Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/90/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX, W., Q. XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, Masarykova 13, Prešov, proti žalovanému: 1.FC Tatran a.s., Prešov, Čapajevova 47, IČO: 36 503 975, právne zastúpený Mgr. Viliamom Čobirkom, advokátom, Čapajevova 29, Prešov, o zaplatenie 29.874,51 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 9.958,16 Eur s 5,50 % ročným úrokom z omeškania od 16.11.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd vylučuje na samostatné konanie nárok žalobcu o zaplatenie 19.916.35 Eur odstupného z 8,25 % ročným úrokom z tejto istiny od 16.11.2013 do zaplatenia.

III. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

IV. Vo zvyšku nárok v časti priznania úroku z omeškania nad 5,50 % ročne z istiny 9.958,16 Eur od 16.11.2013 do zaplatenia zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 9.3.2015 doručil návrh, ktorým sa domáhal touto žalobou zaplatenia náhrady mzdy za dobu výpovednej lehoty, keďže jeho pracovný pomer skončil výpoveďou zo zmluvy generálneho riaditeľa zo dňa 14.6.2013 tak, že výpovedná lehota začala mu plynúť od 1.8.2013 a uplynula 31.10.2013. V čase po doručení výpovede bol dňa 23.7.2013 na riadnom valnom zhromaždení odvolaný z funkcie člena predstavenstva u žalovaného. Po doručení výpovede žalovanému odovzdal kľúče, služobný mobil a celú agendu s tým, že nasledujúcim dňom už nemal ani prístup do priestorov u žalovaného. Žalovaný s ním skončil výpoveď s tým, že ho nemá možnosť zamestnávať podľa § 63 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Dňa 5.6.2012 bol prijatý dodatok č. 1 k zmluve generálneho riaditeľa zo dňa 1.10.2006 v zmysle ktorého mu po dobu trvania pracovnej zmluvy patrí základná mesačná odmena vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 Eur), ktorú sa mu žalovaný zaviazal uhrádzať po dobu trvania zmluvy naviac v prípade, že pracovný pomer skončí výpoveďou zo strany žalovaného, mu patrí o jednorazové odstupné vo výške šiestich základných mesačných odmien. Žalovaný mu nezaplatil mzdu za obdobie od augusta do októbra 2013 a neuhradil mu ani jednorazové odstupné vo výške šiestich mesačných odmien, všetko toto spolu vo výške 29.874,51 Eur, ktoré mu mal zaplatiť ku dňu 15.11.2013. Listom z 21.11.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie odmeny za tri mesiace po dobu trvania zmluvy po jej doručení do uplynutia výpovednej lehoty ako aj odstupného v zmysle dodatku č. 1. Žalovaný mu tieto finančné nároky neuspokojil.

2. Súd vo veci dňa 7.8.2015 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 9.958,16 Eur s 8,25 % ročným úrokom z tejto istiny od 16.11.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 597,50 Eur a trov právneho zastúpenia 524,66 Eur do 15 dní, alebo aby v tej istej lehote podal odôvodnený odpor na súde.

3. Žalovaný prevzal platobný rozkaz 2.9.2015 a dňa 8.9.2015 podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom finančné nároky žalobcu neuznal z dôvodu, že po doručení výpovede s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začala plynúť nasledujúcim mesiacom po doručení výpovede a uplynula 31.10.2013 žalobca, ktorý pracoval v pozícii generálneho riaditeľa klubu, počnúc dňom 1.8.2013 do 26.9.2013 nenastúpil do zamestnania, neplnil si svoje povinnosti, na základe čoho 26.9.2013 s ním ukončil pracovný pomer okamžitým zrušením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Preto pracovný pomer žalobcu so žalovaným nezanikol výpoveďou ako uvádza žalobca, ale bol skončený okamžitým skončením pracovného pomeru, čo vyplýva aj zo záznamov odoslanej a prijatej pošty a to i napriek tomu, že žalobcovi nebolo možné doručiť toto okamžité skončenie pracovného pomeru na pracovisku či v mieste bydliska a ani prostredníctvom poštovej prepravy na adresu bydliska. Žalobcovi preto neprináleží žiadna náhrady mzdy za obdobie august až október 2013.

4. Podaním dôvodného odporu došlo k zrušeniu platobného rozkazu v zmysle § 172 vtedy platného O.s.p. a súd vo veci nariadil pojednávanie.

5. Na ústnom pojednávaní 18.1.2016 žalobca trval na podanej žalobe z dôvodov, aké uviedol v písomnom podaní. Jeho pracovný pomer skončil výpoveďou ku dňu 31.10.2013, avšak za tri mesiace doby plynutia výpovednej lehoty mu žalovaný odmenu za prácu nevyplatil, hoci sa k tomu zaviazal v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že došlo k zrušeniu pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru o tom, že takýmto spôsobom mal skončený pracovný pomer, sa dozvedel až trestného vyšetrovania, keď dal podnet na začatie trestného stíhania z dôvodu nevyplatenia mzdy. Žalovaný mu nikdy nedoručil okamžité skončenie pracovného pomeru, nevyužil všetky možnosti jeho doručenia, tak ako to ukladá . V mieste bydliska sa zdržiaval, aj keď je pravdou, že do jeho poštovej schránky poštový doručovateľ nesprávne doručuje poštu doručovanú na Q. Č.. XX a takýmto spôsobom mohlo dôjsť k tomu, že sa nedozvedel o doručovaní tejto zásielky. Ďalej poukázal na to, že aj keby mu bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru, stalo by sa tak po uplynutí dvojmesačnej lehoty od porušenia, kedy je možné podať okamžité skončenie pracovného pomeru. Preto okamžité zrušenie pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom. Žalovaný toto okamžité skončenie pracovného pomeru vykonštruoval voči nemu tak, aby mu nemusel uhrádzať finančné nároky vzniknuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru výpoveďou, čomu svedčí aj okolnosť, že mu okamžité zrušenie pracovného pomeru nikdy nebolo doručené. Dôkaz, o ktorý sa opiera žalovaný, že mu doručoval okamžité zrušenie pracovného pomeru a to doručovacie obálky neobsahujú označenie listiny, ktorá mu mala takto byť doručovaná a preto nie je preukázané, že mu žalovaný doručoval práve toto okamžité skončenie pracovného pomeru a naviac nesplnil si povinnosť, ktorá je mu ukladaná a to doručiť takúto listinu o skončení pracovného pomeru ako doporučenú zásielku.

6. Žalovaný potvrdil, že pracovný pomer so žalobcom vznikol v zmysle § 42 Zákonníka práce, teda ako pracovný pomer, preto nárok žalobcu na vyplatenie odmeny treba posudzovať podľa zákonníka práce. Žalobca prestal vykonávať prácu dňom 1.8.2013, kedy si neplnil povinnosti z pracovnej zmluvy, preto mu ani neprináleží odmena za prácu. K skončeniu pracovného pomeru došlo okamžitým zrušením pracovného pomeru a to fikciou doručenia, lebo so žalobcom sa nemohol spojiť. Doručované poštové zásielky boli vrátené ako nedoručené a za dátum skončenia pracovného pomeru považuje deň 22.10.2013. Žalobca nepodal žalobu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, preto nemožno akceptovať jeho argument, že okamžité skončenie pracovného pomeru je sporné. Taktiež okolnosť, že žalobca fyzicky neprevzal žiadnu listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru neznamená, že tento úkon nenadobudol účinnosť, lebo k doručeniu došlo fiktívne v zmysle Zákonníka práce a neprevzatie zásielky zamestnancom z dôvodu na strane zamestnanca nespôsobuje právne účinky, na ktoré žalobca poukazuje. Žalobca porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, keď si vôbec neplnil svoje pracovné úlohy, nechodil do zamestnania na pracovisko, nevykonával počas výpovednej doby žiadnu pracovnú činnosť, na čo bol aj upozornený a v dôsledku toho došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Preto mu žiadaný nárok nemožno priznať.

7. Žalovaný sa na ústne pojednávanie konané dňa 9.11.2016 neustanovil. Ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu naplánovanej zahraničnej cesty v období od 7.11.2016 do 13.11.2016 s tým, že súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

Zároveň žiadal, aby boli predvolaný ako svedkovia Z. K. a J.. H. V., ktorí riešili okamžité skončenie pracovného pomeru a podajú svedectvo o absencii žalobcu v práci.

8. Žalobca dňa 3.8.2016 doručil návrh na rozšírenie žaloby a žiadal, aby súd mu priznal nárok v celkovej výške 29.874,51 Eur s 8,25 % ročným úrokom za omeškanie z tejto istiny od 16.11.2013, pretože popri pôvodne uplatnenom nároku na náhradu mzdy za dobu výpovednej lehoty mu patrí aj jednorazové odstupné vo výške šesť mesačných platov v zmysle dodatku č. 1 k pracovnej zmluve z 5.6.2012.

9. Súd pripustil rozšírenie žaloby na žiadanú sumu 29.874,51 Eur s príslušenstvom.

10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, zmluvou generálneho riaditeľa a 1. FC Tatran, a.s., z 1.10.2006, dodatkom č. 1 k zmluve generálneho riaditeľa a 1. FC Tatran, a.s., zo dňa 1.10.2006 zo dňa 5.6.2012, výpoveďou zo zmluvy generálneho riaditeľa zo 14.6.2013, zápisnicou z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti 1. FC Tatran, a.s., zo dňa 23.7.2013, výpisom z obchodného registra žalovaného, okamžitým skončením pracovného pomeru z 26.9.2013 a kópiami zásielok a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.10.2006 zmluvu generálneho riaditeľa a 1. FC Tatran, a.s., na základe ktorej žalobca J.. Q. W. mal vykonávať funkciu generálneho riaditeľa futbalového klubu 1.FC Tatran, a.s., od 1.10.2006 na dobu neurčitú s tým, že podľa bodu III. zmluvné obdobie a platnosť zmluvy bolo možné ukončiť zánikom klubu, vzájomnou dohodou, alebo podľa Zákonníka práce. Podľa bodu IV. platobné podmienky písm. a) bola dojednaná mesačná odmena za dobu trvania tejto zmluvy vo výške 100.000,-Sk splatná vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca. V časti V. osobné dojednania bolo dohodnuté, že žalobca v pozícii generálneho riaditeľa futbalového klubu má nárok na 25 dní dovolenky v bežnom kalendárnom roku, klub mu poskytne služobné auto, služobný telefón a bude znášať náklady z ich prevádzkou a je povinný mu zabezpečiť podmienky pre profesionálne fungovanie klubu s tým, že práva a povinnosti zmluvných strán neupravené touto zmluvou sa riadia podľa Zákonníka práce. Dňa 5.6.2012 bol podpísaný dodatok č. 1 zmluvy generálneho riaditeľa zo dňa 1.10.2006, ktorý podpísal za zamestnávateľa žalobca ako člen predstavenstva, V.. Z. A. ako člen predstavenstva FC Tatran a za zamestnanca žalobca a v zmysle tohto dodatku v prípade skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa podľa článku II. mu patrí jednorazové odstupné vo výške šiestich základných mesačných odmien.

12. Listom zo 14.6.2013 žalovaný ukončil pracovnú zmluvu zo dňa 1.10.2006 a jej dodatku č. 1 výpoveďou s tým, že podľa § 63 ods. 2 písm. a) mu dáva výpoveď s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Žalobca prevzal túto výpoveď v júli 2013 a výpovedná lehota tak začala plynúť od 1.8.2013 do 31.10.2013. Podľa zápisnice z riadneho valného zhromaždenia spoločnosti 1. FC Tatran, a.s., z 23.7.2013 bodu IV. zmena v orgánoch predstavenstva bolo prijaté uznesenie o odvolaní J.. Q. W., V.. Z. A. P. V.. Q. P. z funkcii členov predstavenstva spoločnosti 1. FC Tatran, a.s., a ďalším uznesením za nových členov predstavenstva schválilo valné zhromaždenie J.. H. V., Z. K. P. V. K.. Ďalším uznesením bol J.. H. V. odvolaný z funkcie člena dozornej rady a za nových členov dozornej rady boli schválený J.. Ľ. N. P. V.. V. S..

XX. Žalovaný predložil ako listinný dôkaz okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré je s dátumom 26.9.2013, podľa ktorého došlo k okamžitému ukončeniu pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. g) Zákonníka práce so žalobcom z dôvodu, že podľa evidencie dochádzky bez toho, aby o tom informoval zamestnávateľa, nedostavil sa do zamestnania v dňoch od 1.8.2013 do 26.9.2013. Komunikácii sa vyhýbal. Vzhľadom na to, že ide o pokračujúce porušenie pracovnej disciplíny počas dvoch po sebe idúcich kalendárnych mesiacov hodnotí jeho správanie ako vedomé a úmyselné konanie v rozpore s ustanovením Zákonníka práce a pracovnej zmluvy a vzhľadom na to ide o závažné porušenie pracovného pomeru. Žalovaný predložil kópiu zásielky, ktorá neobsahuje označenie obsahu zásielky, je adresovaná žalobcovi na adresu Q. XX s dňom uloženia zásielky 30.9.2013 s označením, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote a 19.10.2013 bola vrátená. Predmetná zásielka bola doručená ako zásielka prvej triedy. Ďalej žalovaný predložil podací lístok odosielateľa 1. FC Tatran adresátovi J.. Q.

W. podacie číslo T. dňa 5.11.2013, druh zásielky doporučený list 1. triedy a podací list odosielateľa 1. FC Tatran, a.s., Prešov adresátovi Q. W. do vlastných rúk s dátumom podania 7.11.2013 do vlastných rúk, doporučený list 1. triedy.

14. Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk".

Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Podľa § 130 ods. 2 Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie každej skompletizovanej pridelenej práce.

Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času.

Podľa § 82 písm. c) Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> povinný najmä zabezpečovať odmeňovanie zamestnancov podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv a dodržiavať zásadu poskytovania rovnakej mzdy za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty podľa § 119a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>.

Podľa § 36 ods. 1 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>, § 68 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>, § 69 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>, § 75 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20160618>, § 77 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>, § 87a ods. 7 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>, § 193 ods. 2 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618> a § 240 ods. 9 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/20160618>. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1995/87/20150101> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 166 ods. 2 ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

15. Žalovaný odmietol plniť finančné nároky žalobcu z titulu ukončenia pracovného pomeru za obdobie od 1.8. do 31.10.2013 z dôvodu, že mu tento nárok nepatrí, lebo jeho pracovný pomer bol skončený okamžitým zrušením pracovného pomeru zo dňa 26.9.2013 a to fiktívnym doručením ku dňu 22.10.2013, keďže žalobcovi nemohol doručiť toto okamžité zrušenie pracovného pomeru, lebo ho nezastihol v mieste bydliska a doručoval ho prostredníctvom doporučenej zásielky, ktorú si žalobca neprevzal, preto platí domnienka riadneho doručenia ku dňu 22.10.2013. Žalobca nevyužil právo podať žalobu na súd o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru aj keď fyzicky neprevzal listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru, platí domnienka fiktívneho doručenia ku dňu 22.10.2013.

16. Súd prejudiciálne riešil platnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 26.9.2013. Súd skúmal spôsob doručovania tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 38 Zákonníka práce. Písomnosti zamestnávateľa, ktoré sa týkajú vzniku zmeny skončenia pracovného pomeru, musia byť vždy doručené zamestnancovi do vlastných rúk, pričom sa takáto písomnosť doručuje zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý a až keď toto nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou ako doporučenú zásielku. Táto povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť zamestnancovi sa splní, len čo si zamestnanec takúto písomnosť prevezme, alebo len čo pošta ju vráti ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti zmarí svojim konaním, alebo opomenutím zamestnanec, alebo ak odmietne ju prijať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru sa do sféry žalobcu nedostala. Ako uviedol žalobca dozvedel sa o jej existencii až z trestného vyšetrovania, keď podal podnet na začatie trestného stíhania pre nevyplatenie mzdy. Žalovaný nepreukázal, že postupoval v súlade s ust. § 38 Zákonníka práce, teda že sa pokúsil doručiť písomnosť žalobcovi v jeho byte, alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Žalobca sám uviedol, že v uvedenom období sa zdržiaval v mieste bydliska, takže žalovaný okamžité zrušenie pracovného pomeru mu mohol doručiť osobne v mieste kdekoľvek by ho zastihol. Žalovaný v tomto smere neponúkol žiaden dôkaz na preukázanie, že takto postupoval. Pokiaľ žalovaný poukázal, že žalobcovi doručoval okamžité zrušenie pracovného pomeru cestou pošty, z kópie zásielky, ktorá bola zasielaná na adresu J.. Q. W., Q. XX, Prešov, nemožno zistiť o doručenie akej zásielky išlo, lebo nie je označená, hoci to mohol žalovaný uviesť a to v časti vyhradenej pod označením odosielateľ. Ďalej z tejto zásielky nevyplýva, že bola doručovaná do vlastných rúk žalobcovi. Je označená ako zásielka 1. triedy a bola vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote 19.10.2013. Až z druhého listinného dôkazu a to kópie podacieho lístku odosielateľa 1. FC Tatran adresátovi J.. Q. W. vyplýva, že išlo o doporučený list, ktorý bol prijatý na poštovú prepravu 5.11.2013, avšak ani v ňom sa neuvádza, čo bolo obsahom tejto zásielky a obdobné platí pre ďalšiu zásielku adresovanú žalobcovi a prijatú na poštovú prepravu 7.11.2013, ktorá je označená ako zásielka do vlastných rúk, avšak takisto nie je v nej označený obsah listiny. Pri takýchto nedostatkoch, ktoré žalovaný neozrejmil a nepreukázal, hoci bol k tomu vyzývaný, potom nemožno založiť domnienku riadneho doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsobom skončenia pracovného pomeru v prípade tak závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktoré odôvodňuje ihneď skončiť pracovný pomer a preto

pri jeho doručovaní musí byť striktne dodržaný postup v zmysle § 38 Zákonníka práce, čo žalovaný nedodržal, resp. nepreukázal dodržanie tohto postupu.

17. Zo samotného obsahu výpovede z funkcie generálneho riaditeľa žalobcu zo 14.6.2013 žalovaný menom ktorého konal jeho predseda J.. V. T. uvádza v 2. odseku, že dáva výpoveď zo zmluvy s výpovednou dobou 3 mesiace, ktorá začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede z odvolaním sa na ust. § 63 ods. 2 písm. a), ktorý práve rieši situáciu, kedy zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať a to ani na kratší čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Preto z uvedeného vyplýva, že žalovaný ani nepožadoval od žalobcu ďalší výkon práce po odvolaní z vedúcej pozície generálneho riaditeľa futbalového klubu, lebo nemal pre neho inú vhodnú prácu. Naviac žalobca po odvolaní z funkcie odovzdal žalovanému celú agendu, telefón, kľúče, takže nemal ani možnosť vstupu do areálu žalovaného 24.7.2013. Žalovaný ho k nástupu do práce žiadnym spôsobom nevyzýval a tak sám žalovaný vytvoril preukážky pre žalobcu v súvislosti s výkonom jeho práce počas plynutia výpovednej lehoty.

18. Súd nevykonal navrhovaný dôkaz a to výsluch B. Z. K. P. J.. H. V., ktorý mali podať svedectvo o absencii žalobcu v práci, tento návrh žalobca doručil až 8.11.2016. Súd tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať z dôvodu, že s otázkou platnosti, resp. absolútnej neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa vysporiadal tak ako uvádza vyššie v dôvodoch tohto rozhodnutia a výsluch navrhovaných svedkov by nič na tom nezmenil.

19. Okamžité skončenie pracovného pomeru na základe vyššie uvedených dôvodov súd považuje za neplatné. Žalobcovi patrí nárok za náhrady mzdy počas plynutia výpovednej doby a preto súd vyhovel žalobe a priznal má náhradu mzdy 9.958,16 Eur.

20. Žalobcovi patrí aj nárok za omeškanie v zmysle § 517 ods. 1, 2 a § 3 ods. 4 Zákonníka práce. Výška úroku je daná úrokovou sadzbou ECB + 5 % platných k 1. dňu omeškania t.j. vo výške 5,50 % od 16.11.2013 do zaplatenia. Preto pokiaľ ide o úrok z omeškania nad 5,50 % ako žiadal žalobca, v tejto časti nárok zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

22. Súd podľa § 166 vylúčil na samostatné konanie nárok na zaplatenie 19.916,35 Eur s prísl., lebo je potrebné vykonať ďalšie dôkazy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.