Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3Csp/91/2016

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu R. Š., V.. XX.X.XXXX, P. L. X., V. C.. T. XXXX/XX, zastúpeného splnomocnencom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, rozhodujúc o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa výkonu Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012.

Zamestnávateľ žalobcu spoločnosť R.-B., T..I..N.., I. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX j e p o v i n n ý zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012.

Súd ukladá žalobcovi, aby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal proti žalovanému žalobu na začatie konania vo veci samej.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na Okresný súd Skalica dňa 21.10.2016 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal nariadiť žalovanému, aby sa zdržal výkonu Dohody o zrážkach z mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012 do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobcu R.K.-B., T..I..N.., I. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu podľa Dohody o zrážkach č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 5.11.2012.

2. Návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu - Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2012. Na základe žiadosti žalobcu bola schválená výška úveru (úverový limit) 1.290 eur, počet splátok 42 s mesačnou splátkou 69,12 eur, RPMN za úver činila 67,70% a ročná úroková sadzba úveru 70,02%. Žalovaný žalobcovi reálne vyplatil 1.104,74 eur. Žalovaný od sumy 1.290, eur odpočítal sumu 185,26 eur ako odplatu za poskytnutie služby v zmysle čl. 8 ods. 8.1. písm. a) Dohody o poskytnutí služby. Jedná sa o odmenu za možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Zmluvná podmienka dojednaná v bode 8.1 Zmluvy bola viacerými súdmi judikovaná ako neprijateľná a teda neplatná zmluvná podmienka (Rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.12.2014, sp. zn. 6C 55/2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove 18Co 109/2011). Poplatok je absolútne neprimeraný k službe, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1a. Odklad splátok neznamená ich odpustenie a práve preto je cena tejto služby neprijateľná. Žalobca poukázal na nesprávny výpočet RPMN v Zmluve, kde pri

poskytnutom úvere vo výške reálne vyplatenej sumy 1104,74 eur (vyplýva z Karty klienta) a sume 185,26 eur, ktorú uhradil žalobca pri podpise zmluvy a ktorá predstavuje dodatočný náklad spotrebiteľa k poskytnutému úveru (bod 8 8.1 zmluvy) , čo spolu predstavuje schválený úverový rámec 1.290,- eur by RPMN predstavovala 127,63% a nie v zmluve uvedený údaj 67,70%, čím bola voči žalobcovi uplatnená nekalá obchodná praktika. Výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a taktiež zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru a teda doby trvania zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo má podľa § 11 ods.1 písm. a) tohto zákona za následok bezúročnosť poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca ďalej uviedol, že strany si z zmluve dojednali úrokovú mieru 70,02% pri úvere, pričom podľa údajov zverejnených na internetovom portáli Národnej banky Slovenska priemerná úroková miera zo spotrebiteľských a ostatných úverov s dohodnutou splatnosťou 1 - 5 rokov bola v novembri 2012 vo výške 14,90% ročne, preto podľa žalobcu sú takto dojednané úroky v rozpore s dobrými mravmi a dojednanie o úrokoch je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetný úver je úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovanému tak zo zmluvy vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 1.104,74 eur (1.290 eur - 185,26 eur). Podľa potvrdenia žalovaného zo dňa 21.9.2016 bolo žalobcom k tomuto dátumu uhradených na predmetnú zmluvu 1907,66 eur. Žalobca dňa 5.11.2012 súčasne so Zmluvou o úvere podpísal samostatnú Dohodu o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Jedná sa o typovú formulárovú zmluvu, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany žalovaného. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobcovi povinnosť plniť, žalobcovi by boli vykonávané zrážky zo mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ žalobcu je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Žalovaný sa obrátil so žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy listom zo dňa 26.4.2016 priamo na zamestnávateľa žalobcu a požadoval od neho, aby z jeho mzdy vykonával mesačné zrážky až do úplného splatenia dlhu 1.319,88 eur. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považuje žalobca za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto v predmetnej veci neplatný. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie a čl. 7 Ústavy SR (rozpor s medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícii z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Žalobca citoval časti rozsudkov Súdneho dvora EÚ ako je rozsudok z 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98 až C244/98, rozsudok C - 168/05, Elisa María Mostaza Clar, rozsudok C-429/05 Godard, rozsudok c-618/10, Banco Espanol, rozsudok c-106/77 Simmenthal a poukázal na Smernicu rady 93/13/ EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ako aj na rakúsku právnu úpravu. V zmysle rozsudku Simmenthal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom EÚ. Ak je slovenská právna úprava Dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily (zmluva o EÚ, Zmluva o fungovaní EÚ). Súd musí uprednostniť právo EÚ. Ani v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca bez presného vyhlásenia veriteľa nemá istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. Žalobca v čase uzavretia zmluvy nedokázal vyhodnotiť zmluvné podmienky a poukázať na tie, ktoré sú neprijateľné. Nedokázal ani rozpoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy s právom EÚ. Dohoda o zrážkach zo mzdy tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobcu v podobe jeho mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

3. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca predložil písomnú žiadosť žalovaného na vykonanie zrážok zo mzdy, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvu o revolvingovom úvere č.

XXXXXXXXXX, rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2012, žiadosť o vykonanie zrážok zo mzdy a iných príjmov adresovanú zamestnávateľovi žalobcu, odpoveď žalovaného na žiadosť žalobcu z 21.9.2016, kópiu dokladov o vkladoch v hotovosti v ČSOB, a.s. žalobcu na účet žalovaného zo dňa 17.1.2014 v sume 69,12 eur, zo dňa 19.6.2014 v sume 69,12 eur, zo dňa 2.11.2015 v sume 69,12 eur.

4. Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX žalobca osvedčuje, že ju uzavreli žalobca so žalovaným dňa 5.11.2012, pričom v čl. I zmluvy je uvedené, že žalovaný bude mať voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že žalovaný poskytne žalobcovi na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 1290 eur. Podľa čl. II tejto dohody si strany k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného uvedených v čl. I dohody dojednali dohodu o zrážkach zo mzdy a na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníka povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy dlžníka vo výške 69,12 eur. Podľa čl. III tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne oznámi, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov, sú splatené.

5. Listom spoločnosti ANACO s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, IČO: 35 691 816, konajúcej v mene žalovaného, zo dňa 26.4.2016, zaslaného zamestnávateľovi žalobcu R. - B., T..I..N.. T. T. I. XX, XXX XX P., S.: XX XXX XXX žalobca osvedčuje, že žalovaný ako veriteľ žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne. Ako dôvod uviedol, že žalobca si ako klient žalovaného neplní riadne a včas záväzok voči žalovanému, preto sa žalovaný domáhal u zamestnávateľa žalobcu uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky v sume 1319,88 eur zrážkami zo mzdy žalobcu.

6. Prehľadom platieb žalobcu, vystaveného žalovaným dňa 21.9.2016, žalobca osvedčuje, že zamestnávateľ žalobcu vykonal zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného dňa 11.5.2016 v sume 10,91 eur, dňa 8.7.2016 v sume 10,91 eur, dňa 10.8.2016 v sume 9,53 eur a dňa 9.9.2016 v sume 10,07 eur.

7. Podľa čl. 2 C.s.p. ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

8. Podľa § 324 ods. 1, 2 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.

12. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením môže súd uložiť strane najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v civilnom sporovom konaní je inštitút neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje neodkladný zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ale i osvedčenie, že je potreba neodkladnej úpravy pomerov. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až potreba neodkladnej úpravy pomerov dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Táto potreba neodkladnej úpravy pomerov musí byť konkrétna a naviac oprávnenou stranou aspoň osvedčená.

