Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/103/2016

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slavoja Sendeckého a sudcov JUDr. Alojza Palaja a JUDr. Jozefa Ryanta, v trestnej veci obžalovaného X. L., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí dňa 9. novembra 2016 odvolanie okresného prokurátora, proti rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 18.07.2016 sp.zn. 3T/24/2015 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 18.07.2016 sp.zn. 3T/24/2015 bol obžalovaný X. L. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom sp.zn. 1 Pv 492/14/6613 zo dňa 30.07.2015 pre skutok kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 12.10.2014 v čase o 15:45 hodine viedol po ceste III/06523 motocykel značky Suzuki SV 650 v smere Dolná Ždaňa - Prochot tým spôsobom, že pred budovou stolárstva, Dolná Ždaňa 66, nesprávne reagoval na pohyb chodkyne O. P., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá predchádzala vozovku z jeho pohľadu z pravej strany na ľavú, v protismernom jazdnom pruhu túto kontaktoval pravou stranou motocykla, pričom chodkyňa O. P. utrpela zranenia, ktorým po prevoze do Nemocnice s poliklinikou v Žiari nad Hronom o 19:30 hodine podľahla, pričom z povolenej rýchlosti pri reakcii na vchádzanie chodkyne na vozovku mohol zastaviť pred miestom zrážky a zabrániť dopravnej nehode,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú stranu, a to Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že s rozhodnutím prvostupňového súdu sa nestotožňuje. Zdôraznil, že v prípravnom konaní a najmä v konaní pred súdom bolo potrebné ustáliť, ako a kde, resp. za akých okolností ku kontaktu medzi obžalovaným a poškodeným došlo, a preto z tohto dôvodu bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol aj doplnený. Znalecká organizácia ZNALEX, ktorá bola pribratá do konania za účelom vypracovania znaleckého posudku konštatovala, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z dostupného materiálu a následne vykonaného technického experimentu. Znalecká organizácia nehodový dej rozdelila do dvoch častí, pričom konštatovala, že jednu sekundu pred vstúpením chodkyne na vozovku, pričom odhadovali v tom čase vzdialenosť medzi motocyklom a chodkyňou na 48 m, medzi chodkyňou a motocyklom nebola žiadna statická prekážka, ani iná prekážka, ktorá by bránila výhľadu týchto dvoch subjektov na seba navzájom. V okamžiku vstupu chodkyne na

cestnú komunikáciu a v štádiu spomalenia jej pohybu v tomto momente motocyklista pri intenzívnom brzdení, teda viac ako polovica využitia kapacity brzdového systému mohol zabrániť stretu. V okamihu, kedy sa chodkyňa rozhodla zrýchliť svoj pohyb, už takúto možnosť nemal. Na vzdialenosť 48 m, keď medzi motocyklom a chodkyňou nebola žiadna prekážka, z technického hľadiska motocyklista mohol rozpoznať, že sa jedná o staršieho človeka. Poukázal tiež na č.l. 32 doplnku č. 1 znaleckého posudku, kde je konštatované, že z povolenej rýchlosti by dokázal vodič motocykla Suzuki pri reakcii na vchádzanie chodkyne na vozovku zastaviť pred chodkyňou a zabrániť dopravnej nehode. Zároveň je v znaleckom posudku konštatované, že chodkyňa vodičovi motocykla Suzuki svojím vstupom vytvorila nebezpečenstvo, avšak nevytvorila mu náhlu prekážku (č.l. 33). Vodič motocykla mohol zastaviť pred koridorom pohybu chodkyne, preto nie je možné považovať spôsob jazdy a jeho reakcie z technického hľadiska za správny.

Poznamenal, že je nepochybné, že chodkyňa mohla taktiež zabrániť vzájomnej zrážke a to tým, že by nevstúpila na vozovku, keď sa blížil motocykel, resp. tým, že by namiesto pokračovania v predchádzaní vozovky, zastavila. Vyslovil názor, že chodkyňa nesie spoluvinu za príčinu dopravnej nehody, ale zároveň konštatuje, že spoluzavinenie chodkyne nespôsobuje zbavenie viny vodiča. Túto okolnosť je potrebné preto zohľadniť pri ukladaní trestu, avšak nie pri rozhodovaní o vine. Vodič motocykla, ktorý bol schopný zabrániť nehode a napriek tejto nezabránil a spoliehal sa na okolnosti, ktoré nezáviseli od neho, že k nehode nedôjde, nesie vinu na následku.

