Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16P-95-2015.pdf
PDF · 97.14 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/95/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. A., nar. X.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a o t. č. už plnoleté dieťa: F. A., nar. X.X.XXXX, bytom ako otec, v čase maloletosti zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, deti rodičov - matky: Z. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ.. Š. XX, M. E., a otca: B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, Galanta, o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na F. A. zo sumy 40,- Eur mesačne na sumu 80,- Eur mesačne počnúc od 15.4.2015 do 31.5.2016, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám plnoletého dieťaťa.
II. Zročné výživné za obdobie od 15.4.2015 do 31.5.2016 vo výške 421,28 Eur sa povoľuje matke zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur až do zaplatenia k rukám plnoletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.
III. Zvyšuje sa výživné na maloletého B. A. zo sumy 35,- Eur mesačne na sumu 70,- Eur mesačne od 15.4.2015 do 31.5.2016 a na sumu 100,- Eur mesačne od 1.6.2016, kde výživné je splatné do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa.
IV. Zročné výživné za obdobie od 15.4.2015 do 10.11.2016 vo výške 738,56 Eur sa povoľuje matke zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 20,- Eur až do zaplatenia k rukám otca maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 12P/230/2008-73 zo dňa 18.6.2009 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti matky na deti A.É..
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.4.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloletého B. zo sumy 35,- Eur na sumu 150,- Eur a na medzičasom už plnoletého F. zo sumy 40,- Eur na sumu 150,- Eur. Otec svoj návrh odôvodnil nárastom odôvodnených potrieb detí od posledného rozhodnutia, ktoré sa aktívne venujú športu.
2. Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a jeho právneho zástupcu, t.č. už plnoletého F., kolízneho opatrovníka maloletých detí, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. 17P/103/2012, listinnými dôkazmi a to rodnými listami maloletých detí, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletých detí, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Deti A. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 15.3.2007, č.k. 12C/49/2003-271, ktorým súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky a otca zaviazal na platenie výživného. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 29.7.2008, č.k. 13P/118/2006-246, súd zamietol návrh otca na zverenie maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 18.6.2009, č.k. 12P/230/2008-73, súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť výživné na toho času maloletého F. sumou 40,- Eur mesačne a na maloletého B. sumou 35,- Eur mesačne. V čase tohto rozhodovania mal maloletý F. 12 rokov, navštevoval 6. ročník základnej školy v U., maloletý B. mal 10 rokov, navštevoval 4. ročník základnej školy v U.. Matka bol zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 350,42 Eur, žila v spoločnej domácnosti so svojim plnoletým synom v M.. Otec bol nezamestnaný a poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 184,80 Eur mesačne. Spolu s maloletými deťmi býval v rodinnom dome, ktorý bol v jeho vlastníctve. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 6.8.2013, č.k. 17P/103/2012-107, súd zamietol návrh otca na zvýšenie výživného. V čase tohto rozhodovania o výživnom F. mal 15 rokov a 11 mesiacov, bol žiakom 1. ročníka Strednej priemyselnej školy v N., maloletý B. mal 14 rokov a 8 mesiacov, bol žiakom 8. ročníka základnej školy v O.. Zdravotný stav detí bol dobrý. Ich výdavky boli bežné a veku primerané. Aktívne sa venovali cyklistike. Matka bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom 314,30 Eur. Mala zdravotné problémy, pričom za lieky doplácala mesačne sumu 35,22 Eur. Bývala sama, preto sama hradila všetky poplatky súvisiace s bývaním. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol poberateľom starobného dôchodku vo výške 434,40 Eur a prídavku na dve maloleté deti vo výške 66,22 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.
5. Otec, vypočutý na pojednávaní dňa 10.11.2016 ako účastník konania, zotrval na svojom návrhu a uviedol, že vychováva svojich synov zo svojho dôchodku, ktorý je vo výške 400,- Eur, pričom aktuálne je aj onkologickým pacientom. Obaja synovia športujú, čím sú spojené vysoké náklady, ktoré zabezpečuje z pôžičiek. Mal za to, že matka by mala prispievať na výživu svojich synov vyšším výživným, keďže terajšie výživné nekorešponduje potrebám synov, pričom všetky potreby detí musí zabezpečovať sám. Ďalej uviedol, že matka do mája tohto roka platila výživné k jeho rukám vo výške 75,- Eur na oboch synov. Na maloletého B. od mája 2016 platí výživné vo výške 45,- Eur mesačne k jeho rukám a na účet syna F. posiela mesačne sumu vo výške 60,- Eur.
6. Matka, vypočutá na pojednávaní dňa 10.11.2016 ako účastník konania, uviedla, že nesúhlasí s navrhovaným výživným po 150,- Eur od spätného návrhu, nakoľko nebola zárobkovo činná v takom rozsahu. Výživné snažila vždy platiť načas, podľa toho ako mala k dispozícii peniaze. Je zamestnaná u zamestnávateľa C. ako operátor výroby s priemerným čistým mesačným príjmom 480,- Eur. Pokiaľ má nadčasy, jej príjem môže byť o 20,- Eur viac. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Býva sama v trojizbovom byte v M., ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej dcéry, ktorá s ňou nebýva, preto hradí všetky poplatky súvisiace s bývaním sama. Má zdravotné problémy a v tomto smere má výdavky na lieky. Ďalej uviedla, že je ochotná platiť výživné na medzičasom plnoletého F. vo výške 100,- Eur a na maloleté B. 80,- Eur, u oboch detí odo dňa rozhodnutia. So spätným zvýšením výživného nesúhlasila.
7. Plnoletý syn F. na pojednávaní dňa 10.11.2016 sa vyjadril tak, že sa pripája k návrhu otca na zvýšenie výživného, pričom výživné žiadal zvýšiť tak, ako to bolo uvedené v návrhu, a to až do 1.6.2016. V júni 2016 ukončil stredoškolské štúdium, uchádzal sa aj o štúdium na VŠ Alexandra Dubčeka v Trenčíne, kde bol prijatý na fakultu, avšak vzhľadom na finančné možnosti rodiny, sa rozhodol nenastúpiť na štúdium. Okrem toho sa chce naďalej venovať cyklistike. Dňa 1.6.2016 sa zamestnal u zamestnávateľa G. s.r.o. E. s priemerným čistým mesačným príjmom 400-500,- Eur. Býva v podnájme v R., kde platí nájomné vo výške 200,- Eur. Spláca aj spotrebný úver, ktorý si vzal vo výške 10.000,- Eur s tým, že z toho spláca závodný bicykel, ktorý stál 3.500,- Eur a na tento si vzal úver jeho otec, ktorý následne bol prepísaný na neho a bol navýšený na 10.000,- Eur. Mesačná splátka tohto úveru predstavuje sumu 316,- Eur. Inak v uspokojovaní svojich ďalších potrieb (napr. strava, ošatenie) má bežné výdavky. Je členom športového tímu K. tým, so sídlom Z., odkiaľ nemá príjem, ale má náklady.
8. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní vo veci uviedla, že navrhuje zvýšiť výživné od podania návrhu na medzičasom už plnoletého F. na 100,- eur do jeho plnoletosti a na maloletého B. na 80,- Eur do 31.5.2016, čo je dátum, kedy matke skončila vyživovacia povinnosť k plnoletému F.Š. a na 180,- Eur mesačne od 1.6.2016.
9. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
14. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
19. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
20. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti matky rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/230/2008-73 zo dňa 18.6.2009, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí A., ktoré sú staršie o 6 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním ich odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s ich
fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením ich odôvodnených potrieb vzhľadom na ich záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach ich života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane detí, ako oprávnených, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. V priebehu súdneho konania F. nadobudol plnoletosť, ukončil štúdium na strednej škole a dňa 1.6.2016 sa zamestnal. Jeho výdavky v čase jeho maloletosti boli hradené otcom. Toho času si svoje výdavky hradí zo svojho príjmu. Maloletý B. navštevuje 3. ročník Športového gymnázia v R.. Zdravotný stav oboch detí je dobrý. Naďalej sa aktívne venujú cyklistike, čím sú spojené zvýšené výdavky.
21. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že matka bola zamestnaná u zamestnávateľa E. s priemerným čistým mesačným príjmom 350,42 Eur. Následne sa zamestnala u zamestnávateľa C. s priemerným čistým mesačným príjmom 314,30 Eur. Toho času je matka naďalej zamestnaná u toho istého zamestnávateľa, pričom došlo iba k miernemu zvýšeniu jej príjmov na sumu 480-500,- Eur mesačne. Má naďalej zdravotné problémy, pričom jej mesačné výdavky na lieky predstavujú sumu 30,- Eur. Naďalej býva sama, a preto sama hradí aj všetky poplatky súvisiace s bývaním. Majetok väčšej hodnoty nevlastní. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec bol od 13.3.2009 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a od roku 2011 je poberateľom starobného dôchodku. V roku 2015 poberal starobný dôchodok vo výške 459,60 Eur. Naďalej býva v rodinnom dome v E.. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, tieto otec znáša sám. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. S poukazom na uvedené, možno konštatovať, že k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov nedošlo. 22. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti matky. Keďže k výraznej zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane detí, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu otca vyhovel čiastočne a zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 23. Súd stotožňujúc sa s návrhom otca, zvýšil od podania návrhu výživné na medzičasom plnoletého F. zo sumy 40- Eur na sumu 80,- Eur do 31.5.2016, kedy zanikla vyživovacia povinnosť matky k nemu, z dôvodu, že sa dňa 1.6.2016 zamestnal a vykonáva zárobkovú činnosť. Rovnako od podania návrhu súd zvýšil výživné na maloletého B. zo sumy 35,- Eur na sumu 70,- Eur do 31.5.2016 a na sumu 100,- Eur mesačne od 1.6.2016, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery matky pri zohľadnení jej súčasného príjmu. Matka doposiaľ prispievala výživným na deti riadne, dokonca aj nad rámec súdom určeného výživného. Za daného stavu mal súd za to, že na strane matky je priestor na zvýšenie výživného. 24. Podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča približne v rozsahu 25 %
- 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu matky cca. 500 Eur tak 25 % - 30 % predstavuje sumu 125,- Eur až 150,- Eur. Súd mal za to, že pokiaľ matka prispeje na výživu medzičasom plnoletého F. mesačne sumou 80,- Eur do 31.5.2016 a na výživu maloletého B. mesačne sumou 70,- Eur do 31.5.2016 a od 1.6.2016 mesačne sumou 100,- Eur a otec prispeje do 31.5.2016 sumou 40,- Eur na medzičasom už plnoleté dieťa, resp. na maloleté dieťa sumou 35,- Eur a od 1.6.2016 sumou 50,- Eur a pripočíta sa k tomu aj príjem otca titulom prídavkov na deti, tak na strane detí vznikne finančná čiastka na ich bežné výdavky, ktorá je postačujúca na krytie ich osobných potrieb. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám detí a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 25. Nakoľko matke vznikol dlh na výživnom na plnoletého F. za obdobie od 15.4.2015 do 31.5.2016 vo výške 421,28 Eur (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2015 predstavuje 40,- Eur : 30 dní v mesiaci = 1,33 Eur/ deň, teda 16 dní x 1,33 Eur = 21,28 Eur + 40,- Eur/mes. x 13 mesiacov = 520,- Eur, mínus výživné zaplatené matkou vo výške 120,- Eur) a na maloletého B. za obdobie od 15.4.2015 do 10.11.2016 vo výške 738,56 Eur (alikvótna časť zvýšeného výživného za mesiac apríl 2015 predstavuje 35,- Eur : 30 dní v mesiaci = 1,16 Eur/ deň, teda 16 dní x 1,33 Eur = 18,56 Eur + 35,- Eur/mes. x 13 mesiacov = 455,- Eur + 65,- Eur/mes. x 5 mesiacov = 325,- Eur, mínus výživné zaplatené matkou vo výške 60,- Eur) súd jej v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 30,- Eur na plnoletého F. a po 20,- Eur na maloletého B. až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám detí, ako aj finančným pomerom matky, keďže takto určené splátky spolu s bežným výživným (150,- Eur) predstavujú hornú hranicu rozpätia príjmu povinného rodiča (25 - 30 % = 120 - 150,- Eur), z ktorého môže súd určiť výživné v súdenom
prípade. Súd súčasne poznamenáva, že platby výživného, ktoré bola matka povinná doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 12P/230/2008-73, zo dňa 18.6.2009 mesačne na plnoletého F. vo výške 40,- Eur a na maloletého B. vo výške 35,- Eur, pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre matku, plnoleté dieťa a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva vzdali po vyhlásení rozsudku.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.