Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-201-2016.pdf
PDF · 77.13 KB
Case nature
Subarea
27P/201/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú B.Y. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, Bratislava a Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, Bratislava o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia: Otec je povinný platiť na maloletú B. W., nar. XX.XX.XXXX výživné 80 eur mesačne vždy k 10. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 18.10.2016 domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. B. z dôvodu, že rodičia dieťaťa napriek tomu že sú manželmi, v spoločnej domácnosti od mája 2016 nežijú. Z uvedeného dôvodu žiadala dcéru zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 100 euro mesačne, keďže si svoju vyživovaciu povinnosť neplní a upraviť styk otca s maloletou za prítomnosti matky. Podaním, dourčeným súdu dňa 31.10.2016, žiadala matka nariadiť neodkladným opatrením povinnosť otcovi platiť na maloleté B. výživné vo výške 100 eur z dôvodu, že príjem jej nepostačuje na úhradu všetkých nákladov, v súčasnosti býva v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ktorý jej musia finančne vypomáhať. Žiadala tiež aby súd upravil styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky v jeden deň v týždni. Podľa §1 Civilného mimosporového poriadku, podľa tohto zákona súdy prejedávanú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 2 27P/201/2016 Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravu nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní
nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavky rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené. Preukázanie alebo osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná úprava (§ 326 ods. 1, 2 CSP, § 329 ods. 1, 2, 3 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie nedôkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené. Súd v konaniach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté detí je povinný dbať, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa , záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
3
27P/201/2016
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť o domácnosť. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba vzal. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyhodnotiac zistené okolnosti súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený v časti o platenie výživného otcom v nevyhnutnej miere. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletej Viktórie sú manželmi, avšak nežijú ani v spoločnej domácnosti. Otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére neplní riadne. Vo veci samej sa matka domáha úpravy rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o samotný návrh vo veci samej sú splnené predpoklady na rozhodovanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej v súlade s ustanovením § 36 Zák. o rodine. Z návrhu matky mal súd za osvedčené, že dieťa je v jej osobnej starostlivosti, otec dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť neplní pravidelne, je riadne zamestnaný. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa 366 CSP je rozsah výživného, ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. V posudzovanom prípade prihliadnuc na hore uvedené zásady, mal súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej
úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej dcére a považoval za primeranú výšku výživného 80 eur, ktorú bude otec povinný predbežne platiť a táto suma aspoň čiastočne pokryje náklady na odôvodnené potreby maloletej, ktorá je vo veku takmer 3 roky, okrem bežných potrieb matka neuviedla osobitné výdaje na maloletú. V prevyšujúcej časti požadovanej sumy výživného súd návrh matky zamietol, pretože až dokazovaním v konaní o veci samej budú spoľahlivo zistené osobné a majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa, na základe čoho bude stanovené výživné v končenej výške. Súd zamietol návrh tiež v časti o úprave styku, pretože aj posúdenie tejto otázky bude predmetom dokazovania vo veci samej, matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila ani potrebu neodkladnej úpravy styku otca s maloletou dcérou. 4 27P/201/2016 Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že predmetné rozhodnutie je len dočasnou úpravou výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozhodnutia vo veci samej. Obaja rodičia majú možnosť pokúsiť sa o dohodu, ktorá bude vyhovovať obom rodičom, aj ich maloletému dieťaťu. Rodičia svojim správaním vplývajú na dieťa, sú vzorom pre svoje dieťa a láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a komunikáciou vytvárajú deťom priestor pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a rast. V prípade, že majú problém s komunikáciou, majú možnosť obrátiť sa so žiadosťou o pomoc formou psychologickej intervencie a nastaviť vyhovujúci režim starostlivosti o maloleté dieťa do budúcna. Uznesenie nadobúda vykonateľnosť dňom doručenia (§ 331 ods. 1 CSP). O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5
27P/201/2016
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).