Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-61-2022.pdf
PDF · 108.69 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2T/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júla 2022 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
C.. C. J., nar. XX.XX.XXXX v T.C., trvale bytom G. XX, okres T., t. č. Ú.E. G.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 26.02.2022 v čase okolo 21:45 hodine v rodinnom dome bez popisného a orientačného čísla, v rómskej osade v obci G., okres Kežmarok, za prítomnosti X. J., B. J., I. C., pred viac ako dvoma osobami, po predchádzajúcej hádke medzi O. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX a otcom C. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. XX, vzal zo zeme v rodinnom dome kuchynský nôž o celkovej dĺžke 31,5 cm s bielou umelohmotnou rukoväťou, ktorý držal v ľavej ruke a v snahe zastať sa svojho otca C. J. pristúpil k O. J.O., ktorého najprv udrel päsťou do tváre a následne jedenkrát počas toho ako sa poškodený O. J. zohol, zasiahol nožom do brucha, načo po tom hodil nôž na zem, čím mu spôsobil bodnú ranu pravej hornej polovice brucha s preniknutím do dutiny brušnej a bodným poranením prednej a zadnej steny priečnej časti hrubého čreva a celej hrúbky steny žalúdka v oblasti jeho veľkého zakrivenia a týmto konaním došlo k poraneniu kože, kedy nôž prenikol podkožným tkanivom až do brušnej časti poškodeného O. J., čím týmto útokom kuchynským nožom na brucho poškodil O. J. a spôsobil mu zranenia s dobou liečenia 3 mesiace,
t e d a
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky verejne výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. j), písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 117 ods. 1 Trestného zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov a 1 (jedného) mesiaca.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 119 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej K. X. G., S..D.., R. XX, J., IČO: XX XXX 436 škodu vo výške 237,38 Eur.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného D. G., ul. XX S. X S. XX, J. s jeho nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku súd vyhradzuje rozhodnutie o ochrannom opatrení vo vzťahu k doličnej veci - kuchynskému nožu o celkovej dĺžke 31,5 cm verejnému zasadnutiu.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C.. C. J.O., prečítaním znaleckého posudku č. 9/2022 vypracovaného znalkyňou C.. T. S., prečítaním znaleckého posudku č. 1/2022 vypracovaného znalcom C.. G. C., ako aj ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Obžalovaný C.. C. J. sa k spáchaniu skutku uvedenému vo výrokovej časti tohto rozsudku priznal a na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania predmetného skutku. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a následne už nevykonal dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku a vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody.
Obžalovaný C.. C. J. na hlavnom pojednávaní ďalej uviedol, že on sa svojmu strýkovi ospravedlnil. Je mu ľúto, čo spáchal, v trestnej činnosti nebude pokračovať. Na otázku, akým spôsobom sa obžalovaný ospravedlnil poškodenému O. J.Á. obžalovaný uviedol, že on mu povedal, aby mu odpustil, že je mu ľúto, čo spáchal. Na otázku, či nôž, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu, je jeho vlastníctvom, obžalovaný uviedol, že nie a on nevie povedať, komu nôž patrí.
Súd ďalej prečítal znalecký posudok vypracovaný v predmetnej trestnej veci znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria C.. T. S. č. 9/2022 zo dňa 09.05.2022, zo záverov ktorého o. i. vyplynulo, že znalkyňa u obžalovaného C.. C. J. nezistila duševnú poruchu v zmysle pravej psychózy. Zistila u neho vrodenú (celoživotnú) vývojovú poruchu intelektu na úrovni ľahkého stupňa (mentálna retardácia ľahkého stupňa) u osobnosti disharmonicky sa vyvíjajúcej s rysmi emočnej lability. Vzhľadom k vývojovej poruche intelektu má ml. obžalovaný poruchu adaptácie na úrovni konceptuálnej (zaostávanie v školských schopnostiach a vedomostiach, oproti populačnej norme, v danej vekovej kategórii), na úrovni sociálnej, má zníženú frustračnú toleranciu na záťaž, ktorá sa prejavuje poruchou sociálnej adaptability s prejavmi porúch afektívnej regulácie a poruchami správania. Osobnostné rysy predstavujú povahovú charakteristiku a nie duševnú poruchu v pravom slova zmysle. Bez forenzného významu v čase skutku. Obžalovaný C.. C. J. nie je ani príležitostným konzumentom alkoholu a nie je ani príležitostným konzumentom psychoaktívnych látok. U obžalovaného znalkyňa nezistila závislosť na toxikománii. U obžalovaného C.. C. J. v dobe spáchania trestného činu znalkyňa nezistila známky jednoduchej opitosti ani patologickej opitosti. U obžalovaného aj napriek tomu, že v čase spáchania trestného činu bolo jeho uvažovanie katatýmne (pod vplyvom aktuálnych emócií a situácie), vzhľadom na jeho vek, stupeň mentálneho vývoja a mravnej vyspelosti jeho schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a jeho schopnosť ovládať svoje konanie boli znížené forenzne nepodstatne. Obžalovaný aj napriek zníženému intelektu chápe zmysel trestného konania. U obžalovaného znalkyňa nezistila duševnú poruchu v zmysle pravej psychózy, z psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode nebezpečný pre spoločnosť. Obžalovaný nie je duševne chorý, nevyžaduje ochrannú psychiatrickú liečbu.
