Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2T-168-2014.pdf
PDF · 241.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/168/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2016 v Bratislave
rozhodol:
Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku sa obžalovaný Ing. A. J., F.. XX.XX.XXXX R. T., Q. T. T., J. Č.. X, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 52/09/1104, zo dňa 1.decembra 2014 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
obžalovaný ako konateľ spoločnosti Filla, s.r.o. so sídlom Bratislava, Galvaniho 12, zodpovedajúci za stavebnú činnosť zamestnancov na stavebných objektoch, dňa 13.01.2009 dal pokyn zamestnancom na začatie výkonu prác - montáž rozvodov pre dažďovú vodu na terasách bytového domu SO 03 „Kaskády“ na Kresánkovej ulici v Bratislave, a to napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené na bezpečný výkon práce (mínusové teploty, klzká podlaha terasy, chýbajúce ochranné zábradlie na hrane pádu, nevyčistené pracovisko, na ktorom sa nachádzal odpad po predchádzajúcich prácach vykonaných spoločnosťou ASSYX s.r.o., čím porušil ustanovenie § 6 ods. 7, ods. 8, § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nevybavil zamestnancom spoločnosti prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výške (laná, popruhy a pod.), čím porušil bod 5 prílohy 3, časť B, oddiel II nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku, v dôsledku čoho dňa 13.01.2009 v čase o 10:45 h na stavbe bytového domu na 6. Nadzemnom podlaží poškodený R. J. pri vykonávaní prác prepadol cez okraj stavby a dopadol do pivničnej šachty utrpiac mnohopočetné zlomeniny a závažné vnútrohrudné poranenia, ktorým na mieste podľahol
o s l o b o d z u j e,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 1. decembra 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV pod sp. zn. 1 Pv 52/09/1104 podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) obžalobu na obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti FILLA, spol. s.r.o. so sídlom Bratislava, Galvaniho 12, zodpovedajúci za stavebnú činnosť zamestnancov na stavebných
objektoch, dňa 13. januára 2009 dal pokyn zamestnancom na začatie výkonu prác - montáž rozvodov pre dažďovú vodu na terasách bytového domu SO 03 „Kaskády“ na Kresánkovej ulici v Bratislave, a to napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené na bezpečný výkon práce (mínusové teploty, klzká podlaha terasy, chýbajúce ochranné zábradlie na hrane pádu, nevyčistené pracovisko, na ktorom sa nachádzal odpad po predchádzajúcich prácach vykonaných spoločnosťou ASSYX s.r.o.), čím porušil ustanovenie § 6 ods. 7, ods. 8, § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „BOZP“), a nevybavil zamestnancov spoločnosti prostriedkami osobného zabezpečenia proti pádu z výšky (laná, popruhy a pod.), čím porušil bod 5. prílohy 3, časť B, oddiel II nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku, v dôsledku čoho dňa 13.01.2009 v čase o 10:45 h na stavbe bytového domu na 6. nadzemnom podlaží poškodený R. J. pri vykonávaní prác prepadol cez okraj stavby a dopadol do pivničnej šachty utrpiac mnohopočetné zlomeniny a závažné vnútrohrudné poranenia, ktorým na mieste podľahol.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkyne a zároveň poškodenej O. J., R. J. D. P., E. I.P., D.. D. P., R. F., O.. D. R., O.. I. P., O.. H. J. I. O.. H. A., R. W. O.. E. J. H.., H. R. J. J. §. XXX Z.. X Q.. H.. R.H. J. E. P., O.. O. G. I. H. V., H. R. J. J. §. XXX Z.. X R. C. Q.. H.. W. H. E.. E. A. I. E.. F. E., prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy, a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po tom, čo bola na hlavnom pojednávaní prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Tr. por. Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 24. marca 2014 využil svoje zákonné právo a ku skutku sa odmietol vyjadriť.
Dňa 16. októbra 2014 obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že s poškodeným R. J., ktorý utrpel smrteľný pracovný úraz, si boli veľmi blízki, avšak zo skutku sa necíti byť vinným. K úrazu došlo na stavbe, kde mali podľa objednávky robiť ležaté rozvody po terasách, a to vo vzdialenosti asi 2,5 m od atiky, čo bolo miesto
prepadu. On však svojim zamestnancom neprikázal, aby išli na nepripravené a nevyčistené pracovisko, pracovníci odpratávali roxory, čo nebolo ich pracovnou náplňou, túto prácu začali vykonávať svojvoľne, bez jeho príkazu. V čase pádu na stavbe nebol, bol tam krátko predtým, pričom zamestnancom povedal, že na nepripravené stavenisko nemajú vstupovať. Keď obžalovaný odchádzal, prišiel za ním D. P., ktorý sa ho znova spýtal, či na nepripravené pracovisko nemajú vstupovať, na čo mu on odpovedal, že nie. Neskôr sa dopočul, že išli na 7. poschodie, kde bolo nepripravené pracovisko, zavolali stavbyvedúcemu P. a povedali mu, že pracovisko nie je pripravené. Ten im povedal, aby išli pracovať na 6.poschodie a 7.poschodie zatiaľ pripraví. Pracovníci išli na 6. poschodie a začali odpratávať zamrznuté roxory, čo nebol ich materiál, a počas tohto poškodený prepadol cez atiku. K pracovnému úrazu vôbec nemuselo dôjsť, ak by plnili jeho príkazy a dodržiavali zásady BOZP, o ktorých boli pravidelne školení. Z pitvy nebohého naviac vyplýva, že požil alkohol, a preto mohol konať skratovo. So stavbyvedúcim P. komunikovali dvaja, obžalovaný a P.. P. povedal, aby dal sneh zo schodov odhrnúť a pripravil pracovisko. P. sľúbil, že všetky pozície, ktoré OTYK spol. s r.o. potrebuje urobiť, im pripraví, avšak toto neurobil. Spoločnosť FILLA, spol. s r. o. podniká od roku 1991, pričom za celú dobu nemali žiadne nedostatky BOZP a ani žiadny pracovný úraz. Keby mu P. zavolal, že pracovisko nie je pripravené, tak by im zakázal na mieste pracovať. Tiež ani nepožiadali o ochranné pomôcky. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že v predmetný deň 13.januára 2009 prišiel na pracovisko asi o 09:30 hod. ,pričom sa na prízemí danej stavby stretol s celou pracovnou skupinou
- nebohý J., D. P., E. I., R. F.. Začali sa rozprávať o činnosti, ktorú mali v daný deň vykonať, táto požiadavka na výkon práce vzišla zo strany OTYK spol. s r.o. v zastúpení Ing. P. - stavbyvedúcim. Predtým, než sa táto činnosť začala vykonávať, obžalovaný výrazne a jednoznačne zakázal vstúpiť
uvedeným zamestnancom na nepripravené, nevyčistené pracovisko. Tomuto jeho príkazu porozumeli aj tým, že keď odchádzal, prišiel za ním pred budovu ešte svedok P. a spýtal sa ho, či naozaj nemajú vstúpiť na nepripravené pracovisko. Obžalovaný mu povedal, že v žiadnom prípade, nech sa neopovážia. Keď následne obžalovaný odišiel zo stavby, keď prišiel do kancelárie, zazvonil mu telefón od svedka P., kde ho obžalovaný v rozpakoch počul, ako rozpráva nie obžalovanému, ale niekomu na stavbe, že už prišla sanitka, v tom si obžalovaný neuvedomil, čo sa vlastne stalo, až kým mu nepovedal, že nebohý J. prepadol cez miesto - terasu, kde pracovali v rozmere približne 8x11 metrov. Obžalovaný ihneď nasadol do auta, prišiel na stavbu, kde už boli policajti, záchranné zložky aj hasiči, nebohého zobrali preč, následne obžalovaný zavolal inšpektorát bezpečnosti práce, kde im povedal, čo sa udialo, a dohodli sa, že okolo 13,00 hod. príde obžalovaný pre nich. Potom, ako prišli na stavbu aj s Ing. P. z Inšpektorátu bezpečnosti práce, tento zdokumentoval so svojím kolegom stavbu a následne sa dohodol s ostatnými pracovníkmi pracovnej čaty, že ich na druhý deň zavolá na výsluch. Pri tomto bol obžalovaný prítomný. Na stavbe pracovali ako spoločnosť FILLA, spol. s r. o., pričom mali objednávku od spoločnosti OTYK spol. s r.o. Podľa internej dohody v spoločnosti obžalovaného sa o túto stavbu staral obžalovaný. Jeho povinnosťou bolo starať sa o materiálne zabezpečenie pracovníkov, inštruovať ľudí k výkonu práce, riadiť týchto pracovníkov, zabezpečovať ich výkon k 100 % činnosti čo sa týka prác aj BOZP. Na túto činnosť ich obžalovaný neustále osobne upozorňoval, všetci pracovníci boli neustále školení zo zásad BOZP, t. j. okrem iného aj o pohybe na stavbe a o práci na výškach.
Avšak ako sa žiaľ stalo, jeho pracovníci tieto základné zásady BOZP porušili a vykonávali činnosť, na ktorú nemali oprávnenie, pri ktorej sa stal pracovný úraz, pričom svojvoľne a dobrovoľne bez súhlasu obžalovaného vstúpili na nepripravené pracovisko. Keď už vstúpili svojvoľne na nepripravené pracovisko na 7. poschodí, kde zbadali zvyšky materiálu po inej spoločnosti, správne zistili pred vstupom, že je tam materiál po iných firmách, ktorý im zavadzal pri výkone práce. Zavolali stavbyvedúcemu O.. P., že na predmetnej terase sa nachádza neporiadok a tento im povedal, aby - kým to spoločnosť OTYK spol. s r.o. odprace - išli pracovať na 6. nadzemné podlažie. Keď prišli na toto podlažie, tak v časti danej terasy zistili, že je v mieste výkonu práce taktiež neporiadok. Svedok P. sa ostatných pracovníkov spýtal, či zavolajú Ing. P. ako stavbyvedúcemu, aby aj tento neporiadok odstránili, ale oni sa dobrovoľne a svojvoľne rozhodli, že tento materiál si odpracú sami. Pri odpratávaní tohto železného materiálu sa stal žiaľ smrteľný pracovný úraz. Tento železný materiál nepatril spoločnosti obžalovaného, nikto, teda ani obžalovaný nedal príkaz na to, aby to odstraňovali, a teda to urobili svojvoľne a dobrovoľne bez príkazu obžalovaného. Svedok P. teda zistil, že materiál je v mieste, kde mali vykonávať práce, čo bolo cca 2,5 m od miesta prepadliska. Keby v skupine pracovníkov nenastal tento skrat a nezačali by ten materiál odpratávať, v žiadnom prípade by k smrteľnému pracovnému úrazu neprišlo. Spoločnosť FILLA, spol. s r. o. predtým, ako sa stal pracovný úraz, prevzala stavenisko, v stavebnom denníku je zápis o odovzdaní a prevzatí prác, kde je okrem iného zapísané, kde sa má a ako na vyčistenom pracovisku robiť, obžalovaný ten zápis videl, ale keďže nemal pri sebe pero, ten zápis nepodpísal. Pokiaľ obžalovaný vie, tri dni nepodpísaný zápis v stavebnom denníku sa pokladá za právoplatný. Pracovisko obžalovaný prevzal od Ing. P. - stavbyvedúceho firmy OTYK spol. s r.o. Pred prevzatím pracoviska, asi dňa 20. novembra 2008, tieto nedostatky po iných firmách neboli, čiže na stavbe nepracovali len oni, ale všetky firmy zúčastnené na tejto stavbe. Dňa 13. januára 2009 sa obžalovaný stretol s pracovníkmi na prízemí budovy, na poschodiach nebol s tým, že pracovníci vedeli čo majú robiť a ako sa majú na stavbe správať. Obžalovaný pred prevzatím staveniska bol na stavenisku, ale nepamätá si už, ktorý to bol dátum. Keď bol obžalovaný na pracovisku na terase, tak si nevšimol, že na terase je nejaký neporiadok, možnože v tom čase nebol neporiadok, bol január, počasie zimné a v danom priestore bola aj nejaká vrstva snehu. Práce, ktoré sa v predmetný deň mali vykonávať, priniesol do spoločnosti obžalovaného Ing. P., stavbyvedúci spoločnosti OTYK spol. s r.o. Tento od nich chcel, aby osádzali po terasách tzv. dažďové zvody z PVC s osadením tzv. guličky - vpustu. Obžalovaný prikázal pracovníkom robiť tieto práce výlučne na vyčistenom pracovisku, avšak
oni tento jeho zákaz porušili, začali odpratávať železný materiál z miesta práce, kde mali danú vec osádzať. Na túto činnosť im obžalovaný príkaz nedával, túto prácu sa rozhodli vykonávať dobrovoľne a svojvoľne. To, že idú vykonávať túto činnosť, obžalovanému neoznámili ani telefonicky. Robili to na vlastné uváženie, bolo to ich vlastné dobrovoľné rozhodnutie. Pracovníci mali začať od vrchu, od 7. poschodia, kde oni ale zistili, že toto pracovisko je nepripravené, tak zavolali stavbyvedúcemu Ing. P., nie obžalovanému, a ten im povedal, že majú prejsť na 6. poschodie, kde zistili ďalšie nedostatky v jednej časti. V ten deň sa stal smrteľný pracovný úraz a práce sa už potom nevykonávali. Spoločnosť obžalovaného mala objednávku od spoločnosti OTYK spol. s r.o., tejto spoločnosti podliehali v rámci objednávky. Súčinnosť medzi spoločnosťou FILLA, spol. s r. o. a ostatnými spoločnosťami nebola žiadna, podľa obžalovaného túto súčinnosť a koordináciu mala zabezpečiť firma OTYK spol. s r.o. so spoločnosťou ASSYX, spol. s r.o.
a s koordinátorom BOZP - O.. D.. P.. Firma obžalovaného nemala žiadne zmluvné podmienky so spoločnosťou ASSYX, spol. s r.o., oni podliehali len spoločnosti OTYK spol. s r.o., ktorá mala túto koordináciu zabezpečiť so spoločnosťou ASSYX, spol. s r.o. Pre obžalovaného spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. nebola obchodným partnerom. Za to, aby bol zo stavby náležite odstránený neporiadok, zodpovedali spoločnosť OTYK spol. s r.o. v súčinnosti so spoločnosťou ASSYX, spol. s.r.o. Za spoločnosť OTYK spol. s r.o. to bol stavbyvedúci O.. I. P., za ASSYX, spol. s r.o. pán A., títo mali s koordinátorom BOZP stavby Ing. D.. P. toto zabezpečiť, keďže na danej stavbe nepracovala len spoločnosť obžalovaného, ale desiatky spoločností. Pohyb pracovníkov rôznych firiem na stavenisku bytového domu Kaskády vo všeobecnosti, nielen v inkriminovaný deň, koordinoval stavbyvedúci Ing. I. P..
Svedkyňa a zároveň poškodená O. J. v prípravnom konaní dňa 5. mája 2011 ako manželka nebohého R. J. vypovedala, že nemá vedomosť o tom, že by manžel požíval alkohol vo zvýšenej miere a už vôbec nie keď išiel do práce. Do práce chodili autom, zväčša šoféroval manžel. Večer pred úrazom bol doma, nepil alkohol. V manželstve nemali žiadne problémy, majú dvoch synov, žili šťastne. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa a zároveň poškodená O. J. vypovedala, že ohľadom predmetného skutku sa vyjadriť nevie a nemá o tom žiadne poznatky. O tomto skutku sa oboznámila len z podaní, ktoré prevzala. S nebohým manželom sa pred tou udalosťou ohľadom predmetnej stavby nerozprávali. Večer pred tou udalosťou bol jej nebohý manžel doma, nebol nikde a ráno išiel do práce. Ku alkoholu sa svedkyňa vyjadriť nevie.
Svedok D. P. v prípravnom konaní vypovedal, že ako zamestnanec spoločnosti FILLA, spol. s r. o. vykonával práce na novostavbe na Kresánkovej ulici v Karlovej Vsi, pričom na tejto stavbe vykonávali hrubú montáž rozvodov vody, kanalizácie splaškovej a dažďovej vody. Dňa 13. januára 2009 vykonávali montáž ležatej dažďovej kanalizácie na terasách. Montáž vykonávali svedok, ďalej nebohý R. J., E. I. I. R. F.. Dňa 13. januára 2009 ráno asi o 07.30 hod. prišiel na stavbu Kaskády obžalovaný, ktorý im dal príkaz na vykonanie prác na vodorovných dažďových rozvodoch vedených na podlahe terás. Obžalovaný im presne povedal, čo majú rodiť a aké sú požiadavky stavby. Tento príkaz dostali ústne. Podľa inštruktáže obžalovaného postupne išli od najvyššieho poschodia smerom dole a robili dažďové rozvody na terasách. Z dôvodu zapratania terasy na 7. poschodí zavolal svedok stavbyvedúcemu Ing. P. a ten mu povedal, aby išli pracovať na 6. poschodie, zatiaľ čo on mal zabezpečiť odpratanie materiálu na 7.poschodí. Počas prác im vypadávala elektrina a mali prestoje. Počas prestojov svedok vymeriaval budúce dažďové vtoky a označoval ich kriedou. Keď sa presunuli na 6. poschodie, boli v mieste vtoku armatúry, ktoré tam nechali železiari. Svedok sa preto spýtal chlapov, či zavolá Ing. P., aby zabezpečil odpratanie týchto roxorov, čo by trvalo minimálne pol hodinu. Keďže im tieto zavadzali, spontánne sa dohodli, že armatúry dajú nabok sami, aby očistili miesto, kde mal byť vtok. Počas toho poškodený začal ťahať z tej kopy drôt, pričom stál asi dva kroky od atiky. Drôt sa mu náhle uvoľnil, jeho myklo dozadu, prepadol cez atiku a spadol do šachty. Svedok ihneď volal záchranku, políciu aj hasičov, oznámil to šéfovi aj stavbyvedúcemu. Večer pred udalosťou s poškodeným nebol, preto nevie povedať, či nebohý požíval alkohol. Cez deň určite alkohol nepožil.
Skolenie BOZP absolvoval svedok raz ročne. Pracovisko nebolo proti pádu z výšky zabezpečené žiadnym spôsobom. Hoci bol svedok neformálnym vedúcim, v jeho náplni práce nebolo dávať príkazy alebo zákazy pracovníkom, resp. pokyny čo majú robiť, toto bolo v náplni obžalovaného. Svedok si nebol vedomý toho, že nemali na mieste pracovať, keďže tam nebolo ochranné zábradlie, pretože takýmto spôsobom obvykle pracujú. Nebol si tiež vedomý toho, že by si mal od zamestnávateľa pýtať prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu z výšky. Pred nástupom na práce na stavbe Kaskády svedok neabsolvoval školenie BOZP zamerané na podmienky stavby. Svedok D. P. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2015 vypovedal, že na pracovisko chodieval neskoršie z rodinných dôvodov. Keď prišiel do práce, obžalovaný ho ako jeho zamestnávateľ oboznámil v daný deň s tým, čo ich čaká na pracovisku, teda na stavbe, na ktorej robili - na Kaskádach. V predmetný deň mu obžalovaný povedal, že kolegovia I., F. I. J. sú už v podstate oboznámení s tým, čo ich čaká. Svedkovi obžalovaný povedal to isté, čo im, kam idú a čo idú robiť. Išli na stavbu do skladu skontrolovať materiál, či majú všetko potrebné, potom mali ísť robiť ležaté dažďové rozvody na terasách daného objektu. Svedok si presne nepamätal, kde mali presne začať. Keď prišli na dané miesto, tak zistili, že tam pracovať nemôžu, a to z dôvodu, že sa tam nachádzali rôzne tesárske šalovacie dielce a bol tam neporiadok. Svedok preto telefonoval Ing. P., že požiadavku ktorú od nich spoločnosť OTYK spol. s r.o. chce, nemôžu uskutočniť z dôvodu, ktorý svedok teraz povedal. Ing. P.Č. mu povedal, aby sa premiestnili na ďalšiu terasu, kde opätovne aj s kolegami zistili, že sa tam pracovať nedá. Svedok znova zavolal Ing. P., že takto sa robiť nedá a či naozaj treba ešte niečo urobiť, lebo už boli premrznutí a nič nemohli robiť a už ich to nebavilo v takom zlom počasí, ktoré vtedy bolo, snežilo a fúkalo a mrzlo, nech sa k tomu vyjadrí, či je možné ešte niekde robiť. Po chvíľke mu Ing. P. v telefóne povedal, že nech skúsia ísť ešte s kolegami na ďalšiu terasu a potom uvidia, čo ďalej. Zišli po schodišti dole a znova hore sa presunuli do druhého schodišťa na danú inkriminovanú terasu, kde sa stala nehoda. Keď svedok na základe plánov rozmeral bod, kde mali umiestniť, resp. potiahnuť ležatú dažďovú kanalizáciu, svedok zistil, že v dráhe daného potrubia zostali železiarske prípravky, tzv. strmienka, rôzne háky a šponovacie drôty. Všetci z toho zostali trochu obarení, že človek chcel pracovať a nemohol, tak sa svedok kolegov opýtal, čo urobia, či opätovne zavolá Ing. P.. Svedkovi v podstate odpoveď neprišla, traja spomenutí kolegovia vykročili a začali odpratávať strmienka a železné armatúry. Aj svedok sa k nim pridal, teda to začali robiť spontánne, bez toho, že by informovali Ing. P.I.. Svedok ešte upozornil, že je to tam dosť nebezpečné, aby sa bezhlavo tie železá nevyťahovali, lebo boli do seba zacvaknuté, pričom nebohý chytil železný prút dlhý cca 3,5 až 4 metre a začal ho ťahať. Tým nebohý spôsobil, že sa zachytili ostatné kusy železných armatúr a vytvoril sa taký kopec. Ako to ťahal, tak postupne tieto časti a strmienka z kopčeka vypadávali, tak ich začali odoberať, to už potom bola naozaj 1-2 sekundová záležitosť. Ako nebohý ťahal ten oceľový prút, tento sa mu vyšmykol ako rybársky háčik na udici z tej kopy železa, nebohý neudržal stabilitu, posunul sa tackavým spôsobom k atike, v jednej sekunde ako keby si sadol na tú atiku, následne sa prevrátil a spadol. Svedok sa pozrel dole a videl, že nebohý leží horeznačky na palete tehál, tak požiadal kolegu I. I. F., aby išli dole za ním a svedok zavolal sanitku, požiarnikov a aj policajtov. Následne volal Ing. P. a pravdepodobne pánovi V., aby vedeli čo sa stalo. Vzápätí volal aj obžalovanému, čo sa vlastne udialo. Potom zbehol dole a išiel na hlavnú cestu, aby mohol navigovať sanitku a požiarnikov a potom išiel do sanitky, lebo to nevedel psychicky zniesť a dali mu pilulku na ukľudnenie.
Bol z toho otrasený, záchranári mu odporučili, aby išiel k svojmu lekárovi, že môže mať psychologický šok, keď si to všetko uvedomí. Ďalší z konateľov firmy Ing. U. svedka odviezol k jeho lekárke, ktorá ho poslala psychológovi MUDr. Ž.. Spoločnosť, v ktorej bol svedok zamestnaný, na stavbe robila dlhodobo, to znamená asi 1,5 roka až 2 roky, robili pre firmu OTYK spol. s r.o. inštalatérske práce. Svedok nemal žiadne zaradenie na pracovisku, ani neoficiálne, mal len vykonávať svoje remeslo takisto ako aj ostatní kolegovia, teda bol obyčajný montér, pracovník bez funkcie. On komunikoval s Ing. P. a tiež tlmočil jeho vyjadrenia a inštrukcie ostatným pracovníkom z toho dôvodu, že oproti jeho trom kolegom svedok pracoval na tejto stavbe častejšie ako oni, preto mal väčší prehľad o daných prácach, ktoré od ich zamestnávateľa priebežne stavbyvedúci požadoval, tým pádom bol akoby „predĺžená ruka“ obžalovaného. Obžalovaný im každé ráno dal informácie o tom, čo majú ísť robiť, a to na základe požiadavky stavbyvedúceho. Svedok komunikoval priamo
so stavbyvedúcim Ing. P., pretože to tak bolo zaužívané a bola to najrýchlejšia možnosť vyriešiť daný problém. Miesta, kde mali pracovať, boli nevyhovujúce a nepripravené, preto tam nepracovali. Poveternostné podmienky boli také, že snežilo a fúkalo. Na prvých dvoch terasách, na ktorých nepracovali, boli okrem toho neporiadku vytvorené jazyky snehu, preto to svedok komunikoval s Ing. P.. Na tretej terase na danom mieste okrem už uvedených želiez, ktoré im na danom priestore zavadzali, boli iba v kúte nafúkané vločky snehu, ktoré im v práci neprekážali, pretože v tých kútoch nerobili. V danom mieste, kde sa stala tragédia, bolo toto miesto v rámci poveternostných podmienok v podstate v závetrí, túto terasu kryli z dvoch strán dva objekty, ten ktorý sa staval a protiľahlý objekt, ktorý už stál, takže poveternostné podmienky nemali vplyv na stabilitu pracovníkov pri chôdzi. Na iných miestach, tých dvoch, kde mali predtým robiť, tieto terasy boli o dve až štyri poschodia vyššie a boli v priestore. Tam sa prejavovali tieto poveternostné podmienky - silný vietor a sneh. Také počasie bolo v ten deň od rána. Nebohý sa v čase pred úrazom nachádzal od atiky približne 1,80 až 2 metre, svedok to nemeral. Na miestach, kde svedok spolu so spolupracovníkmi nepracovali z dôvodov, ktoré svedok uviedol, neboli vytvorené ideálne zabezpečujúce podmienky proti pádu. Na mieste, kde sa stala tragédia, taktiež neboli ochranné zábradlia ani záchytné siete proti pádu. Svedok ani jeho spolupracovníci neboli vybavení individuálnymi prostriedkami proti pádom, lebo v podstate na danom mieste, kde mali pracovať, a to konkrétne aj na inkriminovanej terase, ich podľa svedka nemuseli mať, lebo mali robiť v priestore stabilnom a rovnom, a to približne 2 metre od atiky. Podľa názoru a poznatkov svedka by mali byť použité zabezpečovacie prostriedky proti pádu pri vzdialenosti okolo 1,30 až 1,50 metra od hrany pádu. Svedok a jeho spolupracovníci zo spoločnosti FILLA, spol. s r. o. boli poučení o BOZP a zúčastňovali sa školení raz ročne. Tieto školenia prebiehali z rôznych uhlov okolo daných prác, takže svedok nevedel povedať, či na poslednom školení pred touto udalosťou mali aj školenie o tom, ako postupovať v prípade nevyčisteného pracoviska. Osobný názor svedka bol, že zodpovednosť za prípravu pracoviska mala spoločnosť OTYK spol. s r.o., ktorá im mala vytvoriť vopred adekvátne pracovné miesto, bohužiaľ to vo väčšine prípadov tak nefungovalo. Podľa názoru svedka bolo povinnosťou spoločnosti OTYK spol. s r.o. ako hlavného staviteľa namontovať záchranné zábradlie a záchranné siete.
