Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32P-125-2016.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/125/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Bc. H. O., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., E. nad M., N. X a manžela F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k malol. P. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky Bc. H. O., rod. Q., nar. XX. XX. XXXX a manžela F. O., nar. XX. XX. XXXX uzavreté dňa 24. 04. 2010 v Brusne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Brusno vo zv. 6, ročník 2010, na strane 126, pod por. č. 4 r o z v á d z a .
Súd s c h v a ľ u j e dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému P. O., nar. XX. XX. XXXX v tomto znení:
P. P. O. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec sa z a v ä z u je prispievať na výživu maloletého P. O. výživným vo výške 90 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom podaným dňa 19. 04. 2016 sa domáhala rozvodu manželstva z dôvodu, že je hlboko a trvalo rozvrátené a nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa, keďže manžel má už ďalší vzťah. Bližšie svoj návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že od narodenia maloletého dochádzalo medzi ňou a manželom k vážnym nezhodám z dôvodu, že manžel si zobral do prevádzky bar, ktorý neprosperoval, každý víkend usporiadaval diskotéky, domov chodil v podnapitom stave. Neskôr si našiel prácu v zahraničí, kde mal problémy so zamestnávateľom, ktorý mu neplatil značnú časť mzdy a tak pracovný pomer v zahraničí ukončil, vrátil sa na Slovensko. Pod dlhom čase mu jeho matka vybavila prácu. V septembri 2014 sa manžel veľmi zmenil, správal sa arogantne, prestal sa maloletému venovať a jej ako manželke. Od 30. 10. 2014 s manželom nežijú v spoločnej domácnosti. Zároveň na čas po rozvode navrhla súdu upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že maloletý sa zverí do jej osobnej starostlivosti, otec bude povinný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 165 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom
právoplatnosti rozhodnutia a zároveň bude oprávnený s maloletým sa stretávať každý tretí víkend v čase od piatku 15.00 h do nedele 15.00 h.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 08. 2016 s rozvodom manželstva súhlasil s odôvodnením, že v ich vzťahu pretrvávajú problémy so spolužitím, s manželkou sa odcudzili napriek niekoľkým pokusom zachrániť manželstvo, čo sa nepodarilo. Dlhšiu dobu s manželkou žijú oddelene. Vo vyjadrení tiež súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s matkou navrhovanou výškou výživného, navrhol súdu určiť výživné v sume 90 Eur z dôvodu svojich súčasných finančných možností a majetkových pomerov. S navrhovaným rozsahom styku nesúhlasil, navrhol súdu upraviť jeho styk s maloletým na každý druhý víkend v čase od piatku 17.00 h do nedele 17.00 h.
3. Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktorý je takej dĺžky ale najmä intenzity, že ich manželstvo neplní a do budúcna ani nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Vo vzťahu účastníkov konania absentuje rešpekt, úcta, dôvera, vzájomná citová náklonnosť, na čom je založený každý partnerský vzťah. Manželstvo účastníkov konania nevytvára ani zdravé rodinné prostredie pre výchovu ich maloletého dieťaťa. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienok podľa § 23 Zák. o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Za príčinu rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania súd považuje citové odcudzenie sa, ktoré manžel navrhovateľky riešil nadviazaním mimomanželského vzťahu, ktorý trvá po dobu 1,5 roka a podľa vyjadrenia samotného manžela navrhovateľky, ide o vážny vzťah.
5. V prípade rozvodu manželstva rodičia navrhli súdu schváliť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode tak, že maloletý sa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec sa zaviaže prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 90 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozhodnutia a styk otca s maloletým sa neupraví.
6. Zároveň otec sa zaviazal okrem výživného naďalej prispievať na výživu maloletého zakupovaním oblečenia a podieľaním sa na mimoriadnych výdavkoch maloletého.
7. Kolízny opatrovník uviedol, že sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky. V prípade rozvodu manželstva doporučil súdu rodičmi navrhnutú dohodu schváliť s odôvodením, že je plne v záujme maloletého a neodporuje zákonu.
8. Podľa § 24 ods. 1,3,4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
9. Podľa a § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. V danej veci súd zistil, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia výchovu maloletého zvláda, maloletý ju rešpektuje, výchovné problémy s maloletým nemá. Otec potvrdil, že zo strany matky je o maloletého riadne postarané. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu maloletého. V domácnosti matky má maloletý svoje sociálne, citové väzby. Maloletý pri pohovore pred opatrovníkom prejavil vôľu zotrvať v domácnosti matky. Zároveň maloletý uviedol, že s otcom sa počas víkendov stretáva, otec má novú priateľku, ktorú pozná. Maloletý podotkol, že otec mu na narodeniny ani len nezavinšoval, nekúpil mu žiadny darček, nezobral ho na kolotoče na jarmok. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že maloletý má k nim obom dobrý vzťah, žiadneho z nich neodmieta. Matka otcovi nebráni v stretávaní sa s maloletým, ktoré sa realizuje 1-2 krát do mesiaca od piatku do nedele. Matka otcovi poskytuje informácie o maloletom napriek tomu, že otec ich od nej nepožaduje. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav rodičmi navrhnutú dohodu v časti zverenia maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok v bežných veciach schválil. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd prihliadol na doterajšiu riadnu starostlivosť matky o maloletého, zotrvanie maloletého aj po rozvode rodičov v domácnosti, kde má svoj režim a prejavenú vôľu maloletého.
12. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 prvá veta Zák. o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletého a možností, schopností, majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý má 6 rokov, navštevuje 1. ročník ZŠ, do ktorej chodí pešo, stravuje sa v škole za stravné 30 Eur mesačne. V rámci školy navštevuje školský klub za mesačný poplatok 10 Eur, gymnastický krúžok za mesačný poplatok 2 Eur a kurz anglického jazyka za mesačný poplatok 2 Eur. V základnej umeleckej škole navštevuje výtvarný odbor za mesačný poplatok 8 Eur. Maloletý je vedený v horolezeckom klube na Gymnáziu J.G. Tajovského, kde sú výdavky na vstupy vo výške 25 Eur mesačne. Do Ľudového súboru Dratvárik sa maloletému uhrádza mesačný poplatok 20 Eur a plus sú výdavky na kroje, cestovanie, tréningy, vystúpenia. Maloletý je vedený v alergologickej ambulancii, s návštevou ktoré zvýšené výdavky nie sú. Ortopedickú ambulanciu maloletý navštevuje 1× štvrťročne za poplatok 5 Eur. Polročne sa maloletému zakupujú ortopedické vložky v hodnote 13 Eur a ortopedická obuv. Otec maloletého je nezamestnaný, odo dňa 03. 05. 2016 je vedený ako uchádzač o zamestnanie, poberá podporu v nezamestnanosti v rozpätí od 359,50 Eur do 371,50 Eur. Zo samotného vyjadrenia otca vyplynulo, že naposledy bol zamestnaný v obch. spol. ROCO Slovakia, kde dosahoval príjem vo výške 500 Eur netto. Otec maloletého inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá. Súd vzhľadom na súčasný príjem otca rodičmi navrhnutú dohodu v časti určenia výživného na maloletého v sume 90 Eur schválil, pretože takto navrhovaná výška výživného zodpovedá právu maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a zároveň maloletý bude mať zachované životné minimum, na ktoré má zásadne právo. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd však prihliadol na záväzok otca naďalej sa podieľať na zakupovaní oblečenia maloletému a úhrade mimoriadnych výdavkov. Pri schvaľovaní rodičovskej dohody súd neopomenul, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletému. Matka odo dňa 01. 06. 2016 je zamestnaná v obch. spol. Alfa bio Lunter s.r.o., kde podľa vlastného vyjadrenia dosahuje príjem vo výške 450 Eur netto. Okrem maloletého inú ďalšiu vyživ. povinnosť nemá.
13. O neupravení styku otca s maloletým súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu, že otec sa s maloletým stretáva, matka stretávaniu otca s maloletým nebráni.
14. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
15. Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci (§ 62 Civilného mimosporového poriadku).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť úradu, poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie sú oprávnení podať odvolanie.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).
Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.