Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-11Csp/6/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica proti žalovanému: W. A., R.. XX.XX.XXXX, T. D. I., o zaplatenie 449,53 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 449,53 eura spolu s úrokmi z omeškania vždy vo výške 5,00 % ročne:

- zo sumy 16,84 eura od 07.06.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 116,99 eura od 09.07.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 118,91 eura od 07.08.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 100,01 eura od 07.09.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 96,78 eura od 08.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.595,99 eura (z tohto suma 1.146,46 € predstavovala zmluvnú pokutu) spolu s úrokmi z omeškania tak ako sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a to titulom dlhu vyplývajúceho zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb, s tým, že pohľadávka bola na žalobcu postúpená dňa 3.12.2020. Medzi Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, na základe čoho boli žalovanému poskytnuté služby, ktoré boli vyúčtované faktúrami v celkovej výške 449,53 eura, ktoré žalovaný v lehote ich splatnosti neuhradil.

2. Žalobca svoju žalobu v časti požadovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.146,46 € zobral späť, bez odôvodnenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal dňa 31.08.2021 pod sp. zn.: platobný rozkaz (predmet sporu bola istina 449,53 € s príslušenstvom), pričom platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk. Žalobca v zmysle o upomínacom konaní podal návrh na pokračovanie v konaní, čím bol zo zákona platobný rozkaz zrušený. Vec bola dňa 7.2.2022 postúpená na tunajší súd.

4. Žaloba spolu s prílohami bola doručená žalovanému do vlastných rúk dňa 30.03.2022, žalovaný s ak žalobe nevyjadril.

5. Súd nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, pričom po vyvolaní veci zistil, že sa na pojednávanie nedostavili zástupca žalobcu ani žalovaný. Zástupca žalobcu požiadal ospravedlniť svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti strán sporu, nakoľko ich účasť na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú a otvoril pojednávanie ( , ďalej len „CSP“). Následne určil, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci ( ).

6. Súd vykonal dokazovanie listinami: vyúčtovacími faktúrami, zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom k nej, odstúpením od zmluvy, oznámením o postúpení, predžalobnou výzvou, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných služieb a zistil tento skutkový stav veci:

7. Dňa 15.05.2019 bola medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu (spoločnosťou: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469) uzatvorená Zmluva o poskytovaní verejných služieb, ktorej predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci balíka ÁNO XL.

8. Faktúrou č. 8234271137 so splatnosťou 06.06.2019 právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému sumu 16,84 €, faktúrou č. 8242809721 so splatnosťou 7.10.2019 sumu 96,78 €, faktúrou č. 8240649412 so splatnosťou 6.9.2019 sumu 100,01 €, faktúrou č. 8238505392 so splatnosťou 6.8.2019 sumu 118,91 €, faktúrou č. 8236381078 so splatnosťou 8.7.2019 sumu 116,99 € , celkovo bola vyúčtovaná suma 449,53 €.

9. Obsahom predžalobnej výzvy žalobcu zo dňa 7.7.2021 bola výzva pre žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.638,08 €. Obsahom písomného oznámenia o postúpení zo dňa 22.12.2020 bolo oznámenie spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 adresované žalovanému, že pohľadávky z vyúčtovacích faktúr (podľa bodu 8. toho odôvodnenia) boli postúpené na spoločnosť: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, t.j. žalobcu.

10. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej len Zákon o elektronických komunikáciách), elektronická komunikačná služba (ďalej len „“) je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.

12. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo ; poskytovanie siete alebo v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

13. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

14. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú .

15. Podľa Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

16. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné . Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené , poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa prvá veta , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

18. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Po vykonanom dokazovaní súd na základe zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že žaloba (po jej čiastočnom späťvzatí v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.146,46 €) je dôvodná. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej so žalovaným dňa 115.5.2019 (v zmysle ) vyúčtoval žalovanému za poskytnuté faktúrami sumu 449,53 €, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní, pričom pohľadávka z predmetných vyúčtovacích faktúr vo výške 449,53 € bola na žalobcu postúpená, čo nebolo zo strany žalovaného rozporované. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť cenu za poskytované nesplnil, preto sa žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované žalovaný sumu 449,53 eura v lehote splatnosti nezaplatil, k žalobe sa nevyjadril, nepreukázal, že by uvedenú sumu uhradil. Súd priznal žalobcovi žalovanú sumu 449,53 eura ako nezaplatené plnenia zo zmlúv za poskytnuté a žalobe preto v tomto rozsahu vyhovel.

21. Pretože je žalovaný preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má žalobca právo požadovať od neho podľa úroky z omeškania. Žalobca uplatnil úroky z omeškania v súlade s Nariadenia vlády SR č. , keď úrok z omeškania žiadal vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry, kedy sa žalovaný dostal do omeškania ( ) a v sadzbe zodpovedajúcej ustanoveniu Nariadenia vlády SR č. účinného od 1.2.2013. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnené úroky z omeškania za dôvodné a vyhovel aj tejto časti žaloby tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

22. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa Čl. 17 , súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol aj bez návrhu ( ) tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pričom postupoval v zmysle v spojení s (čo do zastavenia konania pre čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom v sume 1.146,46 €, ktoré ničím nezdôvodnil) a s prihliadnutím na Čl. 17 , s tým, že žalovaný je síce tou stranou sporu, ktorá má čiastočný úspech vo veci, keď k tomu záveru súd dospel na základe toho, že žalobca sa pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1.595,99 € s príslušenstvom, v časti 1.146,46 € s príslušenstvom zobral svoju žalobu bez odôvodnenia späť (čo možno považovať za neúspech žalobcu, keďže v zmysle pre procesné zavinenie tohto zastavenia žalobcom patrí náhrada trov konania žalovanému) a súdom mu bola priznaná suma 449,53 € s príslušenstvom, čomu zodpovedá úspech žalobcu 28,17 % (449,53 € zo sumy 1.595,99 €), úspech žalovaného (neúspech žalobcu) 71,83 %, no vzhľadom na to, že žalovanému žiadne preukázateľné trovy v tomto konaní nevznikli, súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva. V opačnom prípade, t.j. v prípade priznania nároku na náhradu trov konania by napokon súd musel rozhodnúť o výške tejto náhrady, no tá by bola v sume 0,-€, čo možno považovať za nehospodárne a zbytočné (Čl. 17 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ().