Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-16C/242/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č a d c i sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobkyne B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., X. Č.. XXX, zastúpená STEHURA & partners, v.o.s., Advokátska kancelária, F.Kráľa 2080, Čadca, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.3.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyňa m á v o č i žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.

odôvodnenie:

1.Podaným návrhom došlým súdu dňa 10.6.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.3.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná. Taktiež sa domáhala aj náhrady trov konania.

2. Podanie návrhu odôvodnila tým, že podala dňa 10.5.2016 návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala nariadenia predbežného opatrenia na zdržanie sa vykonávania zrážok zo mzdy. Súd uznesením 8C/104/2016 zo dňa 1.6.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým vyhovel jej návrhu a uložil jej povinnosť podať vo veci riadny návrh. Ďalej uviedla, že dňa 20.3.2014 so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere na sumu 1.380,-€, pričom reálne na jej účet prišla suma 1.174,87 €. S predmetnou úverovou zmluvou jej bola daná na podpis aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytovaný úver. Napriek tomu, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine, jej podmienky neboli s ňou individuálne dojednané. Poukázala na záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktikách predávajúcich zo dňa 21.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, kedy pod bodom 9) vo vzťahu k dohode o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka komisia konštatovala, že uvedená zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 ods.1 Obč. zák. Pred uzatvorením úverovej zmluvy bola nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez uvedeného zabezpečovacieho inštitútu by jej žalovaný úver neposkytol. Napriek tomu, že dohody o zrážkach zo mzdy sú na samostatnej listine ich podmienky neboli individuálne dojednané a ide o typické formulárové dohody. Uvedený zabezpečovací inštitút umožňuje žalovanému ako dodávateľovi siahnuť na jej majetkové práva ako spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných klauzúl, resp. neplatných právnych úkonov, to spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej prospech, pričom je povinná sa k takémuto konaniu žalovaného podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku žalovaného a z

uvedeného dôvodu dohodu o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť za neprijateľné a tým aj za neplatné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods.1, 5 Obč. zák.

3. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení predložila zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.3.2014 a dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.3.2014, potvrdenie o zrealizovaní transakcie(č.l. 4).

4. Žalovaný sa k podanému žalobnému návrhu písomne vyjadril dňa 30.8.2016 (č.l. 13 až 15). Vo svojom vyjadrení uviedol, že namieta neexistenciu naliehavého právneho záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.6.2009. Ďalej žalovaný poukázal, že tvrdenia žalobkyne o neprijateľnom charaktere dohody o zrážkach zo mzdy neobstojí, nakoľko dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky podľa § 551 Obč. zák., pre ktorého uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá. Žiadny právny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy a ani v súčasnosti neuvádza, že k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy je potrebná akákoľvek verifikácia či rozhodnutie zo strany súdu. Tvrdeniam žalobkyne odporuje aj súčasná právna úprava inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Dňa 23.12.2015 nadobudol účinnosť Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa aj zákon o spotrebiteľských úveroch. Podľa jeho znenia (§ 9 ods.3) bolo určené, že záväzky z úverovej spotrebiteľskej zmluvy je možné zabezpečiť len dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením a založeným právom. Ak Národná rada SR ako jediný zákonodarný orgán vo forme zákona určila, že dohoda o zrážkach zo mzdy je stále a naďalej prístupný spôsob zabezpečovania záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy, potom každý je týmto rozhodnutím zákonodarcu vo forme zákona viazaný. Žalobkyňa vedela, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy vopred, nakoľko tento údaj je povinným obsahom formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, s ktorým bola žalobkyňa oboznámená vopred ešte pred uzatvorením samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t.j. k úhrade splátok úveru. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola žalobkyni predložená vo forme individuálneho dojednania, ktorého uzatvorenie nebolo povinné. Pokiaľ ide o námietku subjektívnej predstavy veriteľa o výške dlhu s majetkom dlžníka zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je prísne upravená osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí dlžníkovi byť ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Z tohto dôvodu žiadali, aby súd žalobný návrh zamietol a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov konania. Ako listinný dôkaz žalovaný súdu predložil štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere (č.l. 16).

