Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-82-2008.pdf
PDF · 171.33 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/82/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou v právnej veci žalobcov: 1./ V.. G. U., rod. U., narodený XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 2./ V.. G. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX, bytom H. XXX, XXX XX H., 3./ V.. Z.. I. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX H., žalobcovia v 2. a 3. rade zastúpení žalobcom v 1. rade, proti žalovaným: 1./ V.. D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom v H., W. X, 2./ S.. J. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom v H., W. X, obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr.NOVÁČKOVÁ, s.r.o., IČO: 36 699 705, so sídlom v Bratislave, Brančská 7, v zastúpení konateľkou a advokátkou JUDr. Eva Nováčková, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie zo strany žalobkyne v 4. rade Alexandry Tinkovej, rod. Tinkovej, nar. 17.09.1973 z a s t a v u j e .
II. Súd náhradu trov konania žalovaným zo strany žalobkyne v 4. rade nepriznáva.
III. Súd žalobu v celosti z a m i e t a.
IV. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Pôvodnou žalobou, došlou na súd dňa 10.06.2008 sa domáhali žalobca v 1. rade: V.. G. U., rod. U., narodený XX.XX.XXXX a žalobkyňa v 2. rade: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, zomrelá dňa X.XX.XXXX (ďalej len „žalobcovia“) ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti (garáž, vyšpecifikovaná v žalobe) voči žalovaným v 1. a 2. rade ako manželom, užívajúcim túto nehnuteľnosť, uloženia povinnosti zaplatiť solidárne sumu 60.000,- Sk (1.991,64 €) titulom bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaných, užívajúcich garáž bez právneho titulu ( § 451 ods.2 a nasl. O.z., § 456 a § 458 O.z. ). Žalobcovia poukázali, že ich vlastníctvo k nehnuteľnosti potvrdzuje list vlastníctva č. 2184, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava III z 21.11.2006 č.k. 32C 34/1998-177, pričom žalovaný nehnuteľnosť užívajú i naďalej. Žalobcovia si uplatňovali i príslušenstvo pohľadávky vo výške 8,5% ročne odo dňa podania návrhu do zaplatenia, čo upresnili podaním zo 14.07.2008 ( č.l. 36-39) a žiadali priznať príslušenstvo od 10.06.2008, čo odôvodnili ust. § 563 O.z. ( č.l. 91 ) majúc za to, že v prípade nedohodnutého termínu nastáva splatnosť pohľadávky 1. dňom po výzve - v danom prípade doručením žaloby na súd. Žalobcovia sa domáhali i náhrady trov konania. Uplatnenú istinu vyšpecifikovali ako sumu bežného nájomného v danej lokalite, ktoré by inak za užívanie nehnuteľnosti boli žalovaní povinní zaplatiť, konkrétne á 2.500,- Sk (82,98 €) mesačne, a to za obdobie dvoch rokov spätne od podania žaloby ( 10.06.2006 - 10.06.2008 ).
2. Žalovaní v 1. a v 2. rade (ďalej len „žalovaní“) so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť ako nedôvodnú a to s poukazom, že žalovaní boli oprávnení nehnuteľnosť užívať a v prípade žalobcov ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi, poukázali, že zmluva o užívaní nehnuteľnosti bola uzavretá medzi účastníkmi podľa vtedajšej právnej úpravy v zmysle § 397 OZ, pričom podľa ods. 3 zmluvy boli žalovaní oprávnení nehnuteľnosť užívať a to bezodplatne až do nadobudnutia vlastníckeho práva k nej, ktorého nadobudnutiu mali žalobcovia napomáhať. V súvislosti s neúčinnosťou tejto zmluvy poukázali, že neúčinný je len prevod vlastníckeho práva a len nadobudnutie vlastníckeho práva, pričom žiadne zákonné ustanovenie neukladá povinnosť registrovať zmluvu o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie na žiadnom príslušnom orgáne a nevyžaduje sa žiaden súhlas žiadneho orgánu k jej splatnosti a účinnosti, dokonca nie je vyžadovaná ani osobitná forma pre jej uzatvorenie, táto zmluva nebola doposiaľ žalobcami vypovedaná. Poukázali, že doposiaľ žalovaní vlastníctvo ku garáži nenadobudli a preto sú oprávnenými užívateľmi tejto garáže, teda nevzniká bezdôvodné obohatenie, keďže existuje dôvod a účel nebol do dnešných dní dosiahnutý, takisto k zrušeniu zmluvy uzatvorenej na neurčito je potrebná výpoveď, ktorá zo strany žalobcov nebola daná. Žalobcovia poukázali, že súdy sa doposiaľ nezaoberali otázkou zmluvy o užívaní, tieto skúmali len otázku prevodu vlastníctva a účinnosť zmluvy o prevode vlastníctva, neskúmali, či existuje popri vlastníckom vzťahu i vzťah nájomný. V neposlednom rade poukázali, že konanie žalobcov a ich nárok je v rozpore s dobrými mravmi a to s poukazom na obsah zmluvy z 01.07.1988, kedy i došlo k vyplateniu sumy 40.000,- Kčs, uvedené deklaruje i písomné potvrdenie žalobcu v 1. rade, kde sa uvádza, že kúpna cena bola vyplatená ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva, teda cieľom zmluvy bolo nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanými a to odplatne. Ďalej poukázali, že až postupom času došlo i k majetkovo-právnemu vyporiadaniu garáže a nič nebránilo realizácii zmluvy, žalobcovia sa po celý čas o danú garáž nezaujímali, celú starostlivosť o ňu, vrátane daní prevzal žalovaný. Naopak žalobcovia namiesto podania návrhu na kataster podali návrh na súd na vydanie garáže, časom vzniesli i námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom zaplatenia kúpnej ceny, navyše vymáhajú i „nájom“, ktorý bol dohodnutý bezodplatne.
3. Po vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.05.2009, č. k. 7C 82/2008-170, ktorým žalobe vyhovel vo výške 116,18 € s 8,5 %-ným úrokom od 09.10.2008 do zaplatenia a vo zvyšku istiny i príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalovaní užívali vec ( garáž ) bez právneho titulu podľa § 451 ods. 2 O.z., čím im vznikol prospech v rozsahu, v ktorom nehnuteľnosť užívali bez platenia nájomného žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti, ktorým sa týmto znížil majetok o nájomné, za ktoré mohli nehnuteľnosť v spornom období prenajať. Súd mal za to, že žaloba je dôvodná len za obdobie od 29.04.2008 a to s poukazom na bežné nájomné za obdobné nehnuteľnosti v podobnej lokalite v spornom období a to odo dňa nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia vo veci predchádzajúcich určovacích návrhov a uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť, nakoľko nie je možné na ťarchu žalovaných určiť plynutie vzniku bezdôvodného obohatenia na obdobie, kedy prebiehali tieto rokovania, ktoré mali zásadný význam pre prípadné bezdôvodné obohatenie sa žalovaných v neskoršom období, v ktorom títo skutočne neoprávnene obsadzovali predmetnú garáž, vedomí si na základe právoplatného rozhodnutia súdu, že nie sú jej spoluvlastníkmi.
4. Žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na tunajší súd dňa 10.06.2009 odvolanie proti rozsudku zo dňa 27.05.2009, č. k. 7C 82/2008-170, ktorým žalobcovia žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu zruší a vec vráti súdu na opätovné prejednanie, resp. zmení tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a súčasne zaviaže žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcom trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolanie žalobcovia podali do výroku vo veci samej z dôvodu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu veci ( ust. § 205 ods. 2, písm. d/ O.s.p. ) a z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ust. § 205 ods. 2, písm. f/ O.s.p. ).
5. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 14.04.2010, č. k. 2Co 161/2009-210 rozhodol tak, že rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu vyplýva, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaní, ktorí užívali nehnuteľnosť bez právneho titulu vznikol prospech a to z obohatenia v rozsahu, v ktorom nehnuteľnosť užívali bez platenia nájomného. Rozsah vydania bezdôvodného obohatenia je vymedzený v ust. § 458 O.z., podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodným obohatením nadobudnuté. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní užívali nehnuteľnosť od 10.06.2006 do 10.06.2008, teda v období, za ktoré si žalobcovia
uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom je nepochybné, že žalovaní nehnuteľnosť užívali i pred uvedeným obdobím. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie už v čase, kedy začali nehnuteľnosť užívať a nie až vtedy, keď boli povinní nehnuteľnosť vypratať a preto nie je správny záver súdu, že žalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie len za obdobie od 29.04.2008 do 10.06.2008, i keď žalovaní preukázateľne garáž užívali dlhšie obdobie, pretože takýto záver súdu nevyplýva z vykonaného dokazovania a z ustanovení Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých súd prvej inštancie právne vec posúdil, pričom súd prvej inštancie aj v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 458 ods. 1 O.z., podľa ktorého sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, a ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Preto nebol správny záver súdu prvej inštancie, že bezdôvodné obohatenie vzniklo len za obdobie od 29.04.2008, teda odo dňa, keď boli žalovaní povinní nehnuteľnosť vypratať, pretože garáž užívali a bezdôvodné obohatenie im užívaním garáže vzniklo už skôr tak, ako bolo uvedené a vyplýva z vykonaného dokazovania.
6. Po opätovne vykonanom dokazovaní súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251, ktorým žalobe v celosti vyhovel a priznal žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia žalovanú sumu vo výške 1.991,64 € spolu s 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne z tejto istiny od 10.06.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 842,49 €. Spôsob vydania bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 160 ods. 1, druhá veta O.s.p. nadväzne na povahu veci, priznaný nárok čo do výšky i základu, ako aj pomery procesných strán. S poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2010, č. k. 2Co 161/2009-210, ktorý sa stotožnil s výsledkami dokazovania súdu prvej inštancie, avšak inak posúdil obdobie vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaných, tunajší súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že k bezdôvodnému obohateniu žalovaných došlo užívaním nehnuteľnosti bez právneho titulu ( absencia vlastníctva, či nájomnej zmluvy so samotnými vlastníkmi garáže ), už v čase od 10.06.2006, tak ako si žalobcovia pôvodne nárokovali.
7. Žalovaný v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu podali na tunajší súd dňa 2.08.2011 odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251, ktorým žalovaný žiadali, aby odvolací súd žalobu žalobcov pre rozpor s dobrými mravmi zamietol, alternatívne, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie za účelom vyporiadania sa s obranou žalovaných.
8. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.03.2015, č.k. 2Co 395/2011-288, Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom odôvodnení poukázal na skutočnosť, že v konaní pred súdom prvej inštancie pri rozhodovaní rozsudkom v poradí druhým ( rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251 ) nastala vada, ktorá sama osebe mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a teda na ktorú aj bez námietky účastníkov musel odvolací súd prihliadnuť ( § 212 ods. 3 O.s.p. ). Totiž konanie o zaplatenie sumy 116,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 116,18 € od 9.10.2008 do zaplatenia žalovanými v 1. a 2. rade zostalo právoplatne skončené. Uvedená povinnosť bola žalovaným v 1., 2. rade uložená rozsudkom v poradí prvým ( rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 27.05.2009, č. k. 7C 82/2008-170 ), proti ktorému žalovaní odvolanie nepodali. Ak by žalobcovia v 1. a 2. rade podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v poradí prvému aj proti tomuto výroku, odvolací súd by ich odvolanie musel odmietnuť postupom podľa ust. § 218 ods. 1, písm. b/ O.s.p. ako odvolanie podané niekým, kto na odvolanie nebol oprávnený, keďže v uvedenom rozsahu boli žalobcovia úspešní, a teda neboli dotknutí na svojich právach. Súd prvej inštancie pochybil, keď v ďalšom konaní konal a opätovne rozhodol (rozsudkom v poradí druhým) o celom nároku žalobcov, na zaplatenie sumy 1.991,64 € (60.000,- Sk) spolu s príslušenstvom, a teda v konečnom dôsledku im priznal viac ako žiadali. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave ďalej vyplýva, že súd prvej inštancie doteraz neposudzoval chovanie žalobcov v 1., 2. rade, na opakované námietky žalovaných, z pohľadu, či bolo a je v súlade s dobrými mravmi, so zásadou „non omne quod licet honestum est“, keď neustále odmietajú žalovaným vrátiť sumu 1.327,76 € ( 40.000,- Sk ), ktorú prijali dňa 1.07.1988 práve v súvislosti s garážou, s poukazom (len) na jej premlčanie, hoci pohľadávka žalovaných nezanikla, stále existuje. Na druhej strane, ale trvajú na vydaní bezdôvodného obohatenia žalovanými za užívanie garáže za dva roky v čase od 10.06.2006 do 10.06.2008 spolu s príslušenstvom; nezaoberal sa ani skutočnosťou, kto pripravil, a tým spôsobil v neskoršom období nenaplnenie zmluvy zo dňa 1.07.1988. Posúdenie chovania procesných strán z pohľadu ust. § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, bude mať nepochybne vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej. S poukazom na záväzný právny názor odvolacieho súdu, súd prvej inštancie bude povinný v ďalšom konaní v spornej veci konať o nárokoch žalobcov v 1. a 2. rade už len v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1.875,46 € spolu s príslušenstvom ako rozdielu medzi v žalobe žiadanou sumou 1.991,64 € (60.000,- Sk) a rozsudkom súdu prvej inštancie v poradí prvým, t.j. právoplatne priznanou sumou 116,18 € spolu s príslušenstvom, posúdi chovanie procesných strán v celom ich vzťahu od 1.07.1988 doteraz, ako aj za obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo dňu 1.07.1988, z pohľadu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zásady vyplývajúcej z čl. 13 ods. 1, písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, zásady „non omne quod licet honestum est“ ; naďalej za aktívnej účasti procesných strán. V prípade potrebnosti súd prvej inštancie vykoná dokazovanie aj keď ho procesné strany nenavrhnú ( § 120 ods. 1 O.s.p. ).
9. V priebehu konania došlo k úmrtiu žalobkyne v 2. rade: Z. U., rod. G.j, nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX, ktorá zomrela dňa X.XX.XXXX. Z Osvedčenia o dedičstve č. 12D/382/2013-54, D not 251/2013 zo dňa 6.02.2014 (právoplatného dňa 22.02.2014), napísaného na Notárskom úrade Hlavná 30, 900 31 Stupava notárkou JUDr. Danicou Molnárovou, poverenou Okresným súdom Malacky, funkciou súdnej komisárky, mal súd preukázané, že dedičmi v dedičskej veci po poručiteľke Z. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa X.XX.XXXX sú dedičia zo zákona v 1. dedičskej skupine - manžel a deti poručiteľky: X. V.. G. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX - pozostalý manžel; X. V.. G. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX - syn poručiteľky; X. I. Y., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXX/X, H. - dcéra poručiteľky; X. Z. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. S. XXXX/X, H. - dcéra poručiteľky.