Svedok ani jeho spolupracovníci nemali povinnosť neporiadok zo staveniska odpratať pred začatím prác. Svedok informoval obžalovaného o situácii na pracovisku, teda o jeho nepripravenosti z dôvodu neporiadku na ňom. Svedok sa s obžalovaným dohodol, že keď už sú na tom danom mieste, tak svedok zavolá Ing. P. a bude ho informovať o danom neporiadku. Obžalovaný im však nedal pokyn, aby tento neporiadok odstránili a následne začali vykonávať práce. Svedok kontaktoval Ing. P. a ďalej sa riadil informáciami o postupe prác od Ing. P.. Obžalovaný už nebol informovaný, že aká je situácia na ďalšej terase, lebo už mali priamy kontakt s Ing. P., takže obžalovaný o následnej situácii nevedel a nemal preto dôvod a ani možnosť danú prácu im zakazovať, zostalo to v réžii Ing. P., ktorý priamo vedel, aký je stav na stavbe. Pred inkriminovaným úrazom bol poškodený pri hlavnej kope toho železa a svedok a ostatní dvaja spolupracovníci boli trochu ďalej rozostúpení a zbierali tie zvyšky, ktoré vypadávali z tej kopy. Svedok a ostatní dvaja kolegovia boli otočení chrbtom do terasy a čelom k atike, nebohý R. J. bol chrbtom k atike a ľavou stranou tela tiež k atike. Pri ťahaní sa nebohý mierne pootočil, aby mohol cez rameno prehodiť železný prút a aby mal lepší záber a opätovne sa vrátil zase do pôvodnej polohy, že bol chrbtom k atike a ľavou stranou tiež.
Svedok E. I. v prípravnom konaní vypovedal, že dňa 13. januára 2009 pracovali na terasách. Na 6. poschodí boli nejaké armatúry, ktoré tam nechali predchádzajúci robotníci. Postavili sa z vnútornej strany terasy a začali ich dávať kúsok nabok, aby sa dostali k miestu vtoku. Toto robil aj poškodený, ale po chvíli začal ťahať nejaký drôt, bol chrbtom ku atike. Drôt sa mu náhle uvoľnil, hodilo ho dozadu a prepadol cez atiku do šachty. Informáciu o prácach, ktoré budú v inkriminovaný deň vykonávať, svedok dostal od kolegov J., F. I. P.. S vedúcimi pracovníkmi spoločnosti FILLA, spol. s r. o. svedok nebol v kontakte. Pred začiatkom prác svedok nedostal žiadne usmernenie ohľadom bezpečnosti práce. Na školeniach BOZP sa svedok zúčastňoval raz ročne. Prácu na danom pracovisku svedok nepovažoval za bezpečnú,
avšak bolo mu povedané, že má ísť robiť, tak išiel. Svedok nevedel, prečo zamestnávateľa nepožiadal o osobitné prostriedky na zabezpečenie proti pádu. Svedok E. I. na hlavnom pojednávaní konaní vypovedal, že v predmetný deň išiel spolu s nebohým R. J. do práce. Keď došli do práce, tu mu bolo povedané zo strany kolegov, že sa ide robiť von na strechy, čo sa aj stalo. Bolo asi 7,00 - 7,10 hod., išli vtedy zo šatne na pracovisko von, došli do skladu, kde si pripravovali materiál, čo potrebovali hore na terasy, vŕtačky, rúry. Potom išli hore na tú terasu, kde sa malo robiť, natiahli káble, pripravili všetko, čo potrebovali, lenže nebola elektrika, tak sa rozhodli, že z terasy odstránia primrznuté železo, aby mohli pokračovať v práci. Začali to tam pomaly odstraňovať a vtedy sa to stalo. P. P. kričal na svedka, aby mu pomohol. Svedok cez atiku videl akurát topánky. Potom rýchlo utekal dole za nebohým. K odstraňovaniu želiez pristúpili kolegovia po dohode medzi sebou, keď nebola elektrika. Svedok sa nestaral o to, kto je riadiaci pracovník, vždy sa len povedalo, ide sa robiť to a to, a išlo sa robiť, čo bolo treba. Svedkovi povedali vtedy len jeho kolegovia, že sa ide robiť na tú terasu. Svedok absolvoval školenia BOZP v intervale jedenkrát mesačne. Či to bolo aj vtedy jedenkrát mesačne, to si už svedok nepamätal, školenia sa robia aj teraz. Ako často to bolo vtedy, svedok nevedel presne uviesť.
Svedok tiež nevedel odpovedať na otázku, či v deň úrazu považoval pracovisko za bezpečné. V ten deň bolo chladno, šmýkalo sa tam, železo bolo zamrznuté. Svedok P. bol ako každý iný zamestnanec. Svedkovi povedali kolegovia, čo sa ide robiť. Inštrukcie a pokyny dával stavbyvedúci, svedok si už však nepamätal, ktorého stavbyvedúceho to bola stavba, oni mali štyroch stavbyvedúcich.
Svedok R. F. v prípravnom konaní vypovedal, že v predmetný deň mali robiť na 6. poschodí kanalizačné potrubie na odvod dažďovej vody. Asi po rozhodnutí stavbyvedúceho z firmy OTYK spol. s r.o. ich svedok P. inštruoval kedy, kde a čo majú robiť. Začali pripravovať miesto, kde sa malo uložiť potrubie, bola tam menšia kopa roxorov, bolo to zasnežené aj primrznuté. Svedok nevidel, čo robil poškodený tesne pred pádom. Počas prác na stavbe Kaskády prišiel obžalovaný každé ráno na stavbu a riešil s nimi pracovné záležitosti. Ohľadom bezpečnosti práce obžalovaný radovým pracovníkom nedával žiadne inštrukcie. Školenie BOZP absolvoval svedok raz ročne. Obžalovaný komunikoval ohľadom prác so stavbyvedúcim a so svedkom P.. Svedok P. síce nebol menovaný za vedúceho, ale fakticky ním bol a dával im pokyny čo a kde sa má robiť. Tak to bolo aj v predmetný deň 13. januára 2009. J. P. im po konzultácii s obžalovaným povedal, že idú na terasy robiť dažďové zvody. Na 6. poschodí pri dverách robili rozvody, došlo k výpadku elektriny, presunuli sa preto na ďalšiu stupačku strešného zvodu, kde sa rozhodli odpratať odrezky roxorov, aby uvoľnili miesto podľa výkresu. Toto začali robiť spontánne a vtedy došlo k pádu poškodeného. Pracovisko svedkovi nepripadalo nebezpečné, pretože mali pracovať asi 2,5 m od hrany pádu. Roxory odpratávali z dôvodu využitia pracovného času, pretože došlo k výpadku elektriny. Svedok R. F. na hlavnom pojednávaní konanom vypovedal, že v predmetný deň boli na jednej terase na 6.poschodí a pripravovali tam umiestnenie podlahového sifónu pre dažďovú vodu. Podľa plánu sa tam náhodou nachádzala kopa roxorov - odrezkov. Aby sa držali plánu, tak bolo potrebné uvoľniť to miesto od roxorov, pretože na toto miesto mal byť umiestnený podlahový sifón pre dažďovú vodu. Pokiaľ ide o predmetné miesto, bolo tam nasnežené a možno aj primrznuté. Keď sa pomaly chýlili ku koncu, svedok ešte pozbieral drobné kúsky, a keď sa vyrovnal, lebo bol zohnutý, už len videl končatiny nebohého. Ohľadom vykonávania jednotlivých prác, ktoré sa na stavbe vykonávali, bola ústna dohoda so stavbyvedúcim, ktorý sa vždy dohodol so svedkom P., že čo sa bude robiť. Následne sa podľa toho robilo. Obžalovaný, keď prišiel na stavbu, prekonzultoval so svedkom P. - čo sa robilo. Svedok a ostatní zamestnanci už boli hore o pár poschodí vyššie a ich do toho nebolo nič, oni sa zaujímali len o robotu, prípadne nahlásili nedostatok materiálu a pod. Toto nahlasovali svedkovi P. a on to potom zladil s obžalovaným. Oni ako pracovníci priame pokyny od obžalovaného nedostávali, on mal inú robotu na ostatných stavbách. V predmetný deň to bola taká spoločná dohoda, lebo bol tam jeden elektrický rozvádzač, ktorý bol predimenzovaný a dosť často vypadával, a aby nečakali na elektriku, tak prešli na nasledujúcu robotu na terasu. Na šatni, kde sa prezliekali, boli plány, robilo sa podľa toho, ktoré plány sú hotové a ktoré treba ešte robiť. Pred začatím kritickej zmeny im obžalovaný nedal žiadne pokyny.
Obžalovaný chodil na stavbu rôzne, niekedy to bolo pred začatím zmeny a niekedy po začatí zmeny. V predmetný deň svedok nevedel povedať, či obžalovaný prišiel pred alebo po začatí zmeny. Podľa svedka je nemysliteľné, aby bol obžalovaný prítomný na stavbe celú zmenu, on chodil len ráno na porady a potom išiel na ďalšiu stavbu.
Pokyny týkajúce sa BOZP v súvislosti s prácami vykonávanými na kritickej stavbe pred úrazom dostali na stavbe od stavebného inžiniera, keď sa tam nasťahovali. Vo firme mali BOZP školenia každý rok. Podľa svedka bola povinnosť zo strany stavby dať tam provizórne zábradlie, lebo tam mohli byť aj iné osoby, napr. maliari, stolári. Na každej stavbe bol jeden človek, ktorý bol neformálne určený za vedúceho a zabezpečoval materiál a nasledujúce roboty. Na predmetnej stavbe ním bol svedok P.. Toto sa vyslovene alebo písomne neurčovalo, len akurát keď sa došlo na nejakú stavbu, tak to obžalovaný povedal. V noci pred predmetným dňom podľa svedka nasnežilo a bolo pár stupňov pod nulou. Terasa, kde sa nachádzali, mohla byť podľa svedka primrznutá a mohol na nej byť sneh. Svedok len vedel, že tie roxory museli vyškrabávať. Na predmetnú terasu išli z dôvodu, že vypadla elektrická rozvodňa, a aby nečakali, kým ju nahodia, tak sa rozhodli využiť ten čas a vybrali sa na predmetnú terasu. Sami sa rozhodli na tejto terase odstrániť predmetné primrznuté roxory, nikto im k tomu nedal pokyn a obžalovaný o tom nemal vedomosť. Podľa názoru svedka to bola povinnosť zhotoviteľa stavby, oni to však nenahlasovali, lebo by to trvalo 3-4 hodiny, kým by to odstránil
Svedok Ing. I. P. v prípravnom konaní vypovedal, že vykonával funkciu stavbyvedúceho na stavbe Kaskády, viedol stavebný denník spoločnosti OTYK spol. s r.o. a vykonával zápis o prevzatí pracoviska subdodávateľom. Spoločnosť FILLA, spol. s r. o. vykonávala na stavbe práce od 20. novembra 2008, preto je nepochopiteľné, prečo svedok JUDr. P. nevedel o ich prítomnosti na stavbe, pretože robil stavby. Ohľadom realizovania prác spoločnosťou FILLA, spol. s r. o. komunikoval svedok so svedkom P. alebo s obžalovaným. Podľa jeho názoru koordinácia prác zo strany spoločnosti OTYK spol. s r.o. bola dobrá, len o tom nie je žiadna dokumentácia. Spoločnosť OTYK spol. s r.o. zabezpečovala školenia BOZP pre svojich pracovníkov a vedúcich pracovníkov ostatných dodávateľov. Dôvodom, prečo spoločnosť OTYK spol. s r.o. písomne neprevzala pracovisko od spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. bolo to, že ASSYX, spol. s r.o. odstraňovala závady, nedorobky a dočisťovala objekt. Svedok Ing. I. P. na hlavnom pojednávaní konanom vypovedal, že sa o tom, že nebohý prepadol cez atiku, dozvedel od svedka P., následne sa tam šiel pozrieť. Pracovisko bolo podľa svedka odovzdané ako celý objekt, resp. strechy a terasy a stupačky, pričom v zápise o odovzdaní staveniska bolo napísané, že v prípade, ak je tam nejaké znečistenie alebo sú prekážky v práci, presne si to svedok nepamätal, tak sa má dať vedieť vedúcemu stavby alebo nadriadenému stavby, že sú tam nejaké prekážky v práci. Ľudia, ktorí tam realizovali práce, keď zistili prekážku v realizácii, tak toto mali dať na vedomie, že sa konkrétna práca nedá realizovať, a to buď vedeniu stavby alebo svojmu nadriadenému. Investorom stavby bola spoločnosť STYK Development RK spol. s r.o., spoločnosť OTYK spol. s r.o. bola realizátorom stavby. Svedok bol zástupcom oboch týchto spoločností a zároveň bol stavbyvedúcim. Podľa svedka sa nedalo presne povedať, ktorá firma v čase úrazu mala prevzaté pracovisko. Predtým tam na tom mieste, kde sa stal úraz, realizovala práce firma ASSYX, spol. s r.o. Potom práce realizovala firma FILLA, spol. s r.o. Nedalo sa povedať konkrétne, kto mal v tom čase prevzaté predmetné pracovisko, lebo to nie je ani možné, lebo stavenisko môže mať 10 000 takto rozkúskovaných drobných stavenísk. Čo sa týkalo konkrétneho miesta, na ktorom došlo k úrazu, spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. tam zrealizovala práce, mala tam ukončené práce, už tam mala akurát jednu kopu
nevyčistenú, ktorá sa z nejakého dôvodu nedala vyčistiť, a potom tam išla realizovať práce firma FILLA, spol. s r. o., ktorá to stavenisko mala všeobecne odovzdané s tou poznámkou, že ak sú podmienky na realizáciu vyhovujúce a nie sú prekážky - tak sa práce môžu realizovať. Teda celý objekt SO03 bol tejto spoločnosti odovzdaný na realizáciu prác za určitých podmienok zápisom do stavebného denníka. V tom čase tam bolo upozornenie, že práce na stavbe realizuje aj iný dodávateľ. Zápis do tohto stavebného denníka urobil svedok, a to v mene spoločnosti OTYK spol. s r.o.