5. Na pojednávanie dňa 9.11.2016 sa dostavila žalobkyňa. Žalovaný ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Svoju neprítomnosť ospravedlnili. Vyslovili súhlas s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. Pridržiavali sa svojich písomných vyjadrení. Žiadali, aby bol návrh zamietnutý. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

6. Na pojednávaní dňa 9.11.2016 žalobkyňa v celom rozsahu zotrvala na podanom žalobnom návrhu. Poukázala na to, že aj samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je nejasná a neurčitá, neobsahuje údaj o zročnosti, údaj o výške pohľadávky. Sám žalovaný si určuje aká je výška dlhu, koľko má zamestnávateľ zrážať. Predmetná zmluvná podmienka čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy bola už určená viacerými súdmi za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko je stále zamestnaná a žalovaný zaslal jej zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy a teda jej právne postavenie je neisté, preto má naliehavý právny záujem na takomto určení. Naviac takýto naliehavý právny záujem čo sa týka spotrebiteľských sporov je daný aj zo zákona o ochrane spotrebiteľa.

7. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200066663 (č.l. 3) zo dňa 24.3.2014 súd zistil, že účastníci uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorého bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.381,-€ so splatnosťou úveru 36 mesačných splátok s výškou mesačnej splátky 78,34 €, ročná percentuálna miera nákladov za úver činila 68,82 %, ročná úroková sadzba úveru 70,07 % a priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 76,30 %. Spolu s úverovou zmluvou bola účastníkmi konania uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda nebola súčasťou úverovej zmluvy a nenachádzala sa na tej istej listine. Úverová zmluva aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú typickými formulárovými zmluvami. Na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný

dňa 11.8.2014 požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy (č.l. 9 - 16C/242/2016) na sumu 2585,65.- €. Z prehľadu platenia zrážok (č.l. 6) súd zistil, že celkom zamestnávateľ žalobkyni zrazil sumu 1.149,83 € ku dňu 26.4.2016. Žalovaný na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 24.3.2014 na účet žalobkyne poukázal sumu 1.174,87.- € (viď. č.l. 7) .

8. Podľa § 52 ods. 1,2,3,2

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9.Podľa § 53 ods. 1,2 3

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10.Podľa § 54 ods. 1

(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

11.Podľa § 551 ods. 1, 2

(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

12.Podľa § 34

Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

13.Podľa § 37 ods. 1

(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

14.Podľa § 39

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským a odvíja sa od primárneho právneho úkonu a to zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200066663 (č.l. 3) zo dňa 24.3.2014, ktorý právny vzťah je zabezpečený sekundárnym právnym úkonom a to dohodou o zrážkach zo mzdy uzatvorenou taktiež dňa 24.3.2014, ktorej vyslovenia neplatnosti sa žalobkyňa domáha. 16.Žalovaný namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení a poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je uzatvorená v súlade s ustanovením § 551 OZ.

17.Podľa § 137 písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Súd dospel k záveru, že v danom prípade je naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení preukázaný tým, že žalovaný účastník reálne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza a môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, pričom jej zamestnávateľ bude musieť rešpektovať uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy a žalovaný sa tak na úkor žalobkyne môže bezdôvodne obohacovať. Žalobkyňa sa iným spôsobom ako žalobou na súde zmeny tohto stavu nemôže domôcť. Súd má za to, že žalobkyňa preukázala naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou má súd určiť, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. V deň podpisu zmluvy o revolvingovom úvere žalobkyňa podpísala samostatne na inej listine aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorenú v zmysle § 551 Obč. zák., podľa ktorej súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo mzdy a to minimálne vo výške 78,34 €. Z dokazovania mal súd preukázané, že spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly uplatnenej veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.