Súd v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.) pokračoval v konaní s vyššie uvedenými oprávnenými dedičmi po poručiteľke v nasledovnom procesnom postavení:
- žalobca v 1. rade: V.. G. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX ( pozostalý manžel );
- žalobca v 2. rade: V.. G. U., rod. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom: H. XXX ( syn poručiteľky );
- žalobkyňa v 3. rade: I. Y., rod. U.á, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXX/X, H. ( dcéra poručiteľky );
- žalobkyňa v 4. rade: Z. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. S. XXXX/X, H. ( dcéra poručiteľky ).
10. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 9.09.2015 došlo k späťvzatiu žaloby zo strany žalobkyne v 4. rade - dediča po poručiteľke Z. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa X.XX.XXXX (t.j. pôvodne žalovanej v 2. rade), dcéry Z. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: W. S. XXXX/X, H.. Žalovaný v 1. rade a právna zástupkyňa v mene žalovanej v 2. rade na pojednávaní súdu dňa 9.11.2016 súhlasili so späťvzatím žaloby zo strany žalobkyne v 4. rade. Na predmetnom pojednávaní súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2, § 146 CSP konanie zo strany žalobkyne v 4. rade Z. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX zastavil ( I. výrok rozsudku ).
11. Súd opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu č. k. 7C 82/2008, t.j. výsluchom účastníkov konania, listom vlastníctva č. 2184, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co 174/2007-216 zo dňa 03.04.2008, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 32C 34/1998-177 zo dňa 21.11.2006, korešpondenciou medzi procesnými stranami, internetovými oznamami a stanoviskami realitných kancelárií ohľadom nájmov, potvrdením o prevzatí kúpnej ceny žalobcom v 1. rade, kúpno-predajnou zmluvou zo dňa 01.07.1988, zápisnicou o odovzdaní garáže, platobnými výmermi a výpismi z účtov, čiastočnými kópiami z predtým pripojených spisov, čestným vyhlásením pána I., odvolaním žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 10.06.2009, písomným vyjadrením žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 28.07.2009, stanoviskom žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 25.10.2010, písomným vyjadrením žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 12.11.2010, odvolaním žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 2.08.2011, písomným vyjadrením žalobcov v 1. a 2. rade zo dňa 19.09.2011, Osvedčením o dedičstve č. 12D/382/2013-54, D not 251/2013 zo dňa 6.02.2014, písomným podaním žalobcu v 1. rade zo dňa 3.08.2015, Zápisnicou o odovzdaní vypratanej nehnuteľnosti - garáže oprávnenému zo dňa 23.10.2008, písomným späťvzatím žalobkyne v 4. rade zo dňa 9.09.2015, ako aj ostatným spisovým materiálom a opätovne zistil nasledovný skutkový stav.
12. Listom vlastníctva č. 2184 bolo preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti - samostatne stojacej garáže na parc. č. 5701/60, súp.č. 2845 v k.ú. D. sú v katastri nehnuteľnosti zapísaní žalobcovia v 1., 2. rade v
podiele 1/1 a to titulom nadobudnutia č.k. 5C 10/88-177/78, č.k. 7C 67/98 zo dňa 11.10.1999, rozhodnutie č. 327-113/83-27 zo dňa 28.02.1989.
13. Z kúpnopredajnej zmluvy, uzavretej medzi žalobcami v 1., 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1., 2. rade ako kupujúcimi dňa 01.07.1988 súd zistil, že predmetom zmluvy bola uvedená garáž postavená v roku 1975, ktorou sa účastníci dohodli, že žalovaní 1., 2. rade preberajú vlastnícke práva ku garáži od 01.07.1988, žalovaní v 1. rade potvrdil, že prevzal celú kúpnu cenu za garáž, pričom vzhľadom na doterajšie nejasnosti majetkovo-právneho usporiadania celej skupiny garáží na tejto parcele, ktoré zatiaľ neumožňujú registráciu tejto zmluvy na štátnom notárstve, zaväzuje sa doterajší vlastník ( žalobca v 1., 2. rade ) napomáhať tomuto usporiadaniu tak, aby sa mohla registrácia uskutočniť a nadobúdateľ garáže ( žalovaný v 1. rade ) sa zaväzuje plniť si povinnosti spojené s užívaním garáže tak, aby predchádzajúcemu majiteľovi nevznikla žiadna ujma. Na predloženej zmluve sa nachádzajú štyri podpisy.
14. Z potvrdenia predloženého žalovanými súd konštatoval, že žalobca v 1. rade prevzal 01.07.1988 od žalovaného v 1. rade celú kúpnu cenu za garáž ev.č.2845/3 na parc. č. 5701/60 v H. na W., čo potvrdil svojím podpisom.
15. Z Rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 32C 34/1998-177 zo dňa 21.11.2006, vyplýva, že súd zamietol žalobu žalobcov v časti určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej garáže z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, mal za to, že obaja žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti ako vyplynulo z LV č. XXXX a preto nemajú žiaden záujem na určení vlastníctva súdom, títo požívajú ako vlastníci i právnu ochranu svojho vlastníctva, a keďže žalovaní užívajú spornú garáž bez právneho dôvodu, súd súčasne rozhodol o jej vyprataní zo strany žalovaných do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaní vo svojom vzájomnom návrhu vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. kúpnej ceny za garáž nežiadali. Súd mal za nepochybné, že zmluva zo dňa 01.07.1988 bola uzavretá platne, avšak nenadobudla účinnosť z dôvodu, že nebol podaný návrh na jej registráciu do troch rokov od jej uzavretia, preto treba vychádzať z predpokladu, že účastníci od zmluvy odstúpili a zmluva sa ruší od jej začiatku. Súd súčasne zamietol vzájomný návrh žalovaných, nakoľko k vydržaniu spornej garáže žalovanými nemohlo dôjsť, keďže nedošlo k naplneniu všetkých zákonných podmienok vydržania ( absencia dobromyseľnosti žalovaných počas 10 rokov ). Voči uvedenému rozsudku sa odvolali žalovaní v časti uloženia povinnosti vypratať spornú garáž a v časti zamietnutia ich vzájomného návrhu, ktorým sa domáhali určenia, že sú oprávnenými držiteľmi a užívateľmi a bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. V rámci odvolania Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 03.04.2008 pod č. k. 6Co 174/2007-216 rozsudok súdu I. inštancie v napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania ( právoplatnosť 25.04.2008 ), majúc za to, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné, odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, postavenej asi v roku 1980, stavanej v rámci združenia garážnikov, bolo im vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie i list vlastníctva, a tak ako vlastníci požívajú právnu ochranu svojho vlastníctva proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ( § 126 ods. 1 OZ ), a keďže žalovaní v 1. a 2. rade užívajú spornú garáž bez právneho dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol o jej vyprataní. Takisto sa odvolací súd stotožnil so závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti so zamietnutím vzájomného návrhu žalovaných, majúc za to, že k vydržaniu spornej garáže žalovanými nemohlo dôjsť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vydržania ( § 132a, § 135a OZ platného v čase podpísania zmluvy ), t.j. 10 rokov nepretržitej dobromyseľnej držby, a preto žalovaní nie sú oprávnenými držiteľmi ani bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd v Bratislave sa zaoberal i posúdením uzavretej „kúpno-predajnej“ zmluvy zo dňa 01.07.1988 a to aj z hľadiska § 51 OZ, platného v čase uzavretia zmluvy, kde sa vyžadovalo, aby takáto zmluva nebola v rozpore s obsahom alebo účelom osnovy, vzťahy takto vzniknuté bolo treba posudzovať podľa § 496 OZ. Keďže z výsledkov vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v zmluve vlastnícke vzťahy ku garáži neboli vysporiadané ( z obsahu zmluvy je nepochybné, že vzhľadom na doterajšie nejasnosti majetkovo-právneho usporiadania celej skupiny garáží na parcele č. 5701/45-91 zatiaľ neumožňujú registráciu kúpno-predajnej zmluvy na štátnom notárstve a doterajší vlastník - žalobcovia sa zaviazali napomáhať majetkovo-právnemu usporiadaniu tak, aby sa registrácia mohla uskutočniť ), predmetnú zmluvu vzhľadom na jej obsah bolo možné posúdiť len ako zmluvu o budúcej zmluve, predmetná nehnuteľnosť nepochybne tvorila predmet BSM a tak zmluva mala byť podpísaná zo strany ako predávajúceho, tak aj na strane kupujúceho oboma manželmi, čo sa v danom prípade nepochybne nestalo, a preto tento právny úkon nemožno považovať
za bežnú vec, ktorú môže vybavovať každý z manželov a to pod sankciou neplatnosti ( § 145 ods. 1 OZ ). Podľa názoru odvolacieho súdu aj vzhľadom na časový odstup od uzavretia zmluvy je nepochybné, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú aj naďalej vlastníkmi predmetnej garáže, odvolací súd námietky žalovaných v 1. a 2. rade v rámci odvolania vyhodnotil ako nedôvodné.
16. Z korešpondencie medzi procesnými stranami prostredníctvom ich zástupcov vyplynulo, že listom z 18.04.2008 zástupca žalobcov vyzval zástupcu žalovaných na súčinnosť pri odovzdaní garáže s poukazom na súdne rozhodnutia, v reakcii na list bol upozornený na mimoriadny opravný prostriedok, na základe podnetu žalovaných voči právoplatnému rozhodnutiu súdu.
17. Zo zápisnice zo dňa 23.10.2008 bolo konštatované, že žalovaní v tento deň garáž vypratali a odovzdali žalobcom ( č.l. 73 ) v rámci exekučného konania č. EX 567/2008-6 JK.
18. Z platobných výmerov na daň z nehnuteľností za predmetnú garáž a z výpisov z účtov (č. l. 79-87) žalobca v 1. rade preukázal v rámci konania jednotlivé platby v rozhodnom období (konkrétne od roku 2005-2008).
19. Z platobných výmerov a jednotlivých platieb, preukázaných zo strany žalovaných (č. l. 99-119) bolo zistené, že v spornom období uhrádzal platby za služby spojené s užívaním garáže ako vodné, stočné, elektrická energia, zrážková voda, administratívne náklady.
20. Z internetových informácií, predložených žalobcami ako dôkaz, ako aj zo stanovísk realitných kancelárií k cenám nájmov garáží súd konštatoval, že ceny nájmov garáží v roku 2008 sa pohybovali v rozmedzí od 2.000,- Sk (66,39 €) do 4.000,- Sk (132,78 €) mesačne ( č. l. 26 - 28 ), zo stanoviska realitnej kancelárie DiamondReal zo dňa 29.10.2008 sa ceny v roku 2006 pohybovali vo výške 2.500,- Sk (82,98 €) á mesiac, v roku 2007 á 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne, a v roku 2008 á 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne. Podľa stanoviska realitnej kancelárie BHK REALITY spol. s r.o. z 21.11.2008 sa ceny za prenájom obdobných garáží pohybovali v roku 2006 vo výške 2.500,- Sk (82,98 €) á mesiac, v roku 2007 á 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne a v roku 2008 taktiež vo výške á 3.000,- Sk (99,58 €) mesačne.
21. Z Čestného vyhlásenia M. I., bytom H., N. O.. Č.. X, zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že p. D. B., bytom H., W. O.. Č.. X, ho v minulom roku (1999 - presný dátum si nepamätá) navštívil a požiadal ho, aby mu dosvedčil, že odovzdal v mojom dome v roku 1998 p. G. U., bytom H., D. O.. Č.. XX - 40 000 Kčs, ako kúpnu cenu za garáž na W. O.. D. H., ktorej vlastníkom je p. G. U. a jeho manželka Z. U.. Žiadosť p. B. dôrazne odmietol, pretože skutok na ktorý požadoval p. B. moje svedectvo, sa nestal. M. I. vyhlásil na svoju česť, že nikdy nebol prítomný pri odovzdávaní a preberaní kúpnej sumy za garáž, ktorú (sumu) mal údajne odovzdať p. D. B., bytom H., W. O.. Č.. X, p. G. U., bytom H., D. O.. Č.. XX.
22. Z výsluchu žalobcu v 1. rade V.. G. U., nar. X.XX.XXXX vyplynulo, že sa domáha bezdôvodného obohatenia od žalovaných v 1. a 2. rade 2 roky spätne od podania žaloby, nakoľko za predchádzajúce obdobie mu to zákon neumožňuje, žalovaní užívajú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu, niekoľko krát ich žalobca v 1. rade vyzval v minulosti na vydanie garáže, k samotnej genéze uviedol, že si na všetko nepamätá, ide o záležitosť spred 20 rokov, kedy so žalovanými vymenili byt a dali im do dočasného užívania aj predmetnú garáž s tým, že doba užívania bola dohodnutá až do majetkovo-právneho vysporiadania, t.j. že dôjde k nejakej kúpnopredajnej zmluve, takisto odovzdali mu kľúče od garáže. Nikto sa k tomu nemal, žalobca v 1. rade s manželkou mali svoju garáž, žalobca v 1. rade mal za to, že žalovaní sa o garáž danú im do užívania riadne starali, a preto žalobca v 1. rade ani nemal dôvod chodiť do nej. Žalobca v 1. rade poukázal, že žalovaní užívali garáž 20 rokov bez akéhokoľvek dôvodu, platili síce poplatky za energie, o čom predložili súdu dôkazy, ktoré žalobca v 1. rade považuje za právne irelevantné v tejto veci, nakoľko je samozrejmé, že keď garáž užívali, sami si budú za garáž platiť. Ústne požiadal žalovaného v 1. rade asi začiatkom 90-tich rokov, presne si nepamätá kedy, aby mu garáž vydal, resp. aby usporiadal vzťahy k nej medzi nami, na čo nereagoval, na to mu žalobca v 1. rade poslal oficiálny list, ktorého existenciu nespochybnil o vydanie garáže, na čo takisto nereagoval. Žalobca v 1. rade ešte poukázal na skutočnosť, že si v roku 1993 chcel skontrolovať garáž, do ktorej sa však nedostal, nakoľko žalovaný v 1. rade vymenil zámok. V roku 1995, pri stretnutí na ulici, požiadal žalovaného v 1. rade, aby mu vydal garáž alebo, aby to vysporiadal po právnej stránke, následne listom z roku 1997. Nájomné za garáž začal vyžadovať až od roku 1995 - 1996, dovtedy od nich nájomné nepožadoval. Žiadne peniaze za garáž neprevzal, žalovaní platili za energie a daň z nehnuteľnosti.
23. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade Z. U., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa 5.06.2013 vyplynulo, že sa pridržiava vyjadrenia svojho manžela v celom rozsahu, takisto sa pridržiava svojich vyjadrení v rámci konania 32C 43/1998, nikdy nič nepodpísala a u nikoho nebola. Žalobkyňa v 2. rade nikdy nesúhlasila s výmenou bytu so žalovanými ako aj s daním garáže do dočasného užívania žalovaným, tak ako to uviedol žalobca v 1. rade ( manžel ). Rovnako žalobkyňa v 2. rade nesúhlasila ani s odpredajom garáže.
