Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/349/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu D. K., T.. XX.X.XXXX, H. Š. XX, XXX XX C., B. G., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovaným I. Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., Nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, II. Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 3.10.2014 voči žalovanému v 1. rade domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 549,07 eura a určenia neprijateľnej podmienky v Článku V. Vyhlásenie klienta bod 10. v znení. „Podpisom tejto Žiadosti udeľujem výslovný a dobrovoľný súhlas Banke, aby údaje a informácie, podľa predchádzajúceho bodu, ktoré získala od SBCB, poskytla Správcovi. Tento súhlas udeľujem aj

pre prípad, že nedôjde k uzavretiu Zmluvy a to za účelom ohodnotenia mojej bonity, ako žiadateľa o vydanie Karty a schopnosti splácať záväzky. Súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke a Správcovi“.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 16.6.2008 požiadal žalovaného v 1. rade o aktiváciu Autokarty, žalovaný v 1. rade mu následne dňa 16.7.2008 v bode II. schválil úverový rámec vo výške 21.000,- Sk (697,07 eura) so štandardnou mesačnou splátkou 700,- Sk (23,24 eura) pod č. zmluvy XXXXXXXXX. Na predmetnej pôžičkovej karte mu bol niekoľkokrát zo strany žalovaného v 1. rade navyšovaný úverový rámec aj s navyšovaním výšky minimálnej mesačnej splátky. Z predmetnej Autokarty za celu dobu - t.j. od 7/2008 do konca júna 2014 vyčerpal 1.787,91 eura a poukázal úhrady vo výške 2.336,98 eura. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným 1. rade, dodávateľom finančnej služby. Zákon výslovne upravuje, že ročná úroková sadzba má byť

upravená v zmluve a úroky, ktoré nie sú upravené v zmluve, nie je možné žiadať (§ 4 ods. 5 Zákona 258/2001 Z.z. platného v čase uzavretia zmluvy). Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä: g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predložená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania takéto náležitosť neobsahuje. Žalovaný v 1. rade si uplatnil aj administratívny poplatok za správu rizikovej pohľadávky. Žalobca považuje uvedený poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože predstavuje neprimeranú kompenzáciu za porušenie záväzku spotrebiteľa. Žalovaný v 1. rade sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 549,07 eura, ktorú prijal bez právneho dôvodu a ktorú musí vydať. O skutočnosti, že sa žalovaný v 1. rade na jeho úkor bezdôvodne obohatil dozvedel od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v mesiaci august 2014, ktoré má k dispozícii rozhodnutia súdov, kde bolo súdom konštatované, že takéto zmluvy žalovaného sú bezúročné a bez poplatkov. Predmetná zmluva o úvere obsahuje aj neprijateľné zmluvné podmienky a to napr. článok V. Vyhlásenie klienta, bod 10. Dôvod neprijateľnosti je ten, že ide o neprimeraný zásah do osobnostnej sféry spotrebiteľa.

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení namietal pasívnu vecnú legitimáciu, pretože nie je priamym účastníkom právnych vzťahov medzi žalobcom ako dlžníkom a veriteľom založeným zmluvou.

4. V priebehu konania navrhol žalobca, aby súd pripustil na strane žalovaného ďalšieho účastníka a to spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s.. Súd uznesením pripustil, aby do konania ako žalovaný v 2. rade vstúpila spoločnosť Všeobecná úverová banka a.s..

5. Žalovaný v 2. rade k podanej žalobe uviedol, že Zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s príslušnými právnymi predpismi a obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. Vo svojom

vyjadrení popísal postup uzavretia zmluvy, kde klient majúci záujem o poskytnutie bankového produktu/ služby kontaktuje spoločnosť, pričom podľa jeho predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument

- žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty (ďalej len „žiadosť“); ak má potenciálny klient do žiadosti pripravenej podľa prvotného kontaktu vpísať ešte ďalšie údaje, žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j. akési vyzvanie potenciálneho klienta zo strany spoločnosti na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie ďalších nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré údaje spoločnosť posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo neschváli. Žiadosť je následne po prvotnom kontakte s (potenciálnym) klientom spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi zaslaná na adresu (potenciálneho) klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním spoločnosti v seriózny prístup, je celú zmluvnú dokumentáciu si nakoniec prečítať (naštudovať) a v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť podpísať a zaslať späť spoločnosti na posúdenie a dopodpisovanie. Oboma stranami dopodpisovaná zmluva o úvere je však po právnej stránke tvorená nielen žiadosťou, ale aj Obchodnými podmienkami, Cenníkom, ktoré sú právnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok (ďalej aj „komponenty zmluvy o úvere“) - viď napr. poslednú vetu v žiadosti nad podpismi zmluvných strán, v zmysle ktorej: „OP, Cenník sú súčasťou tejto Žiadosti/Zmluvy“. Takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných listinách, je v praktickom živote veľmi bežná, ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych vzťahoch (a to ani medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, pričom by sa dalo uvažovať aj nad tým, že takýto spôsob kontraktácie prevažuje). Uvedené bolo už v minulosti potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27.03.2008, sp. zn. XX X. XXXX/XXXX, v zmysle ktorého: „Princip, že text psaný pod podpisem nereprezentuje relevantní projev vůle osoby, která se podepsala, se podle soudní praxe (srov. odůvodnění rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 27. 4. 2005, sp. zn. 30 Cdo 1190/2004, uveřejněného ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2006, sešit 3, pod č. 25) i odborné literatury (srov. Eliáš, K.: Právní úkony na soukromých listinách se zvláštním zřetelem k jejich podepisování, Ad Notám 1996, č. 3, s. 58) vztahuje bezvýjimečné pouze k některým úkonům - typicky k závěti. Ohledné jiných soukromých listin nevládnou požadavky tak rigorózní, neboť je třeba dát přednost vážně míněnému a obsahové nezávadnému projevu vůle před bezúčelnými formalitami; např. součástí písemné uzavřené smlouvy

se stávají i ty listiny, označené v rámci smluvních ujednání za součást smluvního textu, ačkoli nebyly podepsány (srov. Eliáš, K: op. cit. s. 59). Rovněž dle judikatury Ústavního soudu základním principem výkladu smluv (právních úkonu) je priorita výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy, před takovým výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá, jsou-li možné oba výklady; je tak vyjádřen a podporován princip autonomie smluvních straň a povaha soukromého práva (srov. např. nález Ústavního soudu ze dne 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/03). Od uvedeného názoru se dovolací soud neodklonil ani v rozsudku ze dne 15. 2. 2007, sp. zn. XX X. XXX/XXXX, a nemá důvod se od něj odklonit ani v projednávané věci.“ Okrem toho, právna previazanosť komponentov zmluvy o úvere, ktoré zmluvu o úvere tvoria, plynie napr. i priamo zo zákona, a to zo zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o platobnom styku“) - zmluva o úvere je totiž zároveň aj zmluvou o vydaní a používaní elektronického platobného prostriedku v zmysle tohto zákona, ktorej právnou súčasťou sú v zmysle § 23 ods. 3 zákona o platobnom styku vyslovene aj obchodné podmienky.

