Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_34P-92-2016.pdf
PDF · 95.08 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/92/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny O., dieťa rodičov : matky P. P., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom O., N. E./XX a otca C. V., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom B. P., J. XXX/XX, t. č. bytom O., U. 1, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Maloletý I. P., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Právo zastupovať maloletého I. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia.
Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého I. sumou vo výške 150,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2016, ktoré je otec povinný prispievať k rukám matky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého I. za obdobie od 01.06.2016 do 31.10.2016 vo výške 175,- Eur s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému I.. Navrhovala maloletého I. zveriť do jej osobnej starostlivosti matky a otca maloletého zaviazať prispievať na jeho výživu. Najprv navrhovala otcovi určiť výživné v sume 115,-Eur mesačne, na pojednávaní upravila svoj návrh a žiadala otcovi maloletého určiť výživné v sume 300,-Eur mesačne, s účinnosťou od 1.6.2016. Uviedla, že maloletý pochádza z ich mimomanželského vzťahu s otcom dieťaťa, s ktorým nežijú spolu od mája 2016, kedy sa ona aj so synom od neho odsťahovala. Poukázala na to, že od začiatku ich partnerstva boli v ich vzťahu nedorozumenia a klamstvá, už počas tehotenstva ju otec maloletého opustil a posielal jej urážlivé sms správy. Po narodení maloletého sa opäť začali stýkať a od decembra 2015 začal otec maloletého s nimi žiť, ale zatajil jej svoje dlhy a v máji 2016 prerušili spolužitie. Poukázala na to, že ona je na rodičovskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. So synom býva sama v 4-izbovom byte jej matky, kde náklady bývania predstavujú 300,-Eur mesačne, ale vzhľadom na jej príjmové pomery väčšinu výdavkov znášajú jej rodičia, ktorí jej tak musia vypomáhať, keďže otec dieťaťa neprispieva pravidelne, pričom ho musí urgovať aj prostredníctvom jeho matky. Matka uviedla, že jej najnevyhnutnejšie výdavky bez ošatenia
a hračiek pre dieťa sú 374,-Eur mesačne, pričom poberá len RP a PnD, zatiaľ čo otec maloletého má dostatočný príjem, ale nevie hospodáriť, peniaze prehajdákal, fajčí, pričom ona by za to mohla kúpiť veci pre syna, na ktoré ona nemá dostatok finančných prostriedkov. Ona celý rodičovský príspevok musí vynakladať pre seba a syna.
2. Otec maloletého súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, ale nesúhlasil s navrhovanou sumou výživného 300,-Eur mesačne, nakoľko uvedená suma nie je v jeho schopnostiach a možnostiach a predstavuje polovicu jeho celkového príjmu. Doplnil, že pôvodne nesúhlasil ani s pôvodne navrhovanou sumou 115,-Eur mesačne, v súčasnosti by s uvedenou sumou súhlasil, v závere pojednávania uviedol, že by bol ochotný sa dohodnúť na výživnom 120,-Eur mesačne. Zhodne potvrdil, že od mája 2016 nežijú s matkou dieťaťa spolu. Uviedol, že on býva na ubytovni, zarába cca 650,- až 750,-Eur mesačne netto, spláca viacero úverov spolu vo výške 250,-Eur mesačne, jeho cestovné výdavky predstavujú 80,-Eur mesačne a pod. Uviedol, že na výživu maloletého prispieva po 115,-Eur mesačne, niekedy poslal aj viac. Poukázal na to, že on sa chcel so synom stretávať, ale matka dieťaťa mu buď nedvíhala telefón, alebo už mala niečo dojednané a tak sa postupne prestal so synom stretávať.
3. Kolízny opatrovník odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletého aj doposiaľ osobne stará a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Poukázal na to, že do budúcnosti sa ešte budú meniť pomery účastníkov a upravovať výška výživného, preto teraz odporučil určiť výživné v sume 150,-Eur mesačne.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh, RL, potvrdenie o PnD, potvrdenie o RP, lustrácie v SP, potvrdenie o príjme otca u bývalého zamestnávateľa, potvrdenie o príjme otca, potvrdenie o PnD a RP, výplatnú pásku otca, potvrdenie o nákladoch za ubytovanie, rozpis preddavku na náklady bývania a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav :
5. Maloletý I. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí nežijú spolu od mája 2016. Maloletý býva s matkou, s otcom sa stretáva nepravidelne a zriedka. Otec prispieva na jeho výživu až po urgenciách matky po cca 115,-.Eur mesačne, ktorú sumu obaja rodičia zhodne potvrdili. Maloletý I. má v súčasnosti X a X roka a jeho matka je s ním na rodičovskej dovolenke. Náklady na plienky predstavujú cca 50,-Eur mesačne. Maloletý je zdravý, len príležitostne navštevuje neurologickú ambulanciu, s čím nie sú zvýšené výdavky. Maloletý má výdavky primerané veku. Matka by s ním rada chodila aj na plávanie, ktoré stojí 20,-Eur mesačne, ale nemôže si to dovoliť.
6. Matka maloletého je slobodná, býva v spoločnej domácnosti len s maloletým I.. Bývajú v X-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jej matky, kde celkové náklady bývania predstavujú 300,-Eur mesačne, pričom matka maloletého vzhľadom na svoje príjmové pomery prispieva svojej matke 50,-Eur mesačne, ostatné náklady bývania za nich hradia jej rodičia. Matka je so synom na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 203,20 Eur mesačne a prídavky na dieťa 23,52 Eur mesačne. Iné príjmy nemá, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletého I. nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Sebe a synovi platí poistku po 36,50 Eur mesačne, cestovné výdavky vyčíslila sumou 50,-Eur mesačne a pod.