Čo sa týkalo konkrétneho miesta, na ktorom došlo k úrazu, so svedkom pred úrazom nikto nekomunikoval. Svedka teda nikto neinformoval o tom, že je tam znečistené prostredie. Podľa svedka o tom nebol upovedomený ani obžalovaný, lebo ak by bol, tak by svedka hneď informoval. Vždy keď sa takéto veci udiali, keď bola nejaká prekážka v realizovaní prác, aj na predchádzajúcej stavbe, ktorú spolu svedok a obžalovaný realizovali, obžalovaný svedkovi vždy telefonoval a informoval ho. V deň úrazu svedok komunikoval so svedkom D. P., pravdepodobne ho informoval o tom, čo idú robiť. V súvislosti s vykonávaním prác spoločnosťou FILLA, spol. s r.o. Svedok komunikoval s obžalovaným a so svedkom Kovačičom. Svedok Jaroslav Kovačič svedka vždy informoval o tom, čo idú realizovať, pričom svedok svedkovi P. aj priamo alebo cez stavebný denník v rámci zápisov z kontrolných dní zadával požiadavky na realizáciu prác. Svedok bral svedka P. ako parťáka, ktorý z tých realizačných pracovníkov vedel najviac o tej stavbe. Čo sa týkalo dohadovania jednotlivých termínov a postupu prác, o tom komunikoval s obžalovaným. Spoločnosť FILLA, spol. s r. o. na stavbe robila rozvody zdravotechniky, pričom na terasách robila ležaté rozvody dažďovej kanalizácie. Stavba podľa svedka je niečo, čo sa mení dennodenne, z hodiny na hodinu, aj stavbyvedúci, ktorý odovzdáva nejaké pracovisko vyčistené a vypratané v nejakej dobe, k nejakému dátumu alebo času, a zhotoviteľ ho prevezme, tak do určitej doby, kým tam zhotoviteľ začne realizovať práce, tak sa tam môže situácia z nejakého dôvodu zmeniť, práve preto každý človek, ktorý príde na stavbu, je zaškolený o BOZP, preto by mal vedieť, že ako náhle je pracovisko nespôsobilé na realizáciu prác, tak ten konkrétny zamestnanec nemá pokračovať vo výkone práce a má o tom dať vedieť svojmu nadriadenému, lebo nie je možné, aby jedna konkrétna osoba pokrývala celý rozsah stavby na každom jednom mieste. Takisto zodpovedný zástupca dodávateľa musí byť informovaný od zamestnancov, či konkrétna práca sa dá realizovať. Čo sa týkalo koordinácie pohybu a práce zamestnancov alebo subdodávateľov na stavenisku, všeobecne platilo, že sa robili kontrolné dni, kde sa zadalo, čo sa má realizovať do určitého termínu, koordinácia teda bola vecou dodávateľa. Koordinátorom BOZP na stavbe bol svedok P.. Koordinátor BOZP mal robiť zápisy do knihy BOZP, kde mal upozorňovať na konkrétne nedostatky. Koordinátor BOZP mal voľný prístup na stavbu a mal upozorňovať na všetko, čo nebolo v súlade s BOZP. Koordinátor BOZP sa tiež mal zúčastňovať kontrolných dní.
Svedok Ing. H. A. v prípravnom konaní vypovedal, že v čase pracovného úrazu pracoval ako stavbyvedúci za spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. ako zhotoviteľa skeletu stavby. Vstup na terasy bol zamedzený zábranami v dverných otvoroch, terasa teda nebola voľne prístupná. V čase výstavby sa tam podľa svedka ochranné zábradlie nachádzalo. Zamestnanci spoločnosti postupne demontovali materiál, čistili objekt. Práce na objekte SO 03 ukončili dňa 13.12.2008 a výzva na prevzatie objektu bola v stavebnom denníku zapísaná dňa 15.12.2008. Ich výzvu podpísal svedok V., pričom platilo, že ak do troch dní nie je v stavebnom denníku zapísaná námietka, má sa za to, že
výzva je akceptovaná. Svedok nemal vedomosť o tom, že ich spoločnosť po ukončení prác pracovisko nevyčistila. BOZP na stavbe zabezpečoval investor. Svedok taktiež nemal vedomosť o nástupe pracovníkov FILLA, spol. s r. o. na pracovisko. Svedok Ing. H. A. na hlavnom pojednávaní konanom vypovedal, že v predmetnom čase bol stavebným technikom spoločnosti ASSYX, spol. s r.o., vykonávali tam stavebné práce v súvislosti s realizáciou hrubej stavby pre objednávateľa stavby spoločnosť OTYK spol. s r.o. Svedok nevedel uviesť žiadne podrobnosti ohľadom predmetného pracovného úrazu, svedok nebohého nepoznal. Niektorý z kolegov ho upozornil, to bolo v dopoludňajších hodinách, že sa pred stavbou nachádza sanitka. A v súvislosti s tým im dala polícia informácie, že sa stal pracovný úraz. Svedok sa v tom čase nachádzal na stavbe v kancelárii. Svedok vedel, že úraz sa stal na objekte SO03. Spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. na tomto objekte upratovala a vypratávala materiál, boli to nedorobky, ktoré podľa požiadavky objednávateľa mali ešte odstrániť. Ich spoločnosť požiadala o odovzdanie stavby spoločnosť OTYK spol. s r.o., a to prostredníctvom stavebného denníka. Nemali tam však žiadnu reakciu, ani zamietavé stanovisko, a z toho usudzovali, že spoločnosť OTYK spol. s r.o. prevzala pracovisko pred predmetným úrazom, a to napriek tomu, že tam ešte odstraňovali uvedené nedorobky.
Svedok Ing. D. R. v prípravnom konaní vypovedal, že je konateľom spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. Svedok nevedel uviesť, prečo nebolo pracovisko zabezpečené proti vstupu cudzích osôb. Nevedel tiež,
prečo nebolo vybudované ochranné zábradlie. Počas výkonu prác ich spoločnosťou mali pracovisko zabezpečené v zmysle BOZP. Nemali vedomosť o tom, že sa na pracovisku nachádzajú pracovníci spol. FILLA, spol. s r. o., toto sa svedok dozvedel až po pracovnom úraze. Kontrolu BOZP vykonával svedok P., to zabezpečoval objednávateľ. Svedok Ing. D. R. na hlavnom pojednávaní konanom vypovedal, že je konateľom spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. Svedok nebol priamym účastníkom nehody, takže len komunikoval s inšpektorátom práce. Osobne nebol na mieste, kde došlo k nehode, ale predmetnú stavbu poznal. Pred úrazom ich firma vykonávala práce - dodávali na stavbu monolitické konštrukcie. Zmluvu mali podpísanú s firmou OTYK spol. s r.o. Svedok už nevedel uviesť, či predmetné práce z ich strany už boli ukončené, nepamätal si to. Vykonávali tam aj po predmetnom úraze zatepľovacie práce. Keď tam vykonávali práce, tak mali prevzaté stavenisko, je to bežná prax. Každý dodávateľ, keď nastúpil, mal mať prevzaté pracovisko. V čase úrazu nemali informáciu o tom, že tam pracovala firma FILLA, spol. s r. o. V predmetný deň, keď došlo k úrazu, svedok nebol na predmetnom pracovisku, asi tam bol kolega Ing. E. U.. Podľa svedka normálnou praxou býva, že každý dodávateľ by si mal preveriť, či pracovisko alebo stavenisko je spôsobilé na výkon. Každý človek, ktorý pracuje pre dodávateľa a pre ktorú konkrétnu firmu, by mal byť školený BOZP a v prípade, že jeho pracovisko nespĺňa požiadavky na BOZP, tak by mal zabezpečiť u svojho vedúceho opatrenia na zabezpečenie bezpečnosti.
Svedok JUDr. D. P. v prípravnom konaní vypovedal, že v roku 2009 pracoval ako koordinátor BOZP na stavbe Kaskády. V čase pracovného úrazu na stavbe nebol, dozvedel sa o tom telefonicky od svedka Ing. P.. Pracovníci spoločnosti FILLA, spol. s r.o. mali montovať dažďové zvody. Dňa 13.januára 2009 začali pracovať, hoci pracovisko nebolo pripravené, vyčistené a nebolo spôsobilé pre tieto práce. Na terasách mali
byť urobené ohradenia a oplotenia, takže vedúci spoločnosti FILLA, spol. s r.o. nemal na stavbu svojich zamestnancov pustiť. Za úpravu a stav pracoviska zodpovedali spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. a OTYK spol. s r.o., avšak spoločnosť FILLA, spol. s r. o. zodpovedala za bezpečnosť svojich pracovníkov. Svedok okrem toho vykonával na stavbe Kaskády na základe zmluvy so spoločnosťou OTYK spol. s r.o. funkciu autorizovaného bezpečnostného technika. So stavbou spolupracoval podľa potreby, niekedy 3-4 krát do týždňa, niekedy raz za týždeň. O nástupe spoločnosti FILLA, spol. s r. o. na stavbu svedok nevedel, nebol o tom informovaný. Pracovisko mala podľa svedka spoločnosť OTYK spol. s r.o. prevziať od spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. a následne mala pracovisko odovzdať spoločnosti FILLA, , spol. s r. o. Toto sa malo urobiť písomne. Svedok pracovníkom spoločnosti FILLA, spol. s r. o. nerobil vstupné školenie BOZP, pretože nemal o nich vedomosť. Svedok JUDr. D. P. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pokiaľ ide o predmetnú vec, tak svedok bol na tejto stavbe bezpečnostný technik a potom koordinátor bezpečnosti práce. V predmetný deň mu o 11.00 hod. volal stavbyvedúci, že sa stal smrteľný úraz na stavbe a aby tam prišiel. Svedok prišiel na predmetné miesto, na 6. poschodí videl roxory na jednej hromade, ktorá tvorila ucelenú popreplietanú kopu. Potom si ešte všimol jemnú námrazu na streche. Robotníci si medzi sebou hovorili, že nebohý mal údajne ťahať železo z kopy a že sa vyšmykol. Svedok bol toho názoru, že nebohý až taký silný chlap nebol, aby takto mohol potiahnuť železo. Jeden z robotníkov svedkovi vtedy ticho povedal, že nebohý si sadol na okraj niky a fajčil tam, potom sa postavil, mal 130 kg, a to zrejme sa mu šmykli nohy a spadol - prepadol dozadu. Vedľa seba tam svedok videl dva špaky. Svedok nemal do toho úrazu vedomosť o tom, že tam pracovala firma obžalovaného. Preto sa svedok ani nevedel vyjadriť, či mala spoločnosť obžalovaného prevzaté stavenisko, ale podľa svedka nemala, pretože toto by sa nebolo stalo. Na mieste, kde došlo k úrazu, bola nika, ohrada asi 50 cm vysoká. Dodávateľ si vždy určoval bezpečnostné opatrenia sám. Dodávateľom bola spoločnosť obžalovaného. Na predmetnej terase bola hromada želiez, roxorov, podľa svedka to nebolo pripravené. Podľa svedka mal byť postup taký, že spoločnosť OTYK spol. s r.o. mala prevziať pracovisko od spoločnosti ASSYX, spol. s r.o., a od spoločnosti OTYK spol. s r.o. mala pracovisko prevziať spoločnosť FILLA, spol. s r. o. Svedok sa nevedel vyjadriť, či firma ASSYX, spol. s r.o. odovzdala pracovisko firme OTYK spol. s r.o. Predmetná firma to mala odpratať. Stavenisko podľa svedka nebolo spôsobilé na to, aby ho firma ASSYX, spol. s r.o. odovzdala ďalšej firme.
