Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/986/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobcov : A/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, B/ H. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Evou Háberovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Zvolen, Trhová 1, proti žalovaným: I/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. XX, právne zastúpenej JUDr. Annou Poničanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Dudince, Merovská č. 274, II/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., R. XXX, III/ N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, IV/ B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. - N., W. XXX, Va/ A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. A. XXX, Vb/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., E. XXXX/XX, Vc/ I. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, VI/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. N. 1, VII/ N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., Y. N. 1, žalovaní II/ - Vc/ zastúpení žalovanou I/ G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. XX, v konaní o určenie veci patriacej do dedičstva po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, o odvolaní žalobcu B/ proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/104/2014-525 zo dňa 12. 06. 2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/104/2014-544 zo dňa 14. 10. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e . Žalovaná I/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi B/ v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcov A/ a B/, ktorí sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti v návrhu špecifikované patria do dedičstva po poručiteľovi G. Z.. Zdôraznil, že po zrušení jeho prvého rozsudku zo dňa 05. 12. 2007 (č. k. 12C/103/2000-257), ako aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/49/2008 -290 zo dňa 24. 06. 2008 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 13Co/49/2008-391 zo dňa 16. 12. 2010, rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/167/2012 - 416 zo dňa 28. 08. 2013, bol viazaný právnym názorom tak Najvyššieho súdu SR, ako aj krajského súdu o vecnej legitimácii v konaní. Opätovne okresný súd vypočul žalobcov a určil im lehotu na úpravu okruhu účastníkov na strane žalobcov, ako aj na strane žalovaných, ktorí okruh účastníkov neupravili napriek tomu, že žalobca B/ mal právne zastúpenie. Aplikujúc ust. § 91 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte „O. s. p.“) umožnil žalobcom opätovne vyjadriť sa k veci a uložil im lehotu na upresnenie okruhu účastníkov konania, čo však neučinili. Následne tak z obsahu spisu pre okresný súd vyplynulo, že naposledy sa viedlo dedičské konanie po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel XX.XX.XXXX na bývalom Štátnom notárstve vo Zvolene (spisová značka D 863/68) a z tohto spisu mal za preukázané, že ako dedičia zo zákona prichádzali do úvahy okrem žalobcov a žalovaných aj ďalší dedičia. Opakovane poukázal na to, že podľa súčasnej právnej úpravy, ale tiež podľa právnej úpravy v čase prejednania dedičstva po poručiteľovi G. Z. bolo možné riešiť spor o existenciu vlastníctva medzi poručiteľom a inou osobou. Je na dedičoch, aby v inom sporovom súdnom konaní začatom na návrh dedičov, vysúdili

nimi tvrdené spoluvlastníctvo poručiteľa. Na vyriešenie otázky vlastníckeho práva poručiteľa k veci ide o sporové súdne konanie, ktoré sa dotýka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov podľa § 91 ods. 2 O. s. p.. Účastníkmi sporového konania potom musia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. Inak nemôže sporový súd vyhovieť návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. Keďže v dedičskej veci po poručiteľovi G. Z. boli zistení viacerí dedičia, všetci mali byť účastníkmi konania, v prípade ich smrti ich právni nástupcovia, či už na strane žalobcov, alebo žalovaných. Keďže účastníkmi konania neboli všetci dedičia ako nerozluční spoločníci, návrh v celom rozsahu zamietol. 2. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. 3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca B/. Uviedol, že hoci bol zo strany svojej právnej zástupkyne upozornený a poučený o tom, a na to, že návrh je potrebné z jeho strany pre ďalšie pokračovanie v konaní upraviť v časti okruhu účastníkov konania, neurobil tak, nakoľko dedičov nepozná a ani nemá možnosť a záujem zisťovať, kto nimi vlastne je, a kde sa títo nachádzajú. Uvedené oznámil podaním zo dňa 03. 03. 2015 aj súdu. Napriek tomu žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie ukončil s tým, že vezme do úvahy rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/391/88 zo dňa 10. 01. 1989 a konanie ukončí tak, že jeho návrhu vyhovie v celom rozsahu, „aby sa mu jeho majetok vrátil späť.“ Namietal ďalej uloženú mu povinnosť rozhodnutím okresného súdu, a to nahradiť trovy konania. Žiadal o zváženie tejto náhrady, nakoľko už celé roky sa snaží domôcť svojich práv, žije len zo starobného dôchodku, ktorý mu nepostačuje ani na úhradu tých najzákladnejších životných potrieb. 4. Žalovaná I/ k odvolaniu žalobcu B/ v písomnom vyjadrení uviedla, že rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne a spravodlivé. Poslednému rozhodnutiu okresného súdu predchádzali pojednávania, na ktorých mali obe strany sporu možnosť vyjadriť sa k právnemu posúdeniu veci. Okrem iného poukázal najmä na to, že v sporovom súdnom konaní sa vyriešenie otázky vlastníckeho práva poručiteľa k veci dotýka spoločných práv všetkých dedičov, ktorí majú postavenie nerozlučných spoločníkov. Žalobcovia mali možnosť doplniť ďalších účastníkov konania z ich strany. Naviac, sám žalobca B/ uznal, že bol poučený a upozornený na úpravu okruhu účastníkov, čo neurobil len z toho dôvodu, že ich nepozná a nemá záujem zisťovať, kto nimi sú a kde sa títo nachádzajú. Uvedené však nič nemení na tom, že okruh účastníkov tohto konania nie je v súlade so zákonom a žalobca B/ nechce akceptovať ani tú skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 12C 138/89-17 dňa 01. 12. 1989 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľky K. Z. a odporcu (K. V.) k nehnuteľnosti vedenej v PK vložke X. Žalovanípre k. ú. Z., parc. č. 312- záhrada intravilán o výmere 359 m2. Trvá na tom, aby žalovaným žalobca nahradil trovy konania tak, ako o tom rozhodol okresný súd a zároveň si uplatnila i trovy konania odvolacieho. 5. Žalovaní II/ až Vc/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu B/ uviedli, že rozsudok okresného súdu považujú za správny a spravodlivý. Naopak, odvolanie žalobcu B/ považujú za nedôvodné a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil vrátane jeho rozhodnutia o náhrade trov konania. 6. Okresný súd uznesením č. k. 8C/104/2014 - 544 zo dňa 14. 10. 2015 opravil formou opravného uznesenia rozsudok okresného súdu zo dňa 12. 06. 2015 uvedením správneho dňa vyhlásenia tohto rozsudku, ako aj uvedením správneho sídla právnej zástupkyne žalovanej I/ a označenia zástupkyne žalovaných II/ až Vc/ žalovanou I/ s tým, že v ostatných častiach zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. 7. Okresný súd vydal napadnutý rozsudok dňa 12. 06. 2015 s tým, že vec bola predložená odvolaciemu súdu dňa 20. 11. 2015. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 § 470 však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 8. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 a § 470 ods. 2 odvolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 , rešpektuje ale procesný účinok tých odvolaní, ktoré boli podané do 30. 6. 2016, a ktorý účinok zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (viď § 470 ods. 2 . V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej (od 1. júla 2016) účinnej právnej úpravy o odvolaní a odvolacom konaní sa v prípade týchto odvolaní nemôžu uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď. tiež závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 36/1995).

