie je rozhodujúca. Uvedenie rodného čísla ako jednoznačného identifikátora je logické, pretože na území Slovenskej republiky žalovaný žiadny iný jednoznačný a nezameniteľný identifikátor nemá (v podobe IČO). Slúži len na zabezpečenie toho, aby osoba dlžníka bola vždy identifikovateľná na základe
takého údaja, ktorý je v zmysle právnej úpravy považovaný za jednoznačný, jedinečný a nesporný. Uvedenie rodného čísla však neznamená, že sa tým mení povaha zmluvného vzťahu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa žalovaný je identifikovaný označením zahraničného registra (pozn. súdu: žalovaný je v Zmluve identifikovaný údajom evidovaným v tuzemskom registri), v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Bolo by pomerne nelogické, aby sa „spotrebiteľ“ identifikoval v zmluve označením registra, v ktorom je ako podnikateľ zapísaný. Uvedený zápis, ktorý je vyznačený v zmluve, je potrebné chápať v kontexte s celým obsahom zmluvy. V kontexte uvádzaných okolností tvrdenie, že žalovaný nikdy nežiadal o úver na podnikateľské účely, pôsobí nanajvýš nevierohodne, navyše za predpokladu, kedy sám uvádza, že uviedol do obsahu žiadosti svoje údaje o forme živnosti. 5. Žalobca doručil súdu dňa 10.01.2022 ďalšie svoje vyjadrenie, v rámci ktorého poprel tvrdenia žalovaného o povahe zmluvného vzťahu a dôvodoch čerpania úveru, pretože sú v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi. V žiadosti o úver je okrem identifikačných údajov žiadateľa o úver (žalovaného) ako podnikateľského subjektu jednoznačne uvedené, že žalovaný žiadal úver na nákup materiálu a strojov - viď bod V. Nad podpisovou doložkou sa uvádza hrubo zvýraznený text vyjadrujúci potvrdenie/prehlásenie žiadateľa o úver, že úver čerpá pre svoje podnikateľské účely. Zo zmluvy o úvere vyplýva (článok I.), že dlžník (žalovaný) čerpá úver na podnikateľské účely a opätovne sa tam špecifikuje aj účel, pre ktorý o úver žiada. Žalobca poukázal na skutočnosť, že dodatočné vyhlásenia žalovaného v konaní nie je možné akceptovať ani z dôvodu aplikácie zákonných pravidiel pre výklad prejavu vôle v obchodnoprávnych vzťahoch (akcentujúc ustanovenie § 266 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Z písomne vykonaného prejavu vôle žalovaného je zrejmé, že konal ako podnikateľ, úver žiadal a čerpal pre podnikateľské účely. Dodatočné spochybňovania vlastného konania, vykonané práve v súvislosti a počas súdneho konania, je účelové a bez relevantného významu. Právny poriadok SR nepripúšťa také spätné menenie účinkov alebo dôsledkov konania. Žalovaný netvrdil nič z toho, čo uvádza teraz, v čase, keď o úver žiadal, keď úver prijal. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného o premlčaní žalovaného nároku je všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné. Z podania žalovaného nie sú zrejmé žiadne okolnosti, ktoré by umožnili posúdiť vôbec námietku premlčania. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca požaduje vrátenie finančných prostriedkov o 200 % vyšších ako bola požičaná suma, žalobca uviedol, že ide o nepravdivé tvrdenie. Žalobca poukazuje na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, aplikovaný na pomery a údaje vyplývajúce z uzavretej zmluvy o úvere, nasledovne: 4848,48 = 1600 x (1+p/100%)^4 (pozn. znak ^4 na konci zátvorky predstavuje 4. mocninu), kde 4848,48 je budúca splatená hodnota v Eur, 1600 je aktuálna hodnota v Eur, p/100 % je úroková sadzba anualizovaná (p.a.), 4 je počet rokov splácania úveru. Jednoduchou matematickou úpravou sa následne odvodí výsledok (hodnota úrokovej sadzby) p= 31,94 % (p.a.). V súvislosti s tvrdením žalovaného o neprimeranosti úroku žalobca uvádza, že hodnota úroku je primeraná povahe úveru, ktorý je úverom bez zabezpečenia vecným zabezpečením, a zohľadňuje mieru rizika nesplácania. Ide o hodnotu, ktorá je predmetom dohody a ktorá bola žalovanému známa od počiatku. Argumentácia ustanovením § 266 Obchodného zákonníka je nesprávnou, pretože uvedené ustanovenie sa týka len spôsobu výkonu práv zo zmluvného vzťahu, nie však obsahu zmluvného vzťahu a/alebo jednotlivých práv (arg. „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“). Tvrdenie o neplatnosti zmluvy o úvere v časti zmluvnej odmeny je v rozpore s § 502 Obchodného zákonníka. Ďalej poukazuje žalobca na to, že v čase uzavretia úverovej zmluvy (08.06. 