Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/471/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Viery Bodnárovej v spore žalobkyne E. S., F.. XX.XX.XXXX, bývajúcej v F., E. XXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Za Šestnástkou 17, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.8.2016 č.k. 11Csp/41/2016-9 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal žalovaného povinnosťou zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.8.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 708300621 zo dňa 26.8.2015. Podľa § 337 ods. 1 Civilného sporového poriadku poučil strany sporu, že žalovaný Pohotovosť, s.r.o. môže podať žalobu vo veci samej v spore žalobcu Pohotovosť, s.r.o. proti žalovanej E. S.Q. s predmetom konania týkajúceho sa Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 708300621 zo dňa 26.8.2015, resp. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.8.2015. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, neodkladné opatrenie nezanikne, pretože obsahuje trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do rozhodnutia vo veci samej. Následne vo výroku uznesenia žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia a rozhodol, že žalobkyňa má nárok na plnú náhradu trov konania. 2.Rozhodol tak o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila dňa 26.8.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný jej poskytol finančné prostriedky vo výške 350,- eur a tieto sa zaviazala žalovanému vrátiť, a v ten istý deň uzatvorili i Dohodu o plnení v splátkach, ktorej obsahom boli dojednania o počte splátok, RPMN, o celkovej sume, ktorú žalobkyňa je povinná vrátiť vo výške 672,- eur a iné dojednania. V ten istý deň bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou sa žalobkyňa vopred ešte pred vznikom akéhokoľvek dlhu vzdala mzdových nárokov v prospech žalovaného, pokiaľ tento dlh voči žalobcovi bude existovať, pričom výšku dlhu súd nebude mať možnosť preskúmať. Všetky zmluvy sú zmluvami, ktoré vznikli z predtlače, kde žalovaný len vyplnil jednotlivé kolónky a žalobkyňa nemohla obsah zmlúv nijako individuálne vyjednať, jednoznačne ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa dostala do omeškania s vrátením úveru, preto sa rozhodol žalovaný na uplatnenie svojho práva na zrážky zo mzdy listom zo dňa 5.8.2016, kedy požiadal jej zamestnávateľa, a to Základnú školu Nálepkovo o vykonávanie zrážok zo mzdy. Vyjadila obavu, že žalovaný bude uspokojovať svoje subjektívne nároky bez akéhokoľvek prieskumu relevantnou autoritou a tak požiadala Národnú banku Slovenska o vyjadrenie k prijateľnosti odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky, pretože výšku odplaty

považuje za úver považuje odporujúcu dobrým mravom s odkazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka. Je nevyhnutné vydať neodkladné opatrenie, ktoré by zabránilo žalovanému vo vykonávaní zrážok zo mzdy, lebo výška odplaty, na ktorú má žalovaný nárok, je sporná a vec odklad neznesie, keďže sa zasahuje do mzdy žalobkyne ako prostriedku slúžiaceho na jej obživu a zabezpečenie základných životných potrieb. Osobitne poukázala na ust. § 53 ods. 4 písm. k/, l/, o/ Občianskeho zákonníka. Výkon zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ môže byť vystavená neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Žalobkyňa žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie ako trvalé riešenie veci podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku. K návrhu priložila na preukázanie svojich tvrdení Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Dohodu o plnení v splátkach, Dohodu o zrážkach zo mzdy, všetko zo dňa 26.8.2015 a ďalej žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z 5.8.2016 ako ako prehľad žalovaného k úhradám žalobkyne ku dňu 1.7.2016.

