Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CbZm-10-2013.pdf
PDF · 118.52 KB
Case nature
Area
Subarea
21CbZm/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: R., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.202,87 eura s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.202,87 eura, 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do 15.12.2010, 6 % ročný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 15.12.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,01 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 28.3.2013 na tunajšom súde návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa domáhal voči žalovanému zaplatenia zmenkovej sumy 1.202,87 eura, 0,25 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 15.12.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,01 eura, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že je ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 31.5.2010 na zmenkovú sumu 1.202,87 eura, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.11.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vytavenia.“
2. Zmenka bola vystavená dňa 31.5.2010 (dátum vystavenia) na sumu 1.202,87 eura, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu s 0,25% denným úrokom od 6.6.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
3. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu, a to ani na zmenkovú sumu a ani na zmenkové úroky. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“
indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy.
4. Keďže podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 102300453, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a o.i. poskytuje spotrebiteľské úvery, súd požiadal žalobcu formulárom B v zmysle vyššie uvedeného nariadenia, aby doplnil svoj návrh o predloženie zmluvy, ktorej číslo je uvedené na predloženej zmenke, nakoľko súdu sa javí, že by mohla byť zmluvou spotrebiteľskou za účelom zistenia, či sa nejedná o spotrebiteľský spor, na riešenie ktorého bude potrebné aplikovať spotrebiteľskú legislatívu.
5. Žalobca však súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie predniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť.
6. Následne súd v súlade s článkom 5 odsek 2 Nariadenia č. 861/ 2007 vyplnil časť I. vzorového tlačiva C a zaslal ho žalovanému spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky. Žalovanému bolo tlačivo spolu s prílohami doručené dňa 6.12.2013. Žalovaný sa k doručenému návrhu na tlačive nevyjadril.
7. Písomným podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22.12.2015, vzal žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, návrh na uplatnenie pohľadávky čiastočne späť, a to v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia a navrhol konanie v tejto časti v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. zastaviť.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené späťvzatie návrhu na uplatnenie pohľadávky, súd v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia zastavil, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto rozsudku.
9. Po vyššie uvedenom späťvzatí návrhu na uplatnenie pohľadávky sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.202,87 eura, 0,06 % denného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia, 6 % ročného zmenkového úroku zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 15.12.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,01 eura.
10. Na rozhodnutie o podanom návrhu súd následne nariadil pojednávanie na deň 10.11. 2016, napriek tomu, že to nenavrhol žiaden z účastníkov konania, keďže mal za to, že to je v tejto veci potrebné, ako to vyplýva z článku 5 odsek 1 Nariadenia č. 861/2007, lebo podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 102300453, a keďže zmenka bola vystavená pôvodne na spoločnosť Pohotovosť s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 911 09 Bratislava, ktorá je nebankovou spoločnosťou a okrem iného poskytuje aj spotrebiteľské úvery.
11. Žalobca navrhol v konaní postupovať podľa čl. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z dôvodu, že v danom prípade nie sú splnené podmienky Nariadenia na nariadenie ústneho pojednávania a ústne pojednávanie nie je nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. Súdu oznámil, že poskytol dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, predložil súdu originál zmenky a zmenkové informácie predniesol presne do návrhu na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. V konaní uplatňuje majetkové práva zo zmenky a nie pohľadávky. Disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd požaduje a ktoré by mohol nad rámec už uvedeného oznámiť alebo predložiť. Poukázal na abstraktnosť zmenky ako cenného papiera a obligatórne písomné konanie podľa vyššie uvedeného nariadenia, podľa ktorého žiada, aby súd postupoval. Svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil s poukazom na zásadu hospodárnosti súdneho konania, vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky a nákladov, ktoré sú spojené s ich účasťou na pojednávaní. Zároveň uviedol, že nemá námietky k tomu, aby sa v tejto veci otvorilo pojednávanie bez jeho účasti, teda nežiadal, aby súd
odročil pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti. Na vytýčené súdne pojednávanie sa neustanovil ani žalovaný, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo doručené podľa § 111 ods.3 C.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 C.s.p.