2016) banky mohli poskytovať dokonca aj v rámci spotrebiteľských vzťahoch úvery za úroky vyššie, ako je úrok v prípade úveru poskytnutého žalovanému. Na túto skutočnosť poukazuje žalobca z dôvodu, že oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov bola v roku 2016 prísne regulovaná, pokiaľ ide o otázku výšky úrokov. Zohľadnenie tejto skutočnosti v tomto spore, v ktorom síce ide o obchodnoprávny vzťah, je potrebné vnímať v tom, že ak je pre regulovanú spotrebiteľskú oblasť určená ako maximálne prípustná hodnota úroku taká hodnota, ktorá prevyšuje aj úrokovú sadzbu vyplývajúcu z úverovej zmluvy uzavretej medzi sporovými stranami, potom bude neakceptovateľné, aby v oblasti bez výslovnej regulácie a všeobecne sa vyznačujúcou minimalizáciou zásahov do zmluvnej slobody a voľnosti boli za neprimerané a neprípustné považované úroky v nižšej hodnote. Spomenutá regulácia úrokov je konkretizovaná v nariadení vlády č. 87/1995 Z.z., a podľa nej (§1 ods.4, § 1a ods. 1). Úverová zmluva bola uzavretá dňa 08.06. 2016. V zmysle označených pravidiel ale maximálna hodnota úroku pri spotrebiteľskej zmluve ku dňu 08.06. 2016 mohla byť až 43,12 % ročne (2 x 21,56 %), čo je viac ako je úrok v prípade úverovej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Potom je podľa žalobcu evidentné, že žalovanými predložené údaje sú nepoužiteľné a tvrdenie žalovaného je nielen po právnej stránke nedôvodné. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom Zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX, so žiadosťou o úver zo dňa 05.06.2016, so splátkovým kalendárom ku Zmluve o úvere, s rozpisom platieb, s prehľadom splácania žalovaného, s oznámením o zosplatnení zo dňa 07.03.2017, pokusom o zmier
pred začatím súdneho konania zo dňa 13.04.2017 ako i s obsahom celého spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 7. Žalovaný počas pojednávania konaného na Okresnom súde Trnava dňa 05.04.2022 uviedol, že sú tam vyššie úroky nad 200%. Je si vedomý toho, že je dlžný peniaze a chcel by to vyrovnať, ale momentálne spláca dlh Sociálnej poisťovni. Ten vyrovná a potom môže vyrovnať - začať splácať dlh žalobcu. V ostatnom sa pridržiava doterajších vyjadrení. 8. Žalobca a žalovaný na základe žiadosti o úver podpísanej žalovaným dňa 05.06.2016 uzavreli dňa 08.06.2016 Zmluvu o úvere č. XXXXXX-XXXXX, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 1.600,00 eur do 8 pracovných dní od doručenia rovnopisu zmluvy dlžníkom veriteľovi vrátane všetkých jej príloh a dlžník sa zaviazal splatiť veriteľovi úver a zaplatiť úroky za úver v 48 mesačných splátkach vo výške 101,01 eur splatných podľa splátkového kalendára (1. splátka splatná dňa 20.07.2016, splatnosť poslednej splátky mala nastať dňa 20.06.2020). V čl.3 bod 3.1 zmluvy bola dohodnutá zmluvná odmena s tým, že dlžník sa zaväzuje za poskytnutie úveru zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a zmluvná odmena predstavuje 67,68 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. V čl.10 bod 10.1. zmluvy je uvedené, že v prípade omeškania dlžníka s úhradou splátky, je veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. V bode 10.2. zmluvy bolo dohodnuté, že ak sa stanú podľa ods. 10.4. písmeno b) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy a za každý deň omeškania. Podľa bodu 10.3. zmluvy, ak sankcie za omeškanie podľa odseku 10.1. a odseku 10.2. tejto zmluvy dosiahnu sumu rovnajúcu sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára platného v deň uzavretia tejto Zmluvy, od nasledujúceho dňa je dlžník povinný platiť veriteľovi úrok z omeškania podľa nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. Podľa bodu 10.4. zmluvy v prípade, že dlžník neuhradí ktorúkoľvek splátku podľa aktuálneho splátkového kalendára do 75 kalendárnych dní odo dňa jej splatnosti, tak veriteľ je oprávnený požadovať úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy majú stať splatnými v budúcnosti a to ku dňu uvedenému v oznámení podľa tohto ustanovenia.
9. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), tento zákonu upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 10. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 11. Podľa ustanovenia § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 12. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
14. Podľa ustanovenia § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
15. Podľa ustanovenia § 300 Obchodného zákonníka okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( § 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.
16. Podľa ustanovenia § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
17. Podľa ustanovenia § 502 odsek 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
18. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
19. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20. Podľa ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 21. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 22. Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 zákona Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
23. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
24. Podľa ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 25. Podľa ustanovenia § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. 26. Žalobca v konaní v rámci svojho písomného ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní (ktoré sa malo konať dňa 28,06.2022) doručeného súdu dňa 22.06.2022 pre prípad, že sa žalovaný na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostaví navrhol, aby súd na pojednávaní rozhodol o žalobe rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe vyhovie, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 274 CSP. Zároveň uviedol, že súhlasí s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd má za to, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu neboli splnené predpoklady v zmysle ustanovenia § 274 Civilného sporového poriadku, nevzhliadol teda splnenie podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný v konaní nebol neaktívny, bránil sa proti vydanému platobnému rozkazu odporom a zúčastnil sa aj prvého pojednávania vo veci pričom uviedol, že má problém s preberaním pošty na adrese v L. pojednávaní sa chce zúčastňovať a požiadal, v prípade že mu zásielka nebude doručená na adresu uvedenú v Registri obyvateľov SR, aby mu bola doručená prostredníctvom príslušného oddelenia policajného zboru. So zreteľom na hospodárnosť konania však súd po tom, čo dňa 23.06.2022 získal vedomosť, že žalovaný zásielku obsahujúcu predvolanie na pojednávanie neprevzal v odbernej lehote, už nepredvolával žalovaného na pojednávanie z dôvodu, že v tomto prípade by bolo potrebné nariadiť vzhľadom na krátky čas do konania nariadeného pojednávania (28.06.2022) nový termín pojednávania, ale vec prejednal, považujúc zásielku za doručenú v zmysle ustanovenia § 112 Civilného sporového poriadku, v jeho neprítomnosti (aj v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnil). Na pojednávaní nariadenom na deň 28.06.2022 súd teda spor prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného. Žalovaný sa na nariadené pojednávanie nedostavil, pričom svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil (na rozdiel od žalobcu), ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že sú splnené zákonné podmienky na vykonanie pojednávania v neprítomnosti žalovaného. 27. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne a to v časti istiny vo výške 3.838,38 eur a v časti úrokov z omeškania. Nesporným v konaní bolo, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 08.06.2016 zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť na účel výkonu jeho podnikateľskej činnosti úver vo výške 1.600,00 eur a žalovaný sa úver zaviazal splatiť v mesačných splátkach po 101,01 eur, pričom mal zaplatiť 48 splátok a zároveň sa žalovaný zaviazal zaplatiť aj úroky. Zmluva o úvere uzavretá medzi sporovými stranami obsahuje podstatné náležitosti úverovej zmluvy podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka a preto bola platne uzavretá, pričom záväzok dlžníka zaplatiť úroky neznamená, že v zmluve je potrebné výslovne dohodnúť výšku úrokov, ale postačuje iba zmluvné dojednanie, že dlžník veriteľovi úroky zaplatí. Zmluvné strany si môžu dojednať aj ďalšie podmienky ako zabezpečenie úveru, výšku úrokov, zmluvnú pokutu a podobne, čo bolo aj v tomto prípade, keď zmluvné strany špecifikovali v zmluve aj výšku úrokov a taktiež si dohodli zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti dlžníka platiť dohodnuté splátky včas. Poskytovanie úverov je predmetom podnikania