Súd tiež prečítal znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia C.. G. C. č. 1/2022 zo dňa 03.05.2022, zo záverov ktorých zistil, že poškodený O. J. utrpel dňa 26.02.2022 bodnú ranu pravej hornej polovice brucha s preniknutím do dutiny brušnej a bodným poranením prednej a zadnej steny priečnej časti hrubého čreva a celej hrúbky steny žalúdka v oblasti jeho veľkého zakrivenia. Pri útoku došlo k poškodeniu brušnej steny, hrubého čreva a žalúdka, ktoré boli ošetrené zašitím. Bodné rany ohrozujú bezprostredne postihnutého predovšetkým krvácaním do niektorej telesnej dutiny, poprípade vykrvácaním navonok. Neskôr je postihnutý ohrozený viac infekčnými komplikáciami. Pri poranení utrpel menovaný stredný stupeň závažnosti šoku z krvnej straty, ktorý vznikol v dôsledku bodného poranenia brucha. K závažnejším infekčným komplikáciám pri hojení predmetného poranenia u menovaného nedošlo. U poškodeného nedošlo k poraneniu životne dôležitého orgánu, pretože rana nesmerovala do oblasti a nedosiahla takú hĺbku, aby mohla poraniť životne dôležitý orgán. Počas celej doby liečby poškodený netrpel mučivými útrapami, po prepustení z nemocnice bol mobilný, sebaobslužný v základných životných úkonoch, nebol odkázaný na pomoc druhej osoby. Mohol pociťovať bolesti v oblasti operačnej rany, ktoré mohli byť mierenej intenzity, na ich tlmenie užíval lieky Novalgin.
Z vyčíslenia liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predložených zdravotnou poisťovňou K. X. G., S..D.. vyplýva špecifikácia vynaložených nákladov na zdravotnú starostlivosť poškodenému O. J., s uvedením dátumu a názvu výkonu, kódu a názvu diagnózy, ako aj ceny vynaloženého úkonu a dátum úhrady, s tým, že celková suma poskytnutých nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť predstavovala ku dňa vypracovania 237,38 Eur.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný ku dňu 08.06.2022 nemá evidovaný žiadny priestupok.
Zo správy obce G. o povesti obžalovaného vyplýva, že tento býva v spoločnej domácnosti s rodičmi v 1-izbovom byte spolu so siedmimi súrodencami. Je žiakom 9. ročníka ŠZŠ, G.. Rodičia nepredstavujú prirodzenú autoritu pre deti. Podľa im dostupných informácií, deti je potrebné usmerňovať nielen rodičmi, ale aj susedmi, a to čo sa týka správania. Požívanie alkoholických nápojov vo zvýšenej miere nebolo spozorované. Obžalovaný nebol v minulosti prejednávaný komisiou verejného poriadku.
Zo správy Špeciálnej základnej školy P. na obžalovaného C.. C. J. bolo zistené, že tento navštevuje v školskom roku 2021/22 6. ročník ŠZŠ. Je vzdelávaný podľa variantu A, plní 10. rok povinnej školskej dochádzky. Navštevoval triedu s mladšími žiakmi, ku ktorým neprejavoval agresiu. Skôr bol k nim ústretový a nápomocný. Medzi žiakmi neboli zaznamenané žiadne konflikty, klíma triedy bola dobrá. Pokyny pedagóga vykonával bez problémov. Svojím správaním nenarúšal vyučovanie. Neprejavoval vzdor, školský poriadok dodržiaval. Tú istú triedu navštevuje aj C. brat, L.. Nezhody v rodine si občas riešili aj v škole slovnou výmenou názorov alebo hádkou. Avšak k bitke medzi nimi nikdy v škole nedošlo. Vo vyučovacom procese bol snaživý a pracovitý. Neprejavoval sa ako apatický žiak. Vo výchovno- vzdelávacom procese dosahoval uspokojivé výsledky.
