Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/30/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní navrhovateľky: Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, proti povinným z výživného: 1. W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody X. nad O., X. štvrť XXX/XX, X. nad O., 2. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti detí na matku, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou

rozhodol:

I. M. Z. je p o v i n n á platiť výživné svojej matke Z. Z. mesačne vo výške 50 eur s účinnosťou od 08.12.2021 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom august 2022.

II. Zameškané výživné za obdobie od 08.12.2021 do 31.07.2022 vo výške 280 eur je M. Z. p o v i n n á platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Súd návrh navrhovateľky voči jej dcére M. Z. vo zvyšnej časti z a m i e t a.

IV. Súd návrh navrhovateľky voči jej synovi W. Z. z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 08.12.2021 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na matku voči svojim deťom. Podaný návrh odôvodnila tým, že je invalidná dôchodkyňa, jej mesačný príjem je 320 eur, jej výdavky sú 270 eur a na život jej zostáva 50 eur, často nemá ani na lieky, na chlieb. Syn W. je vo výkone trestu odňatia slobody, dostáva sirotské po nebohom otcovi. Dcéra M. pracuje ako servírka, mesačný príjem má vo výške 730 eur. Vzhľadom na uvedené žiada, aby jej tieto dve deti prispievali 300 eur mesačne. Okrem toho má ešte ďalšie dve deti X. a V.. Hrozí jej, že sa ocitne na ulici, preto žiada od dcéry M. 200 eur mesačne a od syna 70 eur mesačne. V podaní zo dňa 12.01.2022 doplnila, že od syna W. žiada 80 eur mesačne.

2. K návrhu sa syn navrhovateľky W. Z. vyjadril podaním zo dňa 03.05.2022, pričom uviedol, že je vo výkone trestu odňatia slobody, mesačne poberá 160 eur sirotský dôchodok, z toho platí 80 eur trovy výkonu trestu, exekúcie 40 eur a zostáva mu 40 eur mesačne. Nárok na sirotský dôchodok mu od 23.05.2022 zaniká, nakoľko bude mať 26 rokov. Sestra M. matke pomáha finančne, so stravou, pomohla jej nájsť si bývanie, dala jej 300 eur na depozit za byt. So sestrou je telefonicky v kontakte, tieto informácie má od nej. Naviac matka má 4 deti, mali by tiež prispievať matke. Keď matka prišla o bývanie, sestra M. ju vzala k sebe. Sestra zarába 600 eur, platí bývanie, stravu, cestovné a ešte pomáha matke. Matka

môže ísť bývať do rodinného domu v X., kde má doživotné právo, bude mať výdavky mesačne 60 eur a v zime 200 eur.

3. Navrhovateľka sa k doručenému vyjadreniu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 09.05.2022. Uviedla, že prechodne býva v prenájme, zobrala ju k sebe dcéra, ale od 28.02.022 musela ísť preč, nakoľko dcéra chcela súkromie. Výživné chce od tejto dcéry a syna, nakoľko zdedili po jej nebohom manželovi rodinný dom, v ktorom má zriadené doživotné právo užívania a žiada, aby jej deti prispievali pokým ju nevyplatia z doživotného práva v sume 30.000 eur.

4. Dcéra navrhovateľky sa k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 09.04.2022 doručeným súdu dňa 12.05.2022. Uviedla, že ich matka má štyri deti, ostatné dve deti sú takisto povinné prispievať matke, obaja sú zamestnaní a majú príjem. Matke prispela na nájom v sume 400 eur. Dcéra navrhovateľky prispieva na bývanie priateľovi v sume 150 eur mesačne, inak zarába len minimálnu mzdu. Spláca úver. Matka nikdy nepracovala, má invalidný dôchodok, v detstve ju dala do detského domova, doteraz má z toho traumu. Nikto matke nebráni, aby išla bývať do domu v Dulove.

