Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cb/56/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: Centrum Prosperity, s.r.o., sídlo: Jesenského 4353/17, Martin 036 01, IČO: 36 404 365, právne zastúpený Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., sídlo: Hviezdoslavova 6, Žilina 010 01, IČO: 36 421 910 proti žalovanej: Ing. arch. Barbora Korcová, IČO: 48300764, miesto podnikania: 038 35, Valča 503, právne zastúpená Mgr. Ľubošom Kráľom, advokátom so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 2 000,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou opravenou podaním zo dňa 25.8.2016 (č.l. 37) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.000,- Eur s úrokom z omeškania 8,05 % ročne odo dňa 10.2.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. V žalobe uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol obchodnoprávny vzťah založený Zmluvou o poskytnutí služieb zo dňa 19.12.2015 v znení Dodatku č. 1. Žalovaná na základe vlastnej žiadosti zo dňa 7.1.2016 ukončila činnosť podľa Zmluvy o poskytnutí služieb, hoci táto bola dojednaná na dobu určitú, a to 5 rokov od jej podpisu. Podľa ustanovenia čl. IV. bod 4 zmluvy vznikla žalobcovi voči žalovanej pohľadávka titulom zmluvnej pokuty 2.000,- Eur.

3. Právna zástupkyňa (ďalej „PZ“) žalobcu vyzvala žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty výzvou z 2.2.2016, doručená žalovanej 4.2.2016. Lehota na zaplatenie zmluvnej pokuty bola stanovená na 5 dní od dourčenia, tj. dňa 9.2.2016. Žalovaná zmluvnú pokutu žalobcovi nezaplatila.

4. Súd rozhodol platobným rozkazom č.k. 18Cb/56/2016-45 zo dňa 8.9.2016. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor (č.l. 49).

5. V odpore uviedla, že mala pracovať u žalobcu v pozícii manažérky pre obchod a personalistiku, zúčastnila sa troch výberových kôl. Pri poslednom dňa 19.12.2015 žalobca ponúkol žalovanej uzavretie Zmluvy o poskytnutí služieb, keď zistil, že má už založenú živnosť. Túto má na predmet podnikania - vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb - stavebná časť a nie na činnosti požadované žalobcom. Poukázala na § 1 ods. 2,3 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), že prácu, ktorú mala pre žalobcu vykonávať, má všetky znaky závislej práce (vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osobný výkon práce žalovanou podľa pokynov žalobcu v jeho mene, v pracovnom čase), že závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov (§ 1 ods. 3 . Z týchto dôvodov namietala neplatnosť zmluvy uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) na vykonávanie závislej práce pre žalobcu pre rozpor s ust. § 1 ods. 3 ZP.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (č.l. 62) trval na tom, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o spolupráci podľa ustanovení OBZ. Žalovaná sa pri uzatváraní zmluvy preukázala živnostenským oprávnením a zaviazala sa, že ihneď po podpísaní zmluvy si rozšíri predmet podnikania o obchodnú činnosť, čo sa zrejme nestalo. Vzhľadom na obchodný charakter vykonávanej činnosti bola žalovaná pri výberovom konaní niekoľkokrát upozornená, že nejde o pracovný pomer s osemhodinovou pracovnou dobou, ale o činnosť, ktorá si vyžaduje vyšší výkon práce a že nie je v postavení zamestnanca. Žalovaná toto akceptovala a dobrovoľne podpísala zmluvu o poskytovaní služieb na dobu určitú päť rokov dňa 19.12.2015. Žalovaná začala vykonávať činnosť pre žalobcu od 4.1.2016. Dňa 6.1.2016 počas obedných hodín oznámila žalobcovi, že ukončuje spoluprácu. Na preukázanie tohto tvrdenia navrhla vypočuť konateľa Ing. Karola Müllera ako účastníka konania. Podľa čl. IV /4 zmluvy poukázala na povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu 2.000 Eur.

7. Žalovaná k vyjadreniu žalobcu, podaním zo dňa 27.10.2016 (č.l. 65), poprela, že mala záujem vykonávať pre žalobcu činnosti v obchodnoprávnom vzťahu. Mala záujem pracovať u žalobcu v pozícii manažérky pre obchod a personalistiku, o túto pracovnú pozíciu sa uchádzala na základe inzerátu zverejneného na webovej stránke profesia.sk. Zmluvu podpísala len z dôvodu, že bola nezamestnaná a potrebovala prácu. Pozícia obchodného a personálneho manažéra vo firme je typickým pracovnoprávnym vzťahom.

8. Trvala na tom, že zmluva zo dňa 19.12.2016 nemá charakter obchodnoprávnej zmluvy, nejedná sa o podnikanie zo strany žalovanej, ale napĺňa znaky závislej práce podľa § 1 ods. 2 ZP.Znak nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca je uvedený v článku III. ods. 6, podľa ktorého bol poskytovateľ (žalovaná) povinná denne čistiť priestor, v ktorom vykonával činnosti. Typický znak závislej práce - konanie podľa pokynov zamestnávateľa je uvedený aj v článku III. /7.,8., kde sa uvádza pojem „podľa pokynov objednávateľa“. Zotrvávala na stanovisku, že zmluva, uzatvorená podľa § 269 ods. 2 na vykonávanie závislej práce pre žalobcu, je neplatná pre jej rozpor s § 1 ods. 3 ZP.