Z posudku ÚVV a ÚVTOS G. na obžalovaného vyplýva, že tento sa adaptoval s menšími problémami, kedy mu bola v ústave poskytnutá psychologická služba. Toho času je stabilizovaný a správanie je na požadovanej úrovni. K príslušníkom a zamestnancom sa správa slušne. Medzi ním a spolubývajúcimi sa doposiaľ nevyskytli žiadne nezhody. Väzbu vykonáva v štandardnom režime. Doposiaľ disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok zo zistenia pomerov vyplýva, že obžalovaný je žiakom VI. triedy Špeciálnej základnej školy v P., elokované pracovisko G., plní si desiaty rok povinnej školskej dochádzky. Tohto školského roku končí povinnú školskú dochádzku. Ide o žiaka so zdravotným znevýhodnením, so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami variantu A. Vo výchovno-vzdelávacom procese dosahuje priemerné výsledky. Matematiku zvláda celkom dobre, ostatné predmety slabšie. Dochádzka na vyučovanie je nepostačujúca, posledné mesiace často vynechával vyučujúci proces. V triednom kolektíve je priateľský, správanie žiaka je v norme, ale má výpady, kedy je arogantný a drzý. V minulosti bolo jeho nevhodné správanie riešené v spolupráci s rodičmi a starostom obce G., nakoľko sa často púšťal do bitky so spolužiakom a mal aj nevhodné sexuálne narážky na spolužiačku a nevhodné oplzlé gestá voči triednej učiteľke. V evidencii sociálneho kurátora bola spisová dokumentácia obžalovaného vedená z dôvodu sexuálneho obťažovania.
Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že dňa 27.02.2022 X. J. na vyzvanie dobrovoľne vydala vec, a to 1ks nôž o celkovej dĺžke 31,5 cm s čepeľou o dĺžke 20,5 cm (šírka čepele 1,8 cm) a rukoväťou (biela umelohmotná) o dĺžke 11 cm.
Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z čestného vyhlásenia vyhotoveného svedkom - poškodeným O. J. dňa 04.07.2022 vyplýva, že poškodený v tomto vyhlasuje, že jeho synovec C. J., ktorý je toho času obvinený z trestného činu ublíženia na zdraví voči jeho osobe sa mu za tento skutok ospravedlnil a on toto ospravedlnenie prijal a odpustil mu. Taktiež chce uviesť, že nemá žiadne obavy z konania obvineného v súčasnosti voči jeho osobe a tiež nemá obavy, aby pokračoval v trestnej činnosti voči jeho osobe.
Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaného dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného C.. C. J..
Podľa súdu je nepochybné, že obžalovaný C.. C. J. inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Zároveň sa dopustil fyzicky verejne výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou.
Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona.
Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem štátu na ochrane zdravia a záujem na ochrane pokojného občianskeho spolužitia a tým, že iného v prítomnosti viac ako dvoch osôb fyzicky napadol, a to aj so zbraňou, takéto ohrozenie, resp. porušenie chráneného záujmu spôsobiť chcel.
Za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na štyri roky až desať rokov.
Za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona, trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu; horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať sedem rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby dva roky.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4, alinea prvá, Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 97 ods. 1 Trestného zákona, účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana, pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.
Podľa § 97 ods. 3 Trestného zákona, pri ukladaní trestu, ochranného opatrenia alebo výchovného opatrenia treba prihliadať na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery, pričom musia byť primerané povahe a závažnosti spáchaného činu a majú viesť k začleneniu mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia tak, aby predchádzali protiprávnym činom.
Nakoľko v prejednávanej veci bolo vedené trestné konanie proti osobe mladistvej, súd postupom podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona znížil trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v § 155 ods. 1 Trestného zákona a § 364 ods. 2 Trestného zákona na polovicu.
Zároveň, keďže obžalovaný sa svojím konaním dopustil dvoch trestných činov, súd v rámci výroku o treste aplikoval § 41 ods. 1 Trestného zákona a ukladal úhrnný trest podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, ktorý v danom prípade predstavuje trestný čin najprísnejšie trestný.
Ako poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného C.. C. J. súd vyhodnotil jeho priznanie a oľutovanie svojho konania (§ 36 písm. l) Trestného zákona), ako aj skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona).