12. Keďže právo na spravodlivý proces, na ktoré odkazuje bod 9 Preambuly predmetného nariadenia, je cieľom tohto nariadenia a je potrebné vykladať všetky ustanovenia tohto nariadenia cez prizmu zabezpečenia práva na spravodlivý proces pre obe strany sporu, súd vo veci, ako už bolo uvedené, nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne návrhu na uplatnenie pohľadávky, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, zmenky, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 10.12.2013, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 12.2.2014, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.10.2014, čiastočného späťvzatia návrhu zo dňa 21.12.2015, prehľadu platieb na zmenku, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, Zmluvy o úvere č.102300453, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 7.11.2016, a zistil tento skutkový stav:
13. Žalobca je zapísaný do Obchodného registra dňom 24.1.2001, pričom v predmete činnosti má, okrem iného, až po 8.1.2011 činnosť ekonomických poradcov, sprostredkovateľská činnosť. Obchodná spoločnosť Pohotovosť s.r.o. je zapísaná dňom vzniku 14.3.2001 a v predmete činnosti, má okrem iného, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný je fyzickou osobou.
14. Žalovaný dňa 31.5.2010 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť s. r. o. Zmluvu o úvere č.102300453, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 500 eur, s tým, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 484 eur, celkovo zaplatiť čiastku 984 eur v 12 mesačných splátkach po 82 eur, počnúc dňom 9.7.2010 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.
15. V spodnej časti tejto formulárovej zmluvy, ktorá podľa názvu bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, aj s obsahom plných mocí v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
16. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.
17. Žalobca predložil originál zmenky (súd prevzal originál zmenky do súdnej úschovy), ktorú vystavil žalovaný dňa 31.5.2010 na zmenkovú sumu 1.202,87 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 23.11.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“
18. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahovala údaj číslo zmluvy: 102300453 a za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
19. Žalovaný ako vystaviteľ doposiaľ nezaplatil žiadnu sumu, a to ani na zmenkovú sumu a ani na zmenkový úrok. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
20. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
21. Podľa čl. I § 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, cudzia zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka); 4. údaj zročnosti; 5. údaj miesta, kde sa má platiť; 6. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 7. dátum a miesto vystavenia zmenky; 8. podpis vystaviteľa.
22. Podľa čl. I § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
23. Podľa čl. I § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
24. Podľa čl. I § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
25. Podľa čl. I § 10 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
26. Podľa čl. I § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
27. Podľa čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
28. Podľa čl. I § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
29. Podľa čl. I § 34 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, vystaviteľ môže ustanoviť, že zmenku na videnie neslobodno predložiť na platenie pred určitým dňom. V tomto prípade začína sa lehota na predloženie od tohto dňa.
30. Podľa čl. I § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
31. Podľa čl. I § 48 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb.- Zákon zmenkový a šekový, ak sa vykoná postih pred zročnosťou, odpočítajú sa od zmenkovej sumy úroky za medziobdobie. Tieto úroky sa vypočítajú podľa základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej v deň postihu v mieste bydliska majiteľa.
32. Predmetom nároku žalobcu, ktorý si uplatňuje v zmysle ustanovení nariadenia, je nárok vyplývajúci podľa neho z uzavretej vistazmenky a domáha sa, aby súd formálne posudzoval predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva.
33. Žalobca ako právnická osoba so sídlom v Českej republike podal dňa 28.3.2013 na Okresnom súde Prešov návrh na začatie konania proti žalovanej s bydliskom na území Slovenskej republiky. Prvostupňový súd tento návrh na predpísanom tlačive - tlačive C na odpoveď žalovanému, ako aj s prílohami návrhu na začatie konania, doručil dňa 6.12.2013 žalovanému. Nasledujúcim dňom začala plynúť žalovanému lehota 30 dní na vyplnenie časti II vzorového tlačiva C na odpoveď a jej doručenie prvostupňovému súdu. V tej istej lehote mal žalovaný v prípade potreby poskytnúť všetky príslušné podporné dokumenty, pričom svoje stanovisko k návrhu mohol zaslať súdu aj akýmkoľvek iným vhodným spôsobom. V odpovedi súdu mal žalovaný právo uviesť všetky podľa neho dôležité dôvody, výhrady a námietky tykajúce sa podaného návrhu. Žalovaný toto svoje právo nevyužil. Žalovaný ani neskôr v ďalšom priebehu konania nespochybnil platnosť Dohody o vyplňovacom práve zmenky.
34. Ako už bolo konštatované, predmetom návrhu na začatie konania v danom prípade sú nároky zo zmenky uplatňované za podmienok uvedených v Nariadení. Nie je preto možné v tejto súvislosti aplikovať ust. § 175 O.s.p. o zmenkovom platobnom rozkaze. Nie je však možné ani to, aby súd rozhodujúci o podanom návrhu, posudzoval uplatnené nároky zo zmenky v rozpore s ustanoveniami upravenými v Zákone zmenkovom a šekovom č. 191/1950 Zb. To platí aj v prípade, keď vystaveniu zmenky predchádza spotrebiteľská zmluva. Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa určité osoby (zmenkoví dlžníci) zaväzujú majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase vyplývajúcom z listiny čiastku zmenkou určenú s tým, že ide o záväzky priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné. Abstraktnosť zmenky sa prejavuje tým, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, len na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa o platobný záväzok, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, ktoré inak medzi vystaviteľom a remitentom vo vlastnej zmenke nepochybne existujú. Aj keby dôvod vzniku zmenky bol na nej priamo vyznačený, nemá to nijaký vplyv na existenciu zmenkových záväzkov.
