Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-65-2012.pdf
PDF · 122.49 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/65/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel v sporovej veci žalobcu ALEXANDRIA & BV, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava, IČO: 44 167 326 proti žalovanému V. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, A., o zaplatenie 365,03 Eur s prísl. takto
rozhodol:
1. Žaloba za zamieta.
2. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 365,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 365,03 Eur od 1.3.2012 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.10.2009 bola uzavretá Pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 29.3.2010 žalovaný doručil výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce. Pracovný pomer sa žalovaným skončil uplynutím výpovednej doby, dňa 31.5.2010. Do práce žalovaný nenastúpil bez ospravedlnenia od 21.5.2010 a od tohto dňa žalovaný nevykonával pre žalobcu, t.j. pre zamestnávateľa žiadnu prácu napriek tomu, že bol povinný svoju prácu vykonávať v zmysle pracovnej zmluvy a zákona riadne až do uplynutia výpovednej doby. Písomnou výzvou zo dňa 24.5.2010 bol žalovaný vyzývaný k okamžitému nástupu do práce, alebo k náležitému ospravedlneniu neúčasti na pracovisku. Ani napriek tejto výzve žalovaný nenastúpil do práce a nevykonal pre žalobcu žiadnu prácu. V Pracovnej zmluve zo dňa 01.10.2009 v článku 9 žalobca so žalovaným dohodol, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku zamestnanca na jeden mesiac. Na peňažnú náhradu má zamestnávateľ nárok aj v prípade, keď zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa len časť výpovednej doby. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na uvedené ustanovenia právneho predpisu vznikol žalobcovi nárok, aby žalovaný zaplatil peňažnú náhradu v sume jeho priemerného zárobku za jeden mesiac. Podľa § 134 Zákonníka práce bola priemerným zárobkom žalovaného za jeden mesiac suma 365,03 Eur. Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie vyššie uvedeného dlhu písomnou výzvou právneho zástupcu žalobcu zo dňa 29.2.2012. Napriek predmetnej výzve žalovaný do dnešného dňa neuhradil svoj dlh ani čiastočne.
2. Žalobca k žalobe doložil informatívny výpis z obchodného registra spoločnosti SCARABEUS, s.r.o., IČO: 36 208 701, pracovnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou SCARABEUS, s.r.o. a V. E. zo dňa X.XX.XXXX, písomnú výpoveď žalovaného zo dňa 29.3.2010, list - výzvu žalobcu zo dňa 24.5.2010 adresovanú žalovanému, smenovky za máj roku 2010, výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 29.02.2012 na úhradu peňažnej náhrady v sume priemerného zárobku zamestnanca na jeden mesiac.
3. Súd vo veci vydal dňa 16.5.2012 platobný rozkaz č.k. 24Ro/155/2012-13, ktorý bol žalovanému doručený dňa 01.06.2012.
4. Žalovaný podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor na tunajšom súde dňa 11.6.2012, v ktorom uviedol, že je pravdou, že dňa 29.3.2010 žalobcovi doručil výpoveď podľa § 67 Zákonníka práce a preto pracovný pomer žalovaného skončil u žalobcu dňa 31.5.2010 po uplynutí výpovednej doby, aj keď ako bol teraz poučený, mal a mohol so žalobcom skončiť pracovný pomer okamžite, pre nevyplatenie mzdy, on však dňa 1.6.2010 podal trestné oznámenie pre nevyplatenie mzdy, keďže nemá právnické vzdelanie. Tiež je pravdou, že listom žalobcu zo dňa 24.5.2010, ktorý mu bol doručený dňa 28.5.2010 som bol vyzvaný k nástupu do práce. Preto zastávam názor, že zo strany žalobcu ide o pomstu žalobu voči mne za podanie trestného oznámenia, ktoré vybavil príslušník PZ - známy konateľa žalobcu D.. Preto proti uzneseniu OR PZ v Košiciach z 1.7.2010 som ani nepodal sťažnosť, ako aj z dôvodu, že po častiach mi nakoniec v júni 2010 bola vyplatená aj mzda za mesiac február, apríl a máj 2010, aj keď všetky moje mzdové nároky neboli uspokojené. Po daní výpovede som počas výpovednej doby pravidelne chodil do práce a keďže za dobu trvania pracovného pomeru u žalobcu mi vznikol nárok na dovolenku, o ktorej vyčerpanie som preto požiadal dispečera Ivana X., adresu ktorého sa mi nepodarilo zistiť ani na polícii, kde mi povedali, že používa ochranu údajov, ktorý s mojím nástupom na dovolenku súhlasil. Dovolenku som musel vyčerpať, pretože zo strany žalobcu by mi dovolenka nebola preplatená ak mi žalobca neplatil načas ani mzdu. Do pozornosti súdu dávam aj skutočnosť, že žalobca načasoval podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu účelovo tak, aby som si už nemohol uplatniť protinávrhom moje žalobcom nevyplatené ostatné nároky vyplývajúce z podanej výpovede, aj keď predmetnú žalobu v skutočnosti návrh na vydanie platobného rozkazu mohol podať už po mesiaci júl 2010.
5. Žalovaný k odporu doložil uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 1.10.2010, potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2010, potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti z ktorého vyplýva, že pracovný pomer trvá 1.10.2009 do 31.5.2010 a bol uzavretý na neurčitý čas, prehľad vymeriavacieho základu , Potvrdenie údajov pre zápočet predchádzajúcich období a dočasnej pracovnej neschopnosti.
6. Žalobca vo svojom vyjadrení, doručenom súdu 17.8.2012 uviedol, že tvrdenia uvádzané žalovaný v jeho odpore považuje za účelové a zavádzajúce. Napriek skutočnosti, že z hľadiska predmetu tohto konania je predmetná skutočnosť právne bezvýznamná uvádza, že sa nezakladá na pravde tvrdenie žalovaného, že mohol okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom z dôvodu údajného nevyplatenia mzdy žalobcom. V tejto súvislosti žalovaný podal na žalovaného aj trestné oznámenie z dôvodu, že mu nebola vyplatená mzda za mesiac apríl 2010, ktorá bola splatná do konca mesiaca máj 2010. Predmetná mzda na ktorú mu vznikol nárok, bola žalovanému v zákonom stanovenej lehote riadne vyplatená, čo potvrdzuje aj odôvodnenie Uznesenia ORPZ, č.k.: ČVS-ORP-2185/JU-E-2010 zo dňa 1.7.2010. Pracovný pomer žalovaného na základe jeho výpovede zo dňa 29.3.2010 sa u žalobcu skončil 31.5.2010. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ani hmotnoprávnych a ani procesných dôvodov nemohol skončiť jeho pracovný pomer u žalobcu na základe okamžitého skončenia z dôvodu údajného nevyplatenia mzdy žalovanému. Rovnako sa nezakladá na pravde ani tvrdenie žalovaného ohľadne skutočnosti, že v čase od 21.5.2010 do 31.5.2010 čerpal dovolenku na základe súhlasu dispečera - zamestnanca žalobcu - pána D. X.. Je pravdou, že žalovaný požiadal o čerpanie dovolenky v mesiaci máj 2010 a od 14.5.2010 do 19.5.2010 mu bolo aj čerpanie dovolenky schválené, avšak v období od 21.5.2010 do 31.5.2010 žalovanému nebolo z prevádzkových dôvodov schválené čerpanie dovolenky, ale práve naopak bol opakovane vyzývaný k nástupu do práce, do výslovne potvrdzuje aj list zo dňa 24.5.2010, ktorý bol žalovanému doručený dňa 27.5.2010, čo žalovaný vo svojom odpore aj výslovne potvrdzuje.
7. Súd z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, vložka č. 89013/B zistil, že žalobca obchodná spoločnosť Scarabeus, s.r.o., IČO: 36 208 701, naposledy so sídlom Okružná 3239, Modra, na základe zlúčenia s obchodnou spoločnosťou HFK GROUP, s.r.o., IČO: 43 996 922, so sídlom Okružná 3239, Modra a následne vymazaná z obchodného registra zanikla dňa 15.4.2014.
8. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava vložka č. 72122/B vyplýva, že obchodná spoločnosť HFK GROUP, s.r.o., IČO: 43 996 922, so sídlom Okružná 3239, Modra zanikla zlúčením so spoločnosťou ALEXANDRA & BV, s.r.o., so sídlom Zámocká 22, Bratislava, IČO: 44 167 326, s dňom výmazu 14.04.2015. Právnym nástupcom tejto spoločnosti je už uvedená spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o.
9. Z výpisu z Obchodného registra okresného súdu Bratislava I vložka číslo: 54115/B súd zistil, že obchodná spoločnosť ALEXANDRA & BV, s.r.o., IČO: 44 167 326 má sídlo na adrese Zámocká 22, Bratislava 811 01.
10. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
11. Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 11.11.2016. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručované na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri. Zásielka sa súdu vrátila dňa 18.10.2016 s poznámkou, adresát je neznámy. V zmysle ust. § 112 C.s.p. sa takáto písomnosť považuje dňom vrátenia zásielky súdu za doručenú. Žalobca sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil, v súlade s ust. § 180 CSP preto súd rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, nakoľko neboli dané dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP, vzhľadom na uvedené súd na tomto pojednávaní spor prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.
12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predložených listín a zistil tento skutkový stav:
13. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I vložka číslo: 12688/V doloženého žalobcom vyplýva, že pôvodný žalobca - obchodná spoločnosť SCARABEUS, s.r.o., IČO: 36 208 701, v čase podania žaloby mala sídlo Jazerná 5, Košice 040 12 a jej jediným spoločníkom bol Ing. F. A. ktorý bol tiež štatutárnym orgánom - konateľom.
14. Právny predchodca žalobcu spoločnosť SCARABEUS, s.r.o. ako zamestnávateľ uzavrel so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu dňa 1.10.2009, v ktorej sa dohodli, že pracovník nastúpi do práce dňa 1.10.2009 ako stavebný pracovník, vodič, obsluha vodokanalizačných vozidiel, pričom miestom výkonu práce bude Košice - mesto, Košice - okolie. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou 3 mesiace. V článku 7 si okrem iného dohodli, že výpovedná doba je najmenej 2 mesiace, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku zamestnanca za 1 mesiac. Na peňažnú náhradu má zamestnávateľ nárok aj v prípade, keď zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa len časť výpovednej doby. Zamestnávateľ nemá povinnosť vyzývať a upozorňovať zamestnanca na nástup do práce.
15. Pôvodný žalobca doložil k žalobe písomnú výpoveď žalovaného, ktorá je opatrená pečiatkou žalobcu, ako aj podpisom s poznámkou prevzal dňa 29.03.2010. Z obsahu vyplýva, že žalovaný dal výpoveď v zmysle ustanovenia § 67 Zákonníka práce, pričom jeho pracovný pomer založený uvedenou pracovnou zmluvou sa skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby dňa 1.6.2010.
16. Spoločnosť SCARABEUS, s.r.o v liste - výzve zo dňa 24.5.2010 adresovanom žalovanému, uviedla, že dňa 10.5.2010 žalovaný požiadal o dovolenku od 14.5.2010 do 19.05.2010 a od 21.5.2010 do 31.5.2010, tiež oznámil, že 20.5.2010 ide darovať krv, pričom jeho žiadosť o dovolenku od 14.5.2010 do 19.5.2010 bola schválená. Žiadosť o dovolenku od 21.5.2010 do 31.5.2010 nebola schválená z prevádzkových dôvodov. Napriek uvedeným skutočnostiam od 21.5.2010 žalovaný absentuje na pracovisku. Spoločnosť SCARABEUS, s.r.o. vyzvala žalovaného k okamžitému nástupu do práce alebo k náležitému ospravedlneniu neúčasti na pracovisku, nakoľko do dnešného dňa tak neurobil. K uvedenej výzve doložil pôvodný žalobca fotokópiu doručenky do vlastných rúk, ktorá preukazuje, že tento list prevzal žalovaný dňa 27.5.2010.
17. Pôvodný žalobca predložil smenovky za mesiac máj roku 2010, v ktorých je uvedené, že žalovaný v mesiaci máj 2010 odpracoval 64 hodín, 8 dní, čerpal 5 dní dovolenky a to v dňoch 05.05., 14.05., 17.05., 18.05., 19.05., 1 ošetrenie (§) dňa 20.05., 7 absencií a to 21.05., 24.05.,25.05.,26.05.,27.05.,28.05.,31.05.
18. Výzvou zo dňa 29.02.2012 adresovanou žalovanému, spoločnosť Scarabeus s.r.o. vyzvala žalovaného na úhradu peňažnej náhrady v sume priemerného zárobku zamestnanca na jeden mesiac, a to v sume 365,03 Eur.
19. Z potvrdenia zamestnávateľa (spoločnosti Scarabeus s.r.o.) na účely nároku na dávku v nezamestnanosti zo dňa 07.06.2010 vyplýva, že pracovný pomer trval od 1.10.2009 do 31.5.2010 a bol uzavretý na neurčitý čas. Neospravedlnená absencia trvala od 21.05.2010 do 31.05.2010, spolu 11 kalendárnych dní.
20. V Potvrdení (spoločnosti Scarabeus s.r.o.) údajov pre zápočet predchádzajúcich období a dočasnej pracovnej neschopnosti je uvedené, že zamestnanec(žalovaný) mal v čase od 21.5.2010 do 31.5.2010 neospravedlnenú absenciu, ku dňu skončenia pracovného pomeru sa zamestnancovi započítalo 243 dní do doby trvania pracovného pomeru. Taktiež je tam uvedené, že v roku 2010 bolo pracovníkovi poskytnutých 14 dní pracovného voľna, z toho 7 dní s náhradou mzdy + 2 dni s náhradou mzdy za účasť na darovaní krvi.
21. Žalobca doložil tiež dovolenkový lístok, z ktorého vyplýva, že žalovaný požiadal o dovolenku na zotavenie od 21.5.2010 do 31.5.2010 vrátane, t.j. 7 pracovných dní, a to dňa 11.5.2010. Tento je opatrený podpisom žalovaného, ako pracovníka. Nižšie je iným písmom uvedený text: „dovolenku nie je možné poskytnúť z prevádzkových dôvodov“, opatrené je to dátumom 11.5.2010 a je tam nečitateľný podpis vedúceho pracovníka.
22. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.01.2013 uviedol, že jeho zamestnanecký vzťah trval od podpisu pracovnej zmluvy od 1.10.2009 do 31.5.2010. Podal výpoveď, doručil ju žalobcovi dňa 29.3.2010. Pracoval do 14.5.2010. Od 14.5.2010, ako potvrdzuje sám žalobca čerpal riadne dovolenku, o ktorú požiadal. Túto dovolenku mu odsúhlasil p. Ivan X.. Žalovaný uviedol, že čerpal dovolenku aj od 21.5.2010 do 31.5.2010, a preto akákoľvek výzva žalobcu aby nastúpil do zamestnania a teda aj s tým súvisiaci predmet sporu, v ktorom odo mňa požaduje zaplatenie jednomesačného zárobku za to, že nezotrval na pracovisku, resp. nevykonával prácu počas plynutia výpovednej lehoty, pokladá za neopodstatnený. Nepamätá si, žeby bol vypísal dovolenkový lístok, o dovolenku požiadal dispečera, teda zamestnanca žalobcu D. X..
23. Právny zástupca pôvodného žalobcu na pojendávaní dňa 11.01.2013 predložil dovolenkový lístok, ktorý v písomnej podobe existuje u žalobcu na základe žiadosti žalovaného totiž odpovedal žalobca, že dovolenku nie je možné poskytnúť z prevádzkových dôvodov, vykonával totiž určité zemné práce, pre ktoré nemohol žalovaného uvoľniť. Preto pokladá čas od 21.5. do 31.5.2010, teda do uplynutia výpovednej lehoty za čas, kedy dovolenka žalovanému udelená nebola a kedy na výzvu žalobcu mal nastúpiť do práce do ukončenia výpovednej lehoty. S odkazom na č.l. 8 vyzýval žalobca žalovaného na nástup do zamestnania, túto výzvu mu doručil 27.5.2010. Žalobca popiera tvrdenie, že 24.5.2010 bol v priestoroch žalobcu žalovaný ako tvrdí, a to na základe tejto výzvy tam určite nebol, ak tam aj bol a domnieval sa ako tvrdil, že čerpá dovolenku, žalobca tvrdí, že túto mu neudelila oprávnená osoba a že teda nebola dovolenka schválená a naopak žiadosť žalobcu na nástup do zamestnania bola žalovanému doručená ako to to vyplýva z č.l. 8 Tieto tvrdenia smerujú k preukázaniu skutočnosti, že sa žalovaný nemohol domnievať, že čerpal dovolenku, lebo už 27.5.2012 sa dozvedel, že dovolenka od 21.5. do 31.5. 2010 mu nebola schválená, nakoniec sám nemal vedomosti o písomnej forme žiadosti o dovolenku.
24. Žalobca v liste zo dňa 19.4.2013 predložil súdu výpočet uplatneného nároku na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku žalovaného. Pričom uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že pracovný pomer žalovaného u žalobcu skončil dňa 31.5.2010 je rozhodujúcim obdobím v zmysle § 134 ods. 2 zák. č. 311/2001 Z.z. obdobie január - marec 2010. Žalovaný v rozhodujúcom období odpracoval celkovo 50 dní, a to v mesiaci január 2010 - 22 dní, (176 hodín) Žalovaného mzda za mesiac január 2010 bola vo výške 252,46 Eur, za mesiac február 2010 bola vo výške 211,04 Eur a za mesiac marec 2010 vo výške 293,89 Eur, celkom teda sumu 757,39 Eur. Priemerný hodinový zárobok žalovaného bol v rozhodujúcom
období 757,39 Eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného bol vypočítaný ako násobok priemerného hodinového zárobku 1,8935 Eur a priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich v roku 2010 na jeden mesiac, ktorým bol 174 pracovných hodín/mesiac, t.j. 1,8935 x 174 hodín = 329,47 Eur.
25. Žalovaný na pojednávaní dňa 19.04.2013 uviedol, že dňa 11.05.2010 odovzdal dovolenkový lístok pánovi Poláškovi, ktorý mu odsúhlasil dovolenku a vyzval ho na vrátenie vecí, ktoré mu poskytol zamestnávateľ.
26. Konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 19.04.2013 uviedol, že žalovaného pán X. pri prevzatí dovolenkového lístka informoval, že nie je možné súhlasiť s čerpaním dovolenky, nakoľko žalovaný bol nahlásený na zákazku v areáli U.S.STEEL.
27. Svedok J. na pojednávaní dňa 19.4.2013, uviedol, že žalovaný je jeho syn a štatutárny zástupca žalobcu je majiteľom firmy, v ktorej jeho syn pracoval, s ktorým sa raz stretol pri osobnej návšteve so synom a to dňa 24.5.2010. O predmete sporu mal informácie od svojho syna, ktorý sa mu po celý čas trvania pracovného pomeru sťažoval, aké sú tam pracovné podmienky, ako mu je vyplácaná mzda a podobne. Môj syn sa rozhodol skončiť pracovný pomer u žalobcu k 31.5.2010 a predtým čerpal alikvotnú časť dovolenky. Počas čerpania dovolenky sa kontaktoval so svojimi kolegami, od ktorých sa dozvedel, že je vyplácaná mzda. Preto aj on chcel navštíviť zamestnávateľa za účelom prevzatia mzdy a niekoľkokrát volal svojho dispečera, ktorý sa mu však zatajoval, vyhováral sa, že šéf nie je na pracovisku a že mzda mu nemôže byť osobne vyplatená. Po niekoľkých takýchto neúspešných telefonátoch sa so synom vybral do sídla firmy, aby si syn mohol mzdu osobne prevziať. Prišli do priestorov kancelárií, kde bola manželka štatutárneho zástupcu, prítomný štatutárny zástupca a tiež dispečer. Keďže odmietli vyplatiť synovi mzdu s tým, že on už skončil pracovný pomer a že mzda mu bude zaslaná poštou, strhla sa slovná hádka, manželka štatutárneho zástupcu firmy začala na nich kričať, ba dokonca až hystericky jačať a prikázala dispečerovi, aby na nich zavolal políciu. Príslušníci policajného zboru sa naozaj aj dostavili a nakoniec ich vyviedli z kancelárie. Žalobca, teda zamestnávateľ, jeho synovi mzdu nevyplatil. Ešte v ten deň šiel so synom na Obvodné oddelenie PZ Košice - Juh, kde syn urobil trestné oznámenie na svojho zamestnávateľa, nakoľko mu nevyplatil mzdu. Následne na to, teda po tejto našej návšteve syn obdŕžal list od svojho zamestnávateľa, ktorý bol vyhotovený dňa 24.5.2010, kde ho žiadajú, aby nastúpil do zamestnania, lebo v opačnom prípade bude mať absenciu.
28. Žalovaný na otázku súdu, kedy vlastne si bol vyzdvihnúť mzdu u zamestnávateľa a kedy podal trestné oznámenie na zamestnávateľa, uvádza, že u zamestnávateľa si bol s úmyslom prevziať mzdu dňa 24.5.2010 a trestné oznámenie na Obvodné oddelenie Policajného zboru Košice - Juh podal až dňa 1.6.2010.
29. Žalobca v liste doručenom súdu dňa 2.5.2013 uviedol, že nemá k dispozícii písomnú evidenciu vydaného a a vráteného náradia, materiálu a súčiastok, týkajúcu sa vrátenia kľúčov s mobilného telefónu žalovaným, pretože v zmysle platného archivačného poriadku predmetnú evidenciu archivovali len do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom došlo k ich vráteniu v nepoškodenom a kompletnom stave, t.j. do konca roka 2011 a z týchto dôvodov ju už v súčasnej dobe nevie súdu predložiť. K uvedenému podaniu doložil archivačný poriadok spoločnosti Scarabeus s.r.o.
30. Na pojednávaní dňa 16.12.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že podpis na dovolenkovom lístku nie je podpisom D.. X., ale pána A. a ten je štatutárnym zástupcom žalobcu. D.. X. vykonával u žalobcu funkciu dispečéra a mal právo udeliť alebo neudeliť dovolenku žalovanému.
31. Svedok Ing. D. X. na pojednávaní konanom dňa 6.2.2014: uviedol, že žalovaný bol jeho podriadený, vykonával funkciu vodiča nákladného motorového vozidla. Svedok bol u žalobcu zamestnaný od decembra 2006 do marca 2012 a vykonával funkciu dispečera. Pri čerpaní dovoleniek vodičmi motorových vozidiel, na ich požiadanie im vydal dovolenkový lístok, aby si ho vypísali a následne im ho podpisom potvrdil, že s dovolenkou súhlasí, resp. nesúhlasí. Keď udelil čerpanie dovolenky vodičom, teda aj žalovanému, tak potom do notesa kde sa vyznačovala prítomnosť v práci jednotlivých zamestnancov, hneď aj vyznačil písmenko „D“, t.j. že zamestnanec čerpá dovolenku v uvedené dni. Tento dovolenkový lístok potom vložil do šuplíka, kde sa bežne tieto dovolenkové lístky odkladali. Tieto dovolenkové lístky štatutárny zástupca žalobcu nepožadoval, aby mu ich predkladal. Po nahliadnutí na vypísaný dovolenkový lístok, ktorého kopia sa nachádza v súdnom spise na č.l. 37, svedok uviedol, že
podpis na tomto dovolenkovom lístku nie je jeho, je podpisom p. A. a takisto text, ktorý je tam uvedený, že dovolenku nie je možné poskytnúť z prevádzkových dôvodov, je napísaný p. A.. Cez neho tento dovolenkový lístok k p. A. nešiel. Od p. A. mal príkaz, že žalovanému nesmie udeliť čerpanie dovolenky. Dátum, kedy mu to presne povedal, uviesť nevedel, lebo si to už nepamätal. A z akých dôvodov nemal súhlasiť s čerpaním dovolenky, tak to bolo z toho dôvodu, že ak sa nejaký pracovník dostal do nemilosti s p. A., teda zamestnávateľom, tak potom všetky jeho požiadavky boli zamietané. Tak to bolo aj v prípade požiadavky na čerpanie dovolenky zo strany žalovaného. V prípade nejakých prevádzkových dôvodov bolo možné žalovaného ako vodiča motor. vozidla nahradiť aj iným zamestnancom z firmy Helia, ktorá tiež patrila p. A. a p. A.. To bola stavebná firma, z ktorej sme vedeli doplniť obsluhujúci personál, t.j. k vodičovi vozidla. Medzi žalovaným a zamestnávateľom, teda p. Kopecom došlo k nejakým rozporom, keď žalovaný dal výpoveď z pracovného pomeru a p. A. sa to nepáčilo a následne sa tieto vzťahy medzi nimi vyostrili až do takej miery, že tieto vzťahy môžem charakterizovať ako nepriateľské. Na otázku súdu, či svedok si myslí, že p. A. túto žiadosť o dovolenku nepodpísal úmyselne, svedok odpovedá, že je to možné, že p. A. pod vplyvom toho, že bol naštvaný, že žalovaný dal výpoveď, sa mu mstil a už na všetky jeho ďalšie požiadavky reagoval negatívne, t.j. že s nimi nesúhlasil. Na otázku súdu, či ešte dňa 11.5.2010 svedok dovolenkový lístok so žiadosťou žalovaného čerpať dovolenku od 21.5. do 31.5. predložil p. A. a či p. A. ešte v tento deň oznámil žalovanému, že mu neudeľuje súhlas s čerpaním dovolenky, svedok uviedol, že Na tieto dátumy si presne nepamätám, t.j. kedy p. A. oznámil žalovanému, že s čerpaním dovolenky nesúhlasí.
32. V prílohe podania doručenom súdu dňa 18.3.2014 žalobca doložil kartu zapožičaného náradia a pracovných pomôcok, z ktorej vyplýva, že dňa 21.10.2009 odovzdal žalovanému kľúče od šatne. Taktiež predložil kartu poskytovania OOPP a hygienických potrieb, z ktorého vyplýva, že dňa 12.5.2010 žalovaný prevzal 1 kus toaletného papiera, dňa 4.5.2010 gumené rukavice a ďalej predložil archivačný poriadok spoločnosti SCARABEUS s.r.o.
33. Žalovaný k týmto kartám uviedol, že okrem kľúčov od šatne mal aj služobný telefón, ktorý na karte zapožičaného náradia nie je a ktorý zamestnávateľovi vrátil dňa 11.05.2011 spolu s kľúčami, t.j. v deň keď bol naposledy v práci.
34. Pôvodný žalobca taktiež predložil charakteristiku pracovného miesta - administratívny pracovník D.. D. X. - dátum zaradenia do pracovnej pozície od 1.12.2006, z obsahu ktorej vyplýva, že okrem iného tento pracovník vedie evidenciu dochádzky zamestnancov, odsúhlasuje pracovníkom poskytnuté pracovného voľno, dovolenku, návštevu lekára, pracovné voľno z osobných alebo rodinných dôvodov, do 5 dní po ukončení mesiaca odovzdáva nadriadenému vyplnené smenovky, dovolenkové lístky a priepustky.
35. Pôvodný žalobca predložil objednávku spoločnosti CARMEUSE Slovakia zo dňa 6.5.2010 na čistenie kanalizácie podľa cenovej ponuky zo dňa 12.4.2010, termín dodania 6.5.2010/31.5.2010, taktiež objednávku spoločnosti CARMEUSE Slovakia zo dňa 6.5.2010. Ide o totožnú objednávku, avšak opatrenú ešte textom: „termín predĺžený do 30.6.2010.“ Doložil fotokópiu denníka dispečera od 30.4.2009 do 8.9.2010, a to stranu 39 a 38, ako aj opäť smenovku za máj 2010. Taktiež predložil poznámky pani A.na č. l. 141), v ktorých je okrem iného uvedené, že pre špeciálne vopred dohodnuté práce s vodokanalizačnými vozidlami na zákazke v U.S.Steel s.r.o. pre spoločnosť Carmeuse Slovakia, s.r.o. bolo potrebných minimálne 5 zaškolených pracovníkov a žalovaného nebolo možné okamžite nahradiť iným pracovníkom. Nástup na práce oproti objednávke bol posunutý z dôvodov objednávateľa.
36. Spoločnosť CARMEUSE Slovakia, s.r.o. na výzvu súdu oznámila listom, doručeným súdu dňa 19.5.2014, že ohľadom predĺženia termínu vykonávania prác do 30.06.2010 spol. Scarabeus s.r.o. podľa ich objednávky č. 21000997 dáva nasledovné stanovisko: Predmetné práce na základe tejto objednávky boli realizované pred štyrmi rokmi a z tohto dôvodu nevieme so 100 % istotou poskytnúť informácie ohľadom realizácie prác a dôvodov predlženia predmetu realizácie objednávky. Z informácií, ktoré sa nám podarilo spätne zistiť je s veľkou pravdepodobnosťou možné povedať, že termín predĺženia realizácie predmetu objednávky bol požadovaný našou stranou. Zdôvodnenie: Nakoľko došlo k značnému predĺženiu času schválenia a vystavenia objednávky z dôvodov zapríčinených našou stranou (objednávka bola v schvaľovacom procese od 14.4.2010 do 6.5.2010 a štandardne tento proces trvá 3-4 dni) zhruba o tento čas sa mohla posunúť aj doba realizácie oproti plánovanému termínu. Taktiež treba zobrať do úvahy zmenu plánovania výkonov dodávateľa podľa reálneho času schválenia
objednávky, plánovania realizácie objednávky aj na našej strane ako objednávateľa, ako aj špecifiká vstupu a pohybu externých spoločností v areáli U.S.Steel Košice, čo mohlo mať za následok posun realizácie o ďalšie dva týždne. Tieto tvrdenia môžu byť podporované aj skutočnosťou, že cena uvedená na objednávke plne korešponduje s cenou, ktorú nám vyfakturovala daná spoločnosť po realizácii prác, takže predĺženie termínu realizácie nebolo z dôvodu navýšenia objemu prác počas realizácie alebo iných nateraz neidentifikovaných skutočností. Odsúhlasenie výkonov ako celku a tým aj ukončenia realizácie predmetu objednávky bolo potvrdené naším zodpovedným pracovníkom 28.6.2010.
37. Spoločnosť CARMEUSE Slovakia, s.r.o. svoju vyššie vedenú odpoveď doplnila listom doručeným súdu 15.10.2014, v ktorom uviedla, že vzhľadom na veľký časový odstup si nepamätá presný dátum a akým spôsobom bolo oznámené predlženie termínu realizácie predmetnej objednávky.
38. Súd posúdil nárok žalobcu podľa ustanovení právnych predpisov účinných v čase skončenia pracovného pomeru.
39. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
40. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace.
41. Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce, výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak.
42. Podľa § 62 ods. 3 Zákonníka práce, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
43. Na základe výpovede sa pracovný pomer nekončí doručením výpovede druhému účastníkovi, ale až uplynutím výpovednej doby. V odseku 3 § 62 Zákonníka práce je upravené právo zamestnávateľa na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku zamestnanca, ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, pričom podmienkou uplatnenia tohto nároku je skutočnosť, že sa na peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve. Dohoda o tejto peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná. Ak teda zamestnanec svojvoľne poruší pracovnoprávne predpisy tým, že nezotrvá počas výpovednej doby u zamestnávateľa, s ktorým uzavrel dohodu o peňažnej náhrade, zamestnávateľovi vzniká právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac.
44. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že pôvodný žalobca a žalovaný uzavreli dňa 01.10.2009 písomnú pracovnú zmluvu, v ktorej sa zmluvné strany v článku 7 okrem iného písomne dohodli, že ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku zamestnanca za 1 mesiac. Na peňažnú náhradu má zamestnávateľ nárok aj v prípade, keď zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa len časť výpovednej doby. Zamestnávateľ nemá povinnosť vyzývať a upozorňovať zamestnanca na nástup do práce. Dĺžku výpovednej doby si účastníci pracovnoprávneho vzťahu dohodli v pracovnej zmluve v trvaní najmenej dva mesiace. Žalovaný dňa 29.03.2010 doručil zamestnávateľovi písomnú výpoveď a výpovedná doba žalovanému začala plynúť dňom 01.04.2010 a uplynula k 31.05.2010. Uvedené skutočnosti neboli medzi sporovými stranami sporné. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný u pôvodného žalobcu - zamestnávateľa riadne zotrval počas výpovednej lehoty v období od 01.04.2010 do 20.05.2010.Medzi sporovými stranami bolo sporné, či v čase od 21.05.2010do 31.05.2010 počas plynutia výpovednej lehoty došlo na strane žalovaného ako zamestnanca k neospravedlneným absenciám. Žalovaný uviedol, že v spornom čase chcel čerpať dovolenku, čo bolo preukázané aj písomným dovolenkovým lístkom vyplneným žalovaným dňa 11.05.2010, v ktorom požiadal o dovolenku v čase od 21.05. do 31.05.2010, t.j. 7 pracovných dní a ktorý dňa 11.05.2010 predložil nadriadenému
pracovníkovi. Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovanému nebola udelená dovolenka na zotavenie v čase od 21.05.2010do 31.05.2010. Na dovolenkovom lístku predloženom žalobcom je síce uvedené že dovolenku nie je možné poskytnúť z prevádzkových dôvodov a uvedená poznámka je opatrená dátumom 11.05.2010 a podpisom jediného spoločníka a konateľa žalobcu, avšak z tohto predloženého dôkazu nie je možné zistiť, či táto skutočnosť - neposkytnutie dovolenky na zotavenie bola oznámená žalovanému a ak áno, kedy. Ani ostatné vykonané dôkazy nepodporili tvrdenie žalobcu, že by žalovaný riadne nezotrval u pôvodného žalobcu ako zamestnávateľa počas celej výpovednej doby a že nebolo možné žalovanému udeliť dovolenku na zotavenie z dôvodu vykonávania prác na ktorých ho nebolo možné nahradiť. Iné dôkazy žalobca nenavrhol vykonať. Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal všetky svoje tvrdenia, ktorými odôvodnil žalobu a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
45. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Podľa výsledku konania síce žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania, avšak vzhľadom na to, že mu v konaní žiadne preukázateľné trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu môže strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť len tým (§ 365 ods. 1 C.s.p.), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.