Okrem funkcie bezpečnostného technika bol svedok tiež koordinátorom bezpečnosti práce. Každá firma musí mať bezpečnostného technika. Na stavbe, kde pracuje viac ako 10 ľudí, musí podľa vládneho nariadenia byť viacej koordinátorov BOZP. Bezpečnostný technik firmy má vykonávať školenia a chodiť občas na pracovisko. Koordinátor BOZP chodí po všetkých dodávateľoch predmetnej stavby a upozorňuje na to, čo sa má urobiť a čo je zlé z hľadiska BOZP. Žiadny pracovník od dodávateľov nesmie vojsť na stavbu, pokiaľ neprejde cez koordinátora BOZP, ktorý mu vysvetlí základné mechanizmy a princípy stavby. Koordinátor spraví potom zápis a napíše to do koordinačného denníka, ktorý sa predkladá každý týždeň na výrobnej porade stavby. Činnosť koordinátora BOZP, nedostatky, závady, sa zaznamenávali do koordinačného denníka. To sa potom odovzdalo na výrobnú poradu, na ktorej sa tieto nedostatky prejednali a tu sa povedalo, akým spôsobom sa majú nedostatky a závady odstrániť.
V prípade, ak príde na stavbu nová firma, oznámi sa to koordinátorovi, toto urobí stavbyvedúci. Koordinátor BOZP potom dá základné informácie o stavbe, kde sa môžu pracovníci na stavbe pohybovať a prípadne iné poučenia. V danom prípade sa toto neurobilo. Svedok toto urobil až po predmetnom smrteľnom úraze. Stavbyvedúci spoločnosti OTYK spol. s r.o. mal predmetnú skutočnosť svedkovi oznámiť. Nedostatky, ktoré svedok zapísal do koordinačného denníka, zo strany stavebníka neboli odstraňované. Svedok po týždni znova opisoval tie isté závady, pretože sa neodstraňovali. Na porade, ktorá bola, bolo povedané, že sa to musí odstrániť, ale realita bola taká, že k tomu nedošlo, pretože svedok znova našiel tie isté nedostatky. Povinnosť zabezpečiť odstránenie nedostatkov mal podľa svedka stavbyvedúci.
Svedok Ing. H. J. v prípravnom konaní vypovedal, že stavbu Kaskády zabezpečovala spoločnosť STYK Development RK spol. s r.o. pre spoločnosť OTYK spol. s r.o., pričom v oboch je svedok konateľom. Pre oblasť BOZP a PO mali uzavretú zmluvu so svedom JUDr. P.. Predmetom jeho činnosti bol výkon funkcie bezpečnostného technika, mal vykonávať pravidelné audity, predkladať písomné návrhy komplexných služieb BOZP. Záznamy o kontrole robil JUDr. P. do knihy koordinácie BOZP pre stavebnú činnosť, ktorá bola uložená v kancelárii vedúceho stavby Ing. I. P.. Túto knihu si JUDr. P. v roku 2011 zapožičal a nevrátil ju. JUDr. P. chodil na stavbu raz týždenne, zúčastňoval sa kontrolných dní. Zistené nedostatky oznamoval stavbyvedúcim. Podľa názoru svedka tvrdenie JUDr. P.Á., že nevedel o prítomnosti pracovníkov spoločnosti FILLA, spol. s r. o. na stavbe, sa nezakladá na pravde. Ich práce boli zaznamenávané v stavebnom denníku a tento denník mal P. k dispozícii. Pri odovzdaní časti staveniska dňa 20.novembra 2008 bol prítomný obžalovaný ako konateľ spoločnosti FILLA, spol. s r. o. a zástupcovia tejto spoločnosti boli oboznámení o pravidlách pohybu na stavbe, orientácii na stavbe, boli im ukázané komunikačné trasy, odberné miesta vody a elektriny, boli Ing. P. oboznámení o BOZP. Školenia BOZP si spoločnosť FILLA, spol. s r. o. zabezpečovala sama. Svedok Ing. H. J. na hlavnom pojednávaní konanom vypovedal, že v súvislosti s predmetnou stavbou bol v dvoch pozíciách. Stavbu realizovala stavebná firma OTYK spol. s r.o., svedok bol konateľom tejto firmy. Investorom a odberateľom stavebných prác bola firma STYK Development RK spol. s r.o., ktorej bol svedok taktiež konateľom. Podľa svedka tesne po tom, ako sa stal úraz, v ten deň alebo nasledujúci deň, sa pracovníci, ktorí tam boli, vyjadrili, že nebohý sedel na atike a pri vstávaní sa pošmykol a prepadol do vonkajšieho priestoru. Nebohý pracovník pracoval pre firmu FILLA, spol. s r. o., ktorá na stavbe vykonávala v tom čase montáž kanalizačných rozvodov a zrejme aj vodoinštalačných rozvodov. Spoločnosti FILLA, spol. s r. o. pri nástupe na stavbu pri začatí prác boli odovzdané pracoviská en bloc, a to formou zápisu. Svedok nemal vedomosť o tom, že by sa odovzdávali konkrétne jednotlivé pracoviská, pretože toto nie je ani technicky možné. Stavenisko odovzdával stavbyvedúci Ing. P.. Zároveň s odovzdaním staveniska vykonal stavbyvedúci školenie o BOZP, tak ako to robil u každého nového nastupujúceho partnera. Pred spoločnosťou FILLA, spol. s r.o. vykonávala na predmetnom mieste práce firma ASSYX, spol. s r.o., ktorá realizovala hrubú stavbu. Pokiaľ si svedok pamätal, s firmou ASSYX, spol. s r.o. boli v rámci uzavretej zmluvy dielčie termíny odovzdania časti hrubej stavby po objektoch. Či v čase úrazu bol tento objekt už písomne odovzdaný svedok nevedel povedať. Ak bol odovzdaný, musel by o tom existovať záznam. Podľa svedka firmy, a to aj firma FILLA, spol. s r.o., pracovali na realizácii kanalizačných rozvodov a zvislých stupačiek
už aj počas realizácie prác firmou ASSYX, spol. s r.o. na tomto objekte, čiže pracovali tam súbežne. Za bezpečnosť pri práci bol okrem stavbyvedúceho Ing. Kováča, ktorému to vyplynulo z jeho funkcie, zodpovedný aj JUDr. P., ktorého svedok angažoval uzavretím zmluvy o BOZP.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka E. P. zo dňa 29. januára 2009 (v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por.) bolo preukázané, že svedok bol zamestnancom Inšpektorátu práce. Vyšetrovanie predmetného pracovného úrazu bolo v štádiu šetrenia, po ukončení vyšetrovania bude jeden protokol poskytnutý vyšetrovateľovi Policajného zboru.
Z prečítaných svedeckých výpovedí svedka Ing. O. G. zo dňa 21. februára 2012 a zo dňa 24. septembra 2014 (v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por.) bolo preukázané, že svedok bol konateľom spoločnosti FILLA, spol. s r. o., pričom ich spoločnosť vykonávala práce na stavbe Kaskády na Dlhých dieloch. V spoločnosti zodpovedal svedok za ekonomickú časť, nebolo v jeho kompetencii dávať príkazy na vykonávanie prác na stavbách. Práce na tejto stavbe zabezpečoval ďalší konateľ - obžalovaný. BOZP im zabezpečoval externý pracovník. Vo firme vykonával priame riadenie prác obžalovaný, len formálne bol určený vedúci pracovník. Pokiaľ svedok vedel, pracovníci mali výslovne zakázané vstupovať na pracovisko, ak nebolo pripravené. Na jednej terase to rešpektovali, a na druhej nie. Svedok to považoval za totálne zlyhanie všetkých štyroch pracovníkov, ktorí tam boli. Prítomnosť alkoholu v krvi pracovníkom kontrolovali námatkovo.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedka H. V. zo dňa 8. marca 2012 (v súlade s § 263 ods. 1 Tr. por.) vyplýva, že od začiatku výstavby bytového domu Kaskády svedok pracoval ako hlavný manažér výroby pre spoločnosť OTYK spol. s r.o. v dobe od 21. novembra 2005 do 19. marca 2009. Svedok nebol zodpovedný za riadenie prác, pri ktorých došlo k smrteľnému úrazu. K tomu, prečo nebolo pracovisko vyčistené, svedok uviedol, že podľa jeho názoru nebolo odovzdané spoločnosťou ASSYX, spol. s r.o., pretože sa tam nachádzal ich oceliarsky materiál, ktorý bol v tom čase zasnežený a primrznutý v stropnej doske. Na terasách sa v tom čase nemal kto pohybovať, vchod na ne bol zamedzený zábradlím cez dverný otvor.
Zo znaleckého posudku doc. Ing. Milana Saba, PhD., znalca z odboru BOZP, č. 5/2011 zo dňa 11. decembra 2011 vyplýva, že spoločnosť FILLA, spol. s r. o. začala na stavbe pracovať, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené. Poškodený R. J. napriek tomu, že bol oboznámený s predpismi BOZP, pracoval na hrane pádu tak, že nebol zaistený technickými opatreniami ani osobným zabezpečením proti pádu z výšky. spoločnosť FILLA, spol. s r. o. sa nedohodla s objednávateľom na zabezpečení a vybavení pracoviska na bezpečný výkon práce a svojich zamestnancov poslala pracovať na stavbu, aj keď pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené.
Z doplnku ku znaleckému posudku vyššie uvedeného znalca č. 1/2012 zo dňa 28. mája 2012 vyplýva, že zamestnanci spoločnosti FILLA, spol. s r. o. nemali vstupovať na pracovisko (terasu) a ani začať s prácou, pretože pracovisko nebolo
vypratané a očistené od odpadu a nečistôt po predchádzajúcich prácach a nebolo zabezpečené proti pádu z výšky. Obžalovaný bol prítomný na stavbe v čase o 07.30 hod., pričom po zoznámení sa s podmienkami nemal na pracovisku (terasách) povoliť vykonávanie prác zamestnancami jeho spoločnosti, avšak vydal ústny pokyn na začatie prác na dažďových rozvodoch na terasách.
Znalec Doc. Ing. Milan Sabo, PhD. na hlavnom pojednávaní dňa 5. septembra 2016 v celom rozsahu trval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 5/2011 zo dňa 11. decembra 2011, ako aj na doplnku tohto znaleckého posudku č. 1/2012 zo dňa 28. mája 2012. Poškodený v čase pracovného úrazu vykonával podľa znalca jednoduchú fyzickú prácu, ktorá nevyžadovala žiadne danosti či oprávnenia. Jednoduchá práca spočívala v manuálnej práci pri vodorovnom odvodnení terás, teda poškodený musel urobiť ryhu a do nej zabudovať odvodňovacie potrubie, ako aj ďalšie práce s tým súvisiace.
