Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/485/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú V. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca P. X., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúceho v M. - X., Z. Y. č. 5, za účasti matky M. X., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej tamtiež, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Humenskej ulici č. 18 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto

rozhodol:

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec maloletej V. doručil tunajšiemu súdu dňa 21.12.2015 návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného z jeho strany voči maloletej V. zo sumy 80 € na sumu 30 € mesačne, ktorý návrh odôvodňoval tým, že maloletá bola v zmysle rozsudku zo dňa 13.6.2014 sp. zn. 36C 55/2015 zverená do starostlivosti matky, on ako otec maloletej bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou 80 € mesačne, pričom súd prihliadol pri stanovení výšky výživného na príjem, ktorý mal v tom čase ako príslušník Armády SR a na fakt, že matka maloletej bola nezamestnaná; k 30.4.2015 sa jeho služobný pomer v Armáde SR skončil, odvtedy je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce z dôvodu, že bol príslušníkom Armády SR 11 rokov, jeho odvody išli do vojenského fondu sociálneho zabezpečenia a jemu nevznikol nárok na podporu v nezamestnanosti; z pracovnej zmluvy s firmou P.S.Y. s.r.o. má príjem 50 € mesačne. K predmetnému návrhu okrem kópie rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C 55/2011 zo dňa 13.6.2014, pripojil kópiu personálneho rozkazu Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Liptovský Mikuláš číslo XXXX z 5.2.2015 o tom, že bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka z dôvodu, že mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania a jeho služobný pomer skončil 30.4.2015, z ktorého rozkazu zároveň vyplýva, že otec ako profesionálny vojak v Armáde SR pôsobil ako vodič - odmorovač; pripojil kópiu oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 11.5.2015, ktorým úrad práce otcovi oznámil, že ho zaradil do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2015; kópiu pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel 7.7.2015 so spoločnosťou P., z ktorej vyplýva, že v spoločnosti vykonáva druh práce - vodič taxislužby, s miestom výkonu práce Košice, s dňom nástupu do práce 9.7.2015, ktorý pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 50 €, s ustanoveným týždenným pracovným časom 40 hodín, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 5 hodín týždenne.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2016 s návrhom otca nesúhlasila, tento navrhovala zamietnuť, poukazujúc okrem iného na to, že otec maloletej si neplnil riadne svoju povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 € mesačne, permanentne uhrádza výživné poštovou

poukážkou a zo súdom stanovenej výšky výživného si odpočítava poštovné náklady; uviedla svoj príjem u zamestnávateľa spoločnosti I. 490 € mesačne, poukázala na to, že v starostlivosti má tri maloleté deti, okrem V. aj dcéry M. a M.; z úradu práce poberá príspevok 70,56 €; uviedla výdavky mesačne 57,36 € voda, 116 € plyn, 38,20 € elektrina, 31 cestovné matky maloletej, 50,40 € cestovné pre deti M., M. a V. (3 x 16,80 €), 20 € obedy v školskej jedálni, 11 € školská družina, 4,64 € rozhlas, 20 € telefón, 13 € členské v basketbalovom klube pre maloletú M., 185 € strava, 25 € hygienické potreby, 40 € ošatenie a doplnila, že tieto výdavky nad rámec jej príjmu jej pomáhajú uhrádzať jej rodičia.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 20.4.2016 na základe výsledkov vykonaných šetrení konštatoval, že zníženie výživného nie je v prospech a v záujme maloletej.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a skutočný stav.