9. Na preukázanie, že žalobca zavinil, že žalovaná nemohla splniť ustanovenie čl.IV./4, keďže žalovanej po doručení jej listu zo dňa 7.1.2016 nebol žalobcom umožnený vstup do priestorov sídla žalobcu, navrhla vypočuť svedkyňu - matku žalovanej, ktorá bola prítomná pri udalosti, kde bol žalovanej zo strany žalobcu zakázaný vstup do sídla žalobcu.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 4.11.2016 (č.l. 68-69) uviedol, že zmluva uzatvorená medzi sporovými stranami vykazuje znaky obchodnoprávneho vzťahu a nie pracovnoprávneho vzťahu s poukazom na čl. II./3, kde sa uvádza: „V odmene sú už zahrnuté všetky náklady poskytovateľa, ktoré v súvislosti s výkonom služieb vynaloží.“, čl. II./4: „Poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať služby podľa čl. I. zmluvy na vlastné náklady; čl. III./2: „Poskytovateľ je povinný postupovať v súlade so záujmami objednávateľa a v prípade nutnosti je povinný si vyžiadať pokyny objednávateľa na adrese jeho sídla“; čl. III/3: „Poskytovateľ je povinný zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy sám alebo prostredníctvom tretích osôb. Poskytovateľ je povinný zmluvne zaviazať svojich pracovníkov a tretie osoby a požadovať od nich záruky a zmluvné plnenia tak, aby nebolo v žiadnom prípade ohrozené plnenie jeho záväzkov zo zmluvy voči objednávateľovi, vrátane záväzkov na náhradu škody a uplatnenie majetkových sankcií. Poskytovateľ je povinný zabezpečiť, aby všetci jeho pracovníci (i subdodávatelia) dodržiavali....“ čl. III/4: „Poskytovateľ bude pri plnení tejto služby používať vlastný mobilný telefón. “; čl. III/5: „Náklady spojené s vybavením záväzku poskytovateľa sú zohľadnené vo výške dohodnutej odmeny. “ Medzi sporovými stranami bolo dohodnuté, že žalovaná bude pri výkone činnosti používať svoje osobné motorové vozidlo, preto z obsahu zmluvy, ako aj charakteru dojednanej činnosti nešlo o pracovnoprávny vzťah, ale o plnenie záväzkov z obchodnoprávneho vzťahu. Povinnosť žalovanej bolo zaisťovať klientov pre objednávateľa - žalobcu, čo mohla vykonávať aj z domu.

11. Tvrdeniu, že žalobca neumožnil žalovanej po ukončení zmluvy pokračovať v práci žalobca poprel. Uviedol, že žalovaná dňa 6.1.2016 počas obedných hodín ústne oznámila žalobcovi, že ukončuje spoluprácu, v uvedený deň obidve strany podpísali protokol o prevzatí, na základe ktorého žalovaná odovzdala žalobcovi kľúče a materiál, ktorý mala od žalobcu (manuály). Z uvedeného je

zrejmé, že keby žalovaná mienila pokračovať v plnení zmluvy aj naďalej, nebola by všetko odovzdala, vrátane kľúčov od kancelárie, a odišla preč. Následne žalovaná doručila dňa 11.1.2016 žalobcovi list označený ako „ukončenie zmluvy o poskytnutí služieb zo 7.1.2016“, kde navrhla ukončenie zmluvy vzájomnou dohodu. Ani v tomto liste nežiadala o pokračovanie plnenia, resp. nevyzvala žalobcu na umožnenie plnenia dohodnutého v zmluve. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaná nemienila a nechcela pokračovať v plnení zmluvy, čím došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti žalovanou, čo malo za následok uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany žalobcu. Na preukázanie týchto skutočností žiadala vypočuť R. N., ktorá vykonávala činnosť pre žalobcu a jej svedecká výpoveď má potvrdiť, že žalovaná svojvoľne odišla z pracoviska žalobcu a nemala záujem o pokračovanie v plnení svojich povinnosti.

12. Ponuka práce (č.l. 70), na ktorú reagovala žalovaná, je manažér na organizovanie úvodných prednášok a predaja seminárov a kurzov pre majiteľov firiem a vrcholový manažment SR a ČR, Centrum prosperity, s.r.o., s miestom práce Jesenského 17, Martin, druh pracovného pomeru: živnosť. Je uvedený termín nástupu, ponúkaný plat.

13. Súd na pojednávaní dňa 9.11.2016 vypočul PZ sporových strán, vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami doloženými do spisu, výsluchom svedkyne a zistil:

14. Žalobca označený ako objednávateľ a žalovaná označená ako poskytovateľ, uzatvorili dňa 19.12.2015 zmluvu o poskytovaní služieb podľa § 269 ods. 2 OBZ.

15. Podľa čl. I./1, poskytovateľ sa zaväzuje pre objednávateľa vykonávať služby v oblasti činnosti obchodnej divízie objednávateľa. Zoznam činnosti je špecifikovaný v prílohe tejto zmluvy, ktorá sa nazýva Klobúk DIV 2.

16. Podľa čl. I./2, dojednanú činnosť poskytovateľ vykoná podľa technológie objednávateľa, pričom rešpektuje všetky autorské práva a dodržiava pokyny, ktoré mu určí objednávateľ.

17. V čl. II. bola dohodnutá odmena pre poskytovateľa služieb.

18. Podľa čl. IV./1, zmluva sa uzatvára na dobu určitú. Doba trvania tejto zmluvy je 5 rokov a platí od podpisu zmluvy.

18. Podľa čl. IV./3, ak nastane ukončenie zmluvného vzťahu pred dojednanou dobou, a to z akéhokoľvek dôvodu bez rozdielu, či k ukončeniu zmluvy dôjde zo strany objednávateľa alebo poskytovateľa, je poskytovateľ povinný uhradiť objednávateľovi náklady spojené s jeho vzdelávaním k termínu ukončenia zmluvy podľa platného cenníka služieb objednávateľa. 19. Podľa čl. IV./4, ak poskytovateľ ukončí zmluvu pred dojednanou dobou, zaväzuje sa poskytovať pre objednávateľa dojednanú činnosť ešte 2 mesiace od doručenia prejavu vôle o ukončení zmluvy objednávateľovi. V prípade, že túto povinnosť nedodrží, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu 2.000,- Eur.

20. V čl. IV./6 sú dohodnuté dôvody predčasného ukončenia zmluvy pred dojednanou dobou a dôvody, pre ktoré môže objednávateľ alebo poskytovateľ od zmluvy odstúpiť.

21. Podľa čl. IV./7, za predčasné ukončenie zmluvy sa nepovažuje prerušenie práce spojené s materskou dovolenkou. V prípade materskej dovolenky sa nepočíta doba trvania materskej dovolenky do doby trvania tejto zmluvy. (č.l. 5 a nasl.).

22. V liste zo dňa 7.1.2016 (č.l. 5 a 73) žalovaná navrhuje ukončenie zmluvy vzájomnou dohodou ku dňu 6.1.2016 s vysvetlením, že počas výberového konania jej neboli poskytnuté pravdivé údaje o činnosti, ktorá sa od nej očakáva, z toho dôvodu mala záujem ukončiť zmluvu v zmysle čl. IV. bodu 4. Avšak nebolo jej umožnené pokračovať v činnosti podľa tohto istého článku a bolo jej oznámené (žalobcom), že nemá záujem o ďalšiu prácu.