Postihnutý pracoval na terase, na ktorej bola vybudovaná asi 60 cm vysoká atika. Na terase nebolo vybudované ochranné zábradlie, ktoré by zabraňovalo pádu poškodeného, takisto poškodený nepoužíval osobné ochranné pracovné pomôcky (OOPP). Účastníci posudzovanej udalosti tvrdili, že najbližšie mali byť k hrane pádu dva a pol metra, takže z toho dôvodu nepovažovali za potrebné vybudovanie ochranného zábradlia alebo používanie OOPP. Z tohto pohľadu sa dalo podľa znalca považovať pracovisko za nebezpečné. Ďalšími príčinami smrteľného pracovného úrazu poškodeného bolo podľa znalca to, že pracovníci boli vyslaní, resp. sami išli na takto nezabezpečené, nebezpečné pracovisko. Ďalšia príčina bola, že všetci štyria zamestnanci pri výpadku prúdu sa rozhodli robiť poriadok na terase. Kovové konštrukcie tzv. roxory boli bližšie k hranu pádu ako jeden a pol metra. Z toho dôvodu poškodený mal byť nevyhnutne opatrený bezpečnostným postrojom, lanom, resp. malo byť vybudované ochranné zábradlie na hrane pádu. To upratovanie im nikto neprikázal, konali tak svojvoľne. Podľa znalca je v zmysle § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedný zamestnávateľ a porušenie bezpečnostných predpisov zo strany zamestnancov nezbavuje zamestnávateľa zodpovednosti za vznik škody na zdraví alebo majetku. Ďalej je v tomto ustanovení uvedené, že úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou pracovných povinností vedúcich zamestnancov na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Z uvedeného podľa znalca vyplýva, že vedúci zamestnanci spoločnosti FILLA, spol. s r. o. nedodržali uvedené ustanovenie. Ďalším nedostatkom podľa znalca bolo, že pracovná skupina, ktorá pracovala na obytnom dome Kaskády, nemala určeného tzv. parťáka, teda vedúceho pracovnej skupiny. To znamená, že všetci členovia pracovnej skupiny konali podľa vlastného uváženia, čo je nedostatok. O tom, že nebolo na hrane pádu vybudované zábradlie, sa mal podľa znalca presvedčiť vedúci zamestnanec spoločnosti FILLA, spol. s r. o., ktorý bol zodpovedný za riadenie prác na stavbe Kaskády. Teda v tomto prípade ním bol obžalovaný. V prípade, že na pracovisku nebolo vybudované ochranné zábradlie, nemal obžalovaný dať príkaz na vykonanie prác, prípadne mal dať pokyn, aby sa zamestnanci chránili proti pádu z výšky OOPP. Zo zákona č. 124/2006 Z. z. jednoznačne vyplýva, že medzi jednotlivými subdodávateľmi stavebných prác musí byť dokumentované odovzdanie a prebranie pracoviska, čo sa v tomto prípade nestalo. Na takomto preberacom a odovzdá-
vacom protokole musia byť uvedené aj nedostatky z oblasti BOZP. To znamená, že ak zamestnanci spoločnosti FILLA, spol. s r. o. chceli na terase pracovať, mali urobiť opatrenia, aby bolo zabránené pádu z výšky. To znamená, že buď si mali vybudovať ochranné zábradlie, alebo použiť OOPP. Ďalším nedostatkom bolo podľa znalca to, že podľa v tom čase platnej vyhlášky Ministerstva práce a sociálnych vecí SR mala byť hrana pádu ohraničená výstražnou páskou vo vzdialenosti jeden a pol metra od hrany pádu, aby aspoň takýmto spôsobom bolo zabránené, aby sa členovia pracovnej skupiny dostali bližšie k hrane pádu. Táto ochranná výstražná páska na tej terase nebola. O povinnosti používať či už kolektívne alebo osobné prostriedky proti pádu z výšky boli zamestnanci spoločnosti FILLA, spol. s r. o. poučení na pravidelne opakovaných školeniach o BOZP, ktoré boli touto spoločnosťou realizované. Spoločnosť vykonávala aj preskúšanie z nadobudnutých vedomostí písomným testom, čím kontrolovala, či si účastníci školení tieto informácie uvedomovali. Podľa znalca mali mať buď vybudované ochranné zábradlie, alebo mali použiť OOPP, tzn. bezpečnostný postroj. Bezpečnostné lano má obmedzenú dĺžku, t.j., nemôže byť dlhšie, ako je výške pracoviska. Alebo sa musí použiť kladka na lane obmedzujúca dĺžku pádu. Poškodený podľa znalca podcenil riziko úrazu pri páde z výšky a nachádzal sa bližšie ako jeden a pol metra od hrany pádu, ktorá nebola opatrená ochranným zábradlím, a to napriek tomu, že informáciu o takýchto povinnostiach získal na pravidelných opakovaných školeniach o BOZP. Situácia bola o to nebezpečnejšia, že v čase úrazu bolo zimné počasie s mínusovými teplotami a na podlahe terasy bola námraza, čiže hrozilo pošmyknutie s možným pádom z terasy. Poškodený nemal ísť bližšie ako jeden a pol metra k hrane pádu a odstraňovať kovové konštrukcie, ktoré mu nebránili pri výkone práce pri vytváraní odvodňovania terasy. Chybou tiež bolo, že formálny vedúci pracovník skupiny dovolil, aby sa vykonávali práce nesúvisiace s ich zameraním. Na predmetnej stavbe sa nedodržiavala povinnosť budovať ochranné zábradlia, čo sa veľakrát objavilo aj v zápisoch z kontrol, ktoré vykonával koordinátor bezpečnosti. Vedúci zamestnanec spoločnosti FILLA, spol. s r. o., ktorým bol obžalovaný, bol v predmetný deň v raňajších hodinách na stavenisku, teda sa mohol ísť presvedčiť, v akom stave sa nachádza pracovisko a či treba urobiť nejaké opatrenia, aby nedošlo k poškodeniu zdravia členov
pracovnej skupiny. Obžalovaný sa stretol so zamestnancami len v prezliekarni alebo šatni a dal im pokyny na vykonanie prác v ten deň, ale nebol sa presvedčiť, v akom stave sa nachádzajú pracoviská, na ktorých sa majú vykonávať práce. Podľa znalca za pripravenosť pracovísk z hľadiska BOZP na stavbe Kaskády zodpovedal zamestnávateľ, teda spoločnosť FILLA, spol. s r. o. V konečnom dôsledku to znamená, že ak by sa vedúci zamestnanec spoločnosti FILLA, spol. s r. o. presvedčil o tom, že pracovisko nevyhovuje požiadavkám BOZP, musel by urobiť nápravné opatrenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Za bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov spoločnosti FILLA, spol. s r. o. nemôže zodpovedať niekto iný. Zamestnanci majú právo odmietnuť vykonanie práce, ak ju považujú za nebezpečnú. Zamestnávateľ ich za to nesmie postihnúť. Zamestnanci spoločnosti FILLA, spol. s r. o. pracujúci na tejto stavbe túto možnosť nevyužili. Ďalším nedostatkom podľa znalca bolo, že spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. považovala odovzdanie pracoviska spoločnosti OTYK spol. s r.o. zrealizované tým, že bol v stavebnom denníku uvedený zápis, že odovzdáva stavebný objekt železobetónových konštrukcií staveb-
níkovi s tým, že ešte bude robiť nejaké dodatočné práce na objekte. Takýto zápis sa nedá považovať za odovzdanie a prevzatie pracoviska. Podľa znalca je zrejmé, že aj spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. neurobila opatrenia na zabránenie vstupu na pracovisko, napr. zábradlím alebo zadebnením vchodu, pretože pracovisko riadne neodovzdala. Spoločnosť OTYK spol. s r.o. mala urobiť opatrenia, aby pracovisko bolo vypratané, čiže to sú podľa znalca dva nedostatky, ktoré vyplývajú z činnosti týchto spoločností.
Zo znaleckého posudku č. 47/2009 zo dňa 30. apríla 2009 znalcov MUDr. Martina Lenka a MUDr. Norberta Moravanského, znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (§ 268 ods. 2 Tr.por.) vyplýva, že príčinou smrti poškodeného R. J. bol pád z výšky, ktorý sa stal dňa 13.januára 2009 v čase okolo 10.45 hod. Poškodený zomrel násilnou smrťou v príčinnej súvislosti s uvedeným pádom. U poškodeného nebola zistená prítomnosť žiadnych psychotropných látok alebo liečiv s možným toxickým pôsobením. V krvi bola zistená prítomnosť etanolu s koncentráciou 0,21 promile, v moči v koncentrácii 0,14 promile. Pri pitve neboli zistené žiadne také stopy vonkajšieho násilia, ktoré by poukazovali na zásah inej osoby, na zápas alebo na sebaobranu.
Vyššie uvedené skutočnosti ohľadom prítomnosti etanolu v krvi a v moči poškodeného a ohľadom absencie psychotropných látok alebo liečiv s možným toxickým pôsobením v tele poškodeného potvrdil taktiež znalecký posudok č. 24/2009 zo dňa 24. februára 2009 znalca RNDr. Jozefa Valucham, CSc., znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia (§ 268 ods. 2 Tr.por.).
Súd ďalej v súlade s § 269 Trestného poriadku oboznámil na hlavnom pojednávaní nasledovné listinné dôkazy:
- Kniha koordinácie BOZP pre stavebnú činnosť na stavbe Kaskády - Dlhé diely koordinátora BOZP JUDr. D. P. za obdobie od 30. apríla 2008 do 30. februára 2010, z ktorej vyplýva, že koordinátor BOZP opakovane poukazoval na nedostatky spočívajúce v nenosení prilieb, chýbajúcom zábradlí, rozhádzanom nepoužívanom materiáli na stavbe a nenosení osobných ochranných pracovných pomôcok (napr. 09. júla 2008, 7. augusta 2008, 18. septembra 2008, 30. septembra 2008, 14. októbra 2008, 20. novembra 2008, 10. decembra 2008 a 17. decembra 2008). Dňa 13. januára 2009 sa v tejto knihe nachádza záznam „Šetrenie SÚ R. Š., opatrenie na odstránenie vyskytujúcich sa nedostatkov (zábradlie)“.
- Zmluva o dielo č. OT-15/2009 zo dňa 02. novembra 2009 uzavretá medzi OTYK spol. s r.o. ako objednávateľom a FILLA, spol. s r.o. ako zhotoviteľom na zhotovenie diela - dodávku a montáž zdravotechniky na stavbe Bytové domy Kaskády. V zmysle bodu 5.4 zmluvy je zhotoviteľ povinný v areáli stavby zabezpečiť pre svojich pracovníkov ich pracovisko z hľadiska BOZP a PO a dodržiavať právne predpisy o BOZP a PO. Odo dňa prevzatia staveniska zhotoviteľ zodpovedá za preškolenie zamestnancov o BOZP a PO, dodržiavanie BOZP a PO počas výkonu prác a vznik prípadnej škody. V
zmysle bodu 5.11 zmluvy je riadením realizácie diela a odovzdaním jeho jednotlivých etáp za zhotoviteľa poverený obžalovaný. V podstate identickú zmluvu o dielo č. 0T-14/2007 zo dňa 27. marca 2007 mali uvedené spoločnosti uzavretú na dodávku a montáž zdravotechniky na stavbe Bytové domy na Uzbeckej.
- Objednávka spoločnosti OTYK spol. s r.o. č. OB/OT/0116/2008/De zo dňa 12. novembra 2008 adresovaná spoločnosti FILLA, spol. s r.o., predmetom ktorej bola objednávka dodávky a montáže dažďových zvodov pre stavbu Bytové domy Kaskády.
- Objednávka spoločnosti OTYK spol. s r.o. č. OB/OT/0020/2009/De zo dňa 04. februára 2009 adresovaná spoločnosti FILLA, spol. s r.o., predmetom ktorej bola objednávka dodávky a montáže zvislých stúpacích potrubí kanalizácie a vodovodu pre stavbu Bytové domy Kaskády - SO-03 a SO-02. Povinnosti ohľadom BOZP boli dohodnuté identicky ako v zmluve o dielo č. OT-15/2009 zo dňa 02. novembra 2009.
- Objednávka spoločnosti OTYK spol. s r.o. č. OB/OT/0048/2009/De zo dňa 09. marca 2009 adresovaná spoločnosti FILLA, spol. s r.o., predmetom ktorej bola objednávka dodávky a montáže zdravotechniky pre stavbu Bytové domy Kaskády - SO-03 a SO-02. Povinnosti ohľadom BOZP boli dohodnuté identicky ako v zmluve o dielo č. OT-15/2009 zo dňa 02. novembra 2009.
- Zmluva o poskytovaní komplexných služieb v oblasti BOZP zo dňa 01. januára 2007 uzavretá medzi JUDr. D. P.S. - DASPRA ako dodávateľom a OTYK spol. s r.o. ako objednávateľom, v zmysle ktorej JUDr. D. P. povinný spoločnosti OTYK spol. s r.o. poskytovať poradenskú činnosť v oblasti BOZP a vykonávať funkciu bezpečnostného technika. V zmysle bodu 10. prílohy č. 1 k tejto zmluve bol predmetom poskytovaných služieb aj výkon funkcie koordinátora BOZP na stavbe.
- Fotodokumentácia predmetnej stavby a miesta smrteľného úrazu.
- Vyjadrenie spoločnosti ASSYX, spol. s r.o. zo dňa 21. júna 2011 k protokolu o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu č. IBA-001-20-2.2/P-1J-09, v ktorom uvedená spoločnosť popiera zodpovednosť za predmetný smrteľný úraz, pretože z jej strany nedošlo k porušeniu žiadnych predpisov, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti s týmto smrteľným úrazom. Podľa tohto vyjadrenia spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FILLA, spol. s r o., a nemala vedomosť o prítomnosti
zamestnancov tejto spoločnosti na predmetnom stavenisku. Poškodený nebol oprávnený byť na stavenisku, pretože stavba bola v procese odovzdávania vykonaných prác investorovi.
- Pracovná zmluva zo dňa 21. novembra 2005 medzi spoločnosťou OTYK spol. s r.o. ako zamestnávateľom a H. V. ako zamestnancom.
- Potvrdenie Ing. I. P. zo dňa 18. augusta 2009.
- Zoznam poddodávateľov pre stavbu Bytové domy Kaskády spoločnosti OTYK spol. s r.o., v ktorom bola uvedená taktiež spoločnosť FILLA, spol. s r.o. ako dodávateľ zdravotechniky.
- Záznam zo stavebného denníka zo dňa 15. decembra 2008, v ktorom sa nachádza nasledovný zápis spoločnosti ASSYX, spol. s r.o.: „Dňa 13.12.2008 boli ukončené ŽB-
práce na objekte SO-03. Firma ASSYX žiada objednávateľa o prevzatie ŽB konštrukcií objektu SO-03 s prípadnými vadami a nedorobkami. ŽB konštrukcie stropov budú oddebnené v 51. týždni roku 2008 a 2. týždni roku 2009.“
- Zápisnica o obhliadke miesta nálezu mŕtvoly a príslušná fotodokumentácia.
- Stanovisko OTYK spol. s r.o. zo dňa 15. januára 2009 k tvrdeniu ASSYX, spol. s r.o., že neboli informovaní, že na stavbe budú pracovať aj pracovníci iných firiem, v ktorom sa uvádza, že v článku VI. bode 6.7 zmluvy o dielo uzavretej medzi týmito spoločnosťami je uvedené, že zhotoviteľ (ASSYX) rešpektuje skutočnosť, že realizácia jeho prác bude prebiehať paralelne s realizáciou dodávok a prác ďalších subdodávateľov objednávateľa.
- E-mailová komunikácia medzi Ing. H. J., O.. I. P. I. D. P. zo dňa 15. januára 2009.
- Zápis zo stavebného denníka zo dňa 20. novembra 2008 list č. 557951, v ktorom je uvedený nasledovný zápis objednávateľa: „Záznam o odovzdaní a prevzatí staveniska. Dnes OTYK s.r.o. odovzdáva a FILLA s.r.o. preberá časť staveniska (obj. SO 03) stavby bytový dom Kaskády pre realizáciu prác rozvodov ZT podľa objednávky. Objednávateľ poskytol zhotoviteľovi v obj. SO 03 uzamykateľný sklad (uzamknutie si zabezpečí zhotoviteľ) v garáži 1. P.P. Ďalej poskytol 1x bunku pre prezliekanie sa pracovníkov. Objednávateľ oboznámil zhotoviteľa o pravidlách pohybu na stavbe, orientácie na stavbe, ukázal komunikačné trasy na pracovisko, ukázal odberné miesta vody a elektriny a poučil zhotoviteľa o BOZ. Objednávateľ žiada predložiť menný zoznam pracovníkov zhotoviteľa s uvedením čísla občianskeho preukazu a bydliska a s uvedením, či je pracovník kmeňový alebo živnostník.“
- Zápis zo stavebného denníka zo dňa 20. novembra 2008 list č. 557952, v ktorom je uvedený nasledovný zápis objednávateľa: „1) Žiadam začať realizovať práce v nasledovnom poradí: 1. ležaté rozvody na terasách a strechách obj. SO 03 - podľa pripravenosti (vyčistenie), 2. ležaté podchytávky v garážach obj. SO 03. 2) Do dnešného dňa nebola objednaná len realizácia dažďových rozvodov. 3) Ďalší postup prác bude upresňovaný v S.D. 4) V prípade chýbania prestupov cez bet. konštr. žiadam upozorniť vopred min. 3 dni, aby sa zabezpečila realizácia prestupov bez prerušenia prác zhotoviteľa.“
- Zápis zo stavebného denníka zo dňa 13. januára 2009, v ktorom je uvedený nasledovný záznam: „Zavázanie montáže ležatého dážď. rozvodu kanalizácie na 6. NP vedeného po podlahe. Pri odstraňovaní roksorov, ktoré prekážali pri montáži dážď. kanalizácie Vojtech Štós, zamestnanec FILLA s.r.o. neudržal stabilitu a spadol zo 6. NP pozdĺž fasády do pivničnej šachty. Stalo sa to cca o 10.30 hod., vzápätí bola prerušená práca, zavolaná záchranka, hasiči, policajti. Pád spôsobil R. Š.J. smrť.“
- Stavebný denník spoločnosti FILLA, spol. s r.o. zo stavby bytového domu Kaskády.
- Stavebný denník spoločnosti OTYK spol. s r.o. zo stavby bytového domu Kaskády.
- Stavebný denník spoločnosti ASSYX spol. s r.o. zo stavby rezidencie Kaskády, z ktorého okrem iného vyplýva, že táto spoločnosť pred predmetným úrazom, v deň predmetného úrazu a aj po predmetnom úraze na predmetnej stavbe SO 03 vykonávala práce - odstraňovanie vád a nedorobkov. Dňa 15. januára 2009 bol v tomto denníku zápis objednávateľa v nasledovnom znení: „Dnes bol odovzdaný súpis chýbajúceho zábradlia a všetkých stropných prestupov na objektoch SO 03, SO 02, SO 04. Žiadam tieto nedostatky ihneď odstrániť podľa BOZP.“ Z toho istého dňa sa v tomto stavebnom denníku nachádzal zápis objednávateľa v nasledovnom znení: „ Objekt SO 03 nie je schopný na prevzatie z dôvodu veľkého množstva závad na jednotlivých podlažiach a z dôvodu že ešte 6. NP a 7. NP... že sa v týchto podlažiach nachádza ešte stavebný materiál... Ako náhle bude objekt pripravený na odovzdanie, môže dodávateľ vyzvať objednávateľa na jeho opätovné prevzatie.“ Dňa 16. januára 2009 je v tomto stavebnom denníku uvedený nasledovný zápis spoločnosti ASSYX spol. s r.o.: „ Týmto zápisom zo dňa 16. januára 2009 odovzdávam časť stavebného objektu SO 03, tj. podlažia 6. NP a 7. NP dodávateľskej firme objednávateľa Zámočníctvo, s.r.o. Pracovníci Zámočníctvo s.r.o. boli uzrozumení so stavom pracoviska a v plnom rozsahu zodpovedajú za plnenie a realizáciu bezpečnostno-pracovných predpisov a BOZP + PO.“
- Záznamy z kontrolných dní stavby Bytových domov Kaskády zo dňa 28. októbra 2008, zo dňa 25. novembra 2008, zo dňa 09. decembra 2008 a zo dňa 20. januára 2009.
- Správa o zásahu Hasičského a záchranného útvaru Hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 13. januára 2009.
- Protokol Inšpektorátu práce Bratislava č. IBA-001-20-2.2/P-J1-09 zo dňa 15. júna 2011, dodatok č. 1 k tomuto protokolu zo dňa 17. júna 2011, dodatok č. 2 k tomuto protokolu zo dňa 29. septembra 2011 a dodatok č. 3 k tomuto protokolu zo dňa 25. júla 2011, podľa ktorých sa mali spoločnosti ASSYX spol. s r.o. a OTYK spol. s r.o. dopustiť porušenia § 18 ods. 4 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, spoločnosť FILLA, spol. s r.o. sa mala dopustiť porušenia § 18 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov a poškodený R. J. sa mal dopustiť porušenia § 12 ods. 2 písm. k/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov.
- Pracovná zmluva zo dňa 06. júna 1994 uzavretá medzi spoločnosťou FILLA, spol. s r.o. ako zamestnávateľom a poškodeným R. J. ako zamestnancom.
- Skúšobný test a vyhodnotenie zamestnancov spoločnosti FILLA, spol. s r.o. R. F., R. J.J., A. J., E. I. I. D. P. zo dňa 11. januára 2008, z ktorých vyplýva, že uvedení zamestnanci absolvovali školenie o BOZP v uvedenom termíne.
- Výpisy z obchodného registra spoločností FILLA, spol. s r.o., OTYK spol. s r.o., ASSYX, spol. s r.o a OTYK invest, s.r.o.
- Podania Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves - podklady súvisiace so stavbou Bytového domu Kaskády (stavebné povolenie, rozhodnutie o zmene stavby, rozhodnutia o povolení užívania stavby). V zmysle stavebného povolenia bolo povinnosťou stavebníka (STYK Development RK spol. s r.o.) dodržiavať predpisy a normy týkajúce sa BOZP a technických zariadení a dbať o ochranu zdravia osôb na stavenisku v zmysle § 43i ods. 3 písm. e/, f/ a g/ Stavebného zákona, v zmysle ktorých stavenisko musí umožňovať bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce, musí mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu a musí mať vybavenie potrebné na vykonávanie stavebných prác a na pobyt osôb vykonávajúcich stavebné práce.
- Zmluva o dielo č. OT-07/2008 zo dňa 16. apríla 2008 medzi OTYK spol. s r.o. ako objednávateľom a ASSYX spol. s r.o. ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola realizácia železobetónových konštrukcií na stavbách SO-01, SO-02, SO-03 a SO-04. V zmysle bodu 6.7 zmluvy zhotoviteľ rešpektuje skutočnosť, že realizácia jeho prác bude prebiehať paralelne s realizáciou dodávok a prác ďalších subdodávateľov objednávateľa. V zmysle bodu 6.10 zmluvy zhotoviteľ je povinný v areáli stavby dodržiavať právne predpisy o zabezpečovaní BOZP a PO.
- Plán bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na stavbe zo dňa 15. apríla 2008 vypracovaný D.. P. - DASPRA.
- Podanie spoločnosti OTYK spol. s r.o. zo dňa 23. marca 2016 označené ako „Vyžiadanie listinných dôkazov - spis. zn. 2T/168/2014“.
- Podanie Ing. R. C. I. O.. H. J. zo dňa 05. mája 2016 označené ako „Vec: Odpoveď na Váš list - Vyžiadanie listinných dôkazov“.
- Podanie Inšpektorátu práce Bratislava zo dňa 20. septembra 2016 označené ako „VEC: zaslanie listinných dôkazov“.
Z lustrácie v Registri priestupkov vyplýva, že obžalovaný v období od roku 2010 do súčasnosti nespáchal žiaden priestupok.
Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a z odpovede na lustráciu v STA vyplýva, že obžalovaný nemá záznam v odpise registra trestov a nevedie sa voči nemu žiadne iné trestné konanie.
Z odpovedi na lustráciu v evidencii Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný je zamestnaný v spoločnosti FILLA, spol. s r.o.
Z takto vykonaných dôkazov, ktoré boli v predmetnej veci navrhnuté prokurátorom - ako nositeľom zodpovednosti za objektívne dokázanie viny obžalovaného - súd nemôže urobiť jednoznačný záver o tom, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe, pretože dôkazná situácia neposkytuje dostatočný podklad na rozhodnutie súdu o vine obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ustanovením § 285 písm. a/ Tr.por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Výrok o vine musí byť vždy založený na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť o tom, že žalovaný skutok sa skutočne stal, že tento vykazuje všetky znaky trestného činu tak po subjektívnej ako aj objektívnej stránke a napokon že tento skutok spáchala osoba, na ktorú bola podaná obžaloba.
Vina obžalovaného musí byť preukázaná nespochybniteľne a musí sa opierať o dôveryhodné dôkazy. Súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Naopak pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. por. postačuje, aby po vykonanom dokazovaní existovali dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal (porovnaj R 6/1965).
Dôvod podľa § 285 písm. a/ Tr. por. je na mieste vtedy, ak súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, teda, že sa uskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal. Tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t. j. ak na podklade vykonaného dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba. Preukázanie časti skutkového deja nebráni tomu, aby bolo použité uvedené oslobodzujúce ustanovenie. Skutok teda musí byť preukázaný bez dôvodných pochybností v celom svojom priebehu, inak je na mieste práve použitie uvedeného oslobodzujúceho ustanovenia.
Aj keď bol obžalovaný dôvodne podozrivý, že sa dopustil zažalovaného trestného činu, avšak výsledky dokazovania vykonaného pred súdom nevyznievajú jednoznačne, a nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých by sa mohol vyvodiť bezpečný záver, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, treba obžalovaného podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodiť spod obžaloby (porovnaj R 14/1964).
Výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa skutok stal, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného svedka priameho je pochybná. Keďže v danom prípade mala byť ako hlavný dôkazný prostriedok - výpoveď poškodenej - tento dôkaz mal byť jasný, logický, presvedčivý a inými dôkazmi, ktoré boli vykonané nespochybniteľný, či dokonca vyvrátiteľný. Výpovede poškodenej však v súlade s inými vyššie uvedenými rozvedenými dôkazmi nespĺňali toto kritérium a podmienky na to, aby mohla byť podkladom na uznanie viny obžalovaného a jeho odsúdenie.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom súhrne logickú, ničím nenarušenú a uzavretú sústavu nepriamych dôkazov (nestačí preto len jeden nepriamy dôkaz) - vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich, ktoré vcelku zhodne a spoľahlivo dokazujú skutočnosť alebo skutočnosti, ktoré sú v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť iných záverom (R-38/1970).
Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje tvrdenia a zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť s poukazom na hodnotenie dôkazov vykonaných pred súdom (§ 2 ods. 19 Tr. por.).Tam kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý variant skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd ten, ktorý je pre obvineného priaznivejší (R 46/1963).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného (in dubio pro reo - R - 22/1968 II).
Použitie zásady „in dubio pro reo“ vyplývajúcej z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr.por. prichádza do úvahy len vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov (upravené znenie - R 37/1971).
V danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych usvedčujúcich dôkazov, ktoré by preukazovali, že sa skutok stal.
Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne potvrdené a preukázané, že sa žalovaný skutok stal, musel súd ak chcel rozhodnúť podľa platných zásad trestného konania - najmä podľa zásady objektívnej pravdy, zásady voľného hodnotenia dôkazov a zásady in dubio pro reo rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Trestného činu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť. (podľa obžaloby -obžalovaný mal inému z nedbanlivosti spôsobiť smrť a čin spáchať závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti - § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák.).
Skutok je v skutkovej vete obžaloby popísaný nasledovne: Obžalovaný ako konateľ spoločnosti FILLA, spol. s r.o., teda osoba zodpovedajúca za činnosť zamestnancov, dal pokyn zamestnancom na výkon prác - montáž rozvodov pre dažďovú vodu na terasách bytového domu, a to napriek tomu, že pracovisko nebolo náležite zabezpečené a vybavené na bezpečný výkon práce (prácu vo výškach), pričom obžalovaný ani neposkytol zamestnancom prostriedky osobného zabezpečenia proti pádu z výšky, čím porušil príslušné ustanovenia právnych predpisov o BOZP, v dôsledku čoho poškodený pri vykonávaní prác prepadol cez okraj stavby a dopadol do pivničnej šachty utrpiac zranenia, ktorým na mieste podľahol.
Skutok sa stal, ak je dané konanie páchateľa, spôsobený následok a príčinná súvislosť medzi nimi. Totožnosť skutku je zachovaná, ak je zachovaná jeho podstata - teda že páchateľ sa (aspoň čiastočne) zúčastnil na určitej udalosti, ktorá je popísaná v obžalobe, pričom táto udalosť viedla (aspoň čiastočne) ku vzniku v obžalobe popísaného následku.
Podľa názoru súdu aj po úplnom a vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne existujú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutočne stal skutok tak, ako je vymedzený v obžalobe. Súd naopak dospel k záveru, že v žalovanej trestnej veci nie je dané konanie páchateľa, teda že nie je daná objektívna stránka trestného činu, a teda ani neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a negatívnym následkom (smrťou poškodeného).
Predovšetkým mal súd za preukázané (zo svedeckých výpovedí svedkov P., F. I. I.), že obžalovaný nedal svojim zamestnancom pokyn k činnosti, pri ktorej došlo k úrazu a úmrtiu. Z vykonaného dokazovania
naopak vyplýva, že zamestnanci túto činnosť vykonávali bez vedomia obžalovaného, z vlastnej vôle (svojvoľne) a mimo svojich pracovných povinností (teda táto činnosť nebola ich pracovnou náplňou), a to dokonca v rozpore s výslovným pokynom obžalovaného, aby na nepripravenom pracovisku nepracovali, ale aby kontaktovali stavbyvedúceho stavby a požiadali ho o nápravu. Predmetní zamestnanci tak najprv urobili, keď nezačali pracovať na terase na 7. podlaží. Namiesto toho informovali o tejto skutočnosti stavbyvedúceho, ktorý ich požiadal, aby sa premiestnili na iné terasy, ktoré sú na realizáciu prác pripravené. Keď však títo zamestnanci dorazili na ďalšiu terasu na 6. podlaží, zistili, že ani táto nie je pripravená, keďže sa na nej nachádzala kopa železného stavebného odpadu (roxorov). Napriek tomu však nezavolali stavbyvedúcemu, príp. obžalovanému, ale sami sa spontánne rozhodli tento odpad odstrániť, a to aj keď to nebolo v ich náplni práce. Zamestnanci tak urobili zo zištných dôvodov - aby mohli sami na predmetnej terase pracovať, inak by museli čakať niekoľko hodín, kým by tento odpad odstránil niekto iný.
Poškodený R. J. podľa vykonaných svedeckých výpovedi pri výkone činnosti, pri ktorej došlo k jeho smrteľnému úrazu v dôsledku pádu z výšky, nepostupoval v súlade so zásadami BOZP. Poškodený pritom bol o BOZP preukázateľne preškolený bezpečnostným technikom. Poškodený sa pri odstraňovaní železného odpadu postavil do blízkosti a predovšetkým chrbtom ku hrane pádu, na rozdiel od ostatných zamestnancov. Poškodený navyše ťahal uvedený železný odpad takým spôsobom, že keď sa tento uvoľnil, poškodený stratil stabilitu a prepadol cez atiku; poškodený teda pôsobil silou smerom ku hrane pádu. V krvi a moči poškodeného bola taktiež zistená prítomnosť etanolu, aj keď v menšom množstve. Ak by teda poškodený svojvoľne neporušil pokyny obžalovaného a predpisy o BOZP, a keby nevykonával činnosť, ktorá nebola v jeho pracovnej náplni, tak by nikdy ku škodlivému následku nedošlo.
Práca, ktorú obžalovaný svojim zamestnancom (pôvodne) zadal, nebola podľa názoru súdu prácou vo výškach. V zmysle § 47 vtedy platnej a účinnej vyhlášky Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných prácach sa za prácu vo výške a nad voľnou hĺbkou
považuje práca a pohyb pracovníka, pri ktorom je ohrozený pádom z výšky, do hĺbky, prepadnutím alebo zosunutím. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zamestnanci obžalovaného mali vykonávať svoju prácu vo vzdialenosti prinajmenšom 2 (dva) metre od hrany pádu, teda v bezpečnej vzdialenosti od hrany pádu. Preto nebolo potrebné, aby títo zamestnanci boli chránení prostriedkom kolektívneho alebo osobného zabezpečenia proti pádu z výšky. Aj z výsluchu znalca Doc. Ing. Milana Saba, PhD. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že ochranné prostriedky proti pádu z výšky alebo do hĺbky by mali byť použité v prípade, ak sa pracovník priblíži k hrane pádu do vzdialenosti 1,5 metra a bližšie. Ak by teda zamestnanci vykonávali len takú prácu, ktorá bola ich náplňou práce, a ak by rešpektovali pokyny obžalovaného, nikdy by sa nepriblížili k hrane pádu na takú vzdialenosť, ktorá by si vyžadovala použitie individuálnych alebo kolektívnych ochranných pomôcok proti pádu.
Povinnosť vybudovať na stavbe prostriedky kolektívneho zabezpečenia mal podľa názoru výlučne stavebník. V zmysle stavebného povolenia bolo povinnosťou stavebníka (STYK Development RK spol. s r.o.) dodržiavať predpisy a normy týkajúce sa BOZP a technických zariadení a dbať o ochranu zdravia osôb na stavenisku v zmysle § 43i ods. 3 písm. e/, f/ a g/ zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona, v zmysle ktorých stavenisko musí umožňovať bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce, musí mať zabezpečený odvoz alebo likvidáciu odpadu a musí mať vybavenie potrebné na vykonávanie stavebných prác a na pobyt osôb vykonávajúcich stavebné práce. Bezpečný pohyb osôb vykonávajúcich stavebné práce zahŕňa taktiež použitie prostriedkov proti pádu z výšky v zmysle bod 5. Prílohy 3, časť B, oddiel II nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisku. Stavebník túto svoju povinnosť zmluvne preniesol (aj keď ho to nezbavuje zodpovednosti) na spoločnosť OTYK spol. s r.o. a táto spoločnosť ju zmluvne previedla na spoločnosť ASSYX spol. s r.o. V zmysle bodu 6.10 zmluvy o dielo uzavretej medi OTYK spol. s r.o. ako
objednávateľom a ASSYYX spol. s r.o. ako zhotoviteľom je zhotoviteľ povinný v areáli stavby dodržiavať právne predpisy o zabezpečovaní BOZP a PO.
Podľa názoru sú práve zástupcovia týchto spoločností osobami, ktoré by mohli niesť zodpovednosť za predmetný smrteľný úraz, pretože len tieto spoločnosti boli povinné vybudovať na predmetných terasách zábradlie, resp. iné zabezpečovacie prostriedky proti pádu z výšky. Naopak spoločnosť obžalovaného ako jeden z mnohých menších subdodávateľov na stavbe túto povinnosť nemala. Uvedené koniec koncov skonštatoval aj Inšpektorát práce Bratislava vo svojom protokole o vyšetrení predmetného smrteľného úrazu.
V rámci zhrnutia je teda možné skonštatovať, že obžalovaný nedal svojim zamestnancom pokyn, aby pracovali na nezabezpečenom a nevybavenom pracovisku, ale práve naopak im dal pokyn, aby v takom prípade kontaktovali stavbyvedúceho a požiadali ho o „vyčistenie“ staveniska. Práca, ktorou obžalovaný poveril svojich zamestnancov, mala byť vykonávaná prinajmenšom vo vzdialenosti 2 (dva) metre od hrany pádu, takže sa nejednalo o prácu vo výškach. Obžalovaný preto nebol povinný poskytnúť zamestnancom individuálne alebo kolektívne zabezpečenie proti pádu z výšky. Povinnosť vybudovať na predmetnej terase zábradlie (alebo iné kolektívne zabezpečenie proti pádu z výšky) mal stavebník, resp. ním poverený zhotoviteľ stavby, a nie spoločnosť obžalovaného. Zamestnanci vrátane poškodeného sa spontánne a svojvoľne a bez informovania obžalovaného rozhodli vykonávať prácu, ktorá nebola predmetom ich pracovnej náplne a ku
výkonu ktorej im obžalovaný nedal pokyn. Poškodený pritom porušil predpisy BOZP, v dôsledku čoho stratil rovnováhu a prepadol cez atiku.
Nad rámec vyššie uvedeného súd uvádza, že žiaden právny predpis spoločnosti obžalovaného neprikazoval, aby mala v predmetnej pracovnej skupine určeného vedúceho zamestnanca, ktorý by súčasne niesol zodpovednosť za dodržanie BOZP. Nevymenovanie takéhoto vedúceho zamestnanca teda nemôže ísť k tiaži obžalovaného. Takáto požiadavka je nelogická a v určitých prípadoch aj nerealizovateľná, príp. neekonomická (napr. ak zamestnanec pracuje sám alebo v malej skupine, ako v tomto prípade). Pokiaľ takýto vedúci zamestnanec nie je určený, za BOZP zodpovedá (najbližší) nadriadený, v tomto prípade obžalovaný, čo je ale plne v súlade so zákonom.
Ani to, že spoločnosť obžalovaného mala určeného akéhosi neoficiálneho vedúceho, ktorý mal s danou stavbou najviac skúseností a preto fungoval ako spojenie medzi zamestnancami a zamestnávateľom, resp. stavbyvedúcim a stavebníkom, nie je zakázané, a teda to nie je možné pričítať k tiaži obžalovaného.
Rovnako nemusela mať spoločnosť obžalovaného vymenovaného bezpečnostného technika alebo koordinátora BOZP, ktorý by priamo dohliadal na prácu zamestnancov, pretože nič také žiadny právny predpis neukladá. Takáto priama kontrola zamestnancov ani nie je v náplni práce uvedených dvoch funkcií: -technik BOZP zabezpečuje bezpečnostnotechnickú službu (poradenstvo, vzdelávanie a pod.) v zmysle § 22 zákona č. 124/2006 Z.z. o BOZP a -koordinátor BOZP zabezpečuje plnenie úloh pri realizácii prác na stavenisku z hľadiska zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle § 6 nariadenia vlády SR č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko.
Žiadny právny predpis tiež nestanovuje, akým spôsobom má byť odovzdávané a preberané stavenisko (okrem § 554 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje vykonanie diela, teda súkromnoprávne aspekty), tak ako to vo svojom vyjadrení požadoval znalec. Podľa názoru súdu ani nie je možné, aby sa takýmto spôsobom postupovalo, teda aby vždy došlo k čiastočnému odovzdaniu a prevzatiu stavby či jej časti len jednému konkrétnemu dodávateľovi. Na stavbe sa takmer vždy pohybuje väčšie množstvo dodávateľov a ich zamestnancov pracujúcich súčasne, práve preto predpokladá § 18 zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP ich vzájomnú spoluprácu. Z listinných dôkazov založených v spise (záznamy v stavebnom denníku) jednoznačne vyplýva, že v decembri 2008 bol objekt SO 03 na stavbe Kaskády odovzdaný spoločnosti FILLA, spol. s r.o. na
realizáciu prác v zmysle objednávky. Podľa názoru súdu tak toto stavenisko bolo uvedenej spoločnosti riadne odovzdané.
Z vyššie uvedeného tak podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že skutok, tak ako je opísaný v obžalobe, sa nestal, a teda že nie je daná objektívna stránka žalovaného trestného činu (a ani žiadneho iného) a ani príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a negatívnym následkom (smrťou poškodeného).
Keďže vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne potvrdené a preukázané, že sa žalovaný skutok stal, musel súd v súlade s § 285 písm. a/ Tr. por. a v súlade s platnými zásadami trestného konania (najmä podľa zásady objektívnej pravdy, zásady náležitého zistenia skutkového stavu, zásady voľného hodnotenia
dôkazov a zásady in dubio pro reo) rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a síce obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.