žalobcu, pričom odplata za dojednanie úveru musí byť dohodnutá podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka v zmluve a to aj jej výška. Táto odplata predstavuje určitú odmenu resp. náhradu za to, že veriteľ rezervuje peňažné prostriedky a čaká, kým o ne dlžník požiada. Odplata na rozdiel od úrokov má jednorazový charakter a nie je viazaná na reálne poskytnutie úveru. Z uvedeného vyplýva, že žalobca ako veriteľ mal možnosť od žalovaného požadovať zaplatenie odplaty za dojednanie záväzku poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi peňažné prostriedky, pričom v čl. 3 bod 3.1. zmluvy o úvere nazvanom ako zmluvná odmena je uvedené, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Podľa tohto dojednania zmluvná odmena predstavuje 67,68 eur mesačne a uhrádza sa spolu so splátkou úveru ku dňu jej splatnosti podľa splátkového kalendára. Vychádzajúc z obsahu dojednania medzi zmluvnými stranami mal súd za to, že v bode 3.1. zmluvy o úvere nejde o odplatu podľa § 499 Obchodného zákonníka, ktorá má na rozdiel od úrokov jednorazový charakter, ale ide o úroky, pričom v bode 2.1. sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi úroky a následne v bode 3.1. je vlastne stanovená výška úrokov, ktorá predstavuje 67,68 eura pri výške splátky 101,01 eura. Súd ďalej považuje za nesporné, že žalovaný čerpal úver poskytnutý mu žalobcom, že žalovaný sa dostal do omeškania, pričom z porovnania žalobcom predloženého splátkového kalendára s prehľadom žalovaným uhradených splátok je zrejmé, že žalovaný poslednú úhradu vykonal dňa 02.05.2017 a to vo výške 101,01 eur. K tejto úhrade došlo až po tom, čo žalobca žalovanému zaslal Oznámenie o zosplatnení zo dňa 07.03.2017, v rámci ktorého mu oznámil, že ku dňu vyhotovenia oznámenia je v omeškaní s úhradou splátok č. 5, 6, 7, 8, pričom suma omeškaných splátok je spolu 404,04 eur a aktuálne omeškanie na najstaršej splatnej splátke je 107 dní (splatnosť splátky č. 4, ktorú žalovaný neuhradil, nastala dňa 20.11.2016, 107 dní predstavuje omeškanie s úhradou splátky v trvaní dlhšom ako tri mesiace). Medzi stranami bolo tiež nesporné, že žalovaný v zmluve vyplnil údaje ako živnostník. Sporným medzi stranami zostalo, či došlo k premlčaniu nároku uplatneného žalobcom, či bol vzťah medzi veriteľom a dlžníkom vzťahom spotrebiteľským, či žalovaný zmluvu uzavrel na podnikateľské účely, či je daná neplatnosť zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka, či jestvuje rozpor zmluvy s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku a teda má byť úver bezúročný a bez poplatkov.
28. Zo žiadosti o úver zo dňa 05.06.2016 súd zistil, že žalovaný požiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.600 eur. Žalovaný je v žiadosti označený ako živnostník obchodným menom, identifikačným číslom a miestom podnikania. Ako účel čerpania úveru je v bode V. uvedené ,,nákup materiálu a strojov“.
29. Súd prvej inštancie po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere mal za preukázané, že v predmetnom spore sa nejedná o spotrebiteľský spor. Žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy podnikal ako živnostník pod obchodným menom M. P., s IČO-m: 47 996 234 a miestom podnikania L.. Ako už bolo uvedené vyššie, v žiadosti o úver uviedol, že úver použije na nákup materiálu a strojov.
30. Z prehľadu splátok súd zistil, že žalovaný celkovo žalobcovi na úver splatil sumu 1.010,10 eur. Do omeškania sa dostal splátkou splatnou v novembri 2016.
31. Z pokusu o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 13.04.2017 je zrejmé, že žalobca žalovanému oznámil, že keďže sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru žalobcu, ktorý úver bol žalovaný povinný splácať v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára, žalobca žalovanému
doručil oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru z dôvodu omeškania a že v súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka došlo k uplatneniu tzv. straty výhody splátok dňa 19.03.2017, kedy bol žalovaný povinný uhradiť doposiaľ neuhradené splátky úveru vo výške 3.939,39 eur. Žalobca dodal, že uvedený dlh žalovaný do dňa vyhotovenia pokusu o zmier uhradil v časti 909,09 eur a zároveň vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi sumu vo výške 4.129,92 eur, inak si uplatní nároky súdnou cestou. Žalovaný v konaní nerozporoval, že mu žalobca doručil oznámenie o uplatnení práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka a nerozporoval ani tvrdenie žalobcu, že dňa 19.03.2017 sa stali splatnými všetky splátky podľa zmluvy, tieto tvrdenia žalobcu teda súd vyhodnotil ako nesporné.
