Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Cb-163-2015.pdf
PDF · 82.64 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/163/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Techmontstav spol. s r.o., IČO: 17325188, Pluhová 8, 900 28 Ivanka pri Dunaji, zastúpeného: AK MS s.r.o., IČO: 47237767, Galandova 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., IČO: 35833106, Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, o zaplatenie 3.367,55 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.367,55 eur s 0,02 % denným úrokom z omeškania od 19.02.2013 až do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16.10.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.367,55 eur s 0,02 % denným úrokom z omeškania od 19.02.2013 až do zaplatenia titulom neuhradenia zádržného podľa zmluvy o dielo. 2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 13.12.2011 uzavretá zmluva o dielo č. 1020/2011-238/2 (vrátane dodatku č. 1 zo dňa 30.03.2012), predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „výučbového centra komunikácie a vizualizácie“. Súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky žalovaného (VOP) v znení platnom a účinnom k 01.05.2011. Žalobca dielo riadne zhotovil a žalovaný si ho na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby dňa 18.12.2012 prevzal. Žalovaný do dnešného dňa nezaplatil žalobcovi zádržné vo výške 3.367,55 eur, hoci tak mal podľa článku IV ods. 11 VOP urobiť do 60 dní od odovzdania diela, t.j. do 18.02.2013. Na základe 7 vystavených faktúr zadržaná čiastka predstavuje 6.735,10 eur (ako súčet zádržného a garančnej zábezpeky), z čoho zádržné predstavuje sumu 3.367,55 eur.
3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že platne uzatvorili zmluvu o dielo č. 1020/2011-238/2 zo dňa 13.12.2011. Uzatvorili však aj zmluvu o dielo č. 1020/2012-163/2 zo dňa 13.12.2011 v znení dvoch dodatkov, na základe ktorej vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 82.668,- eur z dôvodu neodstránenia vád diela. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 304140007, ktorou žalobcovi vyfakturoval uvedenú zmluvnú pokutu. Následne dňa 31.05.2014 listom oznámil žalobcovi započítanie pohľadávok, a to aj pohľadávok, ktoré si žalobca uplatnil žalobou v tomto konaní.
4. Žalobca v podaní dourčenom súdu dňa 10.12.2015 okrem iného uviedol, že žalovaný nebol oprávnený započítať voči zádržnému žiadnu pohľadávku vzniknutú z iného zmluvného vzťahu ako z tej istej zmluvy o dielo zo dňa 13.12.2011, čo mu nedovoľuje ani článok IV ods. 8 VOP. Z tejto zmluvy o dielo žalovanému žiadna pohľadávka nevznikla, a teda akýkoľvek jeho jednostranný zápočet je absolútne neplatný. Namietal aj to, že oznámenie o jednostrannom zápočte žalovaného zo dňa 31.05.2014 nie je žalovaným podpísané a ani nebolo žalobcovi riadne doručené.
5. Žalovaný na pojednávaní dňa 01.02.2016 uviedol, že nárok žalobcu ako taký nerozporuje, ale tvrdí, že zanikol jednostranným započítaním žalovaným. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že zápočet je neplatný, pretože sú v ňom uvedené jednotlivé faktúry a je podľa jeho názoru určitý. Mal za to, že článok IV ods. 8 VOP nevylučuje vykonávať zápočty z rôznych zmlúv.
6. Na pojednávaní dňa 16.05.2016 svedkyňa W.. R. J., ktorá od roku 2004 do roku 2012 pracovala pre žalovaného ako technický riaditeľ, uviedla k článku IV ods. 8 VOP toľko, že jednostranný zápočet sa mohol robiť iba v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu a v súvislosti s ním kombinovať so zádržným. Nebolo to myslené tak, že by sa viaceré zmluvy kombinovali navzájom. 7. Podľa článku IV bod 8 VOP zmluvné strany sa dohodli, že 5 % z ceny diela (bez DPH) je zádržné a 5 % z ceny diela (bez DPH) je garančná zábezpeka. Zádržné a garančnú zábezpeku je objednávateľ oprávnený zadržať za účelom zabezpečenia záväzku zhotoviteľa na riadne a včasné plnenie predmetu vyplývajúceho zo zmluvy o dielo. Zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného a garančnej zábezpeky svoje nároky z vád diela, nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, dodatočné náklady a straty objednávateľa plynúce z nedodržania termínu odovzdania diela zhotoviteľom, náklady vzniknuté objednávateľovi v dôsledku odstúpenia od zmluvy o dielo, a to aj v tom prípade, ak zádržné alebo garančná zábezpeka ešte nie sú splatné. Podľa článku IV bod 9 VOP zádržné a garančná zábezpeka budú vytvorené tak, že objednávateľ zadrží z každej faktúry čiastku vo výške 10 % z fakturovanej čiastky (bez DPH). Podľa článku IV bod 11 prvá veta VOP zádržné objednávateľ uhradí zhotoviteľovi do 60 dní odo dňa odovzdania diela bez vád a nedorobkov a/po uvoľnení zádržného hlavným objednávateľom. Podľa článku VI bod 1 VOP v prípade, ak je objednávateľ v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči zhotoviteľovi, je zhotoviteľ po predchádzajúcej riadne doručenej výzve oprávnený spolu s dlžnou sumou fakturovať objednávateľovi aj úrok z omeškania vo výške 0,02 % denne z dlžnej sumy a to za každý aj začatý deň omeškania. 8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Podľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. 9. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zmluvnými a zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo č. 1020/2011-238/2 zo dňa 13.12.2011, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „výučbového centra komunikácie a vizualizácie“. Žalobca dielo riadne zhotovil a žalovaný si ho na základe Zápisu o odovzdaní a prevzatí budovy alebo stavby dňa 18.12.2012 prevzal. V zmysle článku IV bod 8 a 9 VOP zadržal žalovaný z vystavených faktúr 10 % z fakturovanej ceny diela bez DPH titulom zádržného a garančnej zábezpeky, spolu vo výške 6.735,10 eur, z čoho zádržné predstavuje 3.367,55 eur. Nakoľko bolo dielo riadne odovzdané žalovanému bez vád a nedorobkov, žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zádržné do 60 dní odo dňa odovzdania diela v súlade s článkom IV ods. 11 VOP. Žalovaný uplatnený nárok žalobcu čo do výšky nerozporoval, namietal však, že žalovaná pohľadávka zanikla jednostranným započítaním s pohľadávkou žalovaného dňa 31.05.2014. Išlo o pohľadávku z iného zmluvného vzťahu
- zo zmluvy o dielo č. 1020/2012-163/2 zo dňa 13.12.2011, na základe ktorej mal žalovanému vzniknúť nárok voči žalobcovi na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 82.668,- eur z dôvodu neodstránenia vád diela. Súd dospel k záveru, že uvedené započítanie je neplatné, nakoľko zo Všeobecných obchodných podmienok žalovaného (VOP), ktoré sú súčasťou zmluvy o dielo č. 1020/2011-238/2 zo dňa 13.12.2011 jasne vyplýva dohoda zmluvných strán o tom, že žalovaný je oprávnený uspokojiť si jednostranným zápočtom zo zádržného svoje nároky na zmluvnú pokutu len pokiaľ ide o ten istý zmluvný vzťah. Zmluvné strany si teda zúžili možnosť jednostranne započítať vzájomné pohľadávky, a to len na zmluvný vzťah založený konkrétnou zmluvou, nie akoukoľvek zmluvou, čo potvrdila na pojednávaní aj svedkyňa, ktorá pre žalovaného pracovala v rozhodnom čase ako technická riaditeľka. K aplikácii článku IV ods. 8 VOP vysvetlila, že jednostranný zápočet sa mohol robiť iba v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu a v súvislosti s ním kombinovať so zádržným, nebolo to myslené tak, že by sa viaceré zmluvy kombinovali navzájom. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že sa zmluvné strany nemôžu dohodnúť na okolnostiach prípadného započítania svojich vzájomných pohľadávok, napr. aj vo forme zúženia predmetu započítania. Práve naopak, ustanovenie § 364 Obchodného zákonníka im dohodu ohľadom započítania pohľadávok umožňuje, čo je zároveň aj v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti strán. Podľa názoru súdu takéto zmluvné dojednanie medzi stranami sporu nie je v rozpore ani s § 580 Občianskeho zákonníka, nakoľko z jeho povahy nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Subsidiárne súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal, že urobil voči žalobcovi prejav smerujúci k započítaniu, t. j. že mu doručil oznámenie o jednostrannom zápočte pohľadávok. Oznámenie o jednostrannom zápočte založené do spisu nie je žalovaným podpísané a ani k nemu nie je pripojený dôkaz o jeho doručení žalobcovi. V zmysle všetkých uvedených skutočností žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie zádržného vo výške 3.367,55 eur spolu so zmluvne dohodnutým úrokom z omeškania (článok VI bod 1 VOP) vo výške 0,02 % denne od 19.02.2013 až do zaplatenia. 10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.