15. Žalobca podaným návrhom sleduje neodkladnú úpravu pomerov medzi stranami. Úlohou žalobcu bolo osvedčiť základné skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia. Naliehavý právny záujem odôvodnil žalobca tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému ako veriteľovi postihnutie majetku žalobcu ako spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah, pričom žalobca zrážky zo mzdy nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

16. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca ku svojmu návrhu priložil listinné dôkazy, a to najmä žiadosť žalovaného doručenú zamestnávateľovi žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu, Dohodu o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8100049052 a prehľad splátok žalobcu. Žalobca uviedol, že má podľa § 137 písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prípustnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, 1Cdo 91/2006). Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a naliehavý právny záujem vyplýva aj z ustanovenia § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľovi je daná tým, že umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku žalobcu.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2013 zo dňa 19.06.2013).

18. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

19. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením (teraz neodkladným opatrením) môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi stranami konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R 47/1974). Nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa zakáže

vykonávať práva z tejto dohody a platiteľovi mzdy realizovať dohodu, je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa predbežného opatrenia, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, t.j. že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali finančné prostriedky zo mzdy bezdôvodne, resp. vo vyššom rozsahu, než zákon dovoľuje ( porovnaj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/505/2014 zo dňa 05.05.2014).

20. Súd po vyhodnotení návrhu žalobcu a predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením dočasnú ochranu a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a to i za daného stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený. Touto neodkladnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Obsahom tejto neodkladnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a vo veci samej môže rozhodnúť inak. Súd je toho názoru, že neodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko žalobca osvedčil súdu, že bez neodkladnej (i keď len dočasnej) úpravy pomerov strán by bolo jeho právo ohrozené. Z predložených listinných dôkazov je v súčasnosti nepochybné, že na strane žalobcu je možný vznik ujmy na jeho majetku, pokiaľ nie je rozhodnuté o platnosti resp. neplatnosti podmienok v predmetnej úverovej zmluve, na základe ktorých by mohlo dôjsť za strany žalovaného titulom dohody o zrážkach zo mzdy k uplatneniu plnenia. Na základe predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy súčasný zamestnávateľ žalobcu už realizuje predmetné zrážky zo mzdy žalobcu, čo vyplýva z prehľadu splátok žalobcu, a žalobcovi reálne hrozí ďalšie zmenšovanie jeho majetku vykonávaním ďalších zrážok z jeho mzdy zamestnávateľom.

21. Pokiaľ ide o splnenie základného predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie návrhom uplatňovaného nároku žalobcu, že žalovaným uplatňovaná výška zrážok zo mzdy žalobcu na podklade Dohody o zrážkach zo mzdy je nedôvodná, bolo by predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobcu je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie tvrdených skutočnosti bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť v rámci konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach, ktorú žalobca mieni podať. Súd je preto toho názoru, že prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

22. Súčasne bola splnená ďalšia zo základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a to osvedčenie, že je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise - žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy, dohodou o zrážkach zo mzdy a prehľadom splátok žalobcu bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu žiadal žalovaný od zamestnávateľa žalobcu vykonávanie zrážok z jeho mzdy a tento ich aj vykonával. Pokiaľ by bol žalobca vo veci samej úspešný, nemal by žalovaný nárok na zrážky zo mzdy v takej sume, v akej si ich uplatnil u zamestnávateľa žalobcu resp. by nemal nárok už na žiadne zrážky. Aby nedochádzalo k vzniku bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného na úkor žalobcu, súd považuje za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude nariadené žalovanému zdržať sa uplatňovania predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu a ktorou bude zároveň zamestnávateľovi žalobcu nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobcu na základe predmetného úveru v prospech žalovaného, nakoľko bez uloženia tejto povinnosti zamestnávateľovi žalobcu by neodkladné opatrenie nemalo zmysel a realizáciu tejto povinnosti možno podľa názoru súdu od neho spravodlivo žiadať v súlade so základným princípom C.s.p. uvedeným v čl. 2 ods. 1 C.s.p. Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a na strane žalovaného ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na uhradenú výšku dlhu vyplývajúcu z kópií úhrad žalobcu a z prehľadu splátok žalobcu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, a preto takémuto návrhu vyhovel. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

24. O trovách konania súd rozhodne pri rozhodnutí, ktorým bude konanie vo veci samej končiť.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.