Na druhej strane bola zistená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda, že obžalovaný svojím konaním spáchal viac trestných činov.
Vzhľadom na uvedenú prevahu dvoch poľahčujúcich okolností oproti jednej priťažujúcej okolnosti, súd za použitia § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona (zníženú podľa § 117 ods. 1 Trestného zákona) tak, že znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a ukladal obžalovanému mladistvému trest v rozmedzí trestnej sadzby od dvoch rokov do štyroch rokov odňatia slobody.
Aplikujúc § 34 ods. 4 Trestného zákona a § 97 ods. 3 Trestného zákona, súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na osobnosť mladistvého, jeho vek, rozumovú a mravnú vyspelosť, zdravotný stav, na jeho osobné, rodinné a sociálne pomery.
Je nepochybné, že obžalovaný sa v predmetnej trestnej veci útokom so zbraňou voči inej osobe dopustil závažného protispoločenského konania násilnej povahy. Zároveň však, bez toho, aby súd bagatelizoval konanie páchateľa, pri posudzovaní spôsobu spáchania trestného činu a jeho následku, považoval za potrebné prihliadnuť aj na skutočnosť, že obžalovaný mladistvý prakticky okamžite po ataku poškodeného, kedy sa chcel zastať svojho otca, upustil od svojho konania, hodil ním použitý nôž na zem a v konaní ďalej nepokračoval. Taktiež je potrebné poukázať na znalecký posudok č. 1/2022 vypracovaný znalcom C.. G. C., v ktorom je o. i. špecifikovaný charakter a priebeh liečby zranení, ktoré poškodený O. J. v dôsledku útoku obžalovaného utrpel. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že u poškodeného v dôsledku útoku nedošlo k poraneniu životne dôležitého orgánu. Rana pritom ani nesmerovala do oblasti, a zároveň nedosiahla takú hĺbku, aby mohla poraniť životne dôležitý orgán. Zároveň, liečba poškodeného prebiehala bez komplikácií, tento po prepustení z nemocnice bol mobilný, sebaobslužný a aj do budúcna je možné predpokladať, že po zhojení nebude výraznejšie obmedzovaný v hybnosti, sebaobslužnosti, či v kontakte so spoločenským prostredím.
Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery súd ďalej prihliadol na osobu obžalovaného, jeho osobnosť, vek, pomery, možnosti jeho nápravy. Je potrebné akcentovať, že u obžalovaného ide o osobu mladistvú, bez záznamu v registri trestov, a rovnako bez záznamu v registri priestupkov. Kladné hodnotenie osoby obžalovaného je tiež zrejmé zo správy Špeciálnej základnej školy P., podľa ktorej obžalovaný navštevoval triedu s mladšími žiakmi, ku ktorým neprejavoval agresiu, práve naopak, bol k nim ústretový a nápomocný, pokyny pedagóga vykonával bez problémov, vo vyučovacom procese bol snaživý a pracovitý. Vychádzajúc tak z oboznámeného odpisu registra trestov, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov, charakteristiky vypracovanej Špeciálnou základnou školou P., ako aj charakteristiky ÚVV a ÚVTOS G., nemožno povedať, že v prípade obžalovaného by išlo o osobu, pre ktorú by bolo násilné správanie typickým rysom jeho osobnosti. Práve naopak, aj s poukazom na uvedené, je stíhané konanie obžalovaného možné považovať za exces v jeho doposiaľ riadnom vedení života. Napokon osobnosť obžalovaného bola tiež skúmaná znalkyňou C.. T. S. v podanom znaleckom posudku, ktorá u obžalovaného nezistila duševnú poruchu, a konštatovala, že z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Súd tiež zobral do úvahy postoj samotného obžalovaného k ním spáchanej trestnej činnosti a k poškodenému O. J.. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že obžalovaný sa od úvodných štádií trestného konania ku skutku priznával a svoje konanie ľutoval. Zároveň, narušené vzťahy sa snažil s poškodeným O. J. urovnať, poškodenému sa ospravedlnil, čomu zodpovedá aj prečítané čestné vyhlásenie poškodeného, v ktorom tento o. i. uviedol, že ospravedlnenie obžalovaného prijal a obžalovanému odpustil.
