Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-4Pc/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľky C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. X. L., Y. XXXX/X, štátnej občianky SR, proti osobe, ktorá je povinná platiť výživné H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. G. XXX, štátneho občana SR, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd z v y š u j e s účinnosťou od 23.09.2016 vyživovaciu povinnosť H. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. G., P. G. XXX na navrhovateľku zo sumy 70,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, ktorú je H. F., nar. XX.XX.XXXX povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, čím sa mení výška výživného určená Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. 3C/137/2010-35 zo dňa 14.03.2011.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a.

III. Zročné výživné za obdobie od 23.09.2016 do 30.11.2016 v sume 294,72 eur j e H. F., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka podala na súd dňa 23.09.2016 návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti od otca H. F. (ďalej len otec ) k nej, a to z pôvodných 70 € mesačne na 250 € mesačne. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že od 14.09.2015 navštevuje vysokú školu a jej náklady podstatne vzrástli a preto sa z uvedeného dôvodu obrátil svojim návrhom na súd. Ďalej uviedla, že odporca je zamestnaný v spoločnosti Welding s r.o. v Topoľčanoch.

2. Navrhovateľka spolu s návrhom zaslala súdu zmluvu o ubytovaní, imatrikulačný list, písomný prehľad výdavkov spojených so štúdiom, Rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 3C/137/2010-35 zo dňa 14.03.2011, rodný list.

3. Otec sa k podanému návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania na deň 09.11.2016, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a otca a listinnými dôkazmi - detail obratu č.l. 3, detail zahraničnej transakcie č.l. 4, detail domácej transakcie č.l. 5, detail transakcie kartou č.l. 6, detail domácej transakcie č.l. 7, dodatok k poistnej zmluve číslo 5050000018 č.l. 8, detail domácej transakcie č.l. 9, potvrzení k platbě kartou č.

K822/161015 č.l. 10, cestovné lístky č.l. 11-12, smlouva o ubytování č.l. 14, imatrikulačný list č.l. 15, rodný list č.l. 18, správa ÚPSVaR č.l. 34, správa a potvrdenie sociálnej poisťovne č.l. 35-36, potvrdenie o výške príjmu č.l. 38, oznam zo dňa 18.10.2016 č.l. 39, ukončenie pracovného pomeru zo dňa 23.06.2016 č.l. 40, mzdové listy č.l. 41-47, správa o zárobku zo dňa 20.10.2016 č.l. 48, potvrdenie o priemernom príjme pracovníka č.l. 49, príjmové pokladničné doklady a podací lístok č.l. 51-52, platobný výmer na vodné a stočné číslo 00118/2016 č.l. 53, poštové poukazy na účet č.l. 54-56, príjmové pokladničné doklady č.l. 57, listiny označené ako 2016 č.l. 58 a 61, listiny označené ako 2015 č.l. 59-60 a 62, výplatné pásky č.l. 63-67, potvrdenie o priemernom príjme pracovníka č.l. 68, výpis zo živnostenského registra č.l. 70, odpoveď na lustráciu v SP č.l. 71-72, obsahu spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3C/137/2010.

5. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že sa s otcom nestretáva, nekomunikuje. Odkedy sú rodičia rozvedení, stretli sa len párkrát. Mala výdavky, venovala sa tancu. Strednú školu navštevovala v Trenčíne, otec neprispel žiadnou sumou naviac. Snažila chodiť na brigády. Vie o tom, že rodičia sa o výživnom rozprávali kedy sa otec vyjadril, že je ochotný platiť viac, avšak žiadnou sumou naviac neprispel. Je študentkou vysokej školy denného štúdia. Toho času už nechodí na brigády. Vzdeláva sa v spoločnosti Partners Group, avšak čas jej nedovolí sa tomu venovať. Ide o sprostredkovateľskú spoločnosť. Má osvedčenie, že môže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Túto činnosť t.č. nevykonáva, pretože študuje v Brne a môže ju vykonávať len na Slovensku. Štúdium jej umožňuje nájsť si brigádu. Brigádu si nehľadala, pretože si myslela že popri štúdiu budem naďalej vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Nevie súdu uviesť aký príjem má jej matka. Žije s matkou v spoločnej domácnosti. Mama uhrádza všetky náklady, plyn, elektriku. Žijú v trojizbovom byte. Nikto iný s nimi nežije. Byt je v osobnom vlastníctve mamy. Má vedomosť, že mama spláca úver, nevie v akej výške.

6. H. F. vo svojej výpovedi uviedol, že s dcérou sa nestretávali. Dcére nezakázal aby za ním chodila. Snažil sa jej prispievať aj naviac. Kúpil si chalupu, aby mohol žiť, neprišla pomoc od dcéry ani od nikoho z rodiny. Jeho mesačný zárobok je 700 eur v čistom. Od zamestnávateľa spoločnosť Arnodl izolácie odišiel preto, že si chcel nájsť niečo lepšie. V spoločnosti Arnodl mal zárobok okolo 850. V roku 2011 kúpil chalupu za sumu 26 500. Zobral si úver vo výške 12 000, brat mu požičal sumu 10 000. Bratovi dlh už vrátil. Má ešte dlh v banke asi 10 000, ktorý spláca vo výške 77 eur. Úver si zobral na 25 rokov. Predtým býval u brata na byte. Pri vyporiadaní BSM dostal finančné prostriedky vo výške 23 000 za byt a auto. Peniaze investoval do chalupy. Nemá momentálne úspory. Žije sám. Mesačné výdavky má za elektriku a náklady na auto. Vlastní motorové vozidlo. Po rozvode si kúpil auto, jazdené. Momentálne si ďalšiu ani inú prácu nehľadá. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nemá žiadne zdravotné obmedzenia. K chalupe uvádza, že má šesť izieb, kuchyňu, kotolňu, garáž.

7. Z pripojeného spisu sp. zn. 3C/132/2010 súd zistil, že navrhovateľka pochádza z rozvedeného manželstva jej rodičov H. F. a U. F.. H. F., otcovi navrhovateľky bola naposledy upravená vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.03.2011, č. k. 3C/137/2010-35, právoplatným dňa 17.03.2011 vo výške 70,- eur mesačne.

8. Z Imatrikulačného listu Mendelovy univerzity v Brně a Provozně ekonomické fakulty MENDELU súd zistil, že navrhovateľka navštevuje od 14.09.2016 vysokú školu.

9. Z prehľadu o výdavkoch navrhovateľky súd zistil, že na stravu navrhovateľka vynakladá 140 eur mesačne, na ubytovanie 103,85 eur mesačne, na cestovanie 59 eur mesačne, poplatky na telefón 20 eur mesačne, hygienické a iné potreby 40 eur mesačne, jednorazové platby spojené so začiatkom štúdia 560 eur (poplatok za prihlášky na VŠ 51,29 eur, výdavky na učebnice , skriptá, študijné materiály a pomôcky 100 €, poplatok za jazykový kurz 60 €, kaucia za ubytovanie 110,36 eur, poplatok za ISIC kartu 25,87 eur, poplatok z zápis do 1.ročníka 12 eur, nákup mobilného telefónu 200 eur).

10. Vykonanou lustráciou na portály Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec navrhovateľky bol v dobe do 30.06.2016 zamestnaný v spoločnosti Arnold izolácie k.s. a od 27.06.2016 doteraz je zamestnaný v spoločnosti Welding, s.r.o..

11. Vykonanou lustráciou na portály Sociálnej poisťovne súd zistil, že navrhovateľka od 16.02.2015 doposiaľ uzavrela viacero dohôd o brigádnickej práci študentov, na základe ktorých vykonávala a vykonáva brigádnickú prácu.

12. Z potvrdenia o výške príjmu otca navrhovateľky v spoločnosti Arnold izolácie k.s. súd zistil, že v období od 09/2015 do 06/2016 bola jeho čistá mzda priemerne 1 058,453 eur.

13. Z potvrdenia o priemernom príjme pracovníka otca navrhovateľky v spoločnosti Welding, s.r.o. súd zistil, že v období od 06/2016 do 09/2016 bola jeho priemerná čistá mzdy vo výške 592,27 eur.

14. Z príjmových pokladničných dokladov a poštových poukážok predložených Miroslavom Kahúnom súd zistil výšku výdavkov vynaložených na vodu (od 27.09.2014 -02.11.2016 - 89,62 €), na elektrinu (09/2015-10/2016 -587,49 €), na poistenie 59,32 € štvrťročne a 171,46 polročne.

15. Z výpisu zo živnostenského registra a lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka navrhovateľky U. F. (ďalej matka navrhovateľky) vykonáva podnikateľskú činnosť od 01.07.2004 doposiaľ a jej vymeriavací základ od 01/2015 je 480,76 eur, od 10/2015 488,75 eur a od 10/2016 je 565,22 eur.

16. Podľa § 62 ods. l, ods. 2, ods. 3 a ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

18. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

19. Podľa ust. § 76 ods. Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

20. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 154, § 155, 156 Civilného mimosporového poriadku, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Konanie sa začína len na návrh. Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

22. Podľa § 157 Civilného mimosporového poriadku, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

24. Zmena pomerov ako hmotnoprávny predpoklad podľa ustanovenia § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine môže spočívať na subjektívnych okolnostiach, ako aj v objektívnych okolnostiach, ktorá je závislá od ekonomickej situácie. Rovnako právna úprava v ustanovení 157 Civilného mimosporového poriadku umožňuje súdu aj bez návrhu zmeniť rozsudky o výchove a výžive maloletých detí, ak sa zmenia pomery.

Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter, považuje výraznú zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby dieťaťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine).

25. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že tento zákon kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k deťom. Zákon o rodine kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb.

26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky bol podaný dôvodne. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 3C/137/2010 zo dňa 14.03.2011 súd rozviedol manželstvo rodičov navrhovateľky a schválil dohodu rodičov. Navrhovateľka v konaní listinnými dôkazmi preukázala, že od 14.9.2016 študuje v 1. ročníku denného štúdia "Provozně ekonomické fakulty" Mendelovy univerzity v Brne. Napriek tomu, že už dosiahla navrhovateľka plnoletosť, naďalej sa však pripravuje na svoje budúce povolenie, nie je schopná sa sama živiť, preto vyživovacia povinnosť otca v zmysle § 62 ods.1 Zákona o rodine naďalej trvá.

27. Potreby dieťaťa sú povinní uspokojovať obaja rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd sa v ďalšom zaoberal, či nenastala podstatná zmena pomerov i na strane povinných osôb, rodičov navrhovateľky. Zmena pomerov, ako predpoklad na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, môže spočívať aj v zmene pomerov na strane povinnej osoby. Pôjde napríklad o zvýšenie alebo nezavinené zníženie príjmu, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti. Pri posudzovaní pomerov povinného rodiča ďalej platí, že na jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, súd neprihliada, pretože výživné má pred takýmito výdavkami prednosť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je podaný čiastočne dôvodne. Súd skúmal v súlade so zákonom zmeny pomerov tak na strane navrhovateľky i na strane rodičov navrhovateľky a zistil, že k zmene pomerov došlo tak na strane navrhovateľky i na strane jej rodičov a z uvedeného dôvodu súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti. Matka navrhovateľky je osobou vykonávajúcou živnosť a z oznámenia zo Sociálnej poisťovne mal súd preukázané že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k nárastu príjmu, vzhľadom na výšku vymeriavacieho základu. Matka navrhovateľky v čase posledného rozhodovania o výživnom vykonávala činnosť SZČO, z potvrdenia daňového úradu so základom dane cca 6039,- eur ročne, k tomu poberala prídavok na dieťa. V prípade navrhovateľky nastala zmena pomerov od času kedy súd rozhodoval o výške vyživovacej povinnosti, kedy navrhovateľka navštevovala základnú školu, v súčasnosti je študentkou 1. ročníka vysokej školy, s čím má spojené výdavky na stravu 140 € mesačne, na ubytovanie 103,85 € mesačne, na cestovanie 59 € mesačne, poplatky na telefón 20 € mesačne, hygienické a iné potreby 40 € mesačne. V čase posledného rozhodovania o výživnom na čas po rozvode, bol otec navrhovateľky zamestnaný s čistým príjmom cca 300,- eur. V čase rozhodovania súdu, od 27.6.2016 bol otec detí zamestnaný, podľa jeho výpovede dosahuje mesačne príjem vo výške 700,- eur, pričom uviedol, že v predchádzajúcom zamestnaní dosahoval príjem vo výške 850, eur, avšak súd z potvrdenia tohto zamestnávateľa spoločnosť Arnold izolácie k.s. mal preukázané, že jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške cca 1058,- eur.

29. Súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke. Pri určení výšky výživného súd prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, (v tom čase súd vychádzal z dohody rodičov), kedy navrhovateľka navštevovala základnú školu a v súčasnosti je študentkou vysokej školy z uvedených dôvodov nepochybne vzrástli náklady na uspokojovanie potrieb navrhovateľky v súvislosti s výučbou na vysokej škole, o čom navrhovateľka predložila doklady. Pri určení výšky výživného súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec nad rámec súdom určeného výživného navrhovateľke neprispieva, a zároveň prihliadal tiež na rast životných nákladov. Po zohľadnení potrieb

navrhovateľky, schopností a možností rodičov súd považoval za primerané určiť otcovi výživne vo výške 200,- eur. Prvoradou povinnosťou otca je uspokojovať potreby navrhovateľky a až následne uhrádzať svoje náklady a uspokojovať svoje potreby. V konaní mal súd taktiež za preukázané najmä z výpovede otca a oznámením zamestnávateľa, že otec na vlastnú žiadosť ukončil pracovnoprávny vzťah, v ktorom dosahoval vyšší príjem ako dosahuje teraz . Uvedenú skutočnosť súd zohľadnil pri určovaní výšky výživného na strane otca, uvedené konanie a správanie otca súd posúdil tak, že otec sa bezdôvodne vzdal majetkového prospechu, ak by tak otec neurobil, v súčasnosti by disponoval vyššou sumou peňazí na uspokojovania opodstatnených potrieb navrhovateľky. Súd zároveň poznamenáva, že otec si musí byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti a v prvom rade sa správať ako rodič a musí si byť vedomý, že výživné má prednosť pred inými výdavkami. Je v záujme otca vynaložiť čo najväčšie úsilie na zlepšenie svojich pomerov, otec uviedol, že inú ani ďalšiu prácu si nehľadá. Súd je názoru, že takáto pasivita a nezáujem otca nemôžu isť na ťarchu dieťaťa, voči ktorému jeho vyživovacia povinnosť stále trvá, že opodstatnené potreby dieťaťa nebudú z tohto dôvodu uspokojované. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa alebo inú osobu, ktorá by ho obmedzovala v získavaní iných príjmov. Je povinnosťou rodiča správať sa tak, aby si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu (ktoré nie je schopné samo sa živiť) mohol riadne plniť. Matka navrhovateľky sa podieľa na vyživovacej povinnosti, aj tým, že navrhovateľke zabezpečuje bývanie a uhrádza výdavky spojené s bývaním, navrhovateľka žije s ňou v spoločnej domácnosti. Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti neprihliadal na výdavky, ktoré otec vynakladá v súvislosti so splácaním úveru, a to z dôvodu, že mal preukázané, že potom ako si otec zabral úver za účelom zabezpečenia vlastného bývania v rodinnom, mu bola titulom vyporiadania BSM vyplatená sumu vo výške 23000,- eur, ktorú však nepoužil na splatenie existujúceho úveru ale použil na zhodnotenie rodinného domu, čiže neznížil si výdavky (o splátku úveru), a tým by mal vyšší príjem, ktorý by mohol použiť na plnenie vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke. Zároveň súd poukazuje, že otec navrhovateľky žije sám v šesťizbovom rodinnom dome, s čím sú podľa názoru súdu vyššie výdavky či už na údržbu resp. úpravu opravu takejto nehnuteľnosti, ako údržbu resp. úpravu opravu menšej nehnuteľnosti, ktoré finančné prostriedky by otec mohol opäť použiť na uspokojovanie opodstatnených potrieb navrhovateľky. Nič nebránilo otcovi navrhovateľky zabezpečiť si za účelom bývania menšiu nehnuteľnosť, s menšími nákladmi na jej zaobstaranie a následnú údržbu a tak disponovať finančnými prostriedkami vo väčšom množstve na výživu navrhovateľky. Ak by situácia otca navrhovateľa bola taká ako tvrdí, že "žije od výplaty do výplaty" neukončil by pracovný pomer so zamestnávateľom u ktorého dosahoval vyšší príjem ako v súčasnosti a nevynakladal by ďalšie finančné prostriedky na zhodnotenie rodinného domu v ktorom žije, neuzatvoril by viaceré životné poistenia. Preto súd tvrdenia otca navrhovateľky, že jeho platobné podmienky mu nedovoľujú vo zvýšenej miere sa podieľať na výžive navrhovateľky považoval za účelové a rozhodol, že je v schopnostiach a možnostiach otca na výživu navrhovateľky prispievať sumou 200,- eur a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol, a to aj z toho dôvodu, že hoci mal v konaní preukázané, že navrhovateľka nie je schopná toho času sa sama živiť, nakoľko riadne študuje, pripravuje sa na svoje budúce povolanie, získala určité schopnosti - môže vykonávať sprostredkovateľskú činnosť, z ktorej môže dosahovať príjem, i keď ojedinele ( v čase prázdnin, resp. iného študijného voľna) a nepravidelne, a tento vzhľadom na vykonané dokazovania lustráciou v sociálnej poisťovni aj dosahuje, a tak sa podieľať na uspokojovaní svojich potrieb či už v súvislosti so štúdiom alebo iných osobným potrieb.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti a tým došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3C/137/2010 zo dňa 14.03.2011 a to v časti určenia vyživovacej povinnosti na navrhovateľku, pričom v prevyšujúcej časti zostalo predchádzajúce rozhodnutie nezmenené.

31. Súd zároveň určil otcovi navrhovateľky zročné výživné za obdobie od 23.09.2016 do 31.11.2016 vo výške 294,72 eur, ktoré je povinný zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva zročný celý dlh.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).