23. Dňa 6.1.2016 (č.l. 6) bol podpísaný Protokol o prevzatí na základe ukončenia práce, za odovzdávajúceho podpísaná žalovaná a za preberajúceho žalobca, p. Müllerová, odovzdané kľúče, klobúk + manuál a klobúk DIV 2.

24. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaná má v predmete podnikania vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb - stavebná činnosť (č.l.7).

25. Podľa výpisu z obchodného registra žalobcu, štatutárnym orgánom žalobcu sú konatelia Bc. Svetlana Müllerová a Ing. Karol Müller, spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje konateľ samostatne.

26. Dňa 3.2.2016 R. N., asistent komunikačnej a obchodnej divízie (u žalobcu), zaslala žalovanej mail s názvom „záväzky treba plniť“ (č.l. 52-53). 27. Na pojednávaní dňa 9.11.2016 (záp. o poj. č.l. 82 a nasl.) PZ žalobcu zrekapitulovala skutočnosti uvedené v písomných vyjadreniach tak, že tieto prečítala a toto v písomnej forme tvorí neoddeliteľnú súčasť zápisnice o pojednávaní (č.l. 89-90). Poprela tvrdenie žalovanej o tom, že nasledujúci deň (7.1.2016, pozn. súdu) sa snažila vrátiť späť k žalobcovi a tento jej neumožnil pokračovať v dohodnutej činnosti. Žalovaná naozaj zvonila pred vstupom do priestorov žalobcu, telefón zdvihla p. N., ktorá tiež vykonáva práce pre žalobcu, táto však nie je majiteľ ani štatutár žalobcu a preto jej oznámila, aby zavolala p. Müllerovej, s ktorou sa dohodne. Žalovaná p. Müllerovej volala na mobil, p. Müllerová práve cestovala služobne vlakom z Košíc a do telefónu jej uviedla, aby sa zastavila a sa dohodnú, čo už žalovaná neurobila.

28. PZ žalovanej na pojednávaní zhrnul obranu žalovanej do dvoch „pilierov“: 1/ že žalobca obchádzal tým, že na pracovnoprávny vzťah, pracovnú zmluvu, uzatvoril so žalovanou obchodnoprávnu zmluvu, 2/ žalobca sám znemožnil žalovanej plnenie jej povinností v zmysle uzatvorenej zmluvy, keď jej zabránil pokračovať v práci.

29. Žalovaná vypovedala, že reagovala na pracovnú ponuku na stránke Profesia.sk. Zúčastnila som výberového konania, v rámci ktorého vypĺňala písomné testy a absolvovala osobný pohovor a po týchto podpísala zmluvu. Žalobca si všimol, že má živnosť a preto jej navrhol, aby pracovala na živnosť, ktorú jej odporučili rozšíriť na administratívnu činnosť. Zmluvu podpísala ako živnostníčka, lebo bola rada, že má prácu. Nenapadlo jej, že to bude obchodnoprávna zmluva, vnímala len obsah, že je to na 5 rokov, že bude absolvovať školenie a náplň práce. Žalobca jej oznámil, že investície, ktoré vloží do jej školenia, sa im vrátia za 5 rokov, preto je zmluva na 5 rokov. Do práce nastúpila začiatkom januára. Prekvapilo ju, že v rámci svojich povinností musí upratovať jedno celé podlažie, takúto povinnosť zo zmluvy nevyčítala, tiež aj, že mala prísť vo sviatok 6.1. do práce. Dňa 6.1. oznámila p. Müllerovej, že by radšej skončila prácu už teraz z uvedených dôvodov (pre tie skutočnosti, ktoré ju v práci prekvapili). Na to p. Müllerová reagovala krikom a nariadila žalovanej, že má okamžite napísať na papier, že chce skončiť, čo žalovanú tiež prekvapilo. Žalovaná uvedené nenapísala hneď. P. Müllerová na žalovanú kričala a žiadala od nej okamžite odovzdať telefón, kľúče a dodatok, ktorý podpísala pri nástupe do práce. Tiež kričala na žalovanú, že zaplatí 2.000,- Eur. Následne si žalovaná pozrela zmluvu a keď si všimla dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty, vrátila sa za p. Müllerovou, že chce s ňou o tom rozprávať, ale p. Müllerová ju už nevpustila dnu. Rozprávali sa iba cez zvonček, žalovaná sa chcela dohodnúť - vo veci doriešenia dojednania ohľadne zmluvnej pokuty 2.000,- Eur. Na to jej p. Müllerová povedala, že túto záležitosť preberie s manželom a dá jej vedieť, ako to je. Keďže jej nevolala, prišla do sídla spoločnosti spolu s matkou, p. N. jej povedala, že p. Müllerová tam nie je a že jej vyslovene zakázala, aby žalovanú do firmy pustila. Na to telefonovala p. Müllerovej (vypýtala si telefón od p. N.), že sa chce dohodnúť, čo s tou zmluvnou pokutou a p. Müllerová na toto zložila telefón. Potom p. Müllerová telefonovala svojej asistentke, že so žalovanou nebude inak komunikovať ako prostredníctvom mailov a poštou.

30. K listu zo dňa 7.1.2016 (č.l. 73) uviedla, že tento napísala 7.1.2016, keďže pochopila z tel. rozhovoru od p. Müllerovej, že už nechce, aby ďalej pracovala, tak napísala takýto návrh na ukončenie zmluvy. S p. Müllerovou sa rozprávala aj 6.1., že chce ukončiť zmluvu aj preto, že ešte neprebiehali žiadne školenia a neboli s tým žiadne výdavky. Vypovedala, že Protokol o prevzatí (č.l. 74) pri „prevzala 6.1.2016“ podpísala asi p. Müllerová a pri „odovzdala 6.1.2016“ podpísala žalovaná. Nepamätala si, kto vypísal text protokolu. Sama však tento protokol nepísala, nie je to jej písmo.

31. PZ žalobcu uviedla, že to vypísala p. Müllerová, ale na podnet žalovanej. Potvrdila, že pri „prevzala 6.1.2016“ podpísala p. Müllerová, ktorá bola aj pri tomto odovzdávaní.

32. PZ žalobcu trvala na tom, aby súd vypočul p. Müllerovú, nakoľko podpisom protokolu nedošlo k ukončeniu zmluvného vzťahu dohodou, ale bol to jednostranný prejav vôle žalovanej, skončiť zmluvný vzťah so žalobcom. K preberaciemu a odovzdávaciemu protokolu uviedla, že p. Müllerovej neostávalo nič iné, keď za ňou prišla žalovaná po dva a pol dňoch a oznámila jej, že chce skončiť, nikto nebránil žalovanej, aby pracovala a o týchto okolnostiach navrhla vypočuť p. Müllerovú. Aj o tom, že žalovanej nebolo bránené ďalej pracovať, že sama povedala žalovanej, aby prišla nasledujúci deň do práce a sa dohodnú, ako ďalej postupovať.

