Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-411-2016.pdf
PDF · 106.18 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/411/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: L. W., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX Q. XX, zastúpený: Mgr. Pavel Gavorník, advokát, Nám. SNP č. 3, 917 01 Trnava proti žalovaným: 1/ I.. I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX/A, XXX XX Q., 2/ I.. V. Q., K.., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX/A, Q., obaja zastúpení Mgr. Katarína Baďurová, advokátka, Budatínska 12, 851 06 Bratislava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12. apríla 2016, č. k. 19C/131/2014-100, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žalovaným v 1. a 2. rade sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovaným spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 486,48 eur k rukám ich právnej zástupkyne Mgr. Kataríny Baďurovej, so sídlom Buddatínska 12, Bratislava, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. 1.2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 120, § 132 a § 153 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „O.s.p.“), § 37, § 39, § 40, § 42a ods. 1, 2, 3 a 5 a § 42b ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 22 ods. 1, § 31 ods. 1 č. 162/1995 Z.z. Katastrálny zákon (ďalej len „KZ“) a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých žalovaní nie sú a ani v čase prevodu nehnuteľnosti neboli osobami blízkymi dlžníka pána Q., nepoznali sa a nikdy sa osobne nestretli. Žalobca ako veriteľ disponuje vymáhateľnou a aj vymáhanou pohľadávkou vo výške 13.300 eur, prisúdenou právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 8C/167/2011-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu č.k. 3Co 155/2013-63 na vymoženie ktorej prebieha voči povinnému p. Q. exekučné konanie, ktoré je pre nedostatok jeho majetku neukončené. 1.3. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcov dlžník p. Q. bol výlučným vlastníkom bytu č. XX vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXXX na Š. E. č. XX v Q. o celkovej výmere 66,20 m2, príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku. Túto nehnuteľnosť žalobcov dlžník previedol kúpnou zmluvou uzatvorenou so žalovanými dňa 12.8.2013 za kúpnu cenu 102.900 eur, právne účinky ktorej nastali dňa 11.9.2013. Platobným miesto úhrady kúpnej ceny bol bankový účet uvedený v zmluve, ktorý podľa záverov svedeckej výpovede L.. B. patril svedkovi, ktorý si z ceny odrátal svoje pohľadávky voči predávajúcemu a zvyšok sumy mu previedol na ním uvedený účet. Súd prvej inštancie poukázal aj na exekučný titul žalobcu voči dlžníkovi p. Q., ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 2.7.2013 a vykonateľnosť dňa 8.7.2013 a dňa 19.9.2013 bolo vydané Poverenie na vykonanie exekúcie. Konštatoval, že žaloba na určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy na prevod bytu, bola podaná v trojročnej prekluzívnej lehote (§42a ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá začala plynúť dňa 12.9.2013 (vklad bol povolený rozhodnutím zo dňa 11.9.2013 a žaloba bola súdu doručená dňa 11.7.2014).
1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že napádaný právny úkon bol vo svojej podstate ekvivaletným právnym úkonom, nakoľko dlžník za prevedený byt získal ekvivalent v peňažnom vyjadrení vo výške 102.900 eur. Žalobca ani odborným vyjadrením ani žiadnym iným dôkazným prostriedkom nepreukázal, že táto kúpna cena nie je primeraným protiplnením, keď svoje tvrdenia postavil na hypotéze svedka L.. B., že: „by bolo možné za byt získať aj o 5.000 eur viac, ak by sa ešte počkalo“. Suma 5.000 eur predstavuje necelých 5 % z predajnej ceny 102.900 eur, v dôsledku čoho nie je možné hovoriť o neprimeranosti i v spojitosti s tým, že žalobca nepozná skutočný technický stav prevádzaného bytu s rozlohou 66 m2, nachádzajúceho sa v staršom bytovom dome. Na ťarchu žalovaným 1/ a 2/ nemožno pričítať ani skutočnosť, že kúpnu cenu uhradili na bankový účet, ktorý v skutočnosti patril L.. B. a nie predávajúcemu a teda osobe predávajúcim splnomocnenej na všetky právne úkony, s prevodom nehnuteľnosti spojené. Žalovaní o tejto skutočnosti nemohli mať vedomosť, zistiť skutočného vlastníka bankového účtu nebolo v ich možnostiach a nebolo to ani ich povinnosťou. Ich povinnosťou bolo len zaplatiť za predmet kúpy dohodnutú cenu, ktorej súčasťou bolo aj miesto plnenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že samotná kúpna zmluva bola uzatvorená štandardne, zastupovanie osoby predávajúceho nie je okolnosťou podozrivou ani neobvyklou. Prvoinštančný súd doplnil, že napadnutá zmluva je z pohľadu ustanovení § 37, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka jednoznačne platným právnym úkonom. Ďalej dal do pozornosti, že sa môže javiť snaha dlžníka p. Q. dosiahnuť, aby žalobca ako jeho veriteľ nebol z kúpnej ceny uspokojený, avšak nie z dôvodu samotného predaja nehnuteľností, ale z dôvodu, že získané peňažné prostriedky vo výške prevyšujúcej vymáhanú pohľadávku 13.300 eur, neskončili za súčinnosti svedka B. na dlžníkovom účte. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že skutkové zistenia nepostačujú na prijatie záveru o opodstatnenosti určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy vo vzťahu k žalovaným tak ako to predpokladá ust. § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že prípadný úmysel predávajúceho ukrátiť svojho veriteľa, musel byť za popísaného skutkového stavu v súvislosti s predajom nehnuteľnosti žalovaným 1/ a 2/ známy. 1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech prizná súd plnú náhradu trov konania. Žalobcu, ktorý vo veci úspech nemal, potom zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 486,48 eur za 4 úkony právnej služby á 61,80 eur (prevzatie a príprava dňa 24.7.2014, vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.7.2014, účasť na pojednávaniach dňa 16.2.2016, 22.3.2016 a 12.4.2016) + režijný paušál (v roku 2014 vo výške á 8,04 eur a v roku 2016 á 8,58 eur) a 20 % DPH. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca v zmysle ust. § 201, § 205 ods. 1 a 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania a neúplného zistenia skutkového stavu nevykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov. Uviedol, že podmienky pre úspešné dovolanie sa neúčinnosti právneho úkonu boli splnené, žalovaní aj keď nepoznali úmysel predávajúceho ukrátiť žalobcu mohli tento pri zachovaní rozumnej starostlivosti a opatrnosti rozpoznať, čo je s poukazom na ust. § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka postačujúce k naplneniu podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nepostupoval v danej vec citlivo, obozretne a uvážlivo, prehliadol pochybenia v konaní žalovaných so zjavnou tendenciou zľahčovať výhrady žalobcu v postupe žalovaných v rámci kúpy predmetnej nehnuteľnosti a naopak s tendenciou presvedčiť žalobcom štandardnosť ich postupu. Poukázal na výpovede žalovaných, že s pánom Q. sa nikdy nestretli, dôverovali realitnej kancelárii, o to prečo predávajúci byt predáva sa nezaujímali, pričom nepoznali ani p. B.. Návrh kúpnej zmluvy vypracovala realitná kancelária, a o to kto je vlastníkom bankového účtu sa nezaujímali tiež. Svedok B. ale uviedol, že predávajúceho poznal 6 rokov a napriek tomu, že o byt bol veľký záujem, predajnú cenu vyhodnotil ako nižšiu cca o 5.000 eur. Svedok vedel aj to, že predávajúci na tom nie je finančne dobre, za predávajúceho mal zaplatiť nedoplatok súvisiaci s užívaním bytu, platil za neho tiež exekútora a vedel o jeho dlhoch. Odvolateľ poukázal aj na to, že nakoľko predajná cena bola uhradená na účet svedka, nie je zrejmé koľko z nej dostal p. Q., ktorý mal podľa výpovede svedka obdržať len 20-30 %. Svedok sa navyše s najväčšou pravdepodobnosťou žalovaným nezmienil ani o dlhoch a záväzkoch predávajúceho, pretože sa o to nezaujímali. Z uvedeného mu potom vyplynulo, že okolnosti predaja nehnuteľnosti nasvedčovali v neprospech žalovaných, ktorí nemali potrebu sa s predávajúcim vôbec stretnúť, nezaujímali sa o dôvody predaja bytu, byt podľa
ich tvrdení kúpili na účely prenájmu tretím osobám. Ak by žalovaní boli pri kúpe bytu aktívnejší a obozretnejší mohli výraznou mierou ovplyvniť ich rozhodnutie nadobudnúť vlastnícke právo k bytu, rozpoznať úmysel predávajúceho ukrátiť svojich veriteľov, pričom im nemusela byť priamo známa osoba žalobcu, postačovala len vedomosť o predpoklade krátenia. Neprekážala im ani skutočnosť, že sa s predávajúcim v živote nestretli ani skutočnosť, že miesto podpisu plnomocenstva malo byť v B.. Žalobca tak dospel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie v dôsledku nesprávnych skutkových zistení nesprávne právne vec posúdil. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav aj tým, že neprikladal význam potrebe vypočutia svedka p. Q., nakoľko žalobca od výsluchu tohto svedka očakával vysvetlenie podstatných okolností predaja nehnuteľností. Ďalej, že zamietol vykonanie dokazovania aj za účelom zdokladovania reálnej úhrady kúpnej ceny, ktoré malo význam z hľadiska naplnenia podmienok odporovateľnosti právneho úkonu s poukazom na ods. 5 ust. § 42a Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom alebo odborným odhadom a ktorý za a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným alebo za b) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti. Z uvedených dôvodov nasvedčujúcich , že vo veci boli splnené podmienky pre odporovateľnosť právneho úkonu, navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, jeho návrhu vyhovieť a žalobcov zaviazať na náhradu trov konania alebo napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/. Poukázali na to, že pri kúpe bytu postupovali s primeranou opatrnosťou a starostlivosťou, vopred si na katastrálnom portáli zistili, či predávajúci je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti a či na nej neviaznu záložné práva a po kontrole plnomocenstva pre pracovníka realitnej kancelárie, pristúpili ku kúpe nehnuteľností. Pri prevode bytu sa nevyskytli žiadne neštandardné okolnosti, na byte neboli podľa vyhlásenia správcu ani žiadne nedoplatky, medzi predávajúcim a kupujúcimi neexistoval žiaden vzťah, a teda nemali ako nadobudnúť podozrenie, že úmyslom predávajúceho by malo byť krátenie uspokojenia pohľadávky svojho veriteľa. Skutočnosť, že predávajúci nebol pri právnom úkone prítomný, je pomerne bežná a poukaz na trhovú cenu, ktorá bola podľa vyjadrenia svedka B. nižšia cca o 5.000 eur, vyplývala z potreby rozsiahlejšej rekonštrukcie uvedeného bytu, ktorú aj uskutočnili. Tvrdenie žalobcu, že pri kúpe bytu boli neobozretní, neaktívni a že konali neuvážlivo sa nezakladá na pravde, nakoľko na ich otázku prečo sa byt predáva, im pracovník realitnej kancelárie uviedol, že sa majiteľ sťahuje do zahraničia a kupujúci nemali dôvod o tomto dôvode predaja bytu pochybovať. Naviac je úplne nereálne očakávať, že by pracovník realitnej kancelárie kupujúcim rozprával o dlhoch predávajúceho a jeho prípadnom úmysle ukrátiť svojich veriteľov. Súd prvej inštancie podľa ich názoru úplne zistil skutkový stav, žalovaní nemali dôvod zisťovať komu účet, na ktorý poukázali kúpnu cenu patrí, táto bola v plnej výške uhradená na účet uvedený predávajúcim. Okrajovo žalobcovia poukázali na to, že im vytýkaná neopatrnosť, neobozretnosť a neuvážlivosť vyznieva z úst žalobcu paradoxne, keď práve on od p. Q. kúpil motorové vozidlo, za ktoré riadne zaplatil kúpnu cenu a následne sa zistilo, že p. Q. vlastníkom tohto motorového vozidla nikdy nebol. Na základe uvedeného žiadali rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcu zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby celkom vo výške 99,79 eur. 6. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („ďalej len „C.s.p.“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti celého žalovaného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).
