Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-3468-2010.pdf
PDF · 70.61 KB
No categories available
17Er/3468/2010
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: STACHEMA Bratislava a.s., 411, Rovinka 90041 IČO: 35813491, proti povinnému: DEMTE Stav s.r.o, Kozmonautov 3960-31, 036 01 Martin, IČO: 36648744 v konaní o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 2362,61 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ján Sokol, pod sp. zn. EX 1537/2010 zastavuje.
III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na úrade súdneho exekútora JUDr. Ján Sokol sa pod sp. zn. EX 1537/2010 vedie exekúcia na návrh oprávneného na základe exekučného titulu - platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č. k. 22Rob/173/2008-16 zo dňa 24.10.2008.
2. Okresný súd Martin poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo vyššie uvedenej veci poverením č. 5506071894* zo dňa 20.07.2010.
3. Dňa 20.09.2012 doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré nastali zároveň podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) a h.) Exekučného poriadku. Súdny exekútor zároveň súdu oznámil, že dňa 20.09.2011 došlo k výmazu povinného - obchodnej spoločnosti DEMTE stav s.r.o. Súdny exekútor taktiež súdu oznámil, že si žiada uplatniť náhradu trov exekučného konania.
3. Šetrením súd zistil, že povinný spoločnosť DEMTE Stav, s.r.o., bola na základe uznesenia Okresného súdu Žilina, č. k. 5CbR 98/2010-49 zo dňa 02.06.2011 zo dňa zrušená bez likvidácie a následne dňom 20.09.2011 vymazaná z obchodného registra.
4. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1. písm. g) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 67 Civilného sporového poriadku, každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
6. Zánik povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka konania, ktorá je neodstrániteľná. V takom prípade musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, teda preto, že je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Výmazom povinného z Obchodného registra stratil povinný spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a preto nemožno v exekúcii pokračovať.
7. Vyššie cit. ust. Exekučného poriadku umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t.j. ak po vykonaní úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného alebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k zvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku prichádza do úvahy len vtedy, ak povinný existuje. Pokiaľ však povinný právne zanikol, nemožno hovoriť o nedostatku majetku a preto súd predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, t.j. zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.
8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
10. Podľa ust. § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. (2) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 1a 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho exekútora je podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku rozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom nemôže byť samostatná skutočnosť, že povinný zanikol.
13. Z hľadiska komparatívneho výkladu možno poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela judikatúra Ústavného súdu Českej republiky (napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10). Podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Východiskom pre určenie, kto zaplatí v tomto prípade trovy exekúcie je zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť a nie nemajetnosť povinného.
14. Na základe uvedeného súd zastavil exekučné konanie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a zároveň nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti I. a II. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti III. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.