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , prejednal odvolanie žalobcu B/ a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. 10. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo žalobcu B na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010). 11. Žalobcovia žiadali určiť, že do dedičstva po nebohom Štefanovi Z. (ich otcovi), patria nehnuteľnosti vedené Obvodným úradom v XX. Dedičské- katastrálny odbor na LV XXXX pre k. ú. Z., parc. č. XXX - zastavaný plocha 40 m2, parc. č. XXX - zastavaná plocha 24 m2, parc. č. XXX - orná pôda 226 m2, a to v 1/4-ine. Prvé, teda základné konanie po poručiteľovi G. Z., ktorý zomrel XX. XX. XXXX sa viedlo na bývalom Štátnom notárstve vo Zvolene pod sp. zn. D 863/68 (č. l. 5 spisu). V dedičskom konaní, ako dedičia zo zákona, boli zistené aj ďalšie osoby, nie len žalobcovia a žalovaní v prejednávanej veci. 12. Dedičské konanie je tzv. ,,nesporové konanie“. Nemožno v ňom riešiť spor o existenciu vlastníctva medzi poručiteľom a inou osobou. Ak takýto spor nastane, je na dedičoch, aby v inom (sporovom) súdnom konaní začatom na návrh dedičov vysúdili nimi tvrdené (spolu)vlastníctvo poručiteľa. Uvedené ale tiež znamená, že v sporovom súdnom konaní sa vyriešenie otázky vlastníckeho práva poručiteľa k veci dotýka spoločných práv všetkých dedičov (účastníkov konania), ktorý majú postavenie nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O. s. p.). Účastníkmi sporového konania potom musia byť všetci nerozluční spoločníci buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Inak nemôže vyhovieť sporový súd návrhu pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a tento musí zamietnuť. 13. Z rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene v dedičskej veci po nebohom G. Z. vyplynulo, že dedičmi zo zákona bola nielen manželka poručiteľa H. Z., nar. XX. XX. XXXX, ale i K. Z., nar. XX. XX. XXXX, A. J., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, G. Z., nar. XX. XX. XXXX, N. C., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, N. Z., nar. XX. XX. XXXX, K. N., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, I. I., rod. Z., nar. XX. XX. XXXX, I. Z., nar. XX. XX. XXXX, ako aj maloletý H. Z., nar. XX. XX. XXXX, maloletá P. C., nar. XX. XX. XXXX a maloletá H. C., nar. XX. XX. XXXX. Ak potom v dedičskej veci po poručiteľovi G. Z. boli zistení viacerí dedičia, všetci títo mali byť stranami sporu, ak zomreli, ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Žalobcovia boli opakovane vyzvaní a boli aj právne poučení o úprave okruhu strán sporu, až do rozhodnutia okresného súdu, ktoré bolo napadnuté odvolaním žalobcu B), k úprave okruhu strán sporu nedošlo. Uvedené potvrdzuje sám žalobca B), ktorý v odvolaní uznal, že nevie, kto súd ďalší dedičia v tejto veci, kde sa nachádzajú a nemá záujem ani uvedené zisťovať, prípadne doplniť. 14. Z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 167/2012-416 zo dňa 28. 08. 2013 vyplynulo len toľko, že pokiaľ odvolací súd vyslovil svoj právny záver o nedostatku vecnej legitimácie až vo svojom rozhodnutí, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil, nemali možnosť žalobcovia zaujímať k skutočnostiam odôvodňujúcim iný právny záver odvolacieho súdu stanoviska, navrhovať dôkazy na ich vyvrátenie alebo spochybnenie a vyjadrovať sa aj k ich právnej relevantnosti vo vzťahu k predmetu konania. K zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým bol potvrdený rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd návrh žalobcov zamietol, došlo len v dôsledku požiadavky dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, pretože odvolací súd znemožnil účastníkovi realizáciu jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom rozhodujúcich skutkových zistení. Najvyšší súd však v žiadnom prípade nespochybnil právny záver odvolacieho súdu o nedostatku vecnej legitimácie, ak krajský súd vyslovil právny záver, že účastníkmi sporového konania musia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní. 15. Keďže z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva vo Zvolene sp. zn. D 863/68-24 vyplýva, že ako dedičia zo zákona prichádzajú do úvahy okrem žalobcov aj ďalší dedičia zo zákona, všetci títo mali byť účastníkmi konania a v prípade ich smrti, ich právni nástupcovia. V prejednávanej veci sa tak, ako je vyššie konštatované, nestalo, preto odvolací súd vychádzajúc z toho, že účastníkmi sporového konania

musia byť všetci nerozluční spoločníci, a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, rozsudok okresného súdu potvrdil pre nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva. 16. Na podporu vyššie uvedeného právneho záveru odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 183/2009 zo dňa 30. 05. 2011, podľa ktorého, pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do dedičstva po poručiteľovi, procesným nástrojom na jeho odstránenie je žaloba na určenie, že tá-ktorá vec, právo, patrí do dedičstva po poručiteľovi. O takejto žalobe rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého buď ako žalobcovia alebo žalovaní, sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec (právo) patrí do dedičstva (obdobný právny názor zaujal už Najvyšší súd SR napr. v uznesení z 28. 09. 2006 sp. zn. 3Cdo 178/2006). Pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov podľa §-u 91 ods. 2 O. s. p. (pozri tiež R 49/82 alebo R 65/2003). 17. Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa, že nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť z úradnej povinnosti a nemal by o tomto nedostatku byť poučovaný ani žalobca, nakoľko poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného práva mal žalovať, je v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu. Napriek tomu, že žalobca mal právne zastúpenie, k úprave okruhu účastníkov konania nedošlo. ( viď rozhodnutie Ústavného súdu SR II.ÚS 260/2011-3). Rozhodnutie okresného súdu, ktorý návrh žalobcov zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, je vecne správne. 18. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - súd prvej inštancie nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd správne rozhodol i o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle §-u 142 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní. 19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §-u 296 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca B), ktorý podal odvolanie, nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaným II) až VII), ktorí v odvolacom úspešní boli, trovy odvolacieho konania, ktoré by boli preukázané a odôvodnené, a ktoré by predstavovali účelne vynaložené výdavky týchto žalovaných (§ 251 , nevznikli, preto ani im nevznikol nárok na ich náhradu. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania ako úspešnej strane vznikol žalovanej I), ktorá si náhradu trov odvolacieho konania riadne a včas uplatnila. Žalovanej I) ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania a odvolací súd v zmysle §-u 262 ods. 1 rozhodol tak, že žalovaná I) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi B) (neúspešnej strane odvolacieho konania) v celom rozsahu. O výške týchto trov rozhodne v zmysle §-u 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 20. Ak žalobca B) v odvolaní žiadal, aby odvolací súd zvážil jeho vážnu sociálnu a materiálnu situáciu vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy konania, uvedené považoval odvolací súd za jeho žiadosť v zmysle ust. §-u 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného do 30. 06. 2016 (odvolanie podané dňa 28. 07. 2015). Ust. §-u 150 dávalo súdu možnosť, aby za splnenia predpokladov uvedených v ust. §-u 150 výnimočne nepriznal náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, u ktorého sú inak naplnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania celkom, alebo sčasti. V rámci úvah súdu je síce možné prihliadnuť na osobné a majetkové pomery účastníkov konania, avšak nevyhnutné je sledovať aj ich postoj a správanie sa v priebehu konania. Nemožno totiž opomenúť, že žaloba vedená zo strany žalobcu B) je vedená od roku 2003 (uznesenie Okresného súdu Zvolen zo dňa 10. 11. 2003, ktorým bol žalobca B) pribratý do konania na strane žalobcu),a v priebehu konania bol žalobcovia opakovane vyzvaní na úpravu okruhu účastníkov v prejednávanej veci. Žalobca B) sám uviedol, že k uvedenej úprave nedošlo, ak mu dedičia nie sú známi a nie je mu ani zrejmé, kde sa títo nachádzajú, nemá preto čo dopĺňať. Už vyššie odvolací súd konštatoval, že je povinnosťou žalobcu určiť okruh strán sporu v tejto veci, preto ak napriek výzve súdu a opakovaných poučeniach k tejto úprave nedošlo, nemôže byť uvedené na ťarchu žalovaných, ktorí boli v konaní vedenom od roku 2000 úspešní. Odvolací súd preto musel prihliadať na postoj žalobcov, vrátane žalobcu B) v konaní, a k aplikácii ust. §-u 150 ods. 1 O. s. p. nepristúpil. Ust. §-u 150 O. s. p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ust. §-u 150 O. s. p. preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Keďže odvolací súd neprihliadal len na osobné majetkové a zárobkové pomery žalobcu B), ale i na

pomery všetkých strán sporu, ale najmä na okolnosti, za ktorých bol spor vedený, aplikácia ust. §-u 150 O. s. p. by sa javila ako neprimeraná voči ostatným stranám sporu. 21. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .