Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_76S-33-2022.pdf
PDF · 73.52 KB
Case nature
Subarea
76S/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v právnej veci žalobcu: PROFENERG, s. r. o., so sídlom Martinčekova 15, 821 01 Bratislava, IČO: 36 588 709, právne zast.: L/R/P advokáti, s.r.o., Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 100382837/2022 zo dňa 25.02.2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 29.04.2022 na Krajskom súde v Banskej Bystrici správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100382837/2022 zo dňa 25.02.2022, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101805542/2021 zo dňa 27.09.2021, ktorým prvostupňový orgán vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 2470,- EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2019.
2. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca zároveň navrhol, aby správny súd postupoval podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a uznesením priznal správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi značná hospodárska škoda či finančná škoda, vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Uvedený návrh žalobca odôvodnil tým, že odkladný účinok má zabezpečiť materiálnu ochranu právam a oprávneným záujmom žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napádaných rozhodnutí žiadnymi ich účinkami alebo následkami. V prípade okamžitého nastúpenia účinkov žalobou napádaných rozhodnutí by boli tieto pre žalobcu likvidačné, a to i v prípade úspechu správnej žaloby a ich následného odpadnutia by tieto mali pre žalobcu nezvratný charakter. Žalobca začal aktívne rozvíjať svoje podnikateľské aktivity a spoluprácu s obchodnými partnermi za účelom dosiahnutia obratov a zisku spred „covidového obdobia“ a v súvislosti s tým má aj eminentný záujem na zamestnaní zamestnancov, aby optimalizoval a rozvinul svoju podnikateľskú činnosť. Nepriznanie odkladného účinku tejto žalobe bude mať pre žalobcu značné hospodárke a finančné škody, ktoré v budúcnosti nebude možné odstrániť. Okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia v spojitosti s ďalšími rozhodnutiami správcu dane by malo za následok faktickú likvidáciu žalobcu. Daňový nedoplatok žalobcu vzniknutý na základe obsahovo podobných rozhodnutí ako je napadnuté rozhodnutie, predstavuje v čase podania tejto žaloby sumu vo výške bezmála 160.000,- EUR. Priznanie odkladného účinku tejto žalobe nebude mať pre štát alebo ochranu verejného záujmu tak závažné následky, ako by to naopak mohlo mať pre žalobcu. Aj napriek tomu, že vyrubenie sumy na dani z pridanej hodnoty vo výške 2470,- EUR sa na prvý pohľad nemusí zdať závažne, tak v kontexte s vyššie uvedenými skutočnosťami pre žalobcu znamená neprekonateľné finančné zaťaženie.
3. Žalovaný k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobcovi by v prípade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia hrozila závažná finančná ujma. Žalovaný má za to, že koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená.
4. Podľa § 184 zákona SSP; podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP; správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP; o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP; ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd, po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a s vyjadrením žalovaného nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie, pretože žalobca neosvedčil, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila značná hospodárska škoda alebo finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, v zásade zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť tú ochranu subjektívnych práv, právom chránených záujmov alebo povinností, ktorú by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu vyhovujúce správnej žalobe.
10. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil vlastnými úvahami o možných dôsledkoch okamžitého výkonu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Poukázal pri tom na hrozbu nezvratných následkov, súvisiacich s výkonom napadnutého rozhodnutia, a ktoré by viedli až sa k samotnej likvidácii žalobcu. Poukázal na výšku celkového daňového nedoplatku vzniknutého z obsahovo podobných rozhodnutí žalovaného, ktorý podľa žalobcu v čase podania žaloby predstavuje sumu 160.000,- EUR, čo by v prípade, ak nedôjde k odloženiu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, malo mať za následok značnú hospodársku a finančnú škodu.
11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy a škody žalobca podložil len jeho hypotetickými úvahami o možných následkoch, ktoré neosvedčil. Žalobca neosvedčil, že by mu prípadným výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila hospodárska a finančná škoda, ktorá by mala viesť až k jeho likvidácii, na ktorú poukazoval v odôvodnení samotného návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca neuviedol a neosvedčil dôkazmi také skutkové okolnosti, z ktorých by bolo objektívne možné dospieť k záveru, že zaplatenie vyrubeného rozdielu dane je pre žalobcu závažnou ujmou. Koncepcia odkladného účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho
súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne inom vážnom nenapraviteľnom následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť.
12. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
13. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku, každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia.
14. Správny súd môže uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného, a len z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) alebo b) SSP. V posudzovanom prípade bol žalobcom podaný návrh podľa § 185 písm. a) SSP. Keďže správny súd v danej veci nezistil dôvodnosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP, rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP.
15. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).