32. Okresný súd Trnava dňa 25.01.2022 vyzval žalobcu, aby v lehote 10 dní od doručenia výzvy špecifikoval žalobný petit, nakoľko žalobný petit sa súdu javil ako neúplný a nezrozumiteľný, pričom následné podanie žalobcu musí obsahovať jasnú, presnú a zrozumiteľnú formuláciu návrhu (presnú a podrobnú špecifikáciu jednotlivých neuhradených splátok zakladajúcich nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedením obdobia ich splatnosti a uvedením od akého konkrétneho dňa si žalobca uplatňuje úrok z omeškania) alebo aby alternatívne v rovnakej lehote súdu oznámil, či trvá na návrhu v časti zmluvnej pokuty. Dňa 15.02.2022 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom uviedol, že žalobu upravuje tak, že zmluvnú pokutu si uplatňuje len do dňa 30.11.2020 (dátumu vyhotovenia žaloby) a úrok z omeškania odo dňa 01.12.2020. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 3.838,38 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 3.383,38 eur od 20.03.2017 do 30.11.2020, úrok z omeškania zo sumy 3.383,38 eur vo výške 9% ročne od 01.12.2020 až do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 179,60 eur. 33. Na prvom pojednávaní súd konštatoval predbežný právny názor na vec, v rámci ktorého uviedol, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah. Vzťah sa spravuje Obchodným zákonníkom, premlčacia lehota je teda 4 - ročná. Nárok premlčaný nie je. Žalobca si nárok uplatnený v žalobe uplatnil na súde dňa 20.01.2021, teda v rámci 4 - ročnej premlčacej lehoty. Súd na tomto mieste uvádza, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru došlo dňa 19.03.2017. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 20.03.2017, posledným dňom lehoty na podanie žaloby by teda bol deň 20.03.2021. Žalobca podal žalobu dňa 20.01.2021, teda k premlčaniu nedošlo. Námietka premlčania bola žalovaným uplatnená nedôvodne. Žalovaný zároveň neuviedol skutkové tvrdenia, prečo je daná neplatnosť zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka a z akého dôvodu je daný rozpor zmluvy s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku okrem tvrdenia, že medzi ním a žalobcom išlo o spotrebiteľský vzťah, čo však, ako už bolo uvedené vyššie, súd nemá za preukázané.
34. Z celkovej sumy splátok, ktorú mal žalovaný uhradiť - 4.848,48 eur teda uhradil len sumu 1.010,10 eur, čím jeho dlh voči žalobcovi predstavuje sumu 3.838,38 eur. Výška tejto sumy medzi stranami bola nesporná a súd ju má za preukázanú aj na základe vykonaného dokazovania.
35. Z obsahu zmluvy o úvere vyplýva, že žalovanému vznikla povinnosť splácať úver, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 1.600,00 eur, pričom pri zaplatení dohodnutých 48 mesačných splátok po 101,01 eura by mal celkovo zaplatiť sumu 4.848,48 eur (48 x 101,01 eur) a z dôvodu, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, vznikla mu aj povinnosť platiť zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania a to do výšky sumy rovnajúcej sa sume všetkých splátok podľa splátkového kalendára t.j. do výšky 4.848,48 eura. Súd konštatuje, že žalobca nešpecifikoval petit v smere naznačenom vo výzve súdu zo dňa 25.01.2022, keď neuviedol presnú a podrobnú špecifikáciu jednotlivých neuhradených splátok zakladajúcich nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedením obdobia ich splatnosti. Na základe vyššie uvedeného a so zreteľom na to, že tento nárok bol žalobcom uvedený len veľmi všeobecne, keď požadoval priznanie nároku na ,,zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne zo sumy 3.838,38 eur od 20.03.2017 do 30.11.2020“ (bez jej presného vyčíslenia, bez uvedenia presnej a podrobnej špecifikácie jednotlivých neuhradených splátok zakladajúcich nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedením obdobia ich splatnosti) súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. Súd navyše výpočtom zistil (1352/365 x 0,365 x 3838,38, pričom počet dní omeškania za obdobie od 20. marca 2017 do 30.11.2020 bol 1352 a ročný úrok vzťahujúci sa k zmluvnej pokute predstavoval 36,5 %), že pokiaľ ide o žalobcom požadovanú sumu zmluvnej pokuty, táto je vo výške 5.189,49 eur, čo celkom zjavne presahuje zmluvne dojednanú maximálnu výšku zmluvnej pokuty
- 4.848,48 eur. Žalobca teda neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne jeho nároku na zmluvnú pokutu v ním požadovanom rozsahu, keď nešpecifikoval (ani na výzvu súdu) presné vyčíslenie zmluvnej pokuty
a neuviedol presnú a podrobnú špecifikáciu jednotlivých neuhradených splátok zakladajúcich nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedením obdobia splatnosti daných splátok.
36. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu v časti zmluvnej pokuty zamietol. 37. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že má za to, že daný prípad by aj v prípade neexistencie vyššie špecifikovaných (bod 33. odôvodnenia tohto rozsudku) dôvodov na zamietnutie žaloby v časti zmluvnej pokuty predstavoval situáciu vhodnú na aplikáciu moderačného oprávnenia súdu v zmysle § 301 a nasl. Obchodného zákonníka a zníženie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a to tak, aby táto zodpovedala primeranosti t.j. súhrnu všetkých škôd, ktoré mohol žalobca dosiahnuť z dôvodu porušenia zaistenej povinnosti na strane žalovaného. Použitie moderačného práva je zásahom do zmluvnej voľnosti účastníkov obchodného záväzkového vzťahu. Možnosť takéhoto zásahu zákonná úprava predpokladá a upravuje. Zásah súdu do zmluvných vzťahov aplikáciou § 301 Obchodného zákonníka je postupom výnimočným a jeho použitie je namieste len v odôvodnených prípadoch, ak výška pokuty sa javí ako neprimerane vysoká (rozsudok NS SR z 24. marca 2006, sp. zn. 1Obdo V 93/2004, R8/2008). Účelom moderačného práva je umožniť súdu dodatočne po vzniku nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty znížiť zmluvnú pokutu a to predovšetkým preto, aby bolo možné odstrániť tvrdosť zákona, ale tiež preto, aby mal súd v konkrétnom prípade možnosť zabrániť celkom neadekvátnym majetkovým dôsledkom v prípade, keď by neprimerane vysoká zmluvná pokuta mohla viesť až k neprimeraným ziskom vo vzťahu k majetkovej ujme na strane oprávneného a k neprimeranému (vo vzťahu k porušenej povinnosti) hospodárskemu poškodeniu povinného subjektu. Oprávnenie súdu moderovať výšku zmluvnej pokuty sa viaže len na výšku zmluvnej pokuty, a nie na spôsob jej určenia, aj keď spôsob určenia predurčuje jej výšku. Ustanovenie § 301 neumožňuje súdu neprimerane vysokú zmluvnú pokutu celkom odpustiť. Toto ustanovenie obmedzuje súd tým, že aj keď zistí, že sú naplnené podmienky zníženia neprimerane vysokej zmluvnej pokuty, musí vždy zachovať právo veriteľa na zmluvnú pokutu vo výške škody, ktorá už vznikla. Vznik škody teda nie je podmienkou na uplatnenie moderačného práva, ale je okolnosťou limitujúcou spodnú hranicu zníženia zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej pokuty mala podľa tvrdení žalobcu (avšak bez ich konkretizácie a tiež bez preukázania jeho tvrdení) dosiahnuť maximálnu dohodnutú hranicu 4.848,48 eur. Takúto zmluvnú pokutu súd považuje za neprimerane vysokú s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti a preto by, v prípade, že by žalobu v časti zmluvnej pokuty nezamietol z dôvodu neunesenia bremena tvrdenia žalovaného ohľadom požadovanej výšky zmluvnej pokuty (keď žalobca nešpecifikoval vyčíslenie zmluvnej pokuty a neuviedol presnú a podrobnú špecifikáciu jednotlivých neuhradených splátok zakladajúcich nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty spolu s uvedením obdobia splatnosti daných splátok), použil svoje moderačné právo na zníženie uplatnenej zmluvnej pokuty. Dohodnutá zmluvná pokuta zabezpečovala plnenie povinnosti dlžníka platiť splátky úveru, ktorý bol dlžníkovi poskytnutý vo výške 1.600 eur, pričom okrem tejto istiny mal dlžník zaplatiť aj úroky, ktoré spolu s istinou predstavovali sumu 4.848,48 eur. Dlžník doposiaľ zaplatil splátkami sumu 1.010,10 eur, čo medzi stranami nebolo sporné (z prehľadu úhrad vykonaných žalovaným vyplýva, že v dňoch 