Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-338-2000.pdf
PDF · 91.97 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6Er/338/2000
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave - mestská časť Petržalka, Panónska cesta 2, IČO: 35937874, (adresa na doručovanie: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Dolný Kubín, J. Ťatliaka 2052/4, 026 01 Dolný Kubín), proti povinnému: GARNEX, spol. s r.o., so sídlom Oravský Podzámok 134, IČO: 31616861, o vymoženie pohľadávky vo výške 31.468,- eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD. Exekútorsky úrad Ružomberok vo výške 15,19 eura do troch dní od doručenia tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.10.2016 podal súdny exekútor JUDr. Mgr. Vladimír Zachar, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom v Ružomberku, Poľná 31/23, na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie vedenej na majetok povinného postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších zmien (ďalej len „EP“) s odôvodnením, že povinný bol v priebehu exekúcie, dňa 13.09.2007 vymazaný z obchodného registra, čím došlo k jeho zániku, v dôsledku toho nie je možné v exekúcii pokračovať.
2. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 2253/L
súd zistil, že z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 25-24K 28/00-292 z 13.06.2007 bol konkurz na majetok úpadcu zrušený pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, bola obchodná spoločnosť s obchodným menom GARNEX, spol. s r.o., 027 41 Oravský Podzámok 134, IČO 31 616 816 v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka z obchodného registra Okresného súdu v Žiline dňom 13.09.2007 vymazaná.
3. Povinný bol zrušený a následne vymazaný z obchodného registra po tom ako bol konkurz na jeho majetok zrušený pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu. V danom prípade teda prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Takýto postup korešponduje s právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 z 15.08.2012, podľa ktorého „zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ EP), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta EP).“
4. Nakoľko súd zistil, že povinný v tomto exekučnom konaní bol dňom 13.09.2007
vymazaný z obchodného registra z dôvodu jeho nemajetnosti vedúcej k tomu, že ešte pred jeho výmazom došlo k zrušeniu konkurzu vyhláseného na jeho majetok, súd exekúciu vedenú voči nemu na návrh oprávneného súdnym exekútorom JUDr. Mgr. Vladimírom Zacharom, PhD., pod č. EX 338/2000 s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ EP v spojení s ust. § 58 ods. 1 EP zastavil.
5. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods.1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
6. Ako je zrejmé z citovaného ustanovenia § 196 EP, súdny exekútor má právo na náhradu
trov účelne vynaložených na výkon exekučnej činnosti. Z ďalšieho citovaného ustanovenia § 197 ods. 1 EP vyplýva, že tieto náklady uhrádza povinný. V tomto exekučnom konaní však povinný ako subjekt práva zanikol, nakoľko v jeho priebehu došlo k výmazu povinného z obchodného registra. Už bolo uvedené vyššie, že povinný bol zrušený potom, ako bol konkurz na jeho majetok zrušený pre nedostatok majetku na úhradu odmeny a výdavkov správcu, prečo v danom prípade súd zastavil exekúciu postupom podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 EP a v súlade s citovaným právnym názorom vysloveným v uznesení NS SR sp. zn. 3 M Cdo 10/2011, uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, oprávnenému.
7. Čo sa týka trov exekúcie, súdny exekútor v súvislosti so zastavením exekúcie žiadal o ich
priznanie vo výške 46,48 eura. Vychádzajúc zo špecifikácie (č.l. 20-22 spisu) si súdny exekútor v rámci náhrady trov vyúčtoval odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), t. j. odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu vo výške 46,48 eura (č.l. 22 spisu) s tým, že uvedenú odmenu si uplatnil za 7 hodín, ktoré mal vynaložiť spolu na 7 úkonov špecifikovaných ako: prijatie návrhu, založenie spisu, žiadosť o udelenie poverenia, 2/ zmluva o vykonaní exekúcie, 3/ upovedomenie o začatí exekúcie, 4/ návrh na rozhodnutie o námietkach, 5/ konkurzná prihláška, 6/návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, vyúčtovanie exekučného spisu a 7/ vrátenie poverenia s tým, že na každý z uvedených úkonov mal vynaložiť čas v rozsahu jednej hodiny. Paušálnu odmenu po 3,34 eura si exekútor účtoval za úkony podľa § 15 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky (získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie) spolu vo výške 6,64 eura (č. l. 21 spisu). Náhradu hotových výdavkov, ktoré mal vynaložiť na poštovné si exekútor vyúčtoval v sume 6,- eur (č. l. 20 spisu). Z odmeny a náhrad si exekútor uplatnil náhradu DPH. Napriek uvedenému účtovaniu si súdny exekútor v predmetnej veci, vychádzajúc zo sumarizácie trov exekúcie obsiahnutej na č. l. 20 spisu, vyúčtoval ešte raz trovy exekúcie tento krát vo výške 47,03 eura s tým, že odmena z toho činí 33,19 eura, hotové výdavky 6,- eur a DPH 7,84 eura.