24. Z výsluchu žalovaného v 1. rade V.. D. B., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že nie je pravdou, že by sa s manželkou bezdôvodne obohatili, naopak boli to práve žalobcovia. V roku 1998 vymieňali so žalobcami byt, keďže boli v núdzi, zaplatili žalobcom sumu 25.000,- Sk (829,85 €) ako cenu za členský podiel. Museli uhradiť nedoplatok na nájomnom za žalobcov vo výške 8.000,- Sk (265,55 €), takto si žalobca v 1. rade zhodnotil byt, pričom sa naskytla otázka, prečo by dal niekomu garáž do nájmu zadarmo, keď predtým učinil tak ako učinil v súvislosti s vymieňaným bytom. Garáž bola postavená v akcii Z, pozemok a teda ani garáž neboli majetkovo-právne vysporiadané. V roku 1998 uzavreli kúpno- predajnú zmluvu ohľadom garáže s tým, že sa dohodli, že budú žalovaní platiť len vodu, elektrinu a daň z nehnuteľnosti. Žalobca v 1. rade prevzal kúpnu cenu za garáž vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ), pričom prevzatie podpísal. Garáž bola skolaudovaná asi o 1,5 roka, pričom žalobca v 1. rade si nesplnil svoj záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy - byť nápomocný pri majetkovo-právnom vysporiadaní, 9 rokov neprejavoval záujem o garáž, nespochybňoval predaj, mal za to, že garáž považoval za odkúpenú, býval v susedstve, nikdy od nich nežiadal nájomné za garáž, bol si vedomý, že im túto garáž predal. K vyjadreniu, že sa nemohol do garáže dostať, žalovaný v 1. rade uviedol, že skutočne vymenil zámok, nakoľko došlo 2x k jej vykradnutiu. Do roku 1997 bol pokoj, potom ho ostatní garážnici požiadali o vysporiadanie sa so žalobcami, nakoľko na LV figurovali oni a bola možnosť dať pozemok i garáže do poriadku po majetkovo- právnej stránke, kedy telefonicky požiadal žalobcu v 1. rade o stretnutie, pri tomto stretnutí však požadoval odo mňa ďalších 100 tis., resp. 200 tis. Sk, nakoľko podľa neho mala garáž už vyššiu cenu, keďže žalobca v 1. rade s tým nesúhlasil, písomne ho vyzval na vypratanie garáže a ešte pred vypršaním 10 ročnej lehoty na vydržanie podal žalobu na súd, kde klamal v súdnom spore, krivo vypovedal. Súd prvej inštancie rozhodol v tom čase v prospech žalovaných, v rámci odvolacieho konania došlo k zrušeniu rozsudku Okresného súdu. Poukázal aj na svedka akad. sochára I., ktorý bol svedkom úplatkov, ktoré žalobcom dali, bol svedkom jednotlivých platieb, avšak odmietol svedčiť na súde. Na základe rozhodnutia Krajského súdu, ktorým potvrdil v poradí druhý rozsudok Okresného súdu Bratislava došlo k exekúcii garáže v roku 2008, a teda žalobca v 1. rade prevzal jednak sumu 40.000,- Sk (1.327,76 € ) ešte v roku 1988, ako aj samotnú garáž. Na druhý deň po exekúcii ponúkal túto garáž na predaj za 500.000,- Sk (16.596,96 €). V tejto súvislosti žalovaný v 1. rade poukázal na dobré mravy.
25. Z výsluchu žalovanej v 2. rade C.. J. B., nar. XX.XX.XXXX vyplynulo, že v plnom rozsahu sa pridržiava vyjadrení svojho manžela z predchádzajúcich pojednávaní, t. z., že so žalobou nesúhlasí, tak ako tu bolo povedané, byt bol menený, zároveň aj garáž, peniaze za garáž vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 € ) boli prevzaté, podpisy boli dané a pred uplynutím 10-ročnej lehoty za ktoré obdobie p. U. ani nevidela, podali žalobu na súd. 10 rokov užívali garáž ako vyplatenú, všetci - okolie, garážnici o tom vedeli, boli stretnutia garážnikov, na ktoré chodil jej manžel, pričom žalobca v 1. rade 3 - mesiace pred uplynutím 10 ročnej lehoty, chcel od nich ďalšie peniaze; peniaze za garáž riadne prevzal. Žalovaná v 2. rade mala za to, že takéto konanie bolo netaktné, v rozpore s dobrými mravmi, za garáž riadne počas celého obdobia riadne platili.
26. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcov vyplynulo, že žalovaní užívali garáž bez právneho titulu od 10.06.2006 do 23.10.2008, kedy za prítomnosti súdneho exekútora túto odovzdali, uplatnený nárok spočíva len v období do 10.06.2006 i keď užívanie pretrvávalo, k cene obvyklej za nájom garáží v uvedenom období predložil okrem internetových informácií i stanovisko dvoch realitných kancelárií, pričom ide len o sumu za užívanie a nezahŕňa elektrickú energiu a ostatné služby ( č.l. 92 ) . Ďalej mal za to, že z kúpnej zmluvy nevyplýva, že by išlo o bezodplatné užívanie, a teda sa nemohla zmeniť na nájomnú zmluvu. Takisto poukázal ( č.l. 91 ), že v roku 1995 boli žalovaní ústne vyzvaní na vydanie garáže, následne v roku 1997 písomne - odkedy žalobcovia začali platiť daň za garáž.
27. Právna zástupkyňa žalovaných ( č.l. 65 ) sa s uvedeným nestotožnila, poukázala, že samotný návrh na určenie vlastníctva žalobcov bol súdom zamietnutý, bolo rozhodnuté len o vyprataní garáže žalovanými do 3 dní, dôvod užívania garáže žalovanými bol zakomponovaný priamo v kúpnej zmluve zo dňa 01.07.1988, obsahujúcej vôľu predať a kúpiť nehnuteľnosť a jej danie do bezplatného užívania,
ktorého bezplatné užívanie žalobcovia nikdy nenamietali, pričom je potrebné vychádzať z okolností podľa právnej úpravy platnej v tom čase ( O.z. ), i zmenu inštitútu „užívania“ na „nájom“, samotné užívanie nehnuteľnosti nebolo predmetom žiadneho súdneho konania, išlo len o veci vlastnícke, kúpna cena bola ešte v roku 1988 prijatá a nevrátená, predmet užívania bol odovzdaný, navyše tento návrh je v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa v 2. rade nikdy nesporovala platnosť kúpnej zmluvy v zákonnej premlčacej dobe a teda zmluva je platná, teda žalovaní užívali nehnuteľnosť so súhlasom žalobcov, ktorí si nikdy neuplatnili svoje vlastnícke právo. Ďalej poukázala ( č.l. 91 ), že jej klienti boli braní za skutočných vlastníkov garáže, čo preukázala platobnými výmermi na daň z roku 1993, 1994, 2000 na meno žalovaného v 1. rade a ním i zaplatených, zaplatením domovej dani za garáž z roku 1989, ďalej informáciou z roku 2001 pre majiteľov garáží - takisto adresovanú žalovanému v 1. rade, potvrdením o zaplatení zálohy na energie a vodu v garáži za rok 2001, vyúčtovaním služieb spojených s užívaním garáže a jeho zaplatením žalovaným v 1. rade ( opätovne na jeho meno ) z roku 2003, ako aj ďalších poplatkoch v roku 2004 v súvislosti s užívaním garáže, zaplatením zálohy na rok 2008 i predbežnou kalkuláciou vyúčtovania od mája 2006 do decembra 2007 i samotným vyúčtovaním za toto obdobie. Ďalej poukázala, že o vyprataní garáže bolo právoplatne rozhodnuté až v roku 2008, dokedy žalobcovia nepožadovali žiadnym spôsobom nájomné, tohto sa domáhajú titulom bezdôvodného obohatenia až touto žalobou, o čom sa klienti dozvedeli jeho doručením zo strany súdu. V neposlednom rade poukázala na konanie žalobcov v rozpore s dobrými mravmi, keďže títo prevzali kúpnu cenu ešte v roku 1988, túto nikdy nevrátili - teda neboli dobromyseľní, žalovaní konali v dobrej viere.
28. Predmetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka.
29. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
30. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
31. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
32. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
33. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
35. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
36. Podľa § 458 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
38. Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
39. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
40. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
41. Podľa článku 13 ods. 1, písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Zb.), povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
42. Podľa článku 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (zákon č. 23/1991 Zb.), každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
43. Pri rozhodovaní nárokov z bezdôvodného obohatenia v rámci zisťovania skutočného stavu veci je treba objasniť aj povahu právnych úkonov, okolností, za ktorých k týmto úkonom došlo, úmysel sledovaný konaním procesných strán, obsah konania, ku ktorému medzi procesnými stranami došlo, aký bol skutočný právny dôvod realizovaných platieb, prečo k zamýšľanému právnemu úkonu nedošlo, či a kedy odpadol právny dôvod, pre ktorý došlo k plneniu, či bolo poskytnuté plnenie za inú osobu, či nešlo o plnenie z iného právneho dôvodu a iné. Takisto je dôležité, či prospech z bezdôvodného obohatenia existoval v čase vzniku tohto obohatenia, pričom nie je dôležité, či tomu, kto sa na úkor iného obohatil, ešte niečo z tohto obohatenia zostalo, ale či sa obohatil v čase získania prospechu z bezdôvodného obohatenia. Takisto sa nevyžaduje pre vznik povinnosti na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, aby takto vzniknutý prospech bol získaný zavineným protiprávnym úkonom. Každý sa môže domáhať vydania predmetu bezdôvodného obohatenia len do tej výšky, v akej bolo toto obohatenia získané na jeho úkor.
44. Z pojmu inštitútu bezdôvodného obohatenia vyplýva, že vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. V ustanovení § 451 O.z. je zakotvená len všeobecne povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať, to čo sa považuje za bezdôvodné obohatenie je zakotvené až v ustanoveniach § 452 až § 454 O.z., teda je povinnosťou súdu náležite zhodnotiť prečo vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania považuje za takýto vzťah a uviesť pod ktorý z prípadov uvedených v § 452 až § 454 zahrňuje tento prípad.
45. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vlastníkmi nehnuteľnosti - samostatne stojacej garáže na parcele č. 5701/60, súp. č. 2845 nachádzajúcej sa v kat. území Vinohrady, obec: Bratislava
- mestská časť Nové Mesto (ďalej len „garáž“) evidovanej na liste vlastníctva č. 2184, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, sú žalobcovia v 1. a 2. rade ( titul nadobudnutia: č. k. 5C 10/88-177/78, č. k. 7C 67/98 zo dňa 11.10.1999, Rozhodnutie č. 327-113/83-27 zo dňa 28.02.1989 ). Žalovaní v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „žalovaní“) ako kupujúci uzavreli dňa 1.07.1988 so žalobcami v 1. a 2. rade (ďalej aj ako „žalobcovia“) ako predávajúcimi Kúpnopredajnú zmluvu, ktorou sa zmluvné strany dohodli, že žalovaní v 1. a 2. rade preberajú od žalobcov v 1. a 2. rade vlastnícke práva ku garáži od 1.07.1988, zároveň na základe tejto zmluvy žalovaní v 1. rade potvrdil, že prevzal celú kúpnu cenu za garáž. V zmluve ďalej bolo dohodnuté, že vzhľadom na nejasnosti majetkovo-právneho usporiadania celej skupiny garáží na tejto parcele, ktoré zatiaľ neumožňujú registráciu tejto zmluvy na štátnom notárstve, doterajší vlastník (žalobcovia) sa zaviazali napomáhať tomuto usporiadaniu tak, aby sa mohla registrácia uskutočniť a nadobúdateľ garáže (žalovaný v 1. rade) sa zaväzuje plniť si povinnosti spojené s užívaním garáže tak, aby predchádzajúcemu majiteľovi nevznikla žiadna ujma. Predmetnú kúpno-predajnú zmluvu podpísali obidve zmluvné strany, t.j. žalobcovia a žalovaní. Z písomného potvrdenia zo dňa 1.07.1988 vyplýva, že žalobca v 1. rade V.. G. U., nar. X.XX.XXXX prevzal dňa 1.07.1988 od žalovaného v 1. rade V.. D. B. celú kúpnu cenu za garáž ev. č. 2845/3 postavenej na parcele č. 5701/60 v H. na W. O.. Žalobou, došlou na súd dňa 3.02.1998 sa žalobcovia domáhali voči žalovaným uloženia povinnosti vydať im túto garáž, dôvodiac tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti - garáže nachádzajúcej sa v katastrálnom území Vinohrady, parcela č. 5701/60, súp. č. 2845, zapísanej na LV č. XXXX, pričom žalobca v 1. rade v roku 1988 umožnil žalovaným predmetnú garáž užívať bez uzavretia nájomnej zmluvy, len s jeho súhlasom, žalobkyňa v
2. rade na užívanie garáže svoj súhlas nedala. Žalobcovia v roku 1995 prejavili záujem garáž užívať žalovaných na vydanie garáže vyzvali, avšak žalovaní na výzvu nereagovali. Tunajší súd rozhodol o žalobe rozsudkom zo dňa 21.11.2006, č. k. 32C 34/1998-177 tak, že žalobu žalobcov v časti určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spornej garáže zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko mal za to, že obaja žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti ako vyplýva z listu vlastníctva č. 2184 a preto nemajú žiaden záujem na určení vlastníctva súdom. Súd prvej inštancie súčasne vo výroku rozsudku rozhodol o jej vyprataní zo strany žalovaných do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pričom žalovaní v konaní sp. zn. 32C 34/1998 vo svojom vzájomnom návrhu vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. kúpnej ceny za garáž nežiadali. Žalovaní podali v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 21.11.2006, č. k. 32C 34/1998-177 v časti výroku, ktorým im bola uložená povinnosť vypratať spornú garáž ako aj v časti zamietnutia ich vzájomného návrhu, ktorým sa domáhali určenia, že sú oprávnenými držiteľmi a užívateľmi ako aj bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 3.04.2008, č. k. 6Co 174/2007-216 v rámci odvolacieho konania rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a zaviazal žalovaných k náhrade trov odvolacieho konania, majúc za to, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, dospel k rovnakému záveru, že žalobcovia sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, postavenej asi v roku 1980, stavanej v rámci združenia garážnikov, pričom s poukazom na stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie i list vlastníctva žalobcovia ako vlastníci požívajú právnu ochranu svojho vlastníctva proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, a keďže žalovaní užívajú spornú garáž bez právneho dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol o jej vyprataní. Odvolací súd sa taktiež stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci zamietnutia vzájomného návrhu žalovaných, nakoľko k vydržaniu spornej garáže žalovanými nemohlo dôjsť z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok vydržania ( § 132a, § 135a OZ platného v čase podpísania zmluvy ), t.j. 10 rokov nepretržitej dobromyseľnej držby. Z uvedeného dôvodu, preto žalovaní nie sú oprávnenými držiteľmi ani bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej garáže. Žalobcovia v zastúpení svojím právnym zástupcom Legal Counsels s.r.o. listom zo dňa 18.04.2008 vyzval právnu zástupkyňu žalovaných JUDr. Evu Nováčkovú s poukazom vyššie uvedené súdne rozhodnutia na zabezpečenie súčinnosti žalovaných pri odovzdaní predmetnej garáže. Predmetný list bol doručený právnej zástupkyni žalovaných JUDr. Eve Nováčkovej dňa 22.04.2008. Žalovaní v rámci exekučného konania č. EX 567/2008-6 JK (č. l. 73) dňa 23.10.2008 vypratali a odovzdali garáž žalobcom, o čom bola súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom v uvedený deň spísaná Zápisnica o odovzdaní vyprataní nehnuteľnosti - garáže oprávnenému. Z platobných výmerov na daň z nehnuteľností za predmetnú garáže a z výpisov z účtov ( č. l. 79-87) mal súd preukázané, že žalobca v 1. rade v období rokov 2005 až 2008 uhrádzal daň z nehnuteľností za predmetnú garáž. Ďalej z platobných výmerov a jednotlivých platieb (č. l. 99-119), ktoré boli doložené zo strany žalovaných mal súd preukázané, že v spornom období žalovaný v 1. rade uhrádzal platby za služby spojené s užívaním garáže ako vodné, stočné, elektrická energia, zrážková voda, administratívne náklady. Z výsluchu žalobcov a ich právneho zástupcu vyplynulo, že sa domáhali od žalovaných vydania bezdôvodného obohatenia dva roky spätne od podania žaloby, t.j. v rozhodnom období od 10.06.2006 do 10.06.2008, nakoľko žalovaní užívali nehnuteľnosť - garáž v období od 10.06.2006 do 23.10.2008 bez právneho titulu. Poukázali na skutočnosť, že vlastníctvo žalobcov k predmetnej garáži je potvrdené nielen listom vlastníctva č. 2184, na ktorom sú zapísaní žalobcovia ako vlastníci (ako manželia), ale aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.11.2006, č. k. 32C 34/1998-177 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.04.2008, č. k. 6Co 174/2007-216. Z výsluchu žalovaných a ich právnej zástupkyne vyplynulo, že žaloba na určenie vlastníctva žalobcov bola súdom zamietnutá, pričom súd rozhodol len o vyprataní garáže žalovanými, dôvod užívania garáže žalovanými bol zakomponovaný priamo v kúpno-predajnej zmluve zo dňa 01.07.1988, obsahujúcej vôľu predať a kúpiť nehnuteľnosť - garáž a jej danie do bezplatného užívania, ktorej bezplatné užívanie žalobcovia nikdy nenamietali, preto je potrebné vychádzať z okolností podľa právnej úpravy platnej v tom čase ( Občianskeho zákonníka ), i zmeny inštitútu „užívania“ na „nájom“, samotné užívanie nehnuteľnosti - garáže nebolo predmetom žiadneho súdneho konania, išlo len o veci vlastnícke, kúpna cena za garáž vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ) bola ešte v roku 1988 žalobcom v 1. rade prijatá a nevrátená, predmet užívania - garáž bol odovzdaný. Žalobkyňa v 2. rade nikdy nenamietla neplatnosť kúpnej- predajnej zmluvy v zákonnej premlčacej dobe a teda táto zmluva je platná, žalovaní užívali nehnuteľnosť so súhlasom žalobcov, ktorí si nikdy neuplatnili svoje vlastnícke právo. S poukazom na vyššie uvedené, žalovaní mali právny titul na užívanie nehnuteľnosti - garáže titulom nájmu na dobu určitú do 7.10.2009, a to bezodplatne, na základe čoho teda nemohlo dôjsť k
ich bezdôvodnému obohateniu. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 27.05.2009, č. k. 7C 82/2008-170, ktorým žalobe vyhovel vo výške 116,18 € s 8,5 %-ným úrokom od 09.10.2008 do zaplatenia a vo zvyšku istiny i príslušenstva pohľadávky žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že žalovaní užívali vec ( garáž ) bez právneho titulu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čím žalovaným vznikol prospech v rozsahu, v ktorom nehnuteľnosť užívali bez platenia nájomného žalobcom ako vlastníkom nehnuteľnosti, ktorým sa týmto znížil majetok o nájomné, za ktoré mohli nehnuteľnosť v spornom období prenajať. Nakoľko žalobcovia v zastúpení svojím právnym zástupcom podali na tunajší súd dňa 10.06.2009 odvolanie proti rozsudku súdu zo dňa 27.05.2009, č. k. 7C 82/2008-170, Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho konania uznesením zo dňa 14.04.2010, č. k. 2Co 161/2009-210 rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplynulo, že žalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie už v čase, kedy začali nehnuteľnosť - garáž užívať a nie až vtedy, keď boli žalovaní povinní nehnuteľnosť - garáž vypratať a preto ako vyplýva z vykonaného dokazovania nie je správny záver súdu prvej inštancie, že žalovaným vzniklo bezdôvodné obohatenie len za obdobie od 29.04.2008 do 10.06.2008, i keď žalovaní preukázateľne garáž užívali dlhšie obdobie. Tunajší súd opätovne po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251, ktorým žalobe v celosti vyhovel a priznal žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia žalovanú sumu vo výške 1.991,64 € spolu s 8,5 % - ným úrokom z omeškania ročne z tejto istiny od 10.06.2008 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie tunajší súd odôvodnil s poukazom na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.04.2010, č. k. 2Co 161/2009-210, ktorý sa stotožnil s výsledkami dokazovania súdu prvej inštancie, avšak inak posúdil obdobie vzniku bezdôvodného obohatenia u žalovaných. Nakoľko žalovaní v 1. a 2. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podali na tunajší súd dňa 2.08.2011 odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251 z dôvodu rozporu žaloby s dobrými mravmi, Krajský súd v Bratislave v rámci odvolacieho konania uznesením zo dňa 31.03.2015, č. k. 2Co 395/2011-288 zrušil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 23.03.2011, č. k. 7C 82/2008-251 a vec vrátil na tunajšiemu súdu ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom odôvodnení poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie doteraz neposudzoval chovanie žalobcov v 1. a 2. rade, na opakované námietky žalovaných, z pohľadu, či bolo a je v súlade s dobrými mravmi, so zásadou „non omne quod licet honestum est“, keď žalobcovia neustále odmietajú žalovaným vrátiť sumu 1.327,76 € ( 40.000,- Sk ), ktorú prijali dňa 1.07.1988 práve v súvislosti s garážou, a to s poukazom (len) na jej premlčanie, hoci pohľadávka žalovaných nezanikla, a stále existuje. S poukazom na túto skutočnosť, žalobcovia napriek tomu, ale trvajú na vydaní bezdôvodného obohatenia žalovanými za užívanie garáže za dva roky v čase od 10.06.2006 do 10.06.2008 spolu s príslušenstvom. Súd prvej inštancie sa rovnako nezaoberal ani skutočnosťou, kto pripravil, a tým spôsobil v neskoršom období nenaplnenie kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.07.1988. Posúdenie chovania procesných strán v celom ich vzťahu od 1.07.1988 až doteraz, ako aj za obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo dňu 1.07.1988, z pohľadu ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zásady vyplývajúcej z čl. 13 ods. 1, písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, zásady „non omne quod licet honestum est“ / nie všetko, čo je dovolené, je dôstojné (čestné) /; za aktívnej účasti procesných strán, bude mať teda nepochybne vplyv na opätovné rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci samej. Súd na základe opätovne vykonaného dokazovania v rámci intencii posledného doterajšieho rozhodnutia odvolacieho súdu mal preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 1.07.1988 kúpno- predajnú zmluvu ohľadom garáže, ktorá ako vyplýva z listu vlastníctva č. 2184 ako aj vyššie špecifikovaných súdnych rozhodnutí (rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21.11.2006, č. k. 32C 34/1998-177; rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.04.2008, č. k. 6Co 174/2007-216) je nesporne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalovaní prebrali garáž do užívania dňom podpisu kúpno-predajnej zmluvy, pričom ako vyplýva z potvrdenia súčasne žalobca v 1. rade v ten istý deň prevzal kúpnu cenu za garáž podľa zhodných tvrdení sporových strán v sume v celkovej výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ), pričom prevzatie tejto sumy žalobca v 1. rade potvrdil na potvrdení svojím podpisom. Z Čestného vyhlásenia M. I., bytom H., N. O.. Č.. X, zo dňa 30.03.2000 doloženého zo strany žalobcu v 1. rade, vyplýva, že táto fyzická osoba: p. M. I. nikdy nebola prítomná pri odovzdávaní a preberaní kúpnej sumy za garáž, ktorú mal žalovaný v 1. rade: p. D. B. údajne odovzdať žalobcovi v 1. rade: p. G. U.. Ďalej z nesporných tvrdení sporových strán ako aj doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalovaní nerušene užívali garáž od podpisu zmluvy cca 20 rokov, pričom na základe ústnej dohody so žalobcami platili žalovaní poplatky za poskytnuté služby spojené s užívaním garáže ako vodné, stočné, elektrická energia, zrážková voda, administratívne náklady. Z tvrdení žalobcu v 1. rade vyplýva, že od roku
1995-1996 začal vyžadovať od žalovaných nájomné za garáž, avšak sám uviedol, že žiadne finančné sumy za nájom garáže od žalovaných neprevzal. S poukazom na znenie predmetnej kúpno-predajnej zmluvy mal súd ďalej preukázané, že sporové strany nikde v tejto zmluve nedojednali užívanie predmetnej garáže za finančnú odplatu. Žalobcovia v konaní pred súdom nepreukázali žiadnym relevantným dôkazom, že žalovaní platili okrem platieb za služby spojené s užívaním garáže aj dohodnuté nájomné za túto garáž. Z písomnej formulácie kúpno-predajnej zmluvy je nesporné, že žalovaní prebrali od žalobcov vlastnícke práva ku garáži dňom podpisu tejto zmluvy, t.j. 1.07.1988 za dohodnutú finančnú odplatu - kúpnu cenu garáže, ktorú ako je uvedené v zmluve žalobca v 1. rade prevzal od žalovaného v 1. rade, z čoho jednoznačne vyplýva, že nešlo o dlhodobý odplatný nájom garáže žalovanými, a to aj napriek tomu, že zmluvu nebolo možné z dôvodu nejasností majetkovo- právneho usporiadania celej skupiny garáží na parcele č. 5701/45-91 registrovať na príslušnom štátnom notárstve. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia v konaní pred súdom nerozporovali tú skutočnosť, že prevzali od žalovaných za garáž dohodnutú kúpnu cenu v celkovej sume vo výške 40.000,- Sk ( 1.327,76 € ), ktorú doposiaľ žalovaným nevrátili, súd s poukazom na skutkový a právny stav veci je toho názoru, že konanie žalobcov spočívajúce v požadovaní platenia nájomného za garáž od žalovaných, ktorí predmetnú garáž od žalobcov de facto odkúpili by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na základe uvedeného, súd mal za to, že žalovaní po prebratí vlastníckych (užívacích) práv ku garáži, užívali túto garáž následne bezodplatne. Túto skutočnosť potvrdzuje aj samotné chovanie žalobcov, nakoľko žalobca v 1. rade po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v roku 1988 až následne v roku 1995, t.j. až po cca 7 rokoch vyzval žalovaných na platenie nájomného za užívanie garáže, čo bolo zo strany žalobcov zrejmým dôsledkom toho, že žalovaní na základe ústnej výzvy žalobcu v 1. rade, ktorú im neskôr adresoval aj listom z roku 1997 odmietli dobrovoľne vydať žalobcom predmetnú garáž, príp. vysporiadať celú záležitosť po právnej stránke. Žalobcovia nepreukázali súdu žiadnym relevantným dôkazom, že by žalovaní na úkor žalobcov užívaním predmetnej garáže získali majetkový prospech bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho, by bolo možné odvodiť nárok žalobcov voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia v zostávajúcej sume vo výške 1.875,46 € spolu s príslušenstvom. Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že konanie žalobcov, ktorý si nárokujú od žalovaných zaplatenie nájomného za predmet nájmu - garáž za obdobie jej užívania žalovanými bez vrátenia už poskytnutého protiplnenia (t.j. vrátenia zaplatenej kúpnej ceny za garáž) zo strany žalobcov, a navyše bez právneho titulu (nájomnej zmluvy) je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zásady vyplývajúcej z čl. 13 ods. 1, písm. a/ Ústavy Slovenskej republiky, čl. 2 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd ako aj zásadu „non omne quod licet honestum est“ / nie všetko, čo je dovolené, je dôstojné (čestné) /, možno vyvodiť, že povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, a teda od nikoho nemožno vynucovať, aby bez právneho dôvodu niečo konal, čím by v rámci občianskoprávnych vzťahov zasiahol do práv a oprávnených záujmov iných a konal by tak v rozpore s dobrými mravmi. V intenciách vyššie uvedeného, ak by súd v rozsudku žalobe vyhovel, zasiahol by tým neprimerane do práv žalovaných, ktorí by na základe rozsudku (exekučného titulu) museli žalobcom poskytnúť plnenie bez preukázaného právneho dôvodu (platne uzavretej nájomnej zmluvy), čím by došlo k opačnej situácii, žalobcovia by bez protiplnenia získali majetkový prospech na úkor žalovaných. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalobcov voči nároku žalovaných na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny z kúpno- predajnej zmluvy, súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaných, že na vznesenú námietku premlčania žalobcov nemožno prihliadnuť s poukazom na ust. § 107 ods. 3 OZ, nakoľko voči nároku žalobcov žalovaní nemajú námietku započítania. Súd s poukazom na všetko vyššie uvedené mal za to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne ich nároku, ktorým si uplatňujú voči žalovaným vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.875,46 €, ku ktorému malo dôjsť zo strany žalovaných užívaním garáže bez právneho titulu, preto súd žalobu v celosti zamietol.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O náhrade trov konania sporných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným v 1. a 2. rade ako úspešnej spornej strane priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade, ktorí boli v spore neúspešní náhradu trov konania v plnej výške.
50. O náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 4. rade súd rozhodol s poukazom vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných v 1. a 2. rade, prednesené na súdnom pojednávaní dňa 9.11.2016, ktorá v mene žalovaných uviedla, že žalovaní v 1. a 2. rade si neuplatňujú náhradu trov konania voči žalobkyni v 4. rade. Vzhľadom na uvedené, súd rozhodol o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 4. rade tak, že náhradu trov konania žalovaným zo strany žalobkyne v 4. rade nepriznal.
51. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podania odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).