Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32P/5/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom vo veci návrhu navrhovateľky: JUD.. U. N., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou so sídlom E. Belluša 10, 921 01 Piešťany, za účasti manžela: J.. G. N.O., R.., Q.. XX.XX.XXXX, U. W. XXXX/XX, XXX XX F., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: Q. N.Á., Q.. XX.XX.XXXX G. G. N., Q.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo účastníkov konania JI.. U. N., N.. S., Q.. XX.XX.XXXX, a J.. G. N., R.., Q.. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.04.2011 v Hlohovci a zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Hlohovec vo zväzku č.C.., ročník XXXX na strane XXX, pod por. číslom XX, r o z v á d z a .

II. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia:

Maloleté deti Q. N., Q.. XX.XX.XXXX a G. N., Q.. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú rodičia spoločne.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej Q. sumou 150,-eur mesačne a na výživu maloletého G. sumou 150,- eur, a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň v mesiaci a to v utorok v čase od 14:30 hod. do 19:00 hod., v piatok v čase od 14.30 hod. do pondelka do 08:00, pričom po dovŕšení troch rokov veku syna G. bude styk otca prebiehať od štvrtka 14.30 hod. do pondelka do 08.00 hod.. Ďalej je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý nepárny týždeň vo štvrtok od 14:30 hod. do piatka do 08:00 hod..

Otec je oprávnený sa stretávať s maloletými deťmi každý párny rok počas vianočných sviatkov v čase od 24.12.od 09.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod. a každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 27.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. počas veľkonočných sviatkov v čase od štvrtka do Veľkonočného pondelka do 19.00 hod.

Otec je povinný si deti prevziať v mieste bydliska matky a tam ich aj po skončení stretnutia odovzdať. Matka je povinná deti na stretnutie riadne pripraviť.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu 06.06.2016 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. N. nar. XX.XX.XXXX a G. N., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že uzavrela manželstvo s J.. G. N., R.., dňa 16.04.2011. Pred uzatvorením

manželstva sa poznali 9 rokov, pričom prvé tri roky vzťahu boli veľmi dobré. Prvý konflikt nastal medzi partnermi v roku 2006, kedy jej manžel prvýkrát vynadal. Ďalšie ťažké obdobie vo vzťahu nastalo v rokoch 2009-2010. V novembri 2010 navrhovateľka otehotnela a v roku 2011 sa účastníci vzali. Po narodení dcéry sa stupňovali konflikty a nadávky zo strany manžela. Navrhovateľka s manželom navštívili z uvedeného dôvodu v roku 2012 poradňu. Navrhovateľka podľa svojho vyjadrenia zvažovala rozvod už v roku 2012 v čase kedy začali stavať dom. Navrhovateľka uviedla, že nadávky pokračujú do súčasnosti v zhruba dvojmesačných intervaloch. V roku 2014 sa manželom narodil syn. Manžel má dva pracovné úväzky, ktoré navrhovateľke najmä v čase druhého tehotenstva. Záverom navrhovateľka uviedla, že dôvodom podania návrhu je rôznorodosť pováh a presvedčenie navrhovateľky, že manžel bude k nej stále pristupovať rovnako. Navrhovateľka na základe uvedených skutočností navrhla manželstvo rozviesť, deti zveriť do svojej starostlivosti, otca zaviazať výživným vo výške 170,- eur na každé z maloletých detí a styk detí s otcom neupraviť.