8. Ohľadne určenia výšky priznaných trov, súd vychádzal z nasledovných ustanovení
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“): Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a b/paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
9. Súd po preskúmaní spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Er/338/2000 a spisu súdneho
exekútora č. EX 89/2000, po preskúmaní účelnosti a hospodárnosti jednotlivých účtovaných úkonov priznal exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v zmysle § 14 ods.1 písm. a), ods. 2 vyhlášky spolu za 1 hodinu vo výške 6,64 eura a paušálnu odmenu za úkon podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 3,32 eura. V rámci trov exekúcie priznal súd exekútorovi náhradu výdavkov, ktoré mohol reálne a účelne vynaložiť na poštovné vo výške 2,70 eura. Z odmeny a náhrad priznaných spolu v sume 12,66 eura (6,64 + 3,32 +2,70)súd priznal exekútorovi DPH vo výške aktuálnej v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, nakoľko výška DPH bola s účinnosťou od 01.01.2011 stanovená zákonom č. 409/2010 Z. z. na 20%, čo činí 2,53 eura. Súd pri priznaní DPH postupoval podľa § 196 EP v znení účinnom v čase rozhodovania súdu o trovách exekúcie, podľa ktorého ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Aj keď dané novelizované znenie § 196 EP sa vzťahuje na konania začaté po 01.01.2012 podľa názoru súdu niet dôvodu za použitia analógie postupovať pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak, ako to aktuálne upravuje terajšie znenie § 196 EP.
10. Súd sa nestotožnil v celom rozsahu so súdnym exekútorom uplatneným rozsahom trov exekúcie, keď mu nepriznal v účtovanom rozsahu odmenu určenú podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a ani paušálnu odmenu. Tiež mu nepriznal v účtovanom rozsahu ani náhradu hotových výdavkov titulom poštovného. Ohľadne odmeny určenej podľa počtu hodín súd neakceptoval názor exekútora, ktorý si za každý úkon bez ohľadu na čas, ktorý na jeho vykonanie mohol reálne vynaložiť, uplatnil odmenu vo výške 6,64 eura. Vychádzajúc z ustálenej súdnej praxe, s ktorou je exekútor uzrozumený podporenej rozhodnutiami odvolacích súdov a napokon aj Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 1MCdo 7/2006 z 28.05.2007) ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky nemožno vykladať tak, že pri úkonoch odmeňovaných hodinovou sadzbou 6,64 eura, by mala odmena predstavovať za každý úkon 6,64 eura, hoci na jeho vykonanie, vychádzajúc z jeho charakteru a náročnosti vynaložil exekútor necelú hodinu, resp. niekoľko minút. Ustanovenie o priznaní odmeny podľa počtu hodín treba vykladať tak, že je potrebné sčítať potrebný a účelne vynaložený čas na jednotlivé úkony a podľa výslednej hodnoty - podľa počtu hodín účelne vynaložených na vykonanie týchto úkonov v rámci exekúcie, priznať odmenu. Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na roveň tým, ktoré zákon uvádza v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 6,64 eura za každý z nich, by nebolo možné hovoriť o počte hodín účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá ust. § 14 ods.1 písm. a) vyhlášky. Vzhľadom na uvedené súd spočítal čas, ktorý exekútor mohol reálne a hospodárne vynaložiť na ním reálne a dôvodne vykonané úkony v prospech oprávneného a podľa výslednej hodnoty (súčtu času) priznal v danom prípade odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu len za 1 hodinu vo výške 6,64 eura tak, že do súčtu času pre jej priznanie započítal čas ktorý exekútor mohol reálne, hospodárne a účelne vynaložiť v rozsahu 25 minút na vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06.06.2000, v rozsahu 10 minút na návrh na rozhodnutie o námietke a v rozsahu 10 minút na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie (bez vyúčtovania trov). Čas potrebný na vykonanie uvedených úkonov stanovil súd s prihliadnutí na ich náročnosť čo do obsahu a rozsahu spracovania s tým, že uvedený čas považoval vychádzajúc zo svojej rozhodovacej činnosti za primeraný aj v súlade s konštantnou judikatúrou. Do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu súd vôbec nezapočítal čas v rozsahu 1 hodiny, ktorý mal exekútor vynaložiť na úkon špecifikovaný ako „prijatie návrhu, založenie spisu, žiadosť o udelenie poverenia“, čas v rozsahu 1 hodiny vynaložený na vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie, čas v rozsahu 1 hodiny, vynaložený na vyúčtovanie trov (v rámci návrhu na zastavenie exekúcie) a čas na vypracovanie konkurznej prihlášky, pretože tieto úkony nemožno považovať za úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle, ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a čas vynaložený na vykonanie týchto úkonov nie je časom účelne a hospodárne vynaloženým na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného. V dôsledku uvedeného, z času, ktorý mal exekútor vynaložiť v rozsahu 1 hodiny na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie a vyúčtovanie trov súd za reálne a hospodárne vynaložený čas na vypracovanie návrhu na zastavenie exekúcie považoval čas 10 minút, ktorý zahrnul aj do súčtu času pre priznanie odmeny podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. Napokon súd do súčtu času pre priznanie časovej odmeny nezapočítal ani čas, ktorý mal exekútor vynaložiť v rozsahu 1 hodiny na úkon špecifikovaný ako „vrátenie poverenia“, nakoľko v danom prípade sa jedná o „úkon“, ktorý doposiaľ vykonaný nebol.
