Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-15-2014.pdf
PDF · 95.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-6C/15/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Svidník sudkyňou JUDr. Annou Frigovou v právnej veci žalobcu G. F. Z. C. and L., a. s., so sídlom A. XXXX/X, XXX XX T. X - Y., IČ: XXX XX XXX, organizačná zložka v SR: G. F. Z. C. and L., a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom U. X/A, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, zastúpeného ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771 proti žalovanému U. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. L. XXX/XX XXX XX L., korešpondenčná adresa: M. XXX/X, XXX XX J., štátny občan SR, o zaplatenie 1 067,18 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie sumy 700 eur zastavuje. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 24.1.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1 067,18 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe žiadosti/zmluvy o vydanie kreditnej max karty zo dňa 6.12.2006 žalovaného, žalobca poskytol žalovanému úver vo forme úverového rámca vo výške 995,82 eura, ktorý žalovaný čerpal kreditnou kartou vydanou žalobcom. Žalovaný sa v zmysle čl. V. Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditnej max karty zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky z úverového rámca a uhrádzať poplatky a úroky v pravidelných mesačných splátkách vo výške rovnajúcej sa aspoň výške povinnej minimálnej splátky. Nakoľko žalovaný neuhradil minimálnu splátku a dostal sa do omeškania so splácaním svojho závazku, v súlade s čl. V. a čl. IX. OP žalovaný porušil OP, na základe čoho pristúpil žalobca k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 4.2.2013. Žalobca vyhotovil vyčíslenie pohľadávky, v ktorom žalovanému vyčíslil svoj finančný nárok a vykonal rozpis jednotlivých položek. Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu 9.1.2014 predstavuje sumu 1 067,18 eura.
6C/15/2014
-2-
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 6C/15/2014-36 zo dňa 24.2.2014.
3. Podľa § 267 ods. 3 a ods. 4 C.s.p., ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20160701>. Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
4. Dňa 29.4.2014 žalovaný v zákonnej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že má záujem dlžnú sumu zaplatiť. V minulosti písomnou formou žiadal žalobcu o splátkový kalendár, žalobca však navrhoval sumu 100 eur, čo je pre neho neúnosne vysoká suma. Z dôvodu jeho zlej finančnej situácie, kde on jediný je živiteľ rodiny, pracuje v Českej agentúre s minimálnou mzdou 10 400,- Kč, žiada súd o splátkový kalendár vo výške 20 eur mesačne.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odporu žalovaného zo dňa 16.5.2014 uviedol, že žalovaný v odpore zo dňa 25.4.2014 neuviedol dôvody vo veci samej, nespochybnil právny nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy a ani existujúci platný zmluvný vzťah uzatvorený so žalobcom, len žiadal o splátkový kalendár z dôvodu svojej insolventnosti. Poukázal na to, aby súd odpor žalovaného odmietol.
6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 6C/15/2014-61 zo dňa 21.5.2014 bol odpor žalovaného odmietnutý ako podaný bez odôvodnenia.
7. Proti uvedenému uzneseniu tunajšieho súdu o odmietnutí odporu podal žalovaný dňa 9.6.2014 odvolanie, na základe ktorého Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 5.5.2015 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že bolo vecou súdu, aby posúdil, či zmluva, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, nie je spotrebiteľskou a či neobsahuje nekajú klauzulu, ktorá by mohla spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žiadosťou o vydanie kreditnej max karty, výpisom z knihy účtov, obchodnými podmienkami, oznámením o zosplatnení, prehľadom čerpania z kartového účtu, výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:
9. Dňa 6.12.2006 žalovaný požiadal HVB Bank Slovakia, a. s., Bratislava, o vydanie kreditnej max karty. V bode 2 zmluvných ustanovení ku kreditnej max karte sa drobnými písmenami uvádza, že žiadosť o vydanie kreditnej max karty vlastnoručne podpísaná žiadateľom, doručená na adresu uvedenú v žiadosti spolu so všetkými dokladmi, ktoré sa k nej vyžadujú, je návrhom žiadateľa na uzatvorenie zmluvy o vydaní kreditnej max karty. Po schválení žiadosti zašle banka žiadateľovi kreditnú max kartu a potvrdenie o uzatvorení zmluvy o vydaní kreditnej max karty. Momentom doručenia potvrdenia o uzatvorení zmluvy o vydaní kreditnej max karty dochádza k uzatvoreniu zmluvy podľa ustanovenia § 269 ods. 2 6C/15/2014
-3-
Obchodného zákonníka. S účinnosťou k 1.4.2007 došlo k zrušeniu bez likvidácie HVB Bank Slovakia, a. s., a to zlúčením so spoločnosťou UniCredit Bank Slovakia, a. s., ktorá sa stala univerzálnym právnym nástupcom pôvodného veriteľa.
10. Z oznámenia žalobcu o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého zostatku úveru zo dňa 4.2.2013 súd zistil, že žalobca vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný neuhradil záväzok vyplývajúci zo zmluvy o karte, ku dňu 4.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverového rámca a vyzval žalovaného k úhrade celého zostatku úveru vo výške 1 041,47 eura.
11. Na pojednávaní dňa 28.4.2016 žalovaný uviedol, že po podaní žaloby zaplatil trovy súdneho konania na účet právneho zástupcu žalobcu vo výške 164,54 eura a predložil výpisy z účtu peňažného ústavu Tatra banka, z ktorých je zrejmé, že spolu zaplatil sumu 500 eur v mesačných splátkach po 50 eur. Navrhol, aby súd zvážil neprijateľnosť podmienok v žiadosti o vydanie kreditnej karty v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a zákona o poskytovaní spotrebiteľských úverov.
12. Žalobca písomným podaním zo dňa 30.5.2016 zobral žalobný návrh sčasti späť a to vo výške zaplatených 500 eur. Naďalej trval na zaplatení sumy 567,18 eura s príslušenstvom.
13. Žalovaný na pojednávaní dňa 8.9.2016 uviedol, že v mesiacoch jún, júl, august a september 2016 zaplatil žalobcovi ešte sumu 200 eur. Predložil súdu doplňujúce vyjadrenie, v ktorom uviedol, že s podanou žalobou žalobcu nesúhlasí a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu. Je toho názoru,
že zmluva o vydanie kreditnej max karty zo dňa 6.12.2006 uzatvorená medzi ním a žalobcom je zmluvou spotrebiteľskou a preto je na ňu potrebné aplikovať normy občianskeho práva. V zmluve absentujú náležitosti ustanovené v § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. Plne sa stotožňuje s ustáleným názorom súdov v skutkovo obdobných veciach, ktoré konštatovali, že v žiadnom prípade nepostačuje uvedenie zákonom vyžadovaných náležitosti vo všeobecných obchodných podmienkach namiesto uvedenia týchto vyžadovaných náležitostiach priamo v zmluve. Zmluva neobsahuje úrok ani RPMN, výšku splátky, atď. Uvedené má za následok to, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V zmluve je uvedené, že sa so žalobcom dohodol, že na právny vzťah založený zmluvou sa aplikujú normy obchodného práva. Uvedené ustanovenie je neprijateľná zmluvná podmienka, nakoľko ide o formulárovú zmluvu a on nemal možnosť ovplyvniť jej obsah podstatným spôsobom a zároveň na ňu nebol upozornený. Na základe uvedeného žiadal, aby súd všetky jeho poukázané platby v prospech žalobcu započítal na istinu. Navrhol, aby žalobca doložil presnú špecifikáciu poskytnutia a splácania čerpaného úveru. V ďalšom poukázal na rozsudok Europského súdneho dvora vo veci C-240/98 a viaceré rozsudky okresných a krajských súdov SR.
14. Žalobca v odpovedi na výzvu súdu zo dňa 7.10.2016, aby predložil zmluvu o vydaní kreditnej max karty uzavretej medzi ním a žalovaným, uviedol, že obsah zmluvy o vydaní kreditnej max karty je v zmysle bodu 3 žiadosti o vydanie kreditnej max karty určený obsahom žiadosti, obchodnými podmienkami pre vydanie a požívanie kreditnej max karty a všeobecnými obchodnými podmienkami. V zmysle článku 2, bod 2 OP o vydanie max karty
6C/15/2014
-4-
možno požiadať žalobcu prostredníctvom žiadosti. Žalovaný je povinný vyplniť žiadosť pravdivo, úplne a zrozumiteľne. Žiadosť obsahuje dva exempláre, jeden určený pre žalobcu doručí žalovaný na adresu uvedenú v žiadosti. Druhý exemplár je žalovaný povinný si ponechať, keďže doručením potvrdenia o uzatvorení zmluvy žalovanému sa žiadosť stáva zmluvou o vydaní kreditnej max karty. V zmysle článku 2 bod 5 OP žalobca rozhodne o vydaní max karty a o schválení a výške úverového rámca po vyhodnotení údajov a dokladov poskytnutých žalobcovi žalovaným na základe interných kritérii. V prípade schválenia úverového rámca vydá žalobca žalovanému kreditnú max kartu, potvrdenie o uzatvorení zmluvy žalovanému doručí poštou listom druhej triedy doporučene na korešpondenčnú adresu uvedenú na žiadosti. Žalobca naďalej tvá na tom, že na tento záväzkový vztah je treba aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, podľa ktorého má zmluva všetky náležitosti vyžadované zákonom. Žalobca má za to, že výška splátky je uvedená v článku 7 OP, pričom v uvedenom zmluvnom vzťahu nebolo možné určiť počet splátok, nakoľko žalovanému bol poskytnutý uverový rámec, ktorý mohol čerpať prostredníctvom kreditnej karty bez časového obmedzenia, teda žalovaný bol oprávnený neustále čerpať finančné prostriedky z kreditnej karty, pričom bol povinný mesačne platiť splátky aspoň vo výške minimálnej splátky. Týmto podaním zároveň zobral žalobu v časti zaplatených 200 eur späť a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 367,18 eura s príslučenstvom.