6. K obligatórnym náležitostiam uviedol, že názor žalobcu o rozčlení výšky, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je príliš formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potreby zmluvného vzťahu a v tomto prípade je navyše predmetom zmluvy o úvere revolvingový úver uzavretý na dobu neurčitú, ktorého hodnota (ako i prípadná hodnota jednotlivých splátok v budúcnosti po opakovanom čerpaní úveru) je závislá primáme od spôsobu, frekvencie a výšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu žalovaný v 2. rade a pravdepodobne ani žalobca nevie určiť ani odhadnúť. Takýto žalobcom podávaný výklad príslušných ustanovení zákona je navyše v úplnom rozpore s nutnosťou vykladať vnútroštátne normy eurokonformným spôsobom. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica 2008/48“) vyžaduje jedine uvedenie celkových splátok úveru v zmluve o úvere; nevyžaduje ich osobitné rozčlenenie na ich jednotlivé zložky. Členské štáty nesmú za účelom zachovania vnútorného trhu zakotviť prísnejšie pravidlá, pretože smernica stanovuje úplnú harmonizáciu. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť tak v tomto prípade ide o zmluvu uzavretú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je revolvingový úver, t.j. svojou povahou neustále dopĺňaný a čerpaný úver. Je zrejmé, že údaj o konečnej splatnosti je v tomto prípade vopred nedosiahnuteľný, nakoľko jeho hodnota je závislá primáme od spôsobu, frekvencie a výšky čerpania a splácania úverových prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu spoločnosť nevie určiť ani odhadnúť. Článok X., bod 58 Obchodných podmienok jasne deklaruje, že „zmluva, ktorej súčasťou sú tieto Obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú a zaniká dohodou zmluvných strán, výpoveďou jednej z nich alebo zrušením kartového účtu“. K úrokovej sadzbe uviedol, že Obchodné podmienky a Cenník sú súčasťou úverovej zmluvy. Výška úrokovej sadzby predstavuje 23,76 % p.a.. 1,98 % n.m., čo vyplýva z z Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. Navyše výška aktuálnej mesačnej úrokovej sadzby je prehľadne uvedená aj v indikatívnom výpočte RPMN, ktorý sa nachádza priamo v zmluve, pod podpisom splnomocneného zástupcu spoločnosti. K RPMN uviedol, že pre povahu revolvingu konkrétny výpočet RPMN nie je možné vykonať v čase kontraktácie zmluvného vzťahu, nakoľko je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie spoločnosť nepozná. Spoločnosť mohla žalobcovi poskytnúť len indikatívny výpočet. Neskoršie znenie zákona než to, ktoré sa vzťahovalo na prejednávaný prípad, už počítalo s eventualitou objektívnej nemožnosti poznania hodnôt vstupných premenných pre výpočet RPMN pri revolvingovom úvere/kreditných kartách - viď napr. vyhlášku Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere; vo vysvetlivkách v položke 3C je uvedené: „Uvádza sa hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN sa riadok nevypĺňa“. Správnosť postupu, kedy sa v prípade revolvingových úverov uvádza indikatívny výpočet RPMN, je v súčasnosti potvrdená aj rozhodovacou praxou slovenských súdov, podľa ktorej nie je potrebné, a ani dosť dobre možné, uvádzať RPMN ako konkrétny údaj - napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. XCo XX/XXXX, „RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom. Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky

úveru a úroky s poplatkami“ Krajský súd v Prešove ďalej uvádza, že „revolvingový úver je však typický tým. že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu....“: rovnako aj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.12.2013, sp. zn. XCo/XX/XXXX, podľa ktorého: „Neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter revolvingového úveru nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov, v zmluve o revolvingovom úvere je možné uviesť akúsi ..vzorovú“ RPMN, ktorá by bola vypočítaná podľa „ideálnych podmienok....“. V zmysle vyhlášky Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo vysvetlivkách v položke 3D je uvedené: „Uvádza sa priemerná hodnota RPMN pre podobný spotrebiteľský úver alebo priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty platná ku dňu poskytnutia formulára spotrebiteľovi, ktorá je uverejnená podľa S 7a ods. 2 zákona.“

7. K neprijateľnej zmluvnej podmienke uviedol, že je bežnou praxou zisťovanie si platobnej schopnosti žiadateľa o poskytnutie úveru a takisto je bežnou praxou si tieto údaje navzájom, pri zachovaní právnych predpisov, vymieňať a sprístupňovať. Takýto postup poskytovateľov úverov je rešpektovaný vo všetkých oblastiach práva a je odôvodňovaný práve povahou daného odvetvia. Poukázal na aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XXX/XXXX, ktorý sa zaoberal obdobnou vecou a judikoval, že „Vzhľadom na uzatvorenie úverovej zmluvy podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby dodávateľ mal po istú dobu oprávnenie uchovať osobné údaje klienta, pričom toto ustanovenie je v plnom súlade s ochranou osobných údajov a pokiaľ ide o dĺžku tejto lehoty, ide o štandardnú dĺžku v bankovom sektore, ktorá bola stanovená na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti a to aj pre účely spolupráce s inými peňažnými inštitútmi a to najmú s vedľajším účastníkom alebo aj centrom pre registráciu neplatičov, teda výslovne pre plnenie svojich úloh ako peňažného ústavu. Aj v zmysle ust. § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočka zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov. Tieto informácie banka je povinná utajovať a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a tretím osobám tieto informácie môže poskytnutú len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo v pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám podľa názoru súdu nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta.“ K obdobnému názoru dospel aj Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. XXCo XX/XXXX. Akceptovanie uvedenej námietky žalobcu by znamenalo neprimeraný a ničím neodôvodnený zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného v 2. rade.