19. V ustanovení § 53 ods.1 Obč. zák. zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.2 Obč.zák.). Podľa § 53 ods.5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Súd poukazuje na konštantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie napríklad rozsudky Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/5, Pannon gsm Zrt.C-243/08 a Asturcom C-40/08 a ďalšie, v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany zavedený smernicou Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj smernica) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, a vzhľadom na predmetné nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán článok 6 ods.1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana zavedená smernicou, pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom ako dodávateľom, a taktiež má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez nekalých podmienok (článok 6 ods.1 Smernice 93/13 EHS).

20. Je preto nesporné, že aj v posudzovanej veci prislúcha súdu posúdiť, či dohodu o zrážkach zo mzdy možno kvalifikovať ako neprijateľnú (nekalú zmluvnú podmienku) v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.3.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným vzhľadom na jej formulované znenie nemá charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.2 Obč. zák.). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť, že výpočet neprijateľných podmienok v ustanovení § 53 ods.4 je uvedený príkladmo. V rámci súdneho preskúmavania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej klauzuly obsiahnutej v § 53 ods.1 Obč. zák. okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods.4 Obč. zák. okrem iného patria aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciou spojenú s neplnením jeho záväzku (§ 53 ods.4 písm.k) Obč. zák.) prípadne, ktoré opravňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods.4 písm.o) Obč. zák.). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne a oznámením výšky jej dlhov podľa vlastného uváženia žalovaného je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená výška pohľadávky žalovaného 1.380,-€ z titulu zmluvy o revolvingovom úvere č. 8200066663. Zároveň v samotnom bode 1 dohody je uvedené „Pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu/ou) prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných dodatkov“. Je teda možné, že v rámci takto žalovaným vyčíslenej pohľadávky sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Preto súd má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je formulovaná umožňuje žalovanému ako dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z toho dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku.

22. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, t.j. 24.3.2014. Z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy o úvere bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie nemohla odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobkyňa tak mala na výber, mohla dohodu o zrážkach zo mzdy buď odmietnuť, čím by si zmarila možnosť, aby jej bol úver poskytnutý, alebo zmluvu o úvere vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobila vykonávaniu zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - žalobkyne, predstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku znevýhodňujúcu spotrebiteľa a preto je s poukazom na ustanovenie § 53 Obč. zák. neplatná.

23. Z fotokópie dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.3.2014 č. XXXXXXXXXX mal súd preukázané, že žalovaný bude mať voči žalobkyni pohľadávku, ktorá vznikne tým, že poskytne žalobkyni na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere čiastku vo výške 1.380,-€. V zmysle zmluvy má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingov. Pohľadávky žalovaného voči žalobkyni zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých poskytnutých revolvingov, príslušenstvom úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou aj prípadnými dodatkami. Na základe článku 2 tejto dohody je zamestnávateľ povinný vykonávať v prospech žalovaného mesačné zrážky zo mzdy žalobkyne vo výške 78,34 € mesačne. Pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške,

ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní.

24. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti - dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 24.3.2014 neobsahuje. Neobsahuje predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Obsahuje - opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečovacej pohľadávky, prípadne zmluvné pokuty, náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok a prípadne jeho ďalšie pohľadávky voči žalobkyni, ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov je neurčité, preto neplatné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods.2 Obč. zák. v občianskoprávnych vzťahov, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu k nadradenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať, pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje formulovanú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná. Svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. žalobkyne. Pri uzatváraní dohody dlžník - spotrebiteľ musí vedieť druh pohľadávky, ktorú zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 1.380,-€ v bode 1 dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v článku 2 dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.3.2014 týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné, neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných zrážok zo mzdy. Aj z týchto dôvodov preto súd žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel.

26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že žalobkyni, ktorá bola v tomto konaní v celom rozsahu úspešná priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).

Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).

Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).