Na záver uviedol, že okolnosti, ktoré sú vyššie uvedené, možno zovšeobecniť, a to tak, že obžalovaný X. L. viedol dňa 12.10.2014 asi o 15.45 hod. v obci Dolná Ždaňa motocykel, kde pri jazde mohol spozorovať chodkyňu, evidentne osobu starú, ktorá vchádzala na vozovku, pričom sa spoľahol, že táto prejde popred neho, čím ju minie, a to v čase, keď mohol zabrániť zrážke využitím brzdného systému motocykla. Keďže takýmto spôsobom (zabrzdením pred chodkyňou) nezabránil vzájomnej zrážke, naplnil všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Tr. zák. a z tohto dôvodu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí krajský prokurátor predniesol návrh v súlade s písomným vyhotovením odvolania.

Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie okresného prokurátora zamietnuť, súčasne poukázal na podrobnú výpoveď znalca z hlavného pojednávania, z obsahu ktorej vyplynulo, že obžalovaný aj napriek vynaloženému úsiliu nemohol zrážke zabrániť z dôvodu, že poškodená mu vytvorila náhlu prekážku.

Obžalovaný sa k vyjadreniu obhajcu pripojil a dodal, že ho všetko mrzí, čo sa stalo, pretože nikomu by neprial zažiť obdobnú situáciu.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe podaného odvolania primárne zistil, či nie je daný dôvod pre rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., a preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

Krajský súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazy, potrebné pre zákonné rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného X. L. podaná. Odvolací súd poznamenáva, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného prečinu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd hodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich súhrne logickým a zároveň podrobne a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel, stanovených pri hodnotení dôkazov tak, ako sú uvedené v § 2 ods. 12 Tr. por., nemožno nič vytknúť.

V súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivým spôsobom uviedol skutočnosti, ktoré vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia rozhodnutia je tiež zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval

dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona a čo ho viedlo k tomu, aby obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku. Odôvodnenie napadnutého rozsudku totiž analyzuje dôkaznú situáciu a obsahuje aj právne úvahy, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dôkazov, ako aj ďalšie úvahy, na to nadväzujúce.

Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia, ktorým oslobodil obžalovaného spod obžaloby, sa veľmi podrobne zaoberal jednotlivými dôkazmi, ktoré boli v rámci hlavného pojednávania uskutočnené, či už s výpoveďou obžalovaného X. L., ale aj ďalšími svedeckými výpoveďami (výpoveď svedka F. F.), no najmä výpoveďou znalca znaleckej organizácii ZNALEX, s.r.o. so sídlom Hronská 1, Zvolen, P. E., ktorý na hlavnom pojednávaní zotrval na záveroch znaleckého posudku, ktorý vypracoval s kolegom D.. X. V. a zdôraznil, že pokiaľ by obžalovaný po spozorovaní poškodenej v ustálenej vzdialenosti využil maximálne brzdenie intenzívneho charakteru, teda viac ako polovicu, teoreticky mohol zastať pred miestom stretu s poškodenou, avšak uvedené by platilo len v prípade, že by obžalovaný v čase rozhodovacej fázy sa rozhodol brzdiť intenzívnym spôsobom krátko po vstupe poškodenej na vozovku, a to v prvom štádiu pomalej chôdze. Keďže však pohyb poškodenej sa v čase jej vstupu na vozovku javil ako spomaľujúci, obžalovaný prirodzene reagoval na vzniknutú prekážku v jeho jazdnom pruhu úhybným manévrom doľava a teda v rozhodovacej fáze nezačal hneď intenzívne brzdiť. Keďže však poškodená v druhom štádiu pohybu po vstupe na vozovku zrýchlila svoj pohyb, obžalovaný by už pred touto prekážkou nezastavil a stretu by nezabránil ani pri využití maximálnej brzdnej sily brzdného systému motocykla. Poškodená mohla zabrániť dopravnej nehode tým, že by nevstúpila na vozovku, resp. po vstupe na vozovku by reálne zhodnotila situáciu a po počiatočnom spomalení by neurobila zrýchlený pohyb smerom na druhú stranu cestnej komunikácie, keďže však po predchádzajúcom spomalení poškodená sa rozhodla zrýchliť svoj pohyb s úmyslom prejsť cez cestnú komunikáciu na druhú stranu, vytvorila obžalovanému tzv. náhlu prekážku, na ktorú on už nemal možnosť nijakým spôsobom reagovať, aby k stretu nedošlo. V čase rozhodovacej činnosti na strane poškodenej zrýchliť krok a na strane obžalovaného obísť prekážku smerom doľava už obžalovaný vzhľadom na krátku časový úsek nemal možnosť zmeniť svoje rozhodnutie.

Z uvedeného teda možno bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že to bola práve poškodená, ktorá obžalovanému svojím pohybom, ktorý možno rozdeliť do dvoch fáz, vytvorila náhlu prekážku, ktorej sa obžalovaný ani pri vyvinutí maximálneho úsilia nemohol vyhnúť, hoci jeho technika jazdy bola správna, čomu zodpovedala aj rýchlosť pre daný úsek, ktorú neprekročil.

Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že každý účastník cestnej premávky v zmysle zákona č. 8/2009 o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov je povinný nielen správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, ale je pritom povinný aj prispôsobiť svoje správanie najmä situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.

Z ust. § 53 vyššie citovaného zákona, pri prechádzaní cez cestu je chodec povinný prednostne použiť priechod pre chodcov a nesmie vstupovať na vozovku, ak prichádza vozidlo s právom prednostnej jazdy; ak sa chodec nachádza na vozovke, musí takémuto vozidlu bez meškania uvoľniť priestor na prejazd.

Z ods. 2 tohto ustanovenia vyplýva, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez cestu bezpečne prejsť. Okrem toho mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.

Z ods. 4 vyplýva, že pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať, ani zastavovať.

Náhlou prekážkou z technického hľadiska je potrebné rozumieť takú prekážku, ktorá je vytvorená na kratšiu vzdialenosť, než na ktorú môže vodič idúci povolenou rýchlosťou bezpečne zastaviť. Poškodená

tým, že nepredvídateľne v druhej fáze zmenila svoj pohyb, vytvorila obžalovanému prekážku náhlu, ktorej nebolo možné sa vyhnúť.

Z dokazovania, ktoré bolo v danej trestnej veci zabezpečené teda vyplýva, že poškodená sa takto pri vstupe na vozovku nesprávala a obžalovanému X. L. vytvorila náhlu prekážku, na ktorú on už nemohol nijakým spôsobom reagovať tak, aby ku kolízii medzi ním a poškodenou nedošlo.

Ak prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje aj na doplnok k znaleckému posudku, odvolací súd zdôrazňuje, že znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že doplnok k znaleckému posudku sa vypracoval na základe výzvy polície po tom, čo svedok F. čiastočne zmenil svoju výpoveď, a to v súvislosti so špecifikáciu časových údajov v podstate odvtedy, ako sa motocyklista dostal do viditeľnej zóny v náväznosti na to, kedy a akým spôsobom vstúpila chodkyňa na vozovku. Uvedený znalec však konštatoval, že výpoveď tohto svedka bola realizovaná asi trištvrte roka po tom, čo k dopravnej nehode došlo a pri prispôsobení alebo vychádzaní z časových úsekov, uvedených svedkom F., im vyšli nereálne hodnoty, okrem iného i hodnota taká, že motocyklista by sa v čase, keď sa dostal do viditeľnej zóny chodkyne, musel pohybovať rýchlosťou takmer 100 km/h, čo vylúčil.

Na záver odvolací súd poznamenáva, že výrok prvostupňového súdu, ktorým podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodenú stranu s nárokom na náhrady škody odkázal na občiansko právne konanie je správny a zákonný.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj tie, ktoré uviedol prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.