8. Nakoniec žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania všetkých (údajných) nárokov žalobcu (jednotlivé platby vykonané žalobcom) datované pred dátumom 27.01.2012.

9. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to : Žiadosťou o aktiváciu autokarty na č.l. 5, výpisom z autokarty na č.l. 6-16, potvrdením o zrealizovaní transakcie na č.l. 17-19, vyjadrením žalovaného v 1. rade na č.l. 25-26, vyjadrením žalovaného v 2. rade na č.l. 54-62, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet na č.l. 65, Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet na č.l. 66-68, cenníkom VÚB a.s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s. na č.l. 69-78 a zistil tento skutkový stav:

10. Zo žiadosti o aktiváciu Autokarty vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného v 2. rade o aktiváciu karty, pričom mu bol žalovaným v 2. rade schválený úverový rámec 21.000,- (697,07 eura), mesačnou splátkou: 700,- Sk (23,24 eura). Prijatím žiadosti a schválením žiadosti zo strany Banky sa žiadosť stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., vydávanej v spolupráci s Consumer Finance Holding. (ďalej len ako „Zmluva“). Podľa Zmluvy účinnosť je viazaná na splnenie odkladacích podmienok, ktorými sú vydanie Potvrdzujúceho listu a doručenie PIN kódu klientovi. Obchodné podmienky s cenník.

11. V zmluve sa pod podpismi nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Podľa výpisov z Autokarty žalobca júla 2008 do konca júna 2014 vyčerpal 1.787,91 eura a poukázal úhrady vo výške 2.336,98 eura.

13. Podľa Článku V. Vyhlásenie klienta bod 10.. „Podpisom tejto Žiadosti udeľujem výslovný a dobrovoľný súhlas Banke, aby údaje a informácie, podľa predchádzajúceho bodu, ktoré získala od SBCB, poskytla Správcovi. Tento súhlas udeľujem aj pre prípad, že nedôjde k uzavretiu Zmluvy a to za účelom ohodnotenia mojej bonity, ako žiadateľa o vydanie Karty a schopnosti splácať záväzky. Súhlas udeľujem na dobu trvania záväzkového vzťahu a na dobu 10 rokov od zániku tohto záväzkového vzťahu. Som oprávnený odvolať svoj súhlas najskôr po jednom roku od zániku predmetného záväzkového vzťahu alebo od udelenia súhlasu pre prípad, že Zmluva nevznikne, a to písomným oznámením doručeným Banke a Správcovi“

14. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

15. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „Občianske zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ako „ZoSÚ“), zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. Kreditnou kartou na účely tohto zákona sa rozumie platobná karta, ktorá umožňuje dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky úverového limitu povoleného veriteľom a dohodnutého s dlžníkom.

20. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

21. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

23. Podľa nálezu Ústavného súdu SR č. 122/2012 z 3.10.2012: „z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, ako sa domáhajú. Zásada viazanosti súdu petitom bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než akého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než akým bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Nie je porušením ne - ultra petitum, ak súd formulačne upraví petit návrhu vo výrokovej časti rozhodnutia, keď návrhu žalobcu vyhovuje. Súd musí výrokovú časť rozhodnutia formulovať tak, aby bola jasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná“

24. Pánom sporu - „dominus litis“ je žalobca. Len on mal právo disponovať žalobou a len on má dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení v žalobe. Žalobcu viazala povinnosť produkovať a preukázať všetky tvrdenia už v žalobe, teda už v prvom úkone, ktorý mu patril. Súd je žalobou, predmetom sporu viazaný, nemôže ho prekročiť a z vlastnej iniciatívy prispôsobovať tvrdený skutkový stav výsledkom dokazovania. Tým by došlo k narušeniu ústavnej zásady rovnosti strán.

25. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného v 1. rade vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 549,07 eura a voči žalovaným (po pripustení žalovaného v 2. rade) určenia neprijateľnej podmienky v zmluve č. XXXXXXXXXX Článok V. Vyhlásenie klienta bod. 10. Žalobca napriek tomu, že navrhol, aby do konania pristúpil žalovaný v 2. rade, svoju žalobu neupravil, naďalej požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia iba voči žalovanému v 1. rade. Súd je podanou žalobou viazaný, a preto pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie rozhodoval iba voči žalovanému v 1. rade.

26. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

27. Na základe vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v 1. rade a určenia neprijateľnej podmienky nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zmluva, od ktorej žalobca uplatňuje vydanie bezdôvodné obohatenie, bola

uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, pričom žalovaný 1. rade žalovaného v 2. rade zastupoval. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva zo žiadosti a schválenia žiadosti, kde návrh a schválenie žiadosti za VÚB, a.s., na základe plnomocenstva podpísal žalovaný v 1. rade. Z uvedeného je teda nepochybné, že žalovaný v 1. rade nebol stranou Zmluvy a teda v tomto vzťahu žiadnom prípade nevystupoval ako účastník, ktorému by z neho vyplývali akékoľvek práva a povinnosti voči žalobkyni. Inými slovami žalovanému v 1. rade v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalovaný zasielal žalobcovi výpisy z Autokarty. Nakoľko v danom prípade žalovaný v 1. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti súd žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie voči nemu zamietol.

28. Pokiaľ ide o žalobu voči žalovanému v 2. rade o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky v Článku V. Vyhlásenie klienta bod. 10 Žiadosti tak súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného v 2. rade a zmluvnú podmienku nevyhodnotil za neprijateľnú. V tejto súvislosti súd, rovnako ako žalovaný v 2. rade, poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.7.2013, sp. zn. XXC/XXX/ XXXX, ktorý vo svojom rozhodnutí posúdil obdobnú zmluvnú podmienku, a ktorý uviedol: „Vzhľadom na uzatvorenie úverovej zmluvy podľa názoru súdu je nevyhnutné, aby dodávateľ mal po istú dobu oprávnenie uchovať osobné údaje klienta, pričom toto ustanovenie je v plnom súlade s ochranou osobných údajov a pokiaľ ide o dĺžku tejto lehoty, ide o štandardnú dĺžku v bankovom sektore, ktorá bola stanovená na základe dlhodobej skúsenosti v danej oblasti a to aj pre účely spolupráce s inými peňažnými inštitútmi a to najmú s vedľajším účastníkom alebo aj centrom pre registráciu neplatičov, teda výslovne pre plnenie svojich úloh ako peňažného ústavu. Aj v zmysle ust. § 91 zák. č. 483/2001 Zákona o bankách predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady o záležitostiach týkajúcich sa klienta banky alebo klienta pobočka zahraničnej banky, ktoré nie sú verejne prístupné a to najmä informácie o obchodoch, stavoch na účtoch a stavov vkladov. Tieto informácie banka je povinná utajovať

a chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, zničením, stratou alebo odcudzením a tretím osobám tieto informácie môže poskytnutú len s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutého klienta alebo na jeho písomný pokyn a účely a za ďalších podmienok uvedených v tomto súhlase alebo v pokyne, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného dôvodu legálne vyžiadanie súhlasu na poskytnutie informácie tvoriacich bankové tajomstvo tretím osobám podľa názoru súdu nemôže byť neprijateľnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ak iný právny predpis, konkrétne zákon o bankách takýto postup banky umožňuje za predpokladu, že nedôjde k porušeniu bankového tajomstva subsumujúceho zároveň aj ochranu osobných údajov klienta“. Súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalobca neprijateľnosť odvodzuje od tohto, že súhlas sa udeľuje aj vtedy ak nedôjde k uzavretiu zmluvy, tak aj vzhľadom na uzavretie Zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade tento dôvod vyhlásenia neprijateľnej podmienky neobstojí.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobcu aj voči žalovanému v 2. rade zamietol.

30. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v 1. rade bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Súd v danom prípade nezistil žiadny dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal Žalovaný v 1. rade už pri vyjadrení k žalobe namietal pasívnu vecnú legitimáciu, pričom žalobca na podanej žalobe naďalej trval. Ak žalobca aj napriek doručenému vyjadreniu na podanej žalobe, musí znášať riziko možnosti neúspešnosti, aj riziko náhrady trov konania, ktoré súvisia v neúspešným uplatňovaním práva.

31. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP. Žalovaný v 2. rade bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v danom prípade nezistil žiadnu okolnosť hodnú osobitného zreteľa, pre ktorú by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).