33. K bodu 4 zmluvného dojednania uviedla, že sa vzťahuje práve na túto situáciu, keď sa ukončí zmluva pred dojednanou dobou. Protokol o prevzatí kľúčov je len dokladom o prevzatí v súvislosti s ukončením tejto činnosti a nie je súhlasom p. Müllerovej o ukončení tohto vzťahu dohodou. Čl. VI./4 uvádza spôsob skončenia zmluvy tak, že ak bude ukončená poskytovateľom pred dojednanou dobou, pričom neuvádza, či sa jedná o dohodu alebo o výpoveď a preto v prípade, ak by bola zmluva skončená dohodou, je potrebné splniť si zmluvnú povinnosť a za jej porušenie patrí uplatnená zmluvná pokuta.

34. PZ žalovanej po právnom zhodnotení veci súdom v súlade s § 181 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) sa stotožnil s tým, že došlo k ukončeniu zmluvy dohodou medzi zmluvnými stranami, a to podpisom protokolu, čo súd vyhodnotil ako prijatie návrhu žalovanej žalobcom. Tomu nasvedčuje ďalšie správanie sa žalobcu, ktorý potom odmietal komunikáciu so žalovanou a nemal záujem, aby sa vrátila do práce. K argumentácii PZ žalobcu, že zmluva nepripúšťala ukončenie zmluvy dohodou, uviedol, že uvedené vyplýva zo všeobecných ustanovení a je základným princípom obchodno-záväzkových vzťahov ohľadne zániku záväzkov.

35. Žalovaná na otázku PZ žalobcu, prečo v liste zo 7.1.2016 nevyzvala žalobcu na možnosť pokračovať v práci, vypovedala, že mala za to, že žalobca s ňou už nechce spolupracovať, preto spísala tento návrh na ukončenie zmluvy, na ktorý žalobca už nereagoval. Žalovaná vypovedala ku komunikácii s p. Müllerovou, že veci nie sú tak ako sa dohodli pri pohovoroch a vzhľadom na to by chcela ukončiť spoluprácu, aby nemali so žalovanou ďalšie náklady na školenia, takže navrhla, aby ukončili zmluvný vzťah. Vtedy p. Müllerová zvyšovala na žalovanú hlas a kričala, aby okamžite napísala, že končí, čo žalovaná aj spravila (poznámka súdu - listom zo dňa 7.1.2016). Dňa 7.1.2016 prišla do práce pred začiatkom pracovnej doby, asi pred ôsmou.

36. Svedkyňa R. N. vypovedala, že so žalobcom má uzatvorenú zmluvu na základe OBZ. Žalovanú pozná - na začiatku r. 2016 spolupracovala so žalobcom. Mala vedomosť, že žalovaná uzatvorila obchodnú zmluvu so žalobcom a po dohode so žalobcom uviedla, že príde 4.1., čo sa aj stalo. Mala vykonávať obchodnú činnosť. Vedela, že 6.1. ukončila s p. Müllerovou túto prácu. Sama nebola pri tom, keď p. Müllerová a žalovaná hovorili o ukončení práce. Zaškoľovala žalovanú, ktorá jej oznámila 6.1., že sa chce rozprávať s p. Müllerovou. Od p. Müllerovej vedela, že žalovaná odovzdala kľúče. P.Müllerová ju informovala o tom, že žalovaná chce ukončiť spoluprácu z dôvodu, že nechce toľko času venovať práci a p. Müllerová jej na to povedala, či si uvedomuje, aké následky sú spojené s týmto ukončením. Predpokladala, že to bola p. Müllerová, kto požiadal o odovzdanie kľúčov a iných vecí a k podpísaniu protokolu. P. Müllerová sa o tomto pred svedkyňou nezmienila. Obsah zmluvy so žalovanou presne nepoznala. Dňa 7.1. prišla slečna Korcová do firmy, svedkyňa bola v budove sama. Keď zazvonila žalovaná, otvorila jej dvere, žalovaná jej oznámila, že prišla do práce. Na to jej svedkyňa oznámila, že je sama v budove a nie je kompetentná o tom rozhodovať a do budovy ju nepustí. Preto takto postupovala, lebo žalovaná už nemala kľúče, p. Müllerová jej ich zobrala. Vypovedala: „... tak jej vlastne tým oznámila, že nemá nárok vstúpiť do budovy“, „.... slečna Korcová nemala tento súhlas od majiteľov firmy“. Svedkyňa komunikovala s p. Müllerovou, či má pustiť slečnu Korcovú do firmy 7.1, p. Müllerová povedala, že keď príde slečna Korcová, nemá ju vpustiť do firmy, že sa musí s p. Müllerovou sama slečna Korcová dohodnúť, nakoľko ukončila spoluprácu deň predtým. Následne vypovedala, že potom ešte s p. Müllerovou a s p. Müllerom túto záležitosť riešila a oni hovorili, že by to chceli riešiť inou cestou ako súdnou a informovali svedkyňu, že chcú, aby slečna Korcová do firmy prišla a ďalej pracovala. O tomto sa rozprávali asi v priebehu týždňa, tiež mala vedomosť od p. Müllerovej, že p. Müllerová telefonovala slečne Korcovej, že môže prísť do firmy v čase, keď nebude ona na služobnej ceste. Takto ju informovala možno na druhý týždeň. Ďalej vypovedala, že asi mesiac po tejto udalosti prišla matka slečny Korcovej a rokovala s p. Müllerom a s p. Müllerovou a títo oznámili matke žalovanej, že budú radi, keď slečna Korcová príde a dohodnú sa, ako budú postupovať. Svedkyňa nemala vedomosť o tom, že by p. Müllerová vyzývala žalovanú, aby sa vrátila do práce, lebo nemala dôvod ju na to vyzývať. S p.

Müllerovou sa o tomto rozprávali a p. Müllerová svedkyni povedala, že žalovaná ukončila zmluvu a nemá dôvod ju vyzývať do práce. K mailu (č.l. 52) sa vyjadrila, že to bola jej súkromná iniciatíva.