8. V nadväznosti na uvedené odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu (§ 380 C.s.p.). Zohľadňujúc stav v čase vydania rozsudku súdu prvej inštancie (§ 470 C.s.p.) v celom svojom rozsudku pojmy dané terminológiou používanou v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, „súd prvého stupňa“ a „účastníci konania“ nahradil pojmami „súd prvej inštancie,“ a „strany sporu“ tak ako to zaviedol zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
9. Odvolací súd, s prihliadnutím na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) s dôvodmi uvedenými v odvolaním napadnutom rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.).
10. 1. Účelom inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov upraveného v § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka je zaistenie občianskoprávnej ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi dlžníka, ktorými dôjde k ukráteniu veriteľa. Súdnym rozhodnutím sa neúčinnosť dlžníkovho právneho úkonu deklaruje (nie konštituuje) a odporovacia žaloba podľa ustálenej súdnej praxe nie je žalobou určovacou podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 ( v súčasnosti § 137 písm. c/ C.s.p.), žalobca preto v konaní nemusí preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, ktorá vzniká buď zo zákona alebo tým, že sa neplatnosti dovolá oprávnený subjekt, a ktorá pôsobí voči všetkým, odporovaný úkon je platným právnym úkonom, ktorý na základe právoplatného rozhodnutia súdu stráca účinnosť, avšak iba vo vzťahu k veriteľovi, ktorý právnemu úkonu úspešne odporoval.
10.2. Predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie nasledovných kumulatívne stanovených hmotnoprávnych podmienok upravených v ustanovení § 42a Občianskeho zákonníka: 1. existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2. právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3. trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu, 4. úmysel ukrátiť veriteľa (cum animo fraudandi), ak tento musel byť druhej strane známy, ktorý sa však nevyžaduje pri právnom úkone, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v ich prospech, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel krátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
10.3. Podľa ust. § 42b ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovať právnemu úkonu proti ich predchodcovi. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
10.4. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 10.5. Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka.
11. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu, odvodenej od jeho splatnej peňažnej pohľadávky vo výške 13.300 eur voči T. Q., trvale bytom Š. Č.. XX, Q., priznanej rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20.11.2012, č. k. 8C/167/2011-47, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.5.2013, č.k. 3Co/155/2013-63. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a správne boli označení aj žalovaní 1/ a 2/, ako osoby, ktoré mali mať z odporovaného právneho úkonu prospech. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca podal odporovaciu žalobu v prekluzívnej trojročnej lehote, pri existencii jeho vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi. Pohľadávka žalobcu vyplývajúca z bezdôvodného obohatenia jeho dlžníka, T. Q., vznikla ešte pred podpisom odporovaného právneho úkonu, teda kúpnej zmluvy uzatvorenej dlžníkom žalobcu T. Q. so žalovanými 1/ a 2/ dňa 12.8.2013, za kúpnu cenu 102.900 eur, k bytu č. XX vo vchode č. XX, na X. poschodí bytového domu so súp. č. XXXXXX na Š. E.. Č.. XX F. Q., o celkovej ploche 66,20m2, príslušného spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na zastavanom pozemku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že dôvodnosť žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu vylučuje absencia ukracovacieho právneho úkonu, ktorý by vyvolal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka a preukázanie čo i len potenciálnej vedomosti žalovaných 1/ a 2/ o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Žalobca, ktorého v spore zaťažovalo dôkazné bremeno, tieto podmienky nepreukázal.