3.Po právnom posúdení veci podľa § 324 ods. 1, 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku dospel súd k záveru, že návrh žalobkyne je dôvodný. Poukázal na to, že neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán a, že žalobkyňa preukázala predložením listinných dôkazov, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatváraná ako formulovaná zmluva pripravená vopred žalovaným, ktorý pri uzavretí tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej činnosti, naopak, žalobkyňa nekonala ako podnikateľ, ale ako fyzická osoba. Nemohla v žiadnom prípade reálne ovplyvniť podmienky tzv. formulárovej zmluvy. Žalobkyňa ďalej preukázala, že skutočne žalovaný aj pristúpil k realizácii zabezpečovacieho prostriedku tým, že požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, o čom svedčí jeho žiadosť. Z uvedených skutočností je zrejmé, že žalovaný vo vzťahu k žalobkyni nedisponuje exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok voči žalobkyni mal právoplatne potvrdený, zrážok o zamestnávateľa sa domáhal len na podklade žalobkyňou napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že pri uzatváraní Dohody o zrážkach zo mzdy dlžník - spotrebiteľ musí jednoznačne vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje a v akej výške, pričom predmetná Dohoda takéto vymedzenia neobsahuje. Naopak, umožňuje veriteľovi svojvoľne určiť výšku dlhu bez akejkoľvek súdnej kontroly a takýmto spôsobom mimosúdne postihnúť majetok dlžníčky - žalobkyne. Súd sa taktiež zaoberal Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.8.2015, resp. výškou odplaty za poskytnutý úver, ktorú výšku nepovažuje za primeranú. Výška odplaty totiž predstavuje 92% z poskytnutého úveru a uvedená RPMN vo výške 281,64% je v rozpore s § 1a ods. 1 vl. nar. 87/95 Z.z.. Podľa informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch za tretí štvrťrok 2015 ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľských úveroch do 1.500,- eur pri splatnosti od šiestich do dvanástich mesiacov predstavovala 23,66%. 4.Súd prvej inštancie teda považoval za potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom neuložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že týmto neodkladným opatrením sú pomery strán, čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, trvalo upravené. Strany však môžu podať žalobu týkajúcu sa predmetnej Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 337 Civilného sporového poriadku.

5.Súd priznal žalobkyni nárok na plnú náhradu trov konania, lebo bola vo veci úspešná, s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalším výrokom tiež zaviazal súd žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za/ uvedeného zákona. Výška súdneho poplatku bola stanovená s poukazom na položku 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov. 6.V zákonnej lehote podal proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný, ktorý žiadal návrh na nariadenie predbežného opatrenia (zrejme mal na mysli neodkladného opatrenia) zamietnuť, prípadne, aby bolo napadnuté uznesenie zrušené. Tvrdil, že na vydanie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady, pričom citoval ustanovenia § 325 ods. 1 a 3 § 326 ods. 1 CSP. Následne uviedol, že zákon zakotvuje neodkladné opatrenia a/ vo veciach ochrany maloletého, b/ vo veciach výživného, c/ vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého, d/ o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých a e/ opatrenie na zabezpečovanie dôkazu. Má pritom za to, že nariadenie neodkladného opatrenia v tomto spore nepodlieha ani jednému zo stavov uvedených v písm. a/ až e/. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho

zákonníka, bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vyslovil názor, že zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala citovanému ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá v samostatnom dokumente a predstavuje osobitnú listinu, pričom žalobkyňa mala možnosť túto dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojím vlastnoručným podpisom. Dohoda je tiež v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, kde zákonodarca pripustil možnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzatvorená vo forme osobitnej listiny. Podľa názoru žalovaného žalobkyňa nepreukázala ani existenciu hroziacej ujmy, pretože neosvedčila, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mu mohla vzniknúť značná závažná a dokonca neodstrániteľná ujma, naopak má za to, že nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vyšší, ako keby sa pravidelne zrážky zo mzdy žalobkyne vykonávali. 7.K odvolaniu bolo podané písomné vyjadrenie zo strany žalobkyne, v ktorom navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania. V prvom rade vyjadrila počudovanie, prečo sa žalovaný v odvolaní venuje právnej úprave neodkladných opatrení v rámci starostlivosti o maloletých, čo nie je predmetom tohto súdneho sporu. Naopak neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené, má svoj základ v ustanovení § 325 ods. 2 písm. d/ a návrh obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 CSP, teda námietky žalovaného vyjadrené v odvolaní sú v tomto smere neopodstatnené. V súvislosti s tvrdením žalobkyne o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky poukázala na to, že súdna prax sa zjednotila v tomto právnom názore, k čomu ako príklad uviedla rozsudok NS SR 8Cdo/483/2014 zo dňa 18.11.2015, pričom Najvyšší súd SR preskúmal tvrdenie o neprijateľnosti takejto dohody i po stránke hmotnoprávnej, keďže dovolanie prípustné bolo a z uvedenou argumentáciou sa i stotožnil. Skutočnosť, že samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je na samostatnej listine nemá vplyv na posúdenie jej platnosti v zmysle uvedené, lebo tento právny úkon vznikol v ten istý deň ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda žalobkyňa sa vzdala svojich mzdových nárokov v prospech žalovaného ešte predtým, ako vôbec nejaký dlh existoval alebo sa dalo vôbec predpokladať, že vznikne. Žalovaný si napokon uzatvorenie uvedenej dohody vymienil, inak nebolo došlo k poskytnutiu samotného úveru. 8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal vec na základe podaného odvolania, podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku bez nariadenia pojednávania. Po skonštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie rozhodnutia. Napriek skutočnosti, že v odvolaní žalovaný neidentifikoval odvolací dôvod podľa ustanovení CSP, z obsahu odvolania vyplýva, že použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ O.s.p.. Tento odvolací dôvod je v praxi vykladaný tak, že právnym je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. 9.V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia, v ktorom žiadala, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.8.2016 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 708300621 zo dňa 26.8.2015. Odvolací súd však zistil, že v odôvodnení návrhu a následne i v odôvodnení napadnutého uznesenia sa opisuje Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.8.2015, ktorá je v kópii aj pripojená v návrhu ako príloha a dôkaz. Súd prvej inštancie teda rozhodol o povinnosti žalovaného zdržať sa výkonu práv z neexistujúcej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.8.2016, pričom nejde o zrejmú nesprávnosť pri vyhotovení rozhodnutia, keďže sama navrhovateľka v petite návrhu uviedla takýto nesprávny dátum uzavretia dohody. 10. Podľa § 224 súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania. 11. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu SR z 24. júla 2014, sp. zn. II. ÚS 576/2013,podľa ktorého ustanovenie § 164 OSP (teraz 224 umožňuje súdu, ktorý rozhodnutie vydal: „...opraviť v ňom aj bez návrhu "chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti". Kým pojmy "chyby v písaní", resp. "chyby v počítaní" sú pomerne jednoznačné, pojem "iná zrejmá nesprávnosť" je relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom na systematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu

ako chyba v písaní alebo počítaní, na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení alebo vyhotovení rozhodnutia (porov. Rc 37/1969). Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle.“ Musí teda ísť o chybu súdu, nie sporových strán, preto súd preto nemôže postupom podľa § 224 odstraňovať nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozhodnutia (porov. aj 3 M Cdo 21/2008). 12. Podľa 388 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 13. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď ponechal bez povšimnutia nesprávny petit návrhu a takémuto návrhu vyhovel. Odvolací súd uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže dohoda o zrážkach zo mzdy, označená v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne v petite rozhodnutia súdu prvej inštancie neexistuje. V závere považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že v zmysle § 327 veta za bodkočiarkou, ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú pri neodkladnom opatrení. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nemal také vady, ktoré by bránili v pokračovaní v konaní a pre ktoré by bolo nutné podanie odmietnuť, ale nie je možné vyhovieť návrhu práve pre nesprávne označenie dohody o zrážkach zo mzdy v jeho petite, čo malo za následok zmenu uznesenia súdu prvej inštancie a zamietnutie návrhu odvolacím súdom. 14. Podľa § 396 ods. 1, 2 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd s použitím ustanovenia § 255 ods. 1 priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie. 15.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .