Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Co/568/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ul. č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 15. 04. 2015, č. k.: 10C/126/2012-106, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh žalobcu vo veci samej zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 275,- Eur podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z. z.) spôsobenej žalobcovi ako oprávnenému okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, a to rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty, a to vydaním poverenia s omeškaním viac ako 5 mesiacov, pričom vo všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv, dozvedel po doručení uznesenia súdu 01. 04. 2011 o zmene súdneho exekútora.

3. Vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu po vylúčení sudcov okresného z súdu z prejednávania a rozhodovania veci poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici v jednotlivých veciach, kde súd jednotlivých sudcov vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych veciach.

4. Konštatoval, že vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a pripojeným súdnym spisom okresného súdu sp. zn.: EX 2227/2010, z ktorých mal za preukázané, že žalobca podaným návrhom na začatie konania namieta nesprávny postup okresného súdu spočívajúci v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote. Dospel k záveru, že návrh žalobcu nevykazuje predpoklady, ktoré sa nazývajú procesnými podmienkami konania. V konkrétnej veci nie sú splnené o cestnej podmienky a návrh na začatie konania súd považoval za zmätočný. V jednotlivých návrhoch podaných na okresný súd za vyskytujú viaceré nedostatky, napr. zmätočne označený povinný, odlišne uvedené dátumy narodenia, nie sú uvedené spisovej značky príslušných exekučných konaní. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Návrh žalobcu nenapĺňa ustanovenia § 43 ods. 1 O. s. p., nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Aplikujúc § 16 ods. 1, § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. dospel k

záveru, že žalovaný nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si ju uplatnil v konaní, pretože žalobca nepreukázal vznik ani jej výšku. Žalobca taktiež v súlade s § 5 ods. 1 citovaného zákona nepreukázal príčinnú súvislosť. O trovách rozhodol podľa § 151 ods. 6 O. s. p.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené zákonné podmienky. Trval na osobnej účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania. Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie v jeho neprítomnosti a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.

6. Namietal, že požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody, súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p., ak tak spravil, odňal mu právo konať pred súdom. V žiadosti o zrušenie pojednávania trval na účasti svojho právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde.

7. Namietal, že vo veci súd neuskutočnil ústne pojednávanie, pričom tvrdil, že vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

8. Poukázal na to, že súd sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka. Súd úplne ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správu informačného systému. Namietol, že súd v rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva žalobcu na prerokovanie veci bez „zbytočných prielohov“ zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právu na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Súd sám zistil, že o návrhu nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody. Napriek tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie.

9. Namietal, že ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v zmysle ust. § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p.

10. K dôvodom odvolania uviedol, že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť oboznámiť sa so všetkými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Žalobca nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomnými vyjadreniami žalovaného v žalobe, ani so súdom aj vykonanými listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise. Súd tak porušil právo na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise.

11. S poukazom na § 15 O. s. p. namietal, že súd upovedomil o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov skutkovo a právne totožných veciach. Poukázal na nesprávny názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva v

Štrasburgu, ako aj na to, že podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu.

12. Namietal, že meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, lebo súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 psím. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie, pričom v čase odania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Uviedol, že súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že žalobcom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Zdôraznil, že je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodoval o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi. Rozhodnutie prvostupňového súdu považoval za vnútorne rozporné, pretože napriek tomu, že zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy žalobcovi. Namietal, že súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou vôbec nesúvisia. Preto sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké spôsoby judikovania si žalobca zvolil, o podstate a rozsahu podnikateľského rizika ako jej udržiavaní kontaktu súdneho exekútora.

13. V závere opakovane namietal, že súd bol povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 15. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 vrátil na ďalšie konanie. 16. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 17. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom od 01. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa odseku 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalobcu, ktorého právne účinky nastali predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa odseku 1 vo veci už CSP.

18. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa žalobca voči odporcovi domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. udelením poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a odporcu.

19. Pred pojednávaním žalobca okresnému súdu doručil návrh na zrušenie nariadeného pojednávania e mailom zo dňa 9. apríla 2015, súčasťou ktorého by bol návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky v konaní ako aj návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho sťažnosti na porušenie základného práva zaručeného č. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR v dôsledku rozhodnutia nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci ako aj do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol položiť žalovaný v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 7 C/6/2010. 20. Okresný súd v zápisnici o pojednávaní zo dňa 15. 04. 2015 uviedol, že sa oboznámil so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.: 10 C/126/2012, s pripojenými prílohami a správami. V závere zápisnice uviedol, že účastníci po právnom poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. uviedli, že vo veci nežiadajú vykonať ďalšie dokazovanie. Následne vyhlásil uznesenie, ktorým nepovolil prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, taktiež

nepovolil prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhovala predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 7 C/6/2010