11. Súd tiež nepriznal z exekútorom uplatnených trov v rámci paušálnej odmeny odmenu
uplatnenú za úkon doručovania podľa § 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky, nakoľko mal z obsahu spisu súdneho exekútora preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie doručoval súdny exekútor účastníkom konania (oprávnenému aj povinnému) poštou, doporučene do vlastných rúk. Za uvedené doručovanie mu prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, ktorú si súdny exekútor v rámci hotových výdavkov uplatnil a súd mu túto náhradu v uplatnenom rozsahu aj priznal. Podľa názoru súdu priznanie paušálnej odmeny za úkony doručovania je namieste len tam, kde exekútor doručuje uvedené písomnosti osobne, resp. prostredníctvom svojich zamestnancov a nie v prípade doručovania prostredníctvom pošty. Priznanie paušálnej odmeny za úkon doručovania vykonaného poštou, za ktorý prináleží náhrada výdavkov vynaložených na poštovné, by znamenalo duplicitu. Uvedený postup tunajšieho súdu je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov a v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 21CoE/159/2012-26 z 28.11.2012, v zmysle ktorého (do 30.04.2008) „odmena podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) vyhlášky patrila súdnemu exekútorovi za fyzické doručenie tam uvedených písomností priamo exekútorom, resp. exekútorským úradom. Pokiaľ na ich doručenie súdny exekútor využil služby iného subjektu (pošty), vzniklo mu len právo na náhradu poštovného“. Až novelou § 14 vyhlášky (zák. č. 141/2008 Z. z.), kedy bola vypustená časová odmena, za úkony doručovania prináleží exekútorovi paušálna odmena, ktorá zahŕňa aj vyhotovenie daného úkonu.
12. Z hotových výdavkov súd nepriznal exekútorovi náhradu poštovného za úkon
doručovania zmluvy o vykonaní exekúcie a konkurznej prihlášky z dôvodu, že v danom prípade sa nejedná, tak ako je vyššie uvedené, o úkony exekučnej činnosti vo vlastnom slova zmysle vynaložené v prospech oprávneného, ale len za administratívnu prácu podľa § 25 vyhlášky vykonávanú v záujme a v prospech súdneho exekútora a preto aj výdavky s takýmito úkonmi spojené sú vo vlastnej réžii exekútora a povinnosť ich uhradiť nemožno uložiť oprávnenému. Z hotových výdavkov súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného, ktoré si uplatnil za doručovanie podnetu na zastavenie exekúcie, nakoľko z obsahu spisu mal súd preukázané, že predmetné podanie podal súdny exekútor na tunajší súd dňa 21.10.2016 osobne a tak účtovanie poštovného je v danom prípade nedôvodné.
13. V danom prípade je namieste konštatovať, že súdny exekútor napriek bohatej
rozhodovacej činnosti sudov vrátane NS SR a Ústavného súdu SR, obsiahnutej v značnom počte judikátov, o ktorých by mal mať poznatok zo svojej činnosti, stále zotrváva v účtovaní trov exekúcie na spôsoboch, ktoré nekorešpondujú s príslušnými ustanoveniami vyhlášky ani s rozhodovacou činnosťou súdov (uplatnenie odmeny vo výške 6,64 eura za každý úkon bez ohľadu na čas vynaložený na jeho vykonanie, uplatnenie paušálnej odmeny za doručovanie poštou, uplatnenie odmeny za úkony, ktoré nesmerujú k vymoženiu pohľadávky oprávneného a pod.). Preto súd dôsledne preskúmal účelnosť, hospodárnosť vynaloženia a správnosť účtovania trov exekútorom a následne priznal z exekútorom uplatnených trov v rozsahu 46,48 eura, resp. 47,03 eura ich náhradu v sume 15,19 eura, nakoľko v tejto výške pokladal ich vynaloženie v predmetnej exekúcii za účelné, hospodárne a dôvodné.
14. Celkové trovy exekúcie spolu vo výške 15,19 eura (odmena 9,96 eura, hotové výdavky -
poštovné 2,70 eura, DPH - 2,53 eura), je oprávnený povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mgr. Vladimírovi Zacharovi, PhD., do 3 dní od doručenia tohto uznesenia (§ 238 ods. 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“ v spojení s § 9a EP).
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia a proti výroku II. v časti o nároku na náhradu trov exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 2 a § 362 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 a § 58 ods. 5 EP a § 357 písm. m) CSP). Proti výroku I. tohto uznesenia odvolanie v časti o výške náhrady trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP. Odvolanie proti uzneseniu, ktorým súd rozhodol vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).