Na tomto mieste je potrebné poukázať na účel trestu u mladistvých definovaný v § 97 ods. 1 Trestného zákona, v prípade ktorého zákonodarca, na rozdiel od dospelých páchateľov, dáva do popredia aspekt výchovy mladistvého páchateľa na riadneho občana (samozrejme za súčasného pôsobenia na predchádzanie protiprávnych činov a primeranej ochrany spoločnosti). Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti, prihliadajúc o. i. na osobu a osobnosť mladistvého obžalovaného vrátane jeho doterajšieho života, súd nepovažoval za nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom. Práve naopak, uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by podľa názoru súdu, vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, u tohto mladistvého páchateľa nereflektovalo už vyššie zmienený účel trestu, ktorým je najmä vychovať ho na riadneho občana. Zároveň, možno predpokladať, že už doterajší výkon väzby mal za následok, že obžalovaný si uvedomil závažnosť jeho konania.
Preto súd dospel k záveru, že zákonným a primeraným bude v danom prípade úhrnný trest odňatia slobody blízko dolnej hranice trestnej sadzby v trvaní 2 (dvoch) rokov a 1 (jedného) mesiaca s podmienečným odkladom jeho výkonu na primeranú skúšobnú dobu. Majúc však na zreteli aj závažnosť konania obžalovaného a s tým spojenú požiadavku ochrany spoločnosti a pôsobenia na predchádzanie trestných činov, súd uložil probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe a určil skúšobnú dobu na hornej hranici zákonom ustanovenej sadzby v trvaní 3 (troch) rokov.
Pokiaľ ide o náhradu škody, poškodená K. X. G., S..D.. si nárok na náhradu škody z hľadiska právneho dôvodu ako aj výšky uplatnila do skončenia prípravného konania, túto škodu riadne vyčíslila, pričom táto pozostávala z úhrady nákladov, ktoré ako poisťovňa, s ktorou má poškodený uzavretú zmluvu, uhradila zdravotníckym zariadeniam za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poškodenému v súvislosti s liečením jeho zranenia, ktoré poškodený utrpel konaním obžalovaného. Výška týchto nákladov bola preukázaná vyčíslením liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Preto súd priznal tejto poškodenej náhradu škody vo výške 237,38 Eur a k náhrade tejto škody zaviazal obžalovaného, ako jej pôvodcu.
Poškodená D. G. si v prípravnom konaní uplatnila voči obžalovanému nárok na náhradu škody vo výške 835,70 Eur, ktorá jej mala vzniknúť výplatou nemocenských dávok poškodenému O. J.. Splnomocnená zástupkyňa poškodenej sa zároveň vyjadrila, že poškodený O. J. je stále dočasne práceneschopný, a preto kompletné vyčíslenie regresných nákladov zašlú dodatočne, až po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti poškodeného. Pred uskutočnením hlavného pojednávania poškodená D. G. doručila súdu ospravedlnenie neúčasti na hlavnom pojednávaní, v rámci ktorého o. i. uviedla, že poškodený O. J. je od 26.02.2022 stále dočasne práceneschopný, preto nemôžu vyčísliť celkové regresné náklady. K
dnešnému dňu (11.07.2022) mu boli vyplatené nemocenské dávky vo výške 1.315,50 Eur. Žiadajú súd, aby v rozsudku odkázal poškodenú D. G. so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilný proces. Poukazujúc na uvedené poškodená D. G. si do skončenia vyšetrovania uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 835,70 Eur titulom vyplatených nemocenských dávok poškodenému O. J.. Nakoľko však ňou uplatnený nárok súd nateraz nemal preukázaný (súdu nebolo doručené konkrétne vyčíslenie regresných nákladov), odkázal poškodenú s jej nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Svedok - poškodený O. J. si voči obžalovanému nárok na náhradu škody neuplatnil.
Napokon bolo potrebné rozhodnúť o doličnej veci, a to kuchynskom noži o celkovej dĺžke 31,5 cm. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní, kedy z výpovede obžalovaného bolo zistené, že v danom prípade nejde o vec v jeho vlastníctve, neprichádzalo do úvahy uloženie trestu prepadnutia veci. Vychádzajúc tak z vyjadrenia obžalovaného, pričom uvedenému nasvedčuje aj obsah prečítanej zápisnice o vydaní veci, podľa ktorej bol nôž vydaný svedkyňou X. J., má ísť o vec patriacu inej osobe ako obžalovanému. Z tohto dôvodu súd vyhradil rozhodnutie o doličnej veci - kuchynskom noži o celkovej dĺžke 31,5 cm verejnému zasadnutiu.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
- dopustil sa fyzicky verejne výtržnosti tým, že napadol iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.