5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej V. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 36C 55/2011 zo dňa 13.6.2014 v spojení s uznesením sp. zn. 36C 55/2011 zo dňa 8.8.2014, ktoré nadobudli právoplatnosť a to rozsudok 10.7.2014 a uznesenie 20.9.2014, ktorým rozsudkom na čas po rozvode manželstva rodičov bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k maloletej V. tak, že V. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s právom matky maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po 80 € mesačne, bolo vyčíslené dlžné výživné za obdobie od 31.1.2013 (od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvedení manželstva rodičov maloletej) do konca júna 2014 a bol upravený styk otca s maloletou V.. Ako vyplýva z obsahu predmetného spisu, pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že matka okrem maloletej V. mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej M., nar. XX.X.XXXX a maloletej M., nar. XX.X.XXXX, otec okrem V. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému P., nar. XX.X.XXXX, ku ktorému uviedol, že na základe dohody s matkou dieťaťa na jeho výživu prispieval výživným vo výške po 40 € mesačne a hradil mu poistku po 26 € mesačne; maloletá V. navštevovala materskú škôlku; matka maloletej bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.1.2011, z ktorého úradu nepoberala žiadne dávky, bola vlastníčkou motorového vozidla BMW a otec maloletej bol profesionálnym vojakom a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 783,42 €; otec v rámci konania uviedol, že s matkou maloletého P. nikdy nežili v spoločnej domácnosti, v čase konania vo veci býval v podnájme so spolubývajúcim, za ktorý podnájom uhrádzal on 50 € mesačne, rodičia boli zároveň spoluvlastníkmi polovice rodinného domu, druhá časť ktorého bola v spoluvlastníctve rodičov matky maloletej, matka s deťmi striedavo bývala buď v časti patriacej rodičom alebo v časti patriacej rodičom matky maloletej, rodičom na náklady na bývanie neprispievala žiadnou čiastkou.

6. Matka maloletej V. je od 1.8.2015 zamestnankyňou spoločnosti G. s.r.o. M., u ktorého zamestnávateľa, ako vyplýva z opisu jej mzdových listov, dosahuje za uvedené obdobie doposiaľ priemerný mesačný čistý príjem 461 €.

7. Matka naďalej okrem V. má vyživovaciu povinnosť voči dcéram M. a M. a spolu s maloletými deťmi naďalej býva v polovici rodinného domu, ktorý je doposiaľ v spoluvlastníctve rodičov maloletej V., v súvislosti s ktorým bývaním hradí poplatky 220 € mesačne, okrem nej a detí v tejto domácnosti ďalšie osoby nebývajú.

8. Maloletá V. t.č. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, na začiatku školského roka jej matka zakúpila štandardné školské pomôcky v hodnote okolo 30 €, za obedy v školskej jedálni jej uhrádza od 20 do 37 € mesačne, za pobyt v školskom klube 11 € mesačne, iné poplatky v škole matkou maloletej nie sú hradené. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenuje, zdravotné problémy nemá. Maloletá má ináč potreby primerané veku dieťaťa. Od začiatku leta 2016 sa otec s maloletou nestretáva.

9. Otec maloletej bol do 30.4.2015 profesionálnym vojakom Armády SR a ako už bolo konštatované vyššie, personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 5.2.2015 bol zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený z dôvodu, že mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania a jeho služobný pomer skončil k uvedenému dňu 30.4.2015.

10. Lustráciou v registri sociálnej poisťovne opakovane nebol zistený žiaden zamestnávateľ na strane otca.

11. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2015 do 29.3.2016, dňa 30.3.2016 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu s úradom práce, úradom práce mu neboli a nie sú vyplácané žiadne dávky.