7. Otec maloletého je slobodný, býva na ubytovni, za ktorú platí 90,-Eur mesačne. Na víkendy chodieva k rodičom a jeho cestovné výdavky vyčíslil sumou 80,-Eur mesačne. Otec maloletého je od 12/2015 zamestnaný ako sE.S. u zamestnávateľa Y. U. s.r.o. s priemernou čistou mesačnou mzdou podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa zisťovanou z obdobia od 01/2016 do 08/2016 vo výške 756,75 Eur. Nie sú mu zo mzdy vykonávané žiadne exekučné zrážky. Podľa vlastného udania spláca viacero úverov, v celkovej výške 250,-Eur mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletého I. nemá otec iné vyživovacie povinnosti.
8. Podľa 36 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XX/XXXXXXXX> Ustanovenia § 24 <https://www.slov-
lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/20160101>, § 25 a 26 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/36/20160101> sa použijú primerane.
9. Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
10. Podľa § 28 ods.1, 2 a 3 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
11. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. V danej veci bolo preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, preto súdna úprava rodičovských práv a povinností k maloletému je dôvodná. Matka navrhovala zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti a otec tiež súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Kolízny opatrovník tiež odporučil zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Preto súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o maloletého a voči jej starostlivosti neboli zistené žiadne výhrady.
16. S poukazom na ustanovenie § 28 Zákona o rodine súd rozhodol, že právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia, nakoľko obaja rodičia sú nositeľmi rodičovských práv a povinností.
17. Súčasne súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca k maloletému. S poukazom na odôvodnené potreby maloletého a schopnosti a možnosti oboch rodičov súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou 150,-Eur mesačne, ktorú sumu súd považoval za zodpovedajúcu vyššie uvedeným zákonným kritériám, a ktorú sumu odporučil určiť aj kolízny opatrovník. Matkou navrhovanú sumu výživného zo strany otca vo výške 300,-Eur mesačne považoval súd za sumu jednak presahujúcu spotrebný charakter výživného u 1 a 1 ročného dieťaťa a jednak za sumu presahujúcu možnosti otca, keďže navrhovaná suma predstavuje cca 40 % jeho príjmu, pričom prirodzene aj otec dieťaťa má svoje výdavky. Výživné na maloleté dieťa je určené len na úhradu potrieb tohto maloletého dieťaťa. Súd má za to, že výživné 150,-Eur mesačne určené otcovi na maloletého I., ktorý má ešte len X. a X. roka, a u ktorého neboli zistené žiadne potrebné nadštandardné výdavky, a u ktorého prirodzene ešte v budúcnosti bude jeho vyšším vekom dochádzať k zmene pomerov, a ku ktorému dieťaťu majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia, je zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa. Uvedená suma je súčasne podľa názoru súdu v schopnostiach a možnostiach otca. Súd poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodičia prispievajú na výživu svojho dieťaťa podľa svojich schopností a možností. Je zrejmé, že schopnosti a možnosti otca, ktorého priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 756,75 Eur a okrem maloletého I. nemá iné vyživovacie povinnosti, sú podstatne vyššie ako schopnosti a možnosti matky, ktorá je poberateľkou len rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur mesačne a prídavku na dieťa a kvôli osobnej starostlivosti o maloleté dieťa nemá ani možnosť zabezpečiť si vyšší príjem. S poukazom na tieto diametrálne rozdielne príjmové pomery rodičov a s tým spojenú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa, by sa mal otec vyššou mierou podieľať na finančnom zabezpečení potrieb dieťaťa, naviac za situácie, že matka má objektívne obmedzené príjmové pomery a o dieťaťa sa sama osobne stará. Pokiaľ otec dieťaťa poukazoval na svoje výdavkové pomery, platenie úverov a pod., k tom súd uvádza, že výživné pre maloleté dieťa má vždy prednosť pred inými výdavkami rodiča. Preto súd rozhodol tak ako uvedené vo výrokovej časti rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 150,-Eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému súd určil v zmysle návrhu matky s účinnosťou od 1.6.2016, v ktorom mesiaci bolo začaté súdne konanie.
18. Podľa § 217 ods.2 z.č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
19. Podľa § 232 ods.4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. V súvislosti so určením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku, s prihliadnutím na uhrádzané výživné zo strany otca po 115,-Eur mesačne v zmysle zhodných vyjadrení oboch účastníkov, vznikol otcovi dlh na zameškanom výživnom za obdobie od 01.06.2016 do 31.10.2016 vo výške 175,- Eur / 5 mesiacov á 35,- Eur ( rozdiel medzi určeným mesačným výživným 150,-Eur a uhradeným 115,-Eur)/, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným tak, aby dlh bol vyrovnaný do 6 mesiacov, pod následkom straty výhody splátok. Súd má za to, že určená výška splátok je aj popri bežnom výživnom v schopnostiach a možnostiach otca, ktorý má stabilný príjem v dostatočnej výške pre úhradu splátok.
21. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( § 62 ods.1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods.1 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením ( § 44 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona č. 233/1995 Z. z.).