15. Z prehľadu položiek účtovaných na kartový účet kreditnej karty predložených žalobcom zo dňa 27.9.2016 vyplýva, že žalovaný čerpal z kartového účtu celkovo sumu 3 397,73 eura. Za celé obdobie uhradil 3 089,53 eura, z titulu riadnych úrokov mal uhradiť sumu 677,24 eura, ktorú uhradil, z titulu úrokov z omeškania mal uhradiť sumu 61,48 eura, z čoho splatil doposiaľ sumu 2,50 eura a z titulu poplatkov mal uhradiť sumu 263,93 eura, ktorú celú uhradil.
16. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
17. Súd o čiastočných späťvzatiach žaloby rozhodol v zmysle citovaného zákonného ustanovenia vo výroku I. rozsudku.
18. Žalobca sa po čiastočných späťvzatiach žaloby teda domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 367,18 eura s príslučenstvom..
19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
20. Normy obchodného práva vrátane všeobecnej úpravy úveru sú použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie.
21. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ale i
6C/15/2014
-5-
všetky iné zmluvy charakteristické tým, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ak zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
23. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 1.7.2006 do 31.12.2007 (ďalej len cit. zákon), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
25. Podľa § 4 ods. 2. cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
26. Podľa § 4 ods. 5 cit. zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. 27. Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo forme kreditnej karty na základe žiadosti žalovaného vydanie max karty. V zmysle zmluvy sa táto žiadosť považuje za návrh na uzavretie zmluvy a k uzavretiu zmluvy dochádza momentom doručenia potvrdenia o uzavretí zmluvy. Tento doklad žalobca a to ani na výzvu súdu nepredložil a ani nešpecifikoval, ktorým dňom k uzavretiu zmluvy došlo. Z predložených prehľadov je zrejmé, že žalovaný čerpal úver formou používania úverovej karty a žalovaný túto skutočnosť ani nespochybňoval. Žalovaný čerpal úver používaním kreditnej max karty, ktorá je kartou, ku ktorej banka schválila úverový rámec, pokiaľ však žiadosť o vydanie max karty sa má považovať za návrh na uzavretie zmluvy, tak podľa názoru súdu by táto skutočnosť mala vyplývať aj z textu zmluvy. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by žalovaný pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, súd dospel 6C/15/2014
-6-
k záveru, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka. I keď ust. § 497 Obchodného zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/> pre platnosť úverovej zmluvy nevyžaduje písomnú formu, v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver v zmysle cit. zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ust. § 4 nedodržanie písomnej formy sankcionuje jeho neplatnosťou. To znamená, že v konkrétnom prípade nemohlo dôjsť platne k uzatvoreniu zmluvy ústne, prípadne konkludentne, napr. čerpaním úveru. Žalobca súdu predložil iba žiadosť žalovaného o vydanie kreditnej max karty a nepredložil potvrdenie o uzatvorení zmluvy, ktoré by malo predstavovať akceptáciu návrhu v zmysle § 43c Obč. zákonníka. Pokiaľ má byť zmluva uzavretá v písomnej forme, tak musí byť urobený v písomnej forme návrh na uzavretie zmluvy ako aj prijatie návrhu, pričom už návrh na uzavretie zmluvy musí obsahovať základné náležitosti úverovej zmluvy a rovnako tak prijatie návrhu, ktoré žalobca nepredložil. Nie je zrejmé, či prijatie návrhu neobsahovalo nejaké zmeny a v takom prípade by sa považovalo za nový návrh. Súd teda jednoznačne dospel k záveru, že v danom prípade nebolo preukázané, že by zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pričom nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy. Z predloženej žiadosti o vydanie kreditnej max karty vyplýva, že neobsahuje ani ďalšie náležitosti vyplývajúce z ust. § 4 ods. 2 cit. zákona. Z tejto žiadosti nie je zrejmé, aký je počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a žiadosť neobsahuje ani údaj o RPMN. Výška RPMN, úrokovej sadzby a ďalšie údaje nevyplývajú ani z obchodných podmienok, na ktoré sa žiadosť odvoláva a žalobca ani nepreukázal, či žalovanému boli obchodné podmienky doručené. Keďže žiadosť, ktorú podpísal žalovaný, neobsahuje základné náležitosti úverovej zmluvy, nemožno túto žiadosť považovať za kvalifikovaný návrh na uzavretie zmluvy v zmysle § 43a Obč. zákonníka. Vzhľadom na tieto skutočnosti ako aj na podstatnú skutočnosť, že žalobca nepreukázal, či a akým spôsobom došlo k prijatiu návrhu na uzavretie zmluvy, súd dospel k záveru, že v danom prípade je úverová zmluva neplatná pre nedostatok písomnej formy a teda nárok žalobcu je možné posudzovať iba v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia rešpektujúc ustanovenia § 4 ods. 1 písm. g) a § 4 ods. 5 cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. 28. Z predložených výpisov z kartového účtu mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal z kartového účtu celkovo sumu 3 397,73 eura a uhradil sumu 4 033,20 eura a to vrátane úrokov a poplatkov. Na základe uvedeného súd v prevyšujúcej časti žalobu vo výroku II. zamietol.
29. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení. Žalovanému, ktorý mal prevážujúci úspech vo veci, súd trovy konania vo výroku III. rozsudku nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
6C/15/2014
-7-
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.