37. K návrhu na dokazovanie výsluchom matky žalovanej PZ žalovanej uviedol, že okolnosti, na ktoré chceli vypočuť matku žalovanej, boli potvrdené výpoveďou svedkyne N. (že dňa 7.1.2016 bola prítomná, keď žalovanej bolo odmietnuté nastúpiť do práce) a netrval na výsluchu matky žalovanej. Súd s ohľadom na uvedené potom tento návrh na dokazovanie ako nedôvodný zamietol.

38. Podľa § 1 ods. 1 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné, záväzkové vzťahy ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

39. Podľa § 2 ods. 2 písm. b/ OBZ, podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.

40. Podľa § 3 ods. 1 OBZ, platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie.

41. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

42. Podľa § 269 ods. 2 OBZ, účastníci môžu uzavrieť takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

43. Podľa § 567 ods. 2 prvá veta OBZ, činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.

44. Podľa § 578 ods. 1 OBZ, komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

45. Podľa § 655 ods. 1 OBZ, obchodný zástupca je povinný uskutočňovať činnosť podľa § 652 ods. 1 s vynaložením odbornej starostlivosti a v dobrej viere, je povinný dbať na záujmy zastúpeného, konať v súlade s jeho poverením a rozumnými pokynmi zastúpeného a poskytovať zastúpenému potrebné a dostupné informácie.

46. Podľa § 1 ods. 1 ZP, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

47. Podľa § 1 ods. 2 ZP, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

48. Podľa § 266 ods. 1 OBZ, prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

49. Podľa § 266 ods. 2 OBZ, v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

50. Podľa § 266 ods. 3 OBZ, pri výklade vôle podľa ods. 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci.

51. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

52. Podľa § 544 ods. 2 OZ, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

53. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 (nepomenovaná zmluva). Účastníci zmluvy dostatočne určili predmet svojich záväzkov v zmysle čl. I v spojení so zoznamom činností, ktorý bol špecifikovaný v prílohe tejto zmluvy (klobúk DIV I. a II). Z výpovede žalovanej mal súd preukázané, že jej boli zrejmé činnosti, ktoré mala podľa tejto zmluvy vykonávať pre žalobcu (nie tie, ktoré podľa zmluvy nemala vykonávať - upratovanie podlažia). Zmluvu žalovaná uzatvorila ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ OBZ, čo nesporne vyplýva z jej označenia, ktoré korešponduje s označením podľa výpisu zo živnostenského registra - obchodné meno, miesto podnikania a zápis v živnostenskom registri č. 550-26615. Pokiaľ podľa zmluvy a jej prílohy mala vykonávať aj činnosti, na ktoré si mala rozšíriť živnostenské oprávnenie o ďalší predmet podnikania v súlade s predmetom zmluvy, čo neurobila, súd poukazuje, že v zmysle ust. § 3 ods. 1 OBZ, platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. 54. Zmluvu, ktorú zmluvné strany označili ako Zmluva o poskytovaní služieb uzatvorená podľa § 269 ods. 2 a podpísali dňa19.12.2015, súd vyhodnotil ako nepomenovanú zmluvu v zmysle ust. § 269 ods. 2 OBZ. Zmluvný vzťah podľa tejto zmluvy ako obchodno-záväzkový vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 OBZ. Tento zmluvný vzťah vznikol medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Sama žalovaná na pojednávaní dňa 9.11.2016 vypovedala, že podpísala zmluvu ako živnostníčka, tiež že reagovala na ponuku práce, ako táto vyplýva z doloženej listiny na .l. 70 - www.profesia.sk <http://www.profesia.sk>, kde je označenie druhu pracovného pomeru - živnosť. Podstatným pre vyhodnotenie tohto zmluvného vzťahu bolo, že pri jeho vzniku zmluvné strany boli podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 písm. a/ a b/ a s prihliadnutím na všetky okolnosti sa týkal ich podnikateľskej činnosti.

55. Súd sa nestotožnil s argumentáciou PZ žalovanej o tom, že predmetná zmluva je neplatná pre rozpor s ust. § 1 a 2 ZP. Vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy súd zhodne s vyjadrením žalobcu prostredníctvom jeho PZ vo vyjadrení zo dňa 4.11.2016 (č.l. 68), poukazuje na zmluvné dojednania čl. II./3,4, čl. III./2,3,4,5, že podľa § 1 ods. 2 závislou prácou je práca vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, pričom napr. v čl. III./3 žalovaná ako poskytovateľ je povinná zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy sama alebo prostredníctvom tretích osôb. Podľa ust. § 1 ods. 2 ZP, závislou prácou je práca vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom - z obsahu zmluvy nevyplýva pracovný čas určený zamestnávateľom. Pokiaľ mala žalovaná povinnosť vykonávať predmet zmluvy podľa pokynov žalobcu ako objednávateľa, súd poukazuje na to, že zmluva, ktorá vznikla medzi sporovými stranami, táto podľa jej obsahu je zmluvou obstarávateľského charakteru, akými sú napr. mandátna zmluva podľa § 566 a nasl. OBZ, komisionárska zmluva podľa § 577 a nasl. OBZ. Vychádzajúc z uvedeného charakteru zmluvy, potom zmluva nevylučovala, aby žalovaná ako poskytovateľ služby pre žalobcu ako objednávateľa vykonávala dohodnuté činnosti na základe pokynov objednávateľa. Napr. aj podľa ust. § 567 ods. 2 OBZ, mandatár je povinný uskutočňovať činnosť, na ktorú sa zaviazal podľa mandátnej zmluvy, podľa pokynov mandanta, príp. podľa ust. § 578 ods. 1 -komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitostí konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta, resp. podľa ust. § 655 ods. 1 OBZ, je obchodný zástupca povinný konať v súlade s poverením zastúpeného a rozumnými pokynmi zastúpeného. Na základe týchto skutočností potom súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú zmluvné strany podpísali dňa 19.12.2015 (č.l. 8-11), napĺňa všetky znaky obchodno-záväzkového vzťahu v zmysle ust. 261 ods. 1 OBZ. Obe zmluvné strany spĺňali požiadavku statusu podnikateľa pri vzniku tohto zmluvného vzťahu a bola preukázaná aj zrejmá súvislosť s podnikateľskou činnosťou oboch zmluvných strán pri vzniku záväzku na obidvoch stranách záväzkového vzťahu, s prihliadnutím na okolnosti vzniku záväzku, keď preukázateľne žalovaná reagovala na ponuku práce, ako vyplýva z č.l. 70, kde sa uvádza, že ide o prácu vykonávanú na živnosť a žalovaná sa aj prezentovala živnostenským oprávnením pred podpisom zmluvy žalobcovi. Podľa ust. § 261 ods. 8 , pri použití tejto časti zákona podľa ods. 1 a 2, je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

56. Súd vychádzal z platne uzatvorenej Zmluvy o poskytnutí služieb podpísanej zmluvnými stranami dňa 19.12.2015, na dobu určitú 5 rokov od podpisu zmluvy (čl. IV./1). Zmluvné dojednanie čl. IV./3 súd vyhodnotil ako dojednanie ohľadne výpovede zmluvy - „Ak nastane ukončenie zmluvného vzťahu pred dojednanou dobou,“ bez udania dôvodu - „...a to z akéhokoľvek dôvodu...“ pre obe zmluvné

strany „...bez rozdielu, či k ukončeniu zmluvy dôjde zo strany objednávateľa alebo poskytovateľa...“ s povinnosťou poskytovateľa uhradiť objednávateľovi náklady spojené s jeho vzdelávaním k termínu ukončenia zmluvy podľa platného cenníka služieb objednávateľa. V čl. IV./4 je pre prípad ukončenia zmluvy poskytovateľom pred dojednanou dobou a bez udania dôvodu dohodnutý záväzok poskytovateľa

- „...poskytovať pre objednávateľa pre objednávateľa dojednanú činnosť ešte 2 mesiace od doručenia prejavu vôle o ukončení zmluvy objednávateľovi.“ Podľa obsahu tento záväzok zodpovedá dohode o výpovednej dobe dva mesiace, ani toto zmluvné dojednanie neuvádza dôvod výpovede. Ďalej je v tomto článku dohodnuté, že „v prípade, ak túto povinnosť nedodrží, je povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu 2.000,- Eur.“

57. Podľa § 35 ods. 2 OZ, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

58. Súd zamietol návrh PZ žalobcu vypočuť o tom, či v súvislosti s ukončením zmluvy, prípadne aj dohodou, vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. IV./4., štatutárnych zástupcov žalobcu, p. Müllerovú a p. Müllera. So žalovanou pri ukončení zmluvy konala len p. Müllerová, ktorá podľa výpisu z OR žalobcu, spoločnosť žalobcu zastupuje a za ňu podpisuje samostatne ako konateľka, preto nebolo relevantné vykonať výsluch druhého konateľa Ing. Karola Müllera o tom, ako bol ukončený zmluvný vzťah so žalovanou, keď o tom so žalovanou nekonal. Súd zamietol aj návrh na dokazovanie výsluchom p. Müllerovej, nakoľko podľa názoru súdu okolnosti ukončenia zmluvného vzťahu mal dostatočne preukázané inak, čo je odôvodnené ďalej.

59. Súd vychádzal z výkladu vôle prejavenej v čl. IV./3.4, zachytenej v písomnej forme v zmluve o poskytovaní služieb. Pri aplikácii ust. § 35 ods. 2 podľa názoru súdu nie sú pochybnosti o obsahu právneho úkonu, zachyteného slovami, keď jazykové vyjadrenie právneho úkonu v tomto zmluvnom dojednaní, čl. IV./3,4 bolo vyložené z hľadiska významu jednotlivých použitých pojmov. Výklad urobený z takéhoto hľadiska dáva záver bez akýchkoľvek pochybností o tom, že zmluvný vzťah možno ukončiť

- vypovedať pred dojednanou dobou aj bez udania dôvodu („ak nastane ukončenie zmluvného vzťahu pred dojednanou dobou, a to z akéhokoľvek dôvodu“), pričom ukončiť zmluvný vzťah bez udania dôvodu dáva zmluvné dojednanie možnosť obom zmluvným stranám („..bez rozdielu, či k ukončeniu zmluvy dôjde zo strany objednávateľa alebo poskytovateľa ..“) tzn., že v zmysle ust. § 269 ods. 2 si zmluvné strany určili predmet svojich záväzkov aj čo do možnosti vypovedania zmluvy. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na právnu úpravu ust. § 574 a § 575 (možnosti výpovede mandanta a mandatára pri mandátnej zmluve) ako aj ust. § 589 OBZ, ktoré pri otázke výpovede pre komisionársku zmluvu odkazuje na ust. § 574 a 575 OBZ. Súd uvedené uvádza len podporne, tj., že pri zmluvách obstarávateľského charakteru nevylučuje výpoveď zmluvy obstarávateľského charakteru; podstatné bolo, že zmluvné strany v súlade s ust. § 269 ods. 2 si upravili pre svoj zmluvný vzťah podmienky, za ktorých možno dať výpoveď zo zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami. Dojednanie zmluvných strán v čl. IV./4 vo väzbe na bod 3 svojim obsahom zodpovedá dohode o výpovednej dobe dva mesiace. Pre prípad nesplnenia tejto povinnosti - dodržať výpovednú lehotu, teda odpracovať pre objednávateľa dojednanú činnosť dva mesiace od doručenia prejavu vôle o ukončení zmluvy - výpovede, bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 2.000,- Eur v súlade s § 544 ods. 1 a 2 OZ. Teda nie pre prípad ukončenia zmluvy dohodou.

60. S ohľadom na uvedený výklad dojednania čl. IV/3,4 bolo ďalej rozhodné vyhodnotiť, ako zanikol zmluvný vzťah sporových strán.

61. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná dňa 6.1. v ústnej forme oznámila žalobcovi, že chce ukončiť zmluvný vzťah. Dôvody, pre ktoré sa takto rozhodla, opísala na pojednávaní dňa 9.11.2016 (že mala vykonávať činnosti, ktoré zo zmluvy nevyplývali - predovšetkým upratovať jedno celé podlažie) a preto aj z dôvodov, kým žalobca nevynaložil finančné prostriedky na jej školenie, navrhla p. Müllerovej dňa 6.1.2016 ukončenie zmluvného vzťahu dohodou. Súd tento postup žalovanej vyhodnotil ako návrh na uzatvorenie dohody o ukončení zmluvného vzťahu Zmluvy o poskytovaní služieb podpísanej zmluvnými stranami dňa 19.12.2015 (č.l. 8 a nasl.) aj v spojení s listom žalovanej zo dňa 7. 1. 2016. Podľa vyjadrenia žalovanej, p. Müllerová, štatutárna zástupkyňa žalobcu, reagovala na tento návrh tak, aby okamžite spísala na papier, že chce skončiť a žiadala od žalovanej okamžite odovzdať telefón, kľúče a dodatok, ktorý dostala pri nástupe do práce. Tomuto opísanému konaniu korešponduje aj

