Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30P/373/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Renátou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľky: I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, právne zastúpená JUDr. Michaelou Macalákovou, advokátkou so sídlom Žilina, J. Milca 11 a manžela navrhovateľky: V. M. G., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Ukrajiny, bytom L., Y. oblasť, W., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému: V. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, na čas po rozvode, takto

rozhodol:

Súd manželstvo I. G., rodenej H., nar. XX.XX.XXXX a V. G., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v L., zapísané v knihe manželstiev vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX, r o z v á d z a.

Súd z v e r u j e maloletého V. na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. výživným vo výške 80,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode.

Súd n e u p r a v u j e styk maloletého V. s otcom.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Súd n e u k l a d á manželovi navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd v Žiline dňa 19.11.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo a upravil práva a povinnosti k mal. V., ktorý pochádza z manželstva účastníkov tak, že maloletého zverí do jej starostlivosti a otca zaviaže prispievať mu na výživu výživným vo výške 100,- eur mesačne. O úprave styku navrhla rozhodnúť tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým neobmedzene po dohode s matkou a žiadala priznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že manžel sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v auguste 2015, nakoľko sa nedokázal prispôsobiť novému prostrediu a z uvedeného dôvodu sa vrátil naspäť na W.. Pred svojím odchodom žiadal navrhovateľku, aby odišla s ním, avšak pre navrhovateľku bolo takéto riešenie absolútne neprijateľné, nakoľko s ohľadom na jej nízky vek, jej so starostlivosťou o mal. dieťa výrazne pomáhajú rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Navyše je študentkou Žilinskej univerzity a ak by sa presťahovala na W., nemala by možnosť v štúdiu pokračovať. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne a prídavok na maloletého 23,52 eur mesačne. Navrhovateľke finančne pomáhajú rodičia. Výdavky maloletého pozostávajú z nákladov na plienky a stravu. Manžel

navrhovateľky sa od odchodu zo spoločnej domácnosti nijakým spôsobom nezaujímal o maloletého, nekontaktuje sa s ním a neprispieva na jeho výživu. Rovnako sa nezaujíma ani o navrhovateľku, s ktorou prerušil kontakt. Vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že v manželstve došlo k závažnému rozvratu a narušeniu vzťahov. Manželstvo účastníkov konania neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií a nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia.

2. Manžel navrhovateľky vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva doručenom Okresnému súdu v Žiline dňa 30.05.2016 uviedol, že po príchode na Slovensko pracoval ako vodič a závozník v spoločnosti Cargo CS, a.s. a živil svoju rodinu v období od mája 2014 do mája 2015. Nakoľko práca bola pre neho fyzicky namáhavá, odišiel do inej spoločnosti Slomac, s.r.o., kde robil ako vodič u súkromného podnikateľa. Vykonával nadčasy, robil všetky víkendy. Došlo k tomu, že zaspal za volantom a havaroval. Po tomto pracovnom úraze 25 dní bol práceneschopný. Keďže nechcel obťažovať I. a jej rodičov svojou práceneschopnosťou, odišiel na Ukrajinu. Tu sa nahlásil na zdravotnícke vyšetrenie a dostal trvalý kurz liečenia. I. nepochopila jeho zdravotný stav, aj čas, ktorý potreboval na rehabilitáciu. Celý čas komunikoval s I. pomocou krátkych sms-správ a sociálnej siete Facebook. Veľakrát jej skúšal volať, ale všetko bolo márne. Zaujímal sa o syna V., posielal pre neho zásielky, oblečenie, topánky a niektoré potraviny prostredníctvom svojich známych, ktorí chodievajú do európskych krajín. Po skončení preliečenia sa chcel vrátiť k rodine, ale prišlo mu oznámenie o zrušení pobytu a preto ostal na W.. Na W. si obnovil štúdium na magisterské štúdium na katolíckej univerzite, nestíhal však študovať popri práci. Uviedol, že je si vedomý a chápe ťažkosti spojené so starostlivosťou o mal. V., ktoré má I.. Chce však uviesť, že manželka je ovplyvnená svojimi rodičmi. Ako otec maloletého a manžel Veroniky chce urobiť všetko možné pre obnovenie manželského spolužitia.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie.

4. Otec mal doručenie riadne a včas vykázané. Súd poukazuje na to, že otec preberal písomnosti súdu na adrese svojho bydliska, ktorú uviedol aj vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva. So súdom komunikoval aj prostredníctvom mailu, avšak na pojednávanie sa nedostavil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Vo svojom maily, ktorý zaslal súdu dňa 19. augusta 2016 uviedol, že nepotrebuje tlmočníka, nakoľko perfektne rozumie po slovensky a vie sa aj vyjadrovať v hovorovej forme. Súd dňa 24.08.2016 mailom žiadal otca o oznámenie, kedy sa môže dostaviť na Slovensko, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Manžel navrhovateľky však na výzvu súdu nereagoval. Taktiež nedoložil žiadne doklady preukazujúce jeho príjem a výdavky, na ktoré bol vyzvaný. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd pojednával v neprítomnosti manžela navrhovateľky.

5. Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že zotrváva na svojom návrhu na rozvod manželstva, na skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom písomnom návrhu. Uviedla, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia s manželom. Od augusta 2015 nežijú v spoločnej domácnosti. Naposledy spolu s manželom bývali v rodinnom dome spolu s jej rodičmi, kde navrhovateľka naďalej býva s maloletým. Na náklady bývania a stravu prispievali 200,- eur mesačne. Manžel na W. býval v rodinnom dome spolu so svojou babkou. V čase, keď sa zoznámili, mal ukončené bakalárske štúdium. Nemal stále zamestnanie. Študoval filozofiu a teológiu. Manžel sa ozval cez facebook na Vianoce 2015 a asi v marci roku 2016. Naposledy poslal v júni 2016 výživné na syna 50,- eur a v mesiaci apríl a máj, každý mesiac 100,- eur. V nedeľu pred pojednávaním ju kontaktoval cez facebook a pýtal sa, či sa navrhovateľka zúčastní dnešného pojednávania, pýtal sa, či má niečo doniesť. Preto navrhovateľka mala za to, že sa pojednávania zúčastní. Odvtedy sa neozval, ani neprišiel za synom. Navrhovateľka poberá rodičovský príspevok. Rodičom nemusí prispievať do domácnosti. Študuje na Vysokej škole elektrotechnickej v Žiline. Maloletý má výdavky v súvislosti so stravou, ošatením a plienky mu zakupuje v hodnote okolo 40,- eur na mesiac. Nie je vlastníčkou žiadnych nehnuteľností, je vlastníčkou osobného motorového vozidla, ktoré jej zakúpili a darovali rodičia. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, kupuje benzín každé 3 dni v hodnote 10,- eur, keďže cestuje do Žiliny do školy a platí si mobilný telefón. Manžel o stretnutie so synom nežiadal. 2-krát poslal balík pre maloletého, kde boli pre maloletého topánky, zimný overal, pančuchy, čiapka a nejaké potraviny.

6. Z výsluchu kolízneho opatrovníka na pojednávaní súd zistil, že bolo vykonané šetrenie v rodine. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého. Navrhol, aby súd v prípade rozvodu manželstva rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému v zmysle návrhu navrhovateľky.

7. Súd mal preukázané, že navrhovateľka a maloletý V.ú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a manžel navrhovateľky je štátnym občanom Ukrajiny.

8. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina súd zistil, že navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, rodinný prídavok vo výške 23,52 eur a na mal. V.odinný prídavok vo výške 23,52 eur mesačne.

9. Z potvrdenia Žilinskej univerzity v Žiline, elektrotechnická fakulta súd zistil, že navrhovateľka od 01.09.2015 do 31.08.2016 navštevuje 1. ročník prvého stupňa vysokoškolského štúdia dennou formou.

10. Lustráciou v Sociálnej poisťovni súd zistil, že manžel navrhovateľky bol zamestnancom spoločnosť C.S. U. N., a.s. od 01.11.2014 do 13.04.2015, vymeriavaní základ za toto obdobie bol v priemere mesačne vo výške 534,94 eur. V období od 22.04.2015 do 18.05.2015 mal pravidelný príjem z dohody o vykonaní práce, uzavretou so spoločnosťou C.S. Cargo Slovakia, a.s. Za mesiac apríl 2015 vymeriavaní základ predstavoval 208,61 eur, za máj 2015 - 267, 85 eur. Od 03.06.2015 do 27.07.2015 bol zamestnancom spoločnosti Slomac, s.r.o. Vymeriavací základ za mesiac jún 2015 predstavoval 699,52 eur a za mesiac júl 2015 sumu 186,30 eur.

11. Zo sobášneho listu účastníkov súd zistil, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v L., je zapísané v knihe manželstiev S. úradu L., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XX.

12. Z rodného listu súd zistil, že manželom sa dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý V. G..

13. Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či to manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenských občanom.

Podľa § 39 ods. 4 Zákona č. 97/1963 Zb., slovenský súd má v konaní o rozvode manželstva, neplatnosti manželstva alebo o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, právomoc upraviť aj práva a povinnosti rodičov k ich spoločnému dieťaťu, ak a) dieťa má na území Slovenskej republiky pobyt.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona č. 97/1963 Zb., výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

Podľa § 24a Zákona č. 97/1963 Zb., vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.

Podľa § 48 Zákona č. 97/1963 Zb., slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.

Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 citovaného zákonného ustanovenia, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (CMP), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s písomným vyjadrením manžela navrhovateľky mal súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, takže manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Navrhovateľka uviedla, že nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia. S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2015 a od tejto doby manželstvo neplní žiadnu zo svojich funkcií. Vzhľadom na tieto skutočnosti, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manželstvo neplní ani jednu zo svojich funkcií, navrhovateľka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech mal. V., keďže v súčasnej dobe manželia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o neho zabezpečuje výlučne matka a otec nejaví záujem o maloletého.

15. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. V.úd mal preukázané, že v súčasnej dobe navrhovateľka riadne zabezpečuje starostlivosť o mal. V., otec o neho nejaví záujem. Vzhľadom k tomu súd na čas po rozvode zveril mal. V. do starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

16. Pri svojom rozhodovaní o výške výživného súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletého.

17. Súd zistil, že matka býva spolu s maloletým u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým neprispieva do domácnosti, keďže rodičia jej pomáhajú, aj so starostlivosťou o mal. V.. Navrhovateľka v súčasnej dobe študuje na Vysokej škole elektrotechnickej v Žiline. Poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, rodinný prídavok vo výške 23,52 eur a maloletému V. je vyplácaný tiež rodinný prídavok vo výške 23,52 eur mesačne. Výdavky má v súvislosti so stravou, ošatením a návštevou vysokej školy. V. má bežné výdavky v súvislosti so stravou, ošatením. Matka mu zakupuje plienky v hodnote okolo 40,- eur mesačne. Manžel navrhovateľky neodpovedal na výzvu súdu, neuviedol svoje príjmy a výdavky, ktoré v súčasnej dobe má. Býva na Ukrajine. Naposledy, pokiaľ býval na Slovensku, bol zamestnaný. Súd nezistil súčasný príjem manžela navrhovateľky, ani jeho výdavky. Manžel navrhovateľky bol oboznámený s návrhom, ku ktorému sa písomne vyjadril, neuviedol však svoje príjmy a výdavky, nedoložil žiadne doklady, so súdom komunikoval aj prostredníctvom mailu, avšak pojednávania na nezúčastnil, neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré sa pojednávania zúčastniť nemôže, ani nežiadal, aby súd odročil vytýčené pojednávanie, pričom predvolanie na pojednávanie osobne prevzal. Súd vychádzal z potencionality príjmov otca, zo skutočnosti, že otec, pokiaľ býval na Slovensku pracoval, súd je preto toho názoru, že si dokáže zabezpečiť prácu, aby si mohol plniť svoju zákonnú povinnosť a prispievať na výživu mal. V.. Súd určil výživné vo výške 80,- eur mesačne, keďže má za to, že táto výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek a odôvodnené potreby. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého. Časť odôvodnených potrieb maloletého uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletému vyplácaný vo výške 23,52 eur mesačne.

18. Súd poznamenáva, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky

sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Súd neupravil styk otca s mal. V. vzhľadom k tomu, že otec od augusta 2015 nežije s navrhovateľkou a mal. synom v spoločnej domácnosti a nemal záujem počas tejto doby stretnúť sa s maloletým. Matka uviedla, že pokiaľ otec prejaví záujem o stretnutie, stretnutie s maloletým otcovi umožní. V prípade, ak by matka otcovi stretnutia neumožňovala, môže podať návrh na úpravu styku.

20. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP.

21. Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku. Súd v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb., neuložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a 2 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku.

Podľa § 44 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.