35. V preskúmavanej veci Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve tvorí súčasť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, a teda aj súčasť Zmluvy o úvere č. 102300453 zo dňa 31. 5. 2010. Išlo o dôsledok toho, že toho istého dňa bola vyplnená a žalovaným podpísaná zmenka, ktorá neobsahovala zmenkovú sumu, ani dátum úročenia tejto zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas po štyri po sebe idúce splátky, poprípade uhradí len časť splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatným celý dlh.
36. Predmetom vyplňovacieho práva nebola výška zmenkového úroku 0,25 % denne, ktorá už v tom čase bola vypísaná na zmenke a ktorú žalovaný ako takú ako vystaviteľ zmenky podpísal.
37. Podstata vyplňovacieho zmenkového práva spočíva v oprávnení majiteľa blankozmenky svojim úkonom pozostávajúcim z doplnenia chýbajúcich častí premeniť blankozmenku na cenný papier. Jedná sa o právo, ktoré prislúcha majiteľovi blankozmenky, ktoré musí byť nadobúdateľovi zmenky udelené jej vystaviteľom. Toto vyplňovacie právo nie je osobitným právom zmenkovým, ale má charakter práva všeobecne právneho. Nejde o právo záväzkové, ale špeciálne majetkové právo. Toto právo sa zakladá na dohovore medzi osobou, ktorá blankozmenku podpísala a osobou, ktorá blankozmenku prijíma. Takáto dohoda by mala mať písomnú formu. Jej nedodržanie však nie je podmienkou platnosti. Spravidla býva súčasťou inej zmluvy tak, ako tomu bolo v preskúmavanej veci. Dohoda o vyplňovacom práve či jednostranné prehlásenie vystaviteľa na blankozmenke o vyplňovacom práve jej majiteľa sú nevyhnutnou súčasťou vystavenej blankozmenky. Pokiaľ by takáto dohoda či prehlásenie neboli urobené, zmenka ako cenný papier nevznikne. Preto vystaviteľ zmenky môže odovzdávať spolu s nevyplnenou zmenkou prvému majiteľovi zmenky buď tzv. vyplňovacie prehlásenie s doložkou na zmenke o existencii takéhoto prehlásenia, ktoré upozorňuje každého budúceho majiteľa zmenky o tomto vyplňovacom práve, alebo doklad o uzavretí Dohody o vyplňovacom práve. Takýmto prehlásením osoba podpísaná na zmenke oprávňuje ďalšieho majiteľa blankozmenky túto v chýbajúcich častiach v určitom rozsahu vyplniť. Takéto vyplňovacie prehlásenie ako vedľajšia listina ide spolu so zmenkou. Vyplňovacie právo nie je právom viaznucim na zmenke, nie je skutočným právom zmenkovým, je len právom so zmenkou súvisiacim. Toto vyplňovacie právo nezaniká premlčaním či odvolaním, ani úmrtím alebo zánikom dlžníka alebo majiteľa blankozmenky.
38. Podpisovateľ blankozmenky má právo podať námietku nesprávne vyplnenej blankozmenky. Námietka však prislúcha len tomu, kto sa podpísal na pôvodne nevyplnenú listinu zmenky. Táto námietka však nemôže byť použitá, s výnimkou prípadu, keď majiteľ nadobudol zmenku nedobromyseľne alebo sa pri nadobudnutí zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou (§ 10 Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.). V tejto súvislosti je možné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. SR 4/1999 - 52. Podľa tohto rozhodnutia, ak vyplní majiteľ zmenku, ktorá už bola vydaná ako neúplná (blankozmenku) odlišne od dojednania o jej vyplnení, nie je z tohto dôvodu zmenka neplatná. Nesprávne vyplnenie zakladá námietku dlžníka v zmysle čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového. Takúto námietku môže vzniesť len samotný dlžník, a to len zo skôr uvedených dôvodov.