12. Zo správy Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 22.4.2016 vyplýva, že otec vykonával štátnu službu profesionálneho vojaka vo X. útvare XXXX E., z ktorého bol prepustený dňa 30.4.2015 z už uvedeného dôvodu uplynutia doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programu udržiavania; vojenský útvar XXXX E. v správe zo dňa 3.5.2016 oznámil, že počas trvania jeho služobného pomeru od 1.1.2014 do 30.4.2015 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 855,62 € a bol mu vyplácaný daňový bonus na jedno dieťa vo výške 21,41 € mesačne; zo správy Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 27.9.2016 vyplýva, že uvedený úrad k dôvodu skončenia služobného pomeru otca poukázal na ustanovenie § 21 odsek 8 Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 346/2005 Z.z.) pri vymenovaní profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe do hodnosti podpráporčíka alebo pri povýšení profesionálneho vojaka sa na čas trvania dočasnej štátnej služby zmení na čas do uplynutia doby výsluhy v hodnosti, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak; podľa § 22 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje ponechanie profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia do programu udržiavania, najdlhšie však do uplynutia maximálnej doby služby; podľa § 22 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., do programu udržiavania môže služobný úrad rozhodnutím vedúceho služobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak a) spĺňa požadované osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť, zdravotnú spôsobilosť, psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej služby a ak je to v záujme služobného úradu, b) je nedostatok profesionálnych vojakov vo funkciách s príslušnou vojenskou odbornosťou a funkciu nemožno obsadiť na základe výsledkov konkurenčného výberu alebo c) doplňovanie ozbrojených síl nezodpovedá potrebám ozbrojených síl; a konštatoval, že z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že zaradenie profesionálneho vojaka do programu udržiavania podľa zákona č. 346/2005 Z.z. bolo možné len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 tohto právneho predpisu účinného do 31.12.2015, pričom splnenie podmienok by vedúci služobného úradu (riaditeľ Personálneho úradu OS SR) skúmal v prípade, ak by mu P. X., otec maloletej, zaslal súhlas so zotrvaním v dočasnej štátnej službe nad dobu výluhy v dosiahnutej hodnosti, v čase podávania správy už nebolo možné jednoznačne zistiť či by bol otec maloletej, ako slobodník v zálohe, zaradený do programu udržiavania, „v prípade ak by zaslal súhlas so zotrvaním v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v hodnosti.“ Zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že otec maloletej nie je poberateľom výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia, keďže nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, otcovi však bol na základe rozhodnutia zo dňa 18.6.2015 priznaný výsluhový príspevok vo výške v čistom 92,16 € mesačne od 1.5.2015 do 30.4.2017, t.j. po dobu dvoch rokov a zároveň mu bolo priznané odchodné v čistej výške 1.727,88 €, ktoré mu bolo vyplatené. Ako už bolo uvedené vyššie, otec na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú od 9.7.2015 pracuje ako vodič taxislužby v spoločnosti P. a z jeho opisov mzdových listov vyplýva, že v júli 2015 dosiahol z tohto pracovného pomeru čistý príjem 32,05 €, v období mesiacov august až december 2015 priemerný mesačný čistý príjem 43,30 € a v období mesiacov január až september 2016 vrátane priemerný mesačný čistý príjem 47,63 €; napriek uvedenému otec aj vo svojej výpovedi uvádzal, že jeho čistý príjem u tohto zamestnávateľa predstavuje 50 € mesačne a pripustil príjem z občasného tzv. sprepitného od zákazníkov v rozpätí, ktoré upresnil „od 8 do 10 €,“ opakovane súdu uviedol, že hodiny odpracované pre tohto zamestnávateľa on „nepočíta,“ počet takto odpracovaných hodín nijako mu nie je vykazovaný, ani sledovaný, že „pracuje na zavolanie,“ väčšinou v prípade víkendových dní „a cez sviatky,“ „on nerieši, koľko hodín odjazdí,“ zamestnávateľ ho platí len za „odjazdené zákazky,“ v ostatnom čase má k dispozícií auto, ktoré môže užívať, podľa jeho tvrdení, aj na súkromné účely a preto ho užíval „aj na stretávanie sa s maloletou.“

13. Z výpovede otca na pojednávaní vo veci vyplynulo, že z evidencie úradu práce bol vyradený, keďže si medzičasom našiel prácu v spoločnosti P.S.Y., ktorá spoločnosť zaňho platí povinné odvody.

14. Ním podaný návrh zdôvodňoval zmenou pomerov na jeho strane spočívajúcou v tom, že bola nariadená exekúcia voči jeho osobe na „dlžné výživné a ďalšia exekúcia na nesplácanú hypotéku na rodinný dom a túto situáciu sa snaží riešiť znížením výživného na maloletú V., v prípade zníženia ktorého by mohol dorovnať exekúcie a následne, ak by sa mu situácia zlepšila, vrátil by sa k pôvodnému výživnému.“