listina - Protokol o prevzatí na základe ukončenia práce podpísaný práve dňa 6.1.2016 (č.l. 6) oboma zmluvnými stranami - za žalobcu p. Müllerová, čo nebolo medzi stranami sporné, nakoľko PZ žalobcu na pojednávaní 9.11.2016 potvrdila, že tento protokol podpísala p. Müllerová. Tiež nebolo sporné, že p. Müllerová sama vypísala predmetnú listinu - protokol o prevzatí na základe ukončenia práce, vypísala veci, ktoré má žalovaná odovzdať žalobcovi už dňa 6.1.2016 a tieto aj reálne od žalovanej prevzala - tento postup žalobcu dotvrdzuje vyjadrenie žalovanej o reakcii žalobcu, (p. Müllerovej), na jej návrh na ukončenie zmluvného vzťahu, že nemala záujem, aby žalovaná ďalej u žalobcu pracovala a teda prijala návrh na ukončenie zmluvy, ako vyplýva z listu zo dňa 7.1.2016. Iniciatíva žalobcu v súvislosti so spísaním protokolu, jeho predloženie žalovanej na podpis, odobratie vecí podľa protokolu, potrebných na výkon činností dohodnutých v zmluve, bola súdom vyhodnotená ako súhlas žalobcu s návrhom žalovanej na ukončenie spolupráce podľa zmluvy, ukončenie zmluvného vzťahu dohodou a je v rozpore s tvrdením žalobcu v konaní, že žalobca mal záujem, aby ďalej, aj po termíne 6. 1. 2016, žalovaná vykonávala činnosť podľa zmluvy pre žalobcu. Protokol o prevzatí na základe ukončenia práce a správanie sa žalobcu po 6.1.2016 preukazuje opak.

62. Žalovaná na pojednávaní dňa 9.11.2016 vypovedala, že žalobkyňa ju žiadala, aby spísala dôvody, pre ktoré chce ukončiť zmluvu, na papier. Tomuto tvrdeniu korešponduje list žalovanej datovaný 7.1.2016 (č.l. 5 a 73), ktorý bol doložený žalobcom spolu so žalobou. V tomto liste žalovaná navrhuje ukončenie zmluvy vzájomnou dohodou ku dňu 6.1.2016. Tiež z následnej komunikácie s p. Müllerovou 6.1.2016 aj 7.1.2016 žalovaná pochopila, že p. Müllerová nechce, aby tam ďalej pracovala, preto napísala návrh na ukončenie zmluvy dohodou - list zo dňa 7.1.2016. Tvrdeniu žalovanej korešponduje aj protokol o prevzatí na základe ukončenia práce vyhotovený práve žalobcom v deň, keď návrh v ústnej forme predniesla žalovaná štatutárnej zástupkyni p. Müllerovej tiež dňa 6.1.2016. Tieto listiny spolu (protokol a list žalovanej zo 7.1.2016) preukazujú pravdivosť tvrdení žalovanej o tom, že 6.1.2016 oznámila žalobcovi svoj návrh na ukončenie zmluvy dohodou a žalobca tento návrh prijal, keď práve žalobcom bol iniciatívne vyhotovený protokol o prevzatí na základe ukončenia práce k dátumu 6.1.2016 a tento preukazuje, že žalobca už nemal záujem na ďalšom trvaní zmluvy so žalovanou a podpísaním protokolu sa strany dohodli na ukončení zmluvy k 6.1.2016 v zmysle návrhu s obsahom v zmysle listu zo dňa 7.1.2016, ktorý žalovaná aj doručila žalobcovi (žalobca ho doložil k žalobe) a žalobca v konaní nepreukázal, že po doručení predmetného listu obsah tohto listu namietal u žalovanej, čo dotvrdzuje, že korešpondoval s postupom, ako ho opísala žalovaná - že na pokyn p. Müllerovej svoj návrh na ukončenie zmluvy dohodou v ústnej forme zo dňa 6.1.2016 zaslala listom zo dňa 7.1.2016 žalobcovi písomne.

63. Súd pri výklade vôle, prejavenej v protokole o prevzatí na základe ukončenia práce dňa 6.1.2016 , vychádzal z § 266 ods. 3 a bral zreteľ na všetky okolnosti, ktoré súviseli s prejavenou vôľou žalovanej v súvislosti s jej návrhom na ukončenie zmluvy. Pokiaľ by žalobca neprijal návrh na ukončenie zmluvy dohodou, potom by predsa nebol dôvod na strane štatutárnej zástupkyne žalobcu vypisovať protokol o prevzatí na základe ukončenia práce a prevziať od žalovanej tie veci, ktoré boli nevyhnutné preto, aby žalovaná mohla plniť svoju zmluvnú povinnosť, ako táto vyplýva z dojednania podľa čl. IV./4. Preto sa súd nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu prostredníctvom jeho PZ v písomných vyjadreniach a na pojednávaní dňa 9.11.2016, ktorým popieral ukončenie zmluvy dohodou podpísaním predmetného protokolu a o trvaní žalobcu na plnení zmluvy žalovanou aj po termíne 6.1.2016 v zmysle čl. IV./4. Bolo podstatné prihliadať na všetky okolnosti súvisiace s prejavenou vôľou žalovanej ústne dňa 6.1.2016 a dotvrdenej písomne listom zo dňa 7.1.2016, keď bol to práve žalobca, ktorý sám vypísal protokol o prevzatí na základe ukončenia práce v zmysle návrhu žalovanej; návrh žalovanej o ukončenie zmluvy dohodou vyplýva z následného písomného prejavu zo dňa 7.1.2016, ktorý napísala žalovaná na pokyn žalobcu daný už 6.1.2016, kde nesporne žalovaná navrhuje ukončenie zmluvy vzájomnou dohodou ku 6.1.2016, t. j. k dátumu, ktorý akceptoval žalobca, lebo vtedy sám vypísal protokol o prevzatí na základe ukončenia práce a predložil ho žalovanej podpísať. Potom aj pri preukázaní svedeckou výpoveďou svedkyne R. N. o tom, že mala zakázané, aby pustila žalovanú do sídla spoločnosti dňa 7.1.2016 - toto správanie žalobcu preukazuje aj vôľu žalobcu ukončiť zmluvný vzťah k dátumu 6.1.2016, teda so súhlasom obidvoch zmluvných strán, dohodou a vyvracia tvrdenie žalobcu o tom, že mal záujem na ďalšom plnení zmluvy žalovanou. Tento súhlas potvrdili obe zmluvné strany jednak formálne vlastnoručným podpisom na protokole o prevzatí na základe ukončenia práce, ako aj faktickým konaním

- žalovaná odovzdaním veci v zmysle protokolu a žalobca ich prevzatím, ako aj následným zákazom vstupu žalovanej do sídla žalobcu (svedecká výpoveď svedkyne R. N.).

60. Pokiaľ PZ žalobcu uvádzala, že zmluva neobsahuje ustanovenia o jej ukončení dohodou, súd uvádza, že spôsob právnej úpravy súkromnoprávnych vzťahov je založený na rešpektovaní základného princípu týchto vzťahov, ktorým je autonómia vôle strán. Napriek tej skutočnosti, že zmluvné strany ukončenie zmluvného vzťahu dohodou v zmluve výslovne neupravili, právna úprava Obchodného zákonníka takýto postup nezakazuje. Vychádzajúc zo záväznosti ustanovení v zmysle § 263 vyplýva, že obchodno-záväzkové vzťahy sú v upravené na princípe dispozitívnosti, resp. na zásade zmluvnej voľnosti vyplývajúcej z autonómie vôle zmluvných strán, pričom ust. § 263 vymedzuje rozsah tejto zmluvnej voľnosti tým, že určuje, ktoré ustanovenia majú kogentnú povahu, tj. od ktorých sa zmluvné strany vo svojich dojednaniach nemôžu odchýliť, čo nie je daný prípad. Zo znenia § 263 vyplýva, že záväzková časť Obchodného zákonníka má v zásade dispozitívnu povahu, čo zmluvným stranám umožňuje prispôsobiť si obsah vzájomných práv a povinnosti konkrétnym potrebám. Zásada zmluvnej voľnosti sa preto uplatňuje v čo najširšej miere a obmedzená je len tam, kde je to nevyhnutné, napr. preto, aby bol chránený záujem tretích osôb, čo tiež nie je daný prípad. Pokiaľ zmluvné strany ukončili zmluvný vzťah dohodou, vychádza táto dohoda zo zásady zmluvnej voľnosti zmluvných strán obchodno-záväzkového vzťahu.

61. Pokiaľ svedkyňa N. vypovedala, že potom p. Müllerová s p. Müllerom túto záležitosť riešili, tj., aby žalovaná prišla do firmy a ďalej pracovala, súd poukazuje, že podľa tejto svedeckej výpovede to bolo v priebehu týždňa a tiež na druhý týždeň p. Müllerová mala oznámiť matke žalovanej, že budú radi, keď žalovaná príde a dohodnú sa na ďalšom postupe; súd poukazuje, že toto konanie žalobcu (týždeň až dva týždne po ukončení zmluvy dohodou ku dňu 6.1.2016) už toto konanie po ukončení zmluvy nebolo relevantné, práva a povinnosti zo zmluvy zanikli k dátumu 6. 1. 2016.

62. Na základe takto preukázané stavu, podľa názoru súdu, nebolo dôvodné vykonávať ďalšie dokazovanie na preukázanie ukončenia zmluvného vzťahu dohodou v zmysle návrhu PZ žalobcu. Žalobca, ktorý sám protokol pripravil v písomnej forme, ukončenie práce sám v tomto protokole uviedol, teda akceptoval svojim podpisom návrh na ukončenie práce k 6.1.2016 v zmysle návrhu žalovanej, ako tento vyplýva z listu zo dňa 7.1.2016 a predložený žalobcovi ústne 6.1.2016 a následné správanie žalobcu - pokyn štatutárnej zástupkyne žalobcu, p. Müllerovej, svedkyni - nepustiť žalovanú do práce, ak by prišla 7.1.2016, uvedené potvrdzuje.

63. Na skončenie zmluvného vzťahu, Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 19.12.2015, dohodou, sa dojednanie podľa čl. IV. bod 4 prvá veta o záväzku poskytovateľa poskytovať pre objednávateľa dojednanú činnosť ešte 2 mesiace od doručenia prejavu vôle o ukončení zmluvy objednávateľovi, nevzťahuje, lebo nešlo o výpoveď danú poskytovateľom objednávateľovi, t. j. poskytovateľ neukončil zmluvu jednostranne pred dojednanou dobou, teda nebola porušená povinnosť, ktorej plnenie je zabezpečené zmluvnou pokutou, preto súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 2.000,- Eur zamietol. Nebola porušená zmluvná povinnosť podľa čl. IV./4. prvá veta, za porušenie ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta podľa čl. IV./4. druhá veta.

64. Súd len pre úplnosť uvádza, že aj v prípade, ak by došlo k jednostrannému ukončeniu zmluvy výpoveďou zo strany žalovanej, žalobca preukázateľne prevzal na základe jeho iniciatívy od žalovanej kľúče, dodatok a klobúk DIV II. a teda znemožnil žalovanej plnenie zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej bola dohodnutá zmluvná pokuta. Ak bolo preukázané, že kľúče odobral žalobca žalovanej nie na základe iniciatívy žalovanej, ale žalobcu, keď nesporne protokol o prevzatí na základe ukončenia práce spísala sama štatutárna zástupkyňa žalobcu, tento aj podpísala a veci v zmysle protokolu od žalovanej prevzala, tiež aj zákazom vstupu žalovanej (svedecká výpoveď svedkyne N.), potom aj v prípade, ak by došlo k jednostrannému ukončeniu zmluvy zo strany žalovanej, žalovaná sama nezavinila porušenie povinnosti, ktorá bola sankcionovaná zmluvnou pokutou v zmysle dojednania čl. IV./4 a potom žalovaná by nemusela zmluvnú pokutu zaplatiť, nakoľko porušenie povinnosti, ku ktorej sa viaže zmluvná pokuta, sama nezavinila (odôvodnenie vyššie). Žalobca prostredníctvom svedkyne zakázal žalovanej vstup do sídla spoločnosti po termíne 6.1.2016, odobratím kľúčov a manuálu na vykonávanie činnosti bola žalovanej znemožnená činnosť podľa zmluvy.

65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná, ktorá mala v konaní plný úspech, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

66. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.