12. Ukrátením veriteľa sa rozumie kvalifikované zmenšenie dlžníkovho majetku, ktoré nestačí na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Jeho dôvodom je najčastejšie prevedenie majetku dlžníka tretej osobe bez zodpovedajúcej náhrady (protiplnenia). Pokiaľ by za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty bola poskytnutá obvyklá cena, alebo inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže dôjsť ku skráteniu uspokojenia veriteľovej pohľadávky. K ukráteniu veriteľa podľa ustálenej súdnej praxe nemôže dôjsť ani v prípade, ak je za účelom uspokojenia veriteľovej pohľadávky preukázateľne možné použiť iný majetok dlžníka.
13. Z výpovede žalovaných 1/, 2/, svedka L.. Q. B., ako aj zo samotnej kúpnej zmluvy vyplynulo, že finančná hotovosť 102.900 eur, ktorú získal dlžník žalobcu za predaj uvedenej nehnuteľnosti, v danom čase niekoľkonásobne prevyšovala výšku žalobcovej pohľadávky (13.300 eur). Táto skutočnosť je rozhodujúcou a súčasne vylučujúcou príčinnú súvislosť medzi uzatvorením odporovaného právneho úkonu a nemožnosťou uspokojiť splatnú pohľadávku žalobcu. Žalovaní uzatvorením kúpnej zmluvy len zmenili nehnuteľný majetok na peňažné prostriedky, získanie ktorých dlžníkovi umožňovalo okrem iných dlhov, ktoré v konaní vyšli najavo, uhradiť aj pohľadávku žalobcu. Na uvedenom nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaní peňažné prostriedky poukázali nie na účet žalobcu ale na účet, ktorý im bol na zaplatenie kúpnej ceny poskytnutý, že sa počas rokovaní nikdy s vlastníkom bytu (dlžníkom) nestretli a ani to, že svedok B. uviedol, že byt sa dal predať aj za trochu vyššiu cenu, uvedený rozdiel ktorej predstavoval necelých 5% z dohodnutej ceny. Takéto konanie nemôže bez splnenia všetkých zákonných podmienok daných pre vznik neúčinnosti právneho úkonu žalovaných zaťažiť, najmä keď sa v konaní preukázalo, že o existencii žalobcovej pohľadávky a úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemali vedomosť. Odvolací súd dodáva, že povinnosťou žalobcu je úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť druhej zmluvnej strany o tomto úmysle nielen tvrdiť, ale ho aj preukázať a žalobca neprodukoval žiaden taký dôkaz, ktorým by uvedené vyvrátil a ktorým by preukázal splnenie tejto podmienky odporovacej žaloby. Svoju argumentáciu založil len na hypotetických a nepodložených tvrdeniach o neopatrnosti, neuvážlivosti a neobozretnosti žalovaných ako kupujúcich, a aj to bez konkretizácieho takéhoto ich konania, ktorým v žiadnom prípade nemôže byť uzavretie kúpnej zmluvy bez osobného kontaktu s predávajúcim, keď celá transakcia prebiehala prostredníctvom profesionálneho predajcu na to splnomocneného. Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že dlžník nebol vypočutý ani v konaní, práve pre nepreukázanie podmienok zo strany žalobcu.
14. Nad rámec a už len celkom okrajovo k súdom prvej inštancie uvedenému, že napadnutá zmluva je z pohľadu ust. § 37, § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka jednoznačne platným právnym úkonom, odvolací súd konštatuje, že len platne uzavretá zmluva o prevode vlastníctva môže byť podrobovaná jej preskúmavaniu z hľadiska jej právnej neúčinnosti.
15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že odvolacia argumentácia žalobcu nemala za následok úvahu o vecnej a právnej nesprávnosti záverov, ku ktorým v danej veci dospel prvoinštančný
súd. Odvolací súd dodáva, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, v rámci odôvodnenia aplikoval naň aj správne ustanovenia zákona a svoje rozhodnutie aj riadne a dostatočne odôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia spĺňajúceho zákonné náležitosti predpísané v § 157 ods.2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 (v súčasnosti § 220 ods. 2 C.s.p.) presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, t.j. jednoznačný a nepochybný záver o nedôvodnosti podanej žaloby.
16. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným žalovaným priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).