5.1. Súd na rozhodnutie vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila navrhovateľka a jej dcéra. Syn navrhovateľky uviedol, že žiada, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej dcéry, svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: na č.l. 11 výpis z LV 377, k.ú X., č.l. 12 potvrdenie o výplate dôchodkových dávok, 13 výpoveď nájomnej zmluvy, č.l. 22 oznámenie o výplate dôchodku na účet, č.l. 23 oznámenie o vykonávaní zrážok dôchodku, č.l. 24 rozhodnutie sociálne poisťovane o odňatí sirotského dôchodku, č.l. 27 zmluva o nájme nehnuteľností, č.l. 40 lustrácia sociálnej poisťovni, č.l. 41 lustrácia sociálnej poisťovni, č.l. 43 lustrácia sociálnej poisťovni, č.l. 44 dohoda o vykonaní práce, č.l. 46 pokladničné doklady, č.l. 47 dohoda o zmene pracovnej zmluvy, č.l. 50 protokol o vyšetrení očí, č.l. 63 odpoveď ÚVTOS, č.l. 64-67 výpis o pohybe na konte v ÚVTOS, č.l. 70 pokladničný doklad 0152, č.l. 73- 77 lustrácie v sociálnej poisťovni.

5.2. Navrhovateľka na pojednávaní vypovedala, že výživné žiada určiť od podania návrhu t.j. od decembra 2021. Aktuálne pracuje, je zamestnaná od 06.06.2022 na základe dohody o vykonaní práce, ide o ľahšiu manuálnu prácu za mzdu 3,80 eur na hodinu. Čo sa týka rozsahu práce túto môže vykonávať podľa dohody so zamestnávateľom, tak ako jej zdravotný stav dovolí, nakoľko má určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %. Rada by pracovala aj 40 hodín týždenne, avšak nemôže vykonávať nočné, nakoľko má rôzne zdravotné problémy. Je pravda, že deti jej boli odobraté a boli umiestnené v detskom domov, avšak bolo to kvôli financiami, nakoľko manžel nemal prácu a ona sama ťahala domácnosť. Následne bol manžel aj vo výkone trestu odňatia slobody kvôli týraniu blízkej a zverenej osoby a kvôli tomu, že si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v roku 2012. Deti v detskom domove navštevovala. Syn Michal bol umiestnený aj kvôli tomu, že bol záškolák. Pri dcére Slávke to bolo z dôvodu nemajetnosti. Táto bola umiestnená v detskom domove keď mala asi 3,5 roka na jeden rok. Boli tam umiestnené aj ostatné deti. S manželom je rozvedená od decembra 2011, tento následne v roku 2021 zomrel. Aktuálne je jej jediný príjem invalidný dôchodok v sume 325,90 eur, výdavky má na ubytovanie v ubytovni X., a to v sume čo je asi 320 eur na mesiac /15.50 eur na noc/, na stravu jej tým pádom nevychádza. Čo sa týka liekov, na dvoje našťastie nedopláca. Čo sa týka ostatných dvoch detí, ktoré mala za slobodna tieto ohľadom výživného nekontaktovala. Kontaktovala dcéru Denisu, ktorá jej povedala, nech ju W. a M. pustia bývať do domu v X., aby nemusela platiť nájom. Na súde žaluje tieto dve deti, nakoľko tieto zdedili rodinný dom po jej nebohom manželovi, a ona má v ňom doživotné právo užívania. Dom je však neobývateľný, nejde v ňom ani elektrina. Čo sa týka zamestnania, odkedy sa vydala, do práce nechodila, starala sa o deti. Teraz chce chodiť do práce, podľa toho ako jej bude slúžiť zdravie. Ďalej uvádza, že od rodinného domu v Dulove kľuč má, avšak syn W. jej odkázal, že ju tam nechce. Napriek tomu jej nikto nebráni, aby tam išla bývať, ale už to nie je možné na stav rodinného domu.

5.3. Dcéra navrhovateľky na pojednávaní vypovedala, že jej hrubý príjem je 750 eur mesačne, čo predstavuje 650 eur v čistom. Býva u svojho priateľa, ktorému prispieva na bývanie mesačne 150 eur. Má možnosť sa stravovať v práci, a to 2x denne, popritom má ďalšie výdavky na stravu. Prispieva bratovi, ktorý je v ÚVTOS, na kredit a na známky, podľa potreby mu pošle 10, 20 aj 30 eur. Má zdravotné problém, čaká ju operácia očí, šetrí si na ňu peniaze. Matke je ochotná prispievať od 30-40 eur mesačne. V

septembri 2021 jej prispela na nájomne 400 eur, vždy keď mohla tak matke pomohla. Dáva jej od 10-20 eur vždy keď zavolá, urobila jej nákup keď bolo potrebné a pred 2 týždňami jej dala ďalších 50 eur. Tak isto aj na Vianoce bola matka u nej a jej priateľa asi týždeň. Priateľ ju živý od 18 rokov. Keď bola malá starostlivosť jej rodičov bola veľmi skromná. Nikdy nebola na výlete, nemala na nič peniaze. Keď mala 4 roky bola umiestnená v detskom domove. Od 9 asi do 10 roku bola v pestúnskej starostlivosti. S matkou sú v kontakte, volávajú si. Čo sa týka rodinného domu v Dulove tento je v zlom stave. Majú s bratom záujem predať ho, ale až keď brat vyjde z výkonu. V septembri 2022 chce požiadať o podmienečné prepustenie. Trvá na tom, aby sa na výžive matky podieľali všetky štyri jej deti, nakoľko sestra X. má dobrý príjem, odkladá si celú výplatu a živý ju priateľ. Tak isto brat Ján je zamestnaný a má príjem. Navrhuje aby súd preveril majetkové pomery oboch súrodencov X. a V..

5.4. Svedkyňa X. W. v rámci výsluchu uviedla, že navrhovateľka je jej matka a M. Z. je jej nevlastná sestra, W. Z. je jej nevlastný brat. Mame pomáha od 19 rokov. Pomáha jej s nákupmi aj s peniazmi. Príjem má okolo 600 eur v čistom. Pracuje v automobilke A.. Deti nemá. Jej mesačné výdavky sú okolo 350 eur. Partnerovi prispieva na živobytie 250 eur. Niečo si aj odloží podľa možností. Matke dala minulý mesiace na bývanie 140 eur, na narodeniny jej dala ďalších 40 eur. Koľko potrebuje, toľko jej dá. Vlastní aj byt, ktorý prenajíma, za mesačné nájomne 280 eur, ide o 1-izbový byt v Beluši. Na tento byt platí mesačne hypotéku 108 eur, v ktorej je zarátaná v mesačných výdavkoch v sume 350 eur.

5.5. Svedok V. W. v rámci výsluchu uviedol, že navrhovateľka je jeho matka a M. Z. je jeho nevlastná sestra, W. Z. je jeho nevlastný brat. Svedok vypovedal, že je rozvedený. Momentálne rieši vyporiadanie BSM. V BSM vlastní s bývalou manželkou rodinný dom. Okrem toho sám nevlastní žiadne iné nehnuteľnosti ani auto. Býva u priateľky. Jeho mesačné príjmy sú okolo 1000-1300 eur podľa toho či pracuje nadčasy. Mesačné výdavky sú 300 eur aj so stravou, 190 eur je vyživovacia povinnosť na dcéru, 200 eur je exekúcia, ktorú platí za bývalú manželku, 30 eur sú výdavky na mobil, 200 eur na cestu na PHM. Mesačne platí ďalších 200 eur za ubytovanie, nakoľko dochádza z BB do Púchova na týždňovky. Matke nič neprispieva, nakoľko sa o neho nestarala. Od 15 rokov chodil na brigády, aby si sám mohol financovať bežné výdavky. Bol aj v detskom domove. Matka môže chodiť riadne do práce tak ako všetci ostatní, aj on sa musí snažiť a zarábať si na svoje výdavky.

6.1. Podľa o rodine deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

6.2. Podľa o rodine každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

7.1. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Pri rozhodovaní o návrhu na určenie výživného zo strany dieťaťa voči rodičovi súd najskôr s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 2 Zákona o rodine musel skúmať, či navrhovateľka nemá nárok na výživné voči manželovi resp. bývalému manželovi, pretože táto vyživovacia povinnosť predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Z dokazovania vyplynulo, že manželstvo navrhovateľky s manželom Slavomírom Balážom bolo rozvedené právoplatne, pričom bývalý manžel navrhovateľky zomrel dňa 28.03.2021, teda pred podaním návrhu. Vzhľadom k uvedenému dospel súd k záveru, že navrhovateľke nárok na priznanie tohto príspevku nevznikol. Pokiaľ teda navrhovateľke nevznikol nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, tak potom prichádza do úvahy vyživovacia povinnosť detí k rodičom, ktorá je upravená v ustanoveniach § 66 a 67 Zákona o rodine.

7.2. Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť, že základnými podmienkami vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom je existencia príslušného rodinnoprávneho vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi. Existencia rodinnoprávneho vzťahu v tomto konaní nie je sporná, pretože odporcovia sú deťmi navrhovateľky a rovnako tak bolo preukázané, že tieto sú schopné samé sa živiť. Dcéra navrhovateľky je zamestnaná a zo svojho príjmu uspokojuje základné životné potreby. Syn navrhovateľky je vo výkone trestu odňatia slobody, čím sa sám pripravil o zárobkové možnosti, inak by bol schopný sa sám živiť. Vo výkone trestu nie je pracovne zaradený, nedosahuje žiadny príjem, nárok na sirotský dôchodok mu

k máju 2022 zanikol. Ďalšou podmienkou na priznanie výživného je potreba na strane rodičov s tým, že ide o určitý kvalifikovaný osobný stav odkázanosti dotknutých osôb, ktorí si na základe svojich príjmov, či už dávok sociálnej pomoci alebo zárobku, nie sú schopní zabezpečiť úhradu životných potrieb. Zároveň si tento stav nevyhnutne (naliehavo) vyžaduje riešenie v podobe výživného zo strany detí. Spravidla pôjde o prípady, keď rodič má príjmy len zo systému sociálneho poistenia, takisto však môže ísť aj o zarábajúceho rodiča, ktorého príjem nestačí pokryť jeho životné náklady. Tie však treba individualizovať so zreteľom na pomery žiadateľa. Môže to byť dané aj zvýšenými nákladmi spôsobenými zdravotným stavom. Skutočnosť existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. V zmysle terajšej úpravy nemožno vyhovieť návrhu rodičov za situácie, že rodičia majú zabezpečené životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú životnú úroveň rodičov. Aj v tomto prípade má rozpor s dobrými mravmi normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností prípadu.

7.3. V zmysle § 67 Zákona o rodine je prirodzenou požiadavkou, že vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k rodičom si majú plniť všetky deti. Je vecou žalujúceho rodičia, či bude žalovať všetky deti, alebo niektoré z nich. Takýto postup rodiča môže vyplývať z narušených rodinných vzťahov alebo z neznalosti. Súd môže rozhodnúť len vo vzťahu k žalovanému. Uvedená požiadavka sa v praxi prejaví tak, že súd si ako predbežnú otázku vyrieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí t.j. určí vyživovaciu povinnosť žalovaných detí aj so zreteľom na tie deti, ktoré prípadne nie sú účastníkmi konania. Uvedené platí bez ohľadu nato, či deti, ktoré neboli v žalobe označené, fakticky plnia, alebo neplnia svoju vyživovaciu povinnosť; súd prihliadne aj na rozsah, v akom by mali plniť, a tak určí výšku výživného vo vzťahu k žalovanému dieťaťu. Vyživovacia povinnosť sa na základe zákonných kritérií posudzuje u každého dieťaťa osobitne, avšak s prihliadnutím na možnosti a schopnosti ostatných detí. Ak rodič z akéhokoľvek dôvodu nepodá žalobu voči tomu z detí, ktoré je schopné samo sa živiť, a je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť, avšak dobrovoľne si ju neplní, rodič musí znášať následok spočívajúci v tom, že nebude môcť svoj nárok voči nemu vymôcť.

7.4. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo zisteného skutkového stavu súd ako ďalšiu základnú podmienku vzniku vyživovacej povinnosti detí k rodičom musel skúmať potrebu na strane rodiča a súlad s dobrými mravmi, pričom mal za to, že na strane navrhovateľky táto potreba bola preukázaná, a preto bolo potrebné jej návrhu čiastočne vyhovieť. Navrhovateľka podanie návrhu odôvodňovala svojim nízkym príjmom, zlým zdravotným stavom, pre ktorý nie je schopná sa zamestnať, navrhovateľka je uznaná za čiastočne ťažko zdravotne postihnutú osobu, bol jej priznaný invalidný dôchodok vo výške 325,90 eur. Navrhovateľka bola zamestnaná od 06.06.2022 do 13.06.2022 na základe dohody o vykonaní práce, pričom jej pracovnými úlohami bolo vyplnenie strojov materiálom, skontrolovanie opracovaných obrobkov a výrokov, vyrobenie výrobkov, nebolo v jej možnostiach vykonávať prácu, pri ktorej by musela 8 hodín stáť na nohách. Navrhovateľka z príjmu, ktorý tvorí invalidný dôchodok vo výške 325,90 eur platí nájomné resp. poplatok za ubytovanie v ubytovni v sume od 52,80 do 84,15 eur za 15 nocí (4 - 9 eur za jednu noc). Mesačne je to teda od 120 do 270 eur na ubytovanie. Ďalej si navrhovateľka zabezpečuje stravu a základné hygienické potreby. V konaní bolo nesporným, že rodinný dom, ktorého vlastníkmi sú žalované deti navrhovateľky a navrhovateľka v ňom má zriadené právo doživotného užívania, je v zlom technickom stave a je prakticky neobývateľný.

7.5. Mesačný príjem dcéry navrhovateľky je vo výške 762 eur v hrubom, ako vyplýva z dohody o zmene pracovnej zmluvy č. 980/2021 zo dňa 28.12.2021. Podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni je to od 554 do 1046 eur v hrubom. Pracovná zmluva bola uzatvorená do 30.06.2022, podľa výpovede dcéry navrhovateľky, jej bola pracovná zmluva predĺžená a naďalej pracuje ako čašníčka. Jej mesačné výdavky sú v sume 150 eur, čo predstavuje príspevok na bývanie u priateľa a 20 eur posiela mesačne bratovi do ÚVTOS. Ďalšie výdavky dcéry navrhovateľky v konaní neboli preukázané.

7.6. Z vyjadrenia ÚVTOS Dubnica nad Váhom zo dňa 14.06.2022 bolo zistené, že syn navrhovateľky nie je vo výkone trestu pracovne zaradený, výška jeho finančných prostriedkov na konte odsúdeného k 14.06.2022 je vreckové: 0 eur, osobné: 88,52 eur. Z rozpisu príjmov a výdavkov odsúdeného súd mal za preukázané, že synovi navrhovateľky bolo do 03.05.2022 poukazovaný sirotský dôchodok v

sume 71,24 eur mesačne. Výplata mu bola toho času už zastavená. Jeho príjmami sú len prostriedky poukazované sestrou M. a kamarátom. Tieto využíva na nákup v bufete, nákup liekov, telefonovanie úhradu pohľadávok, trovy eskorty. Vzhľadom na uvedené, súd návrh navrhovateľky voči synovi Michalovi Z. zamietol, keď súd posudzoval schopnosti, možnosti a majetkové pomery jej syna a dospel k záveru, že v súčasnej dobe majetkové pomery syna W. mu umožňujú iba uspokojovať jeho základné životné potreby vo výkone trestu odňatia slobody, avšak nie uspokojovať potreby na výživu ďalšej osoby.

7.7. Pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti dcéry M. voči navrhovateľke súd posudzoval i majetkové pomery, možnosti a schopnosti ostatných detí navrhovateľky, hoci návrh voči nim nesmeroval. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že príjem druhej dcéry navrhovateľky X., je vo výške cca 750 eur v čistom, jej mesačné výdavky sú okolo 350 eur, vlastní byt, ktorý prenajíma za mesačné nájomné 280 eur, na tento byt platí hypotéku 108 eur mesačne. Deti nemá, býva u priateľa. Matke príležitostne prispieva. Druhý syn navrhovateľky Ján má aktuálny príjem od 1000 do 1300 eur v čistom, mesačné výdavky sú 300 eur aj so stravou, 190 eur je vyživovacia povinnosť na dcéru, 200 eur je exekúcia, ktorú platí za bývalú manželku, 30 eur sú výdavky na mobil, 200 eur na cestu na PHM. Mesačne platí ďalších 200 eur za ubytovanie, nakoľko dochádza z Banskej Z. do B. na týždňovky. Matke nič neprispieva, nakoľko sa o neho nestarala. Z uvedeného súd posúdil, že v možnostiach dcéry X. by bolo prispievať matke v sume cca 80 eur mesačne. V možnostiach syna Jána by, pri jeho aktuálnom hrubom príjme vo výške 1.812 eur (ako vyplýva z lustrácie súdu) bolo prispievať matke zhruba rovnakou sumou, t.j. 80 eur. Súd zohľadnil, že syn Ján má, napriek vyššiemu príjmu, vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére. Preto súd určil vyživovaciu povinnosť žalovanej dcéry M. vo výške 50 eur mesačne od podania návrhu, nakoľko pri príjme 750 eur a výdavkoch cca 400 eur (150 bývanie, 20 príspevok bratovi, cca 200 eur na stravu) toto jej majetkové pomery umožňujú. Jej príjem je nižší ako príjem jej nevlastných súrodencov, čo súd zohľadnil. Ak by navrhovateľke prispievali všetky deti podľa vyššie uvedenej úvahy súdu, jej príjem by bol cca 535 eur, čo by jej postačovalo na úhradu za bývanie (cca 270 eur mesačne), za stravu (cca 200 eur) a lieky.

7.8. Záverom súd uvádza, že bolo na vôli samotnej navrhovateľky, že svoj návrh smerovala len voči dvom zo svojich štyroch detí, čím sa pripravila o možnosť, vymáhať výživné aj od nežalovaných detí X. a V.. Argumentácia navrhovateľky, že výlučne žalované deti W. a M. sú povinné sa podieľať na jej výžive z dôvodu, že zdedili po nebohom bývalom manželovi navrhovateľky rodinný dom v X. je úplne mylná a bez významu. Žalované deti dedili v 1. dedičskej skupine ako jediní dedičia, pričom navrhovateľka do tejto skupiny, ako bývalá manželka, v tom čase už nepatrila. Z tohto titulu si voči žalovaným deťom nemôže uplatňovať v konaní o určenie výživného na matku žiadne plnenia.

7.9. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že dcére navrhovateľky M. uložil povinnosť platiť výživné svojej matke mesačne vo výške 50 eur s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 08.12.2021 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc mesiacom august 2022. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky voči dcére zamietol. Pri výpočte zameškaného výživného súd zohľadnil príspevky a finančnú hotovosť, ktorú od začatia konania dcéra navrhovateľke poskytla, čo navrhovateľka nerozporovala. Sumu 400 eur (8x50 eur) teda krátil o 120 eur. Zameškané výživné za obdobie od 08.12.2021 do 31.07.2022 vo výške 280 eur je súd uložil dcére navrhovateľky povinnosť platiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pričom omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

7.10. V zmysle ustanovenia , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

7.11. Súd o trovách konaniach rozhodol s poukazom na ustanovenie tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a uvedie sa spisová značka. Okrem toho sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.