39. Aj keby bola pôvodne neúplná zmenka vyplnená spôsobom odporujúcim vyplňovaciemu právu, stala sa z formálneho hľadiska skutočnou zmenkou a má všetky predpísané náležitosti. Majiteľ takejto zmenky má zásadne všetky práva s touto listinou spojené, preto citované ustanovenie čl. I. § 10 dáva dlžníkovi z takejto zmenky len námietku nedobromyseľnosti či hrubej nedbanlivosti proti majiteľovi a nepriznáva mu právo namietať nepravosť zmenky ako takej. S tým súvisí dôkazná povinnosť na strane dlžníka. Ten musí namietať a preukázať, že pôvodne išlo o blankozmenku, ktorá mala byť vyplnená inak. Toto právo mu však patrí len ak je zmenka naďalej vo vlastníctve pôvodného majiteľa. Ak však bola zmenka rubopisovaná na ďalšieho majiteľa, bude treba ešte preukázať, že tento nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky nedobromyseľným alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou.
40. V tejto súvislosti došlo k pokusom o zvrátenie dôsledkov spojených s indosáciou zmenky stanovenou v čl. I. § 17 citovaného zákona v nálezoch Ústavného súdu ČR č. PL ÚS 16/12 a IV.ÚS 457/10 zo dňa 18. 7. 2013.
41. Použitie týchto výkladových nálezov nie je však v preskúmavanej veci aktuálne vzhľadom k tomu, že žalovaný námietku neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve nepodal.
42. Tak ako bolo konštatované, Dohoda o vyplňovacom práve, resp. jednostranne vyplňovacie prehlásenie vystaviteľa zmenky, zakladajú právo majiteľovi zmenky viaznuce priamo na zmenke a až do vyplnenia blankozmenky sú jej nevyhnutnou súčasťou. Čl. I. § 10 Zákona zmenkového a šekového priznáva v tejto súvislosti vystaviteľovi zmenky len právo namietať nesprávne vyplnenú blankozmenku. Je neprípustné, aby súd bez akejkoľvek námietky zo strany dlžníka výslovne požadovanej zákonom dospel k záveru o neplatnosti Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
43. Výnimku z výlučnosti práva zmenkového dlžníka namietať prípadné vady zmenky nie je možné vyvodiť ani z článku I. § 5 Zákona zmenkového a šekového. Podľa tohto ustanovenia úrok (na zmenke splatnej na videnie alebo na určitý čas po videní) beží až od dátumu vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný. U ostatných zmeniek (fixných alebo datazmeniek) platí prípadná úroková doložka za nenapísanú (čl. I. § 34 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového). Zmenka splatná na videnie (vistazmenka) je splatná pri predložení a tento okamžik je pre vystaviteľa zmenky v zásade neznámy. Naproti tomu je u fixných zmeniek či datazmeniek splatnosť zrejmá už pri ich vystavení. Nič preto nebráni účastníkom, aby prípadné úroky zahrnuli priamo do zmenkovej sumy. Úprava čl. I. § 5 Zákona zmenkového a šekového poskytuje možnosť určitého dorovnania výlučne len zmenkám, ktoré majú neurčitú dobu splatnosti a teda aj vistazmenke vystavenej v tejto veci.
44. Úročenie sa môže začať najskôr dňom vystavenia zmenky. Vystaviteľom zmenky môže byť určený aj neskorší deň, ako napríklad deň, ktorým sa dlžník dostal do omeškania podľa bodu 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru so zaplatením dlhu v preskúmavanej veci. Jedná sa v podstate o deň, keď dôjde k zosplatneniu úveru pri použití terminológie uvedenej v § 560 Obchodného zákonníka. V preskúmavanej veci sa jedná o deň 15.12.2010.
45. Takto určený úrok stanovený doložkou na zmenke je právne prípustný len do splatnosti zmenky, t. j. do dňa predloženia vistazmenky na platenie dlžníkovi. Počnúc dňom splatnosti vznikajú majiteľovi zmenky priamo zo zákona nové postihové práva podľa čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového, vrátane práva na 6 % úrok.
46. Pokiaľ by úrok stanovený podľa čl. I. § 5 mohol byť v zmenke určený až do zaplatenia zmenkovej sumy, boli by zmenky fixné a datazmenky výrazne znevýhodnené, keďže u nich po splatnosti zmenky vzniká nárok v rozsahu čl. I. § 48 Zákona zmenkového a šekového len na postihový 6 % úrok.
47. Deň splatnosti vistazmenky nie je na nej uvedený. V preskúmavanej veci nie je zo spisu jednoznačne zistiteľné, kedy sa zmenka stala splatnou, t.j. kedy bola predložená na platenie. Len z podaného návrhu na začatie konania možno vyvodiť, že splatnosť zmenky nastala pravdepodobne ku dňu 15.12.2010, od ktorého si žalobca požaduje zákonný 6 % úrok. Majiteľ vyplnenej zmenky vie z nej zistiť, že má právo na dohodnutý úrok od 23.11.2010 a že mu tento úrok patrí do dňa splatnosti zmenky, t.j. do dňa jej predloženia na zaplatenie dlžníkovi, v danom prípade do 15.12.2010. Zo zmenky nevyplýva právo majiteľa zmenky na dohodnutý úrok za dobu od splatnosti zmenky (15.12.2010) až do zaplatenia.
48. Právnym dôsledkom takto vystaveného dohodnutého zmenkového úroku je, že z takejto zmenky nevzniká jej majiteľovi po dni splatnosti zmenky (15.12.2010) okrem zákonného 6 % postihového úroku ročne nárok aj na dohodnutý úrok. Takýto dohodnutý úrok by z hľadiska svojho účelu mal blízko k úroku z omeškania (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka) či k zmluvnej pokute (§ 300 až § 301 Obchodného zákonníka a § 544 až § 550 Občianskeho zákonníka).
49. Súd má za to, že môže aj v prípade pasivity účastníka k takémuto výkladu obsahu zmenky prihliadať ex offo, a to hneď z dvoch dôvodov:
50. Záväzky vyplývajúce z vyplnenej zmenky sú priame, bezpodmienečné, nesporné a abstraktné.
51. Remitent ako prvý majiteľ zmenky a o to viac indosant ako ďalší majiteľ, ktorý nadobudol už vyplnenú zmenku (ako v preskúmavanej veci) majú v rukách spravidla len listinu zmenky, v ktorej každé slovo má svoj význam a účel. O existencii vád oprávňujúcich vystaviteľa zmenky (emitenta) na vznesenie námietok relatívnych, kauzálnych, ale aj absolútnych, sa môže majiteľ dozvedieť len v prípade, že vystaviteľ zmenky takúto námietku v súdnom konaní uplatní.
52. Vychádzajúc z tejto zásady môže súd ex offo prihliadať len k vadám zistiteľným z textu samotnej (už vyplnenej) zmenky, kde sa nejedná o prejav vôle vystaviteľa zmenky, ale o vadu spochybňujúcu samotnú existenciu zmenky či niektorej jej doložky. Jedná sa napríklad o chýbajúci podpis vystaviteľa zmenky, či o podpis, ktorý nie je vlastnoručný (§ 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka), o zmenku, ktorá neobsahuje platobný príkaz, o zmenku s niekoľkými platobnými miestami, či o chýbajúce označenie, že sa jedná o zmenku (čl. I. § 1 Zákona zmenkového a šekového).
53. Preskúmavať platnosť písomnej Dohody o vyplňovacom práve či správnosť výšky dohodnutého zmenkového úroku uvedenej už pri vystavení zmenky, je možné len na základe námietky (či inak prejavenej včasnej formy nesúhlasu) dlžníka.
54. Súd je však oprávnený ex offo prihliadať na to, že zmenkový úrok (v danom prípade 0,25 % denne) bol dojednaný len do splatnosti zmenky, a teda nie až do zaplatenia zmenkovej sumy, ako si to uplatňoval žalobca v preskúmavanej veci. Každému dlžníkovi či vystaviteľovi vistazmenky, v ktorej bol doplňovaný dátum splatnosti dojednaného zmenkového úroku, musí byť pri jej predložení na platenie zrejmé, že takto dojednaný úrok patrí majiteľovi zmenky len za čas do splatnosti zmenky. Preto aj v preskúmavanej veci zo zmenky nevyplýva, že by sa zmenkový úrok mal platiť až do zaplatenia zmenkovej sumy. Vychádzajúc z doposiaľ vykonaného dokazovania by žalobcovi ako majiteľovi zmenky mal patriť dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne len za obdobie od 23.11.2010 do 15.12.2010, resp. po čiastočnom späťvzatí návrhu na uplatnenie pohľadávky zmenkový úrok 0,06 % denne za obdobie od 23.11.2010 do 15.12.2010.
55. Žalobca sa teda čiastočne domáha zaplatenia niečoho, čo nevyplýva zo zmenky a čo nie je postihovým právom podľa čl. I. § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového. Uplatňovanie tohto ďalšieho nároku za obdobie po 15.12.2010 žalobca právne a skutkovo nezdôvodnil.
56. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konanie v časti prevyšujúcej 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do zaplatenia zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.202,87 eura , 0,06 % denný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87 eura od 23.11.2010 do 15.12.2010, 6 % ročný zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 1.202,87
eura od 15.12.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 4,01 eura a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.
57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadne zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
59. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konania končí.
60. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Keďže strany mali vo veci úspech len čiastočný, vyslovil súd, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).