18.07.2016, 16.08.2016, 02.11.2016, 30.12.2016 uhradil žalobcovi sumu 101,01 eur, dňa 30.03.2017 sumu 202,02 eur, dňa 31.03.2007 sumu 303,03 eur a dňa 02.05.2017 sumu 101,01 eur). Súd má za to, že pokiaľ by sa mala žalobcovi priznať zmluvná pokuta vyplývajúca zo zmluvy o úvere, tak by došlo k neadekvátnym majetkovým dôsledkom, pretože neprimerane vysoká zmluvná pokuta by viedla k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na strane žalobcu, a zároveň k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu žalovaného. Súd by pri rozhodovaní o možnom použití moderačného práva zobral do úvahy skutočnosť, že dlžník by okrem istiny v sume 1.600 eur mal zaplatiť aj úrok vo výške 3.248,64 eur (48 x 67,68 eur) a zmluvnú pokutu vo výške 4.848,48 eur, čo je spolu 9.697,12 eur (pri úvere v sume 1.600 eur je to viac ako 6-násobok poskytnutého úveru). Pri uhradení všetkých nárokov veriteľa v takejto výške by došlo na jednej k neprimeranému zisku vo vzťahu k majetkovej ujme na jeho strane v prípade, ak by už aj zvyšok týchto jeho nárokov nebol uspokojený a na druhej strane k neprimeranému hospodárskemu poškodeniu dlžníka vo vzťahu k porušenej povinnosti. Z uvedených dôvodov by súd pristúpil k zníženiu zmluvnej pokuty uplatnenej žalobcom, pričom pri rozsahu moderačného práva je súd limitovaný spodnou hranicou takéhoto zníženia, ktorou je podľa § 301 Obchodného zákonníka výška škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Keďže zmluvná pokuta nemôže byť nižšia ako je skutočne vzniknutá škoda do rozhodnutia súdu, tak by súd skúmal, či v tomto prípade žalobcovi do rozhodovania súdu v súvislosti so zabezpečovanou povinnosťou dlžníka vznikla nejaká škoda. Zmluvná pokuta v prejednávanej veci mala podľa zmluvy o úvere zabezpečiť riadne plnenie splátok zo strany žalovaného a zároveň aj riadne plnenie všetkých povinností žalovaného v prípade, že by došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalovaný
splátky úveru riadne neuhrádzal a došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, tak bolo povinnosťou žalobcu preukázať, aká škoda mu vznikla v súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti. Žalobca však v konaní neprodukoval žiadne dôkazy o vzniknutej škode a ani z dokladov ním predložených žiadna škoda nevyplývala. Výška zmluvnej pokuty požadovaná žalobcom niekoľkonásobne prevyšovala sumu úveru poskytnutého žalovanému. Hodnota a význam zabezpečovanej povinnosti žalovaného nie je v takej sume, aby jej nesplnenie ohrozilo výkon podnikateľskej činnosti žalobcu a bolo by nutné sankcionovať ukladaním zmluvnej pokuty. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.600 eur, za čosi nárokoval vrátenie sumy 4.848,48 eur, teda táto výsledná suma v sebe zahŕňa taký ekonomický prínos pre žalobcu, že význam zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty je zanedbateľný. Z obsahu spisu navyše nevyplýva, že by porušením povinnosti žalovaného vznikla žalobcovi akákoľvek škoda. Súd by teda postupoval podľa § 301 Obchodného zákonníka a zmluvnú pokutu ako neprimerane vysokú by znížil až do výšky škody vzniknutej žalobcovi (vo výške 0 €), fakticky by súd žalobcovi zmluvnú pokutu nepriznal. Priznanie takto určenej zmluvnej pokuty by prevýšilo právo, ktoré zabezpečuje, viedlo by k celkom neodôvodnenému prospechu žalobcu a znamenalo by neúmerne prísnu a bezdôvodnú sankciu pre žalovaného, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.
38. Žalobca si podanou žalobou taktiež uplatnil náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 179,60 eur, s čím žalovaný nesúhlasil. Súd uvádza, že žalobca nepreukázal tento nárok, v žalobe ho vôbec nešpecifikoval. Zjavne malo ísť o odmenu advokáta za pokus o zmier pred začatím súdneho konania. Je nesporné, že náklady za právne služby poskytnuté žalobcovi pred podaním žaloby na súd nie je možné uplatňovať v rámci trov konania podľa § 251 Civilného sporového poriadku a preto je možné tieto uplatniť len ako samostatný nárok, ktorý však musí byť jednoznačne preukázaný a to nielen obsahom pokusu o zmier, ale aj jeho doručením protistrane prípadne aspoň dokladom, že tento pokus o zmier bol daný na poštovú prepravu. Žalobca však tieto skutočnosti nepreukázal a preto súd uvedený nárok nemohol považovať za dôvodne uplatnený a na základe toho aj v tejto časti žalobu zamietol.
39. Okrem istiny priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania zo sumy 3.838,38 eur vo výške 9 % ročne od 01.12.2020 do zaplatenia s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., keďže žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zvyšku pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a jeho povinnosťou je teda zaplatiť aj úroky z omeškania. Žalobca však žiadal priznať úroky z omeškania až odo dňa 01.12.2020, pričom v tomto smere špecifikoval žalobný petit podaním doručeným súdu dňa 15.02.2020. Pokiaľ ide o počiatok platenia úrokov z omeškania, tak súd vychádzal z návrhu žalobcu doručeného súdu dňa 15.02.2022.
40. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku je lehota na plnenie 3 dni od právoplatnosti rozsudku, avšak súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu prípadne povoliť plnenie v splátkach. Z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní konanom dňa 05.04.2022 vyplynulo, že spláca dlh Sociálnej poisťovni a že po jeho uhradení chce začať splácať aj dlh žalobcu. Prejavil teda záujem uhrádzať dlžnú sumu žalobcovi v splátkach. Tvrdenia žalovaného o splácaní dlhu Sociálnej poisťovni žalobca nijako nerozporoval. Žalobca nenamietal ani proti žalovaným prejavenému záujmu splácať dlh v splátkach. S poukazom na vyššie uvedené povolil súd žalovanému uhradiť žalovanú sumu (3.838,38 + 564,08, čo je spolu 4.402,46 eur v pravidelných mesačných splátkach (ktoré bude žalobcovi uhrádzať počas 3 rokov, teda 36. mesiacov) vo výške 123 eur (pričom posledná - 36. splátka sa bude rovnať rozdielu medzi sumou 4.402,46 eur a celkovou sumou žalovaným uhradených splátok v počte 35. po 123 eur, teda rozdielu medzi 4.402,46 eur a 4.305,00 eur), pričom mesačná splátka vo výške 123 eur nebude mať negatívny dopad na ďalšie podnikanie žalobcu. Z dôvodu právnej istoty žalobcu a zabezpečenia platobnej disciplíny žalovaného súd súčasne určil, že nesplnenie niektorej splátky v lehote splatnosti bude mať za následok zosplatnenie celej dlžnej sumy.
41. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
43. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
45. Podľa Čl. 4 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
46. Podľa Čl. 4 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Keďže súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.838,38 eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.838,38 eur od 01.12.2020 do zaplatenia (564,08 eur) a žalobu zamietol v časti zmluvnej pokuty 5.189,49 eur a v časti náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 179,60 eur, priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 10 %, keď hrubý úspech žalovaného bol 55 % (5.189,49 + 179,60 = 5.369,09 eur/9.771,55 eur) a hrubý úspech žalobcu 45 % (3.838,38+564,08= 4.402,46 eur/9.771,55 eur) a tým daný prevažný čistý úspech žalovaného v rozsahu 10 % a teda žalovaný má právo na náhradu účelne vynaložených trov práve v tomto rozsahu. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (v konaní právne zastúpený nebol, náklady na cestovné mu nevznikli, nárok na náhradu trov konania si neuplatnil), pričom takúto situáciu Civilný sporový poriadok neupravuje, súd žalovanému vo výroku III. s poukazom na princíp racionálneho zákonodarcu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
48. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).