2. Manžel sa vyjadril k návrhu podaním podaným na súde dňa 27.07.2016. V rámci vyjadrenia uviedol, že manželstvo uzavrel z čistej lásky. Ďalej uviedol, že v určitých obdobiach boli medzi manželmi nezhody (prelom rokov 2010/2011 a prvý polrok 2016), ale inak vnímal manželstvo ako harmonické. Od roku 2008 žili v byte navrhovateľky, do ktorého investoval manžel 20.000,- eur. Podľa manžela vznikali konflikty z dôvodu požiadaviek navrhovateľky na zabezpečenie chodu domácnosti. Manžel uviedol, že hradil všetky výdavky domácnosti, pričom navrhovateľka používala svoj príjem na úhradu svojich individuálnych potrieb. Z dôvodu zabezpečenia riadneho chodu domácnosti si manžel našiel druhú prácu. Navrhovateľka podľa manžela začala v roku 2016 realizovať nákupy do spoločnej domácnosti. Podľa manžela navrhovateľka vyžadovala počas vzťahu hodnotné dary, čo on vzhľadom na lásku k nej akceptoval. Manžel ďalej uviedol, že navrhovateľka má problémy so spánkom, pričom z uvedeného dôvodu nespávali v spoločnej spálni. Postupom času vo vzťahu sa stupňovali hádky. Podľa manžela prvotné hádky iniciovala navrhovateľka, pričom aj on sa následne postupne pripojil. Podľa manžela sa po smrti navrhovateľkinho otca situácia upokojila, rozhodli sa pre spoločné dieťa. Keď sa narodila dcéra Q. boli obaja podľa manžela šťastní, až do momentu než sa prisťahovali susedia. Hluk, ktorý spôsobovali viedol manželov k rozhodnutiu postaviť dom. Manžel uviedol, že popri práci v zamestnaní a na stavbe domu, každý večer uspával maloletú dcéru (často až do polnoci), pričom následne pracoval do noci na úlohách z práce (školy). Po presťahovaní do domu a narodení druhého dieťaťa sa množili konflikty ohľadne vzájomného spolužitia, a to tak pracovnej vyťaženosti, ako aj zabezpečenia potrebnej starostlivosti o maloleté deti. Manžel uviedol, že sa venoval rodine aj deťom, chodil s nimi na prechádzky do parkov, trávil s nimi čas na dvore, varil. Deti ho majú radi. Manžel uviedol, že má dve slabé miesta, a to deti a smrť otca, ktoré podľa jeho názoru manželka pri podaní návrhu proti nemu použila. Podľa manžela sa navrhovateľka upla na astrológiu a veštenie, ktorá manželku negatívne ovplyvňuje. Záverom manžel vyjadril ten názor, že manželstvo nie je hlboko a trvalo rozvrátené a sú predpoklady na jeho zachovanie. Ďalej uviedol, že je ochotný navštevovať poradňu v záujme zachovania manželstva. Súčasne navrhol zveriť deti pre prípad rozvodu do striedavej starostlivosti, nakoľko k deťom má vrúcny vzťah, ktorý chce zachovať a rozvíjať a svoje rodičovské povinnosti si chce riadne plniť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky (matky), otca ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise za účelom zistenia skutočného stavu.

4. Navrhovateľka predložila podaním doručeným súdu dňa 19.07.2016 špecifikáciu výdavkov na maloleté deti, kde prezentovala výdavky na maloleté deti, ktoré špecifikoval na výšku 180,- eur mesačne na každé dieťa + výdavky na plávanie na syna 46,- eur (č.l.26-28) a súčasne dokladovala svoje majetkové a príjmoví pomery (č.l.29-157). Otec špecifikoval výdavky na dcéru vo výške 204,47 eur a na syna vo výške 200,74 eur. (č.l.193), súčasne špecifikoval svoje výdavky na celkovú výšku takmer 1.800,- eur. Otec taktiež riadne dokladoval svoje príjmové a majetkové pomery a výdavky (č.l. 194-289).

5. Na pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.08.2016 súd viedol manželov k zmieru, pričom pojednávanie odročil za účelom stretnutia manželov na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny s cieľom zachovať vzájomný vzťah manželov. Z UPSVR bola súdu doručená správa, podľa ktorej je situácia rozvodu vyvrcholením krízy manželstva účastníkov, pričom sú medzi manželmi narušené všetky oblasti manželského spolužitia. Vo vzťahu k deťom bolo v správe konštatované, že obaja rodičia majú nezastupiteľné miesto v živote a výchove detí. UPSVR poučil rodičov, že útly vek maloletého G. a zachovanie súrodeneckých väzieb medzi deťmi je veľmi dôležité a viedol rodičov k dohode, ktorí sa dohodli na zverení detí matke, ako aj úprave stretávania otca s deťmi.

6. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

7. Podľa § 23 Zákona o rodine,

- ods. 1, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

- ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- ods. 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 19 ods.1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne.

10. Podľa § 24 Zákona o rodine

- ods. 1, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

- ods.2, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

- ods. 3, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

- ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

- ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

11. Podľa § 25 Zákona o rodine:

- odsek 1, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

- odsek 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

- odsek 3, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

- odsek 4, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

- odsek 5, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

12. Podľa § 62 Zákona o rodine

- ods. 1, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

- ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

- ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

- ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

- ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

14. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

15. K rozvodu manželstva. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí. V danej veci súd konštatuje, že vo vzťahu manželov sa postupom času vytratili základné aspekty fungujúceho manželstva (tak ako konštatoval aj UPSVR), pričom jediným reálnym spojným bodom manželov sú deti a vzťah oboch k nim. Manželia si už dlhodobo nerozumejú (základné konflikty vznikli už pred uzatvorením manželstva počas vzájomného dlhoročného vzťahu), pričom v manželstve sa ich nepodarilo odstrániť, naopak tieto vzrástli a postupne navrhovateľku od manžela úplne odcudzili, napriek tomu, že manžel navrhovateľku stále ľúbi.

16. V danej veci súd pri zisťovaní príčin rozvratu manželstva účastníkov konania zistil, že tieto spočívali v povahových rozdieloch a názorových nezhodách medzi manželmi a v neodhadnutí potrieb a záujmov druhého partnera a z toho plynúce vzájomné názorové nezhody, ktoré sa nepodarilo manželom vyriešiť. Pod názorovým rozdielom súd rozumie nasledovné. Manžel je prakticky zameraný človek, ktorý sa snaží zabezpečiť potreby rodiny (preto má aj dve práce), pričom žije prakticky pre povinnosť k rodine, spoločnosti, obetoval veľa zo seba pre zabezpečenie potrieb rodiny. Vykonával súčasne dve zamestnania, popritom sa venoval stavbe domu a ešte pomáhal manželke so starostlivosťou o deti. V priebehu vzťahu manželove povinnosti narastali až do neúnosnej miery, pričom keď sa s niektorou vysporiadal, napr. druhé zamestnanie (podľa názoru súdu nová povinnosť si vždy spočiatku vyžaduje zvýšené úsilie na adaptáciu, než sa situácia stabilizuje) tak vždy mu pribudla ďalšia povinnosť (napr. stavba domu) a v neposlednom rade aj deti, aj keď táto povinnosť ho súčasne napĺňa šťastím. Uvedené okolnosti (priveľa povinností naraz na jedného človeka) dostali podľa názoru súdu manžela

pod výrazný tlak, ktorý často ventiloval nevhodným spôsobom za účasti manželky. Navrhovateľka je podľa názoru súdu človek zameraný inak, ktorý napriek (zhodnoteniu manželom) veci nevníma cez výsledok, ale berie život ako cestu, ktorá treba prejsť, pričom by nemala byť plná odriekania, pričom človek by sa mal pristaviť pri tom, čo je dôležité a venovať sa aj sebe. V jednoduchosti povedané, manžel nevedel pochopiť, že manželka nechápe a neprijíma jeho snaženie (preto vznikali hádky) a zasa manželka nevedela pochopiť a súčasne vysvetliť a povedať manželovi, čo skutočne od neho chce, že jej v zásade nezáleží, na tom, čo hmotne zabezpečí, ale záleží jej na tom, aby si spolu porozumeli - obrazne povedané bez slov. Uvedené názorové rozdiely a vzájomné nepochopenie viedli manželov k vzájomnému zásadnému nepochopeniu a zo strany navrhovateľky aj k citovému odcudzeniu od druhého partnera. Z uvedených dôvodov nastali rozpory medzi manželmi už v čase pred narodením druhého dieťaťa, nakoľko napr. navrhovateľka chcela tráviť čas s manželom v kruhu rodiny, pričom žiadala, aby bol s ňou a pomáhal jej so starostlivosťou o deti - osobne. Manžel však v tom čase bol tak vyťažený povinnosťami, že uvedené nedokázal reálne skĺbiť dohromady, pričom mal zato, že keď zabezpečí potreby rodiny, urobil toho pre rodinu dosť. Takto vzniklo medzi manželmi odcudzenie v dôsledku vzájomného neporozumenia, svojich životných potrieb, záujmov a túžob. Tu súd vidí zásadné úskalie vzájomného života, ktoré sa nepodarilo manželom prekonať od uzavretia manželstva až do súčasnosti. Súčasne ako základný problém súd vidí v nepochopení vzájomných potrieb a túžob nedostatok vzájomnej tolerancie medzi manželmi. Manželia neboli ochotní si navzájom tolerovať vzájomné názory a pohľady na život. Podľa názoru, súdu je manželstvo o tolerancii k druhému a prispôsobení sa. Z uvedeného nakoniec vyplynul nedostatok vzájomnej úcty medzi manželmi, ktorá viedla k hádkam. Súd konštatuje, že podľa jeho názoru, tak manžel ako aj navrhovateľka chceli pretvoriť svojho partnera na obraz svoj, pričom sa to ani jednému nepodarilo. A tak ako sa postupne vytratila prvotná vzájomná láska (tá najväčšia - aj keď manžel do súčasnosti navrhovateľku ľúbi) vytratilo sa vzájomné porozumenie a narastali vzájomné problémy. Všetky uvedené skutočnosti mali za následok len ďalšie odcudzenie medzi manželmi, pričom vzhľadom na dĺžku a hĺbku uvedeného odcudzenia je nepravdepodobná možnosť za súčasného stavu zachovania manželského spolužitia (zo strany navrhovateľky). Tak, ako je manželstvo pri svojom vzniku dobrovoľným a slobodným zväzkom, rovnako tak pri splnení základných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 22 a 23 Zákona o rodine nikoho nemožno proti jeho vôli nútiť zotrvať v manželstve, za predpokladu kvalifikovaného rozvratu vzájomných vzťahov. Takéto jednoznačné a pevné rozhodnutie navrhovateľky vyplynulo z jej prednesu, pričom nie je predpoklad zmeny jej postoja. Z uvedeného mal súd preukázané, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd súčasne je toho názoru, že je lepšie ukončiť manželstvo teraz, ako ponechať manželov ďalej v manželstve, ktoré by len vyostrovalo vzájomné rozpory a zhoršovalo ho, čo by v konečnom dôsledku sa prenášalo aj na deti, a teda by to na ne negatívne vplývalo, pričom v najhoršom prípade, by si rodičia riešili svoje problémy prostredníctvom detí. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že rozvod je za súčasného stavu aj v záujme maloletých detí.

17. K úprave rodičovských práv a povinností: Podľa § 100 zákona č.161/2015 Z.z., je s konaním o rozvod manželstva spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k mal. deťom z ich manželstva na čas po rozvode. Čo sa týka zverenia a výživy maloletých detí ako aj stretávania s nimi, súd má za to, že navrhovaná rodičovská dohoda je uzatvorená v najlepšom záujme maloletých detí, nakoľko v doterajšej starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky a otec so zverením mal. do osobnej starostlivosti navrhovateľky súhlasil, ako aj s výživným. Vo vzťahu k pôvodne navrhovanej striedavej starostlivosti, súd konštatuje, že otec je stále veľmi pracovne vyťažený, pričom pracuje na zvýšení svojej kvalifikácie v rámci vysokého školstva, čo je náročné. Súčasne maloletý G. je útleho veku. Obe uvedené skutočnosti podľa názoru súdu objektívne v súčasnosti bránia striedavej starostlivosti. Ďalej podľa vyjadrenia rodičov zotrvajú určitý čas ešte v spoločnom dome a teda styk otca s deťmi bude širokého rozsahu. Všetky uvedené skutočnosti súd viedli k tomu, že považoval schválenú dohodu za uzavretú v čo najlepšom záujme maloletých detí. Výživné je primerané zisteným pomerom účastníkov, ich zárobkom, ako aj výdavkom na deti, ktoré sú spojené so starostlivosťou o maloletého, a ktoré boli preukázané na pojednávaní, a ktoré prakticky do súčasnosti hradí otec. Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že dohoda je v súlade so záujmom maloletých, a preto súd navrhnutú dohodu schválil. Súd obom rodičom pripomína, že keď budú vyporiadavať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nech to urobia tak, aby to medzi nimi nevyvolalo rozkol a nezhoršilo vzťah k deťom. Súčasne si je potrebné uvedomiť, že majetok sú len veci a málokoho skutočne urobia šťastným. Pri riešení ďalšieho bývania treba postupovať tak, aby otec mohol byť s deťmi, čo najčastejšie, nakoľko z priebehu konania má súd nepochybné, že ich má skutočne rád.

19. Súd konštatuje, že v rámci prípravy dohody vypadla úprava stretávania otca s maloletými deťmi počas prázdnin. Súd o tejto časti rozhodne na návrh, ktorý bol podaný otcom a matka s ním súhlasila samostatným dopĺňacím rozsudkom.

19. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.,(ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 52 CMP, nakoľko žiadne okolnosti prípadu náhradu trov konania neodôvodňovali.

Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

Proti výroku II. o schválenej dohode rodičov nie je odvolanie prípustné (§122 .

Rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 43 .

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.