15. Napriek opakovanému otcovi danému poučeniu, že je povinný hovoriť na súde pravdu a opakovaným otázkam zo strany súdu, či otec má okrem príjmu zo spoločnosti P.S.Y. ďalší príjem, otec tvrdil, že ďalší príjem okrem príjmu zo spoločnosti P.S.Y. nemá, následne po oboznámení správy o vyplácaní mu výsluhového príspevku zdôvodnil svoje predchádzajúce tvrdenia tým, že jemu vyplácaný výsluhový príspevok „nepovažuje za príjem;“ k bytovým pomerom tvrdil, že býva u svojich rodičov na ulici O. X M. v ich 4-izbovom byte, ktorí rodičia sú zamestnaní, výšku nákladov súvisiacich s bývaním on nepozná, tvrdil, že rodičom na tieto náklady prispieva „ak má, dáva im tých 50 € z P. a oni následne za neho platia výživné,“ rodičia mu hradia i náklady na stravu a hygienu, čo zdôvodňoval tým, že s nimi žije v spoločnej domácnosti a výdavky na oblečenie nemá žiadne; ďalej uviedol, že výživné na maloletú V. platí pravidelne po 50 € mesačne, i keď potvrdil tvrdenie matky, že z tohto odpočítava poštovné náklady, preto bol súdom dôrazne upozornený na to, že je povinný platiť súdom stanovené výživné na maloleté dieťa v plnej súdom stanovenej výške a nemá nárok z takto stanoveného výživného odpočítavať žiadne čiastky; k súdom stanovenému výživnému na maloletého P. 50 € mesačne uviedol, že s matkou tohto dieťaťa „je v dobrom vzťahu a preto, ak má finančné prostriedky, tak ich maloletému odnesie a ak nie, tak mu ich doplatí, keď sa zamestná,“ tvrdil, že s matkou P. a P. nežije v spoločnej domácnosti, ale „keď má voľno alebo má víkendy, matka dieťaťa mu nebráni byť so synom,“ takže k ním chodieva niekedy aj na 2 - 3 dni, v tejto domácnosti i prespáva, čo nepovažuje za spoločné bývanie, ale za návštevy, počas ktorých v domácnosti nielen prespáva, ale sa aj stravuje, udržiava osobnú hygienu a podobne, pričom s tým súvisiace náklady uhrádza tak, že ak je potrebné v domácnosti niečo opraviť a podobne, tak to realizuje, takto u matky maloletého P. trávieva každý víkend, s maloletým P. je navyše takmer denne, vyberá ho z materskej škôlky, chodí s ním na prechádzky, atď.,“ cez týždeň väčšinou prespáva u svojich rodičov, ktorým pomáha tak, že im robí napr. osobného šoféra, chodí im do obchodu, vozieva ich k lekárovi, vykonáva v ich domácnosti menšie opravy či upratovanie; pokiaľ ide o spôsob ním užívaného bytu jeho rodičov, ktorý je 4-izbový, otec uviedol, že má prístup do celého bytu rodičov, pričom rešpektuje súkromie rodičovskej spálne, on sám v tomto byte rodičov nemá vyčlenenú samostatnú izbu, svoje veci má uložené v úložných priestoroch v predsieni, v prípade, ak u rodičov prespáva, spí buď v obývačke alebo „na niektorej z postelí v ostatných izbách bytu;“ k domácnosti matky maloletého P. ďalej uviedol, že ide o byt 3-izbový, v ktorom on prerobil dispozičné riešenie tak, že pre dospelé dcéry matky maloletého P. bola vytvorená samostatná izba z pôvodnej obývačky, tvrdil, že v prípade jeho pobytu v tejto domácnosti on prespáva v terajšej obývačke a matka s maloletým užíva spálňu a že v tejto domácnosti matky P. má len svoje osobné maličkosti; má ukončenú strednú školu s maturitou a je vyučeným automechanikom, v rámci výkonu profesionálneho vojaka absolvoval rôzne špecializácie; otec tvrdil, že napriek jeho tvrdeniam, že s maloletým P. nežil nikdy v spoločnej domácnosti, „mu armáda automaticky sama pripísala daňový bonus na toto dieťa,“ čo následne zdôvodnil tým, že mal „iba rodný list na maloletého P.“ a nemal rodný list aj maloletej V.; tvrdil, že v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného na maloletú V. uňho následne došlo k poklesu príjmu v armáde, keďže mu boli „odňaté cestovné náhrady;“ k zdravotnému stavu uviedol, že toho času už zdravotné problémy nemá žiadne, v čase odchodu z armády mal problémy s chrbticou; k jeho vyradeniu z evidencie úradu práce udával, že zabudol dostaviť sa na termín hlásenia a tvrdil, že pracovníčkou úradu práce mu bolo uvedené, že je zbytočné, aby bol vedený v evidencii, keďže povinné odvody zaňho hradí zamestnávateľ, s ktorým má uzavretú dohodu o vykonaní práce (P.S.Y. s.r.o.); tvrdil, že po skončení služobného pomeru sa snažil nájsť primerané zamestnanie v rámci armády, mestskej polície, štátnej polície, záchranného systému či požiarnikov, ale bezvýsledne. Otec vo výpovedi konštatoval, že to, že pozíciu v armáde vodič - odmorovač bude môcť zastávať len po určitý čas a aký čas, sa dozvedel spätne pred dvoma rokmi pred skončením služobného pomeru; v rámci služobného pomeru v ozbrojených silách absolvoval školenia, kurzy a ukončil chemickú školu.

16. Matka vo svojej výpovedi namietala, že otec u matky maloletého P. býva, s touto vedie spoločnú domácnosť, poukazujúc na tvrdenia maloletej V. z doby stretávania sa s otcom o tom, že otec ju pri takýchto vzájomných stretnutiach vodieval do domácnosti matky maloletého P., v tejto domácnosti ju aj nechával v starostlivosti matky P., keď odchádzal do práce počas víkendov.

17. Kolízny opatrovník k svojej písomnej správe doručenej súdu, uvedenej vyššie, v ktorej poukazoval aj na to, že otec s družkou (a ich spoločným maloletým dieťaťom P.) žili spolu v byte na P. č. X v M., na pojednávaní doplnil, že na základe oznámenia otca šetrenie pomerov otca bolo vykonané práve na uvedenej adrese družky otca a ich spoločného maloletého syna, pričom v čase šetrení kolíznym opatrovníkom bol prítomný otec, maloletý P. i matka P., otec sa v tejto domácnosti preukázal aj oblečením pre maloletú V., keďže bolo vykonané v čase, keď ešte prebiehali jeho stretnutia s maloletou V., čo následne otec zdôvodňoval tým, že v tom čase mienil podať návrh na zverenie V. do jeho starostlivosti a že do domácnosti matky P. chodieval s V. preto, že jeho rodičia nesúhlasili s prítomnosťou maloletej v ich domácnosti, k čomu kolízna opatrovníčka následne doplnila, že matka P. v čase šetrení súhlasila aj s prípadným pobytom V. v jej domácnosti.

18. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zároveň tvrdil, že otázky súvisiace s daním súhlasu so zotrvaním v dočasnej štátnej službe mal riešiť jeho nadriadený a veliteľ roty, vyjadril názor, že voči doručenému mu vyššie uvedenému personálnemu rozkazu nemohol podať odvolanie, ani iné námietky, preto tieto ani nepodal, čo tvrdil napriek tomu, že vo vyššie uvedenom personálnom rozkaze z 5.2.2015 je uvedené písomne dané poučenie o možnosti podať voči uvedenému rozhodnutiu do 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia odvolanie riaditeľovi personálneho úradu na tam uvedenú adresu a že uvedené rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, k čomu následne otec konštatoval, že uvedený rozkaz bol nútený podpísať pod nátlakom veliteľa útvaru.

19. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2015 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve 883 € a v oblasti dopravy a skladovania 863 €.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu. (2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na zníženie výživného voči maloletej V. v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že otcom podaný návrh na zníženie výživného je v celom rozsahu nedôvodným a to z dôvodov, že je síce pravdou, že na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že ukončil služobný pomer s Armádou SR, avšak ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, zo služobného pomeru profesionálneho vojaka bol prepustený z dôvodu, že mu síce uplynula doba výsluhy v hodnosti, ale nebol zaradený do programu udržiavania, do ktorého mohol byť zaradený, ak by otec bol zaslal súhlas so zotrvaním v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy dosiahnutej hodnosti, ako to vyplýva z vyššie uvedenej správy Personálneho úradu ozbrojených síl SR; ako vyplynulo z výpovede otca, takýto súhlas ním zaslaný nebol, navyše voči personálnemu rozkazu z 5.2.2015 otec nepodal opravný prostriedok - odvolanie napriek tomu, že bol riadne poučený o možnosti jeho podania, čo súd komplexne vyhodnotil ako nezodpovedný prístup zo strany otca spočívajúci vo vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania, ktorým jednoznačne bola služba profesionálneho vojaka Armády SR, keďže otec nijako nepreukázal, že k ukončeniu tohto jeho služobného pomeru došlo bez jeho zavinenia a že v prípade riadnej súčinnosti s Armádou SR by nebolo možné jeho ďalšie zotrvanie v tejto armáde, čím sa otec pripravil o stabilný príjem, ktorý predstavoval jeho príjem z výkonu tohto služobného pomeru, pričom otec vedel a musel vedieť o existencii jeho vyživovacích povinností voči jeho dvom maloletým deťom - P. a V. a preto bolo jeho povinnosťou urobiť všetko, aby k uvedenému ukončeniu služobného pomeru nedošlo; navyše otec dva roky pred ukončením tohto služobného pomeru už s takouto možnosťou počítal, napriek tomu nepreukázal súdu snahu zabezpečiť si v prípade reálneho ukončenia služobného pomeru dostatočný následne stabilný príjem, následne po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce došlo k vyradeniu otca z tejto evidencie a zase z dôvodu zavinenia samotného otca a to v dôsledku jeho nespolupráce s úradom práce, pričom je bezpredmetným otcom udávaný dôvod tohto vyradenia a to to, že prípadné povinné odvody zaňho vykonáva jeho terajší zamestnávateľ. Súd jednoznačne vyhodnotil, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti, svoje doterajšie pracovné skúsenosti, svoje vzdelanie ani na to, aby si po skončení služobného pomeru zabezpečil dostatočný príjem, zároveň súd neuveril tvrdeniam otca o výške ním dosahovaného reálneho príjmu v taxislužbe prostredníctvom spoločnosti P.S.Y., keďže otec sám vo výpovedi uvádzal vyšší priemerný mesačný čistý príjem než vyplýva zo spoločnosťou súdu doručených opisov mzdových listov otca, ku ktorým otec okrem iného uviedol, že nesleduje počet výkonu hodín prác pre uvedeného zamestnávateľa, čo súd vyhodnotil ako zavádzanie zo strany otca. Je nepochybným, že otec, ktorý vykonával v rámci armády funkciu vodiča - odmorovača, ktorý je vyučeným automechanikom, ako tvrdil absolvoval rôzne kurzy a ukončil chemickú školu, je zdravým, má dostatočné možnosti a schopnosti nájsť si zamestnanie, ktoré mu umožníe zabezpečiť si príjem aspoň vo výške aký dosahoval v čase ostatnej úpravy výživného, preto súd v danom prípade musel vychádzať z princípu tzv. potencionality príjmov na strane otca ako povinného rodiča, t.j.

z príjmov, ktoré by otec skutočne mohol dosahovať, ak by využil všetky svoje možnosti a schopností a ktorý príjem súd hodnotil podľa vyššie uvedených údajov Štatistického úradu SR. Navyše na strane otca súd prihliadol k tomu, že tento nemá v zásade žiadne výdavky na svoje osobné potreby, keďže, či už sa zdržiava u svojich rodičov alebo u svojej partnerky, matky maloletého P., týmto finančne, podľa jeho tvrdení, na náklady na domácnosti neprispieva žiadnou formou, títo mu zabezpečujú bývanie, stravovanie i hygienické potreby, čím jeho výdavky v tejto oblasti sú nulové (pokiaľ otec udával, že svojim rodičom „ak má, dáva 50 € mesačne“ a títo zaňho následne platia výživné, z uvedeného súdu vyvodil, že teda rodičom v skutočnosti na náklady na domácnosť a jeho osobné pomery neprispieva žiadnou formou). V neposlednom rade súd prihliadol aj k tomu, že medzičasom od ostatnej úpravy výživného došlo na strane maloletej V. k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v podstatnom náraste jej odôvodnených potrieb a s tým súvisiacich výdavkov, keďže maloletá sa stala žiačkou základnej školy a toho času je už žiačkou 3. ročníka, preto je povinnosťou otca riadiť svoj život tak, aby bezdôvodne neprichádzal o pracovné zaradenie, či o možnosť pracovného zaradenia a ak k uvedenému jeho nezodpovedným vyššie uvedeným prístupom došlo, nie je to možné vyhodnocovať v neprospech maloletej dcéry, ktorá je svojou výživou plne odkázaná na svojich rodičov a ktorej potreby neustále v súvislosti s jej vývinom narastajú. Napokon v danom prípade súd prihliadol aj k tomu, že otcovi je vyplácaný výsluhový príspevok a pri skončení služobného pomeru mu bolo vyplatené aj vyššie uvedené odchodné, ktoré príjmy vrátane ním tvrdeného príjmu z výkonu taxislužby, pritom, že nemá žiadne osobné výdavky, mu plne umožňujú hradiť aspoň naposledy súdom stanovené výživné na maloletú V. tak, ako to reálne doposiaľ aj robí s tým, že otec bol aj v rámci pojednávania vo veci upozornený na to, že z takto stanoveného výživného nemá nárok vykonávať žiadne zrážky a je povinný toto výživné hradiť v plnej súdom stanovenej výške 80 € mesačne.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.