Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-50-2016.pdf
PDF · 84.79 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v zastúpení sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna O. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., S. XXX/XX, adresa na doručovanie: C., C. XXX/X, v zastúpení JUDr. Radkou Rešutíkovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, Spojová 2 a O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, v zastúpení JUDr. Renátou Matejovou, advokátkou so sídlom AK Banská Bystrica, ČSA 25, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd u p r a v u j e výkon rodičovských práv a povinností k maloletému V. V., nar. XX.XX.XXXX tak, že s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v tomto znení:
1) Maloletý V. V., nar. XX.XX.XXXX, sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky. 2) Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého s účinnosťou od 01.06.2016 po 60,- Eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci dopredu k rukám matky maloletého. 3) Za obdobie od 01.06.2016 do 09.11.2016 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom vo výške 200,- Eur; tento dlh sa otec z a v ä z u j e zaplatiť k rukám matky maloletého do 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia. 4) Otec je o p r á v n e n ý stýkať sa s maloletým každý týždeň v dňoch pondelok, utorok, streda v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod. tak, že v určený čas maloletého vyzdvihne pred bydliskom matky a po zrealizovanom styku v určený čas maloletého matke na tom istom mieste odovzdá. 5) Matka sa z a v ä z u j e maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi umožniť styk s maloletým.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Na návrh matky maloletého doručený tunajšiemu súdu 19.07.2016 sa začalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému.
2. Maloletý je narodený mimo manželstva. Má 2 roky a 2 mesiace. Je zdravý. Je v celodennej starostlivosti svojej matky.
3. Matka maloletého je slobodná, nemajetná, ukončila 2-ročný kurz, vyučila sa za krajčírku. Jej mesačný príjem predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na maloletého spolu v sume cca 226,- Eur. Iné vyživovacie povinnosti nemá. S otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti do mája 2016. Od mája žije sama s maloletým, teraz je u svojho brata v jeho 2-izbovom byte; na spoločnú domácnosť, ktorú vedie s bratom občas prispeje 30,- až 40,- Eur. Za mobil mesačne dá 10,- Eur, brat jej zobral posteľ na
splátky, túto spláca po 20,- Eur mesačne 12 mesiacov. Je zdravá. Trvalý pobyt má na adrese A., S. XX, avšak občiansky preukaz ešte nemá vybavený; tento trvalý pobyt je v byte brata.
4. Otec maloletého je rozvedený, je spoločníkom aj konateľom obchodnej spoločnosti PRO SOUND
- LIHGH, s.r.o., jeho mesačný príjem z tejto spoločnosti ako konateľa je 180,- Eur mesačne. Táto firma sa zaoberá ozvučovaním a osvetľovaním, hudobnú produkciu už nevykonáva. Na spoločnosť je napísané auto zn. Peugeot Boxer, rok výroby 1997. Toto auto môže používať aj na súkromné účely, výdavky súvisiace s užívaním auta včítane benzínu znáša uvedená spoločnosť, takisto aj výdavky za užívanie jeho mobilu. Býva s rodičmi v ich rodinnom dome, vedie s nimi spoločnú domácnosť. Na spoločnú domácnosť mesačne prispieva 80,- až 100,- Eur. Má ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, a to k maloletej D. V., nar. XX.XX.XXXX a k maloletému O. V., nar. XX.XX.XXXX, na tieto deti je zaviazaný prispievať výživným po 70,-- Eur mesačne, na každé dieťa zvlášť, výživné platí do Nemecka, kde žijú už niekoľko rokov, preto na účet ešte musí na výdavky dať ďalšie 4,- Eurá. Je zdravý, so zdravím nemám zvýšené výdavky. Pôžičky nemá, má ich firma za leasing auta. Jeho obchodná spoločnosť platí leasing za automobil zn. Škoda Octavia, a to mesačne po 165,-- Eur.
5. Podľa Čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
6. Podľa Čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru, zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné úrady na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom jednaní určia, že takéto oddelenie je potrebné v najlepšom záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v konkrétnom prípade, napr. ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak žijú rodičia oddelene a je potrebné rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.
7. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. 8. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
9. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.
10. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.
11. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
12. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 52 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Na pojednávaní dňa 09.11.2016 rodičia maloletého prejavili ochotu uzatvoriť dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vzhľadom na zistené pomery všetkých účastníkov (ods. 3,4) v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dohodu rodičov schválil. Bez schválenia súdom by bola nevykonateľná.
26. O náhrade trov súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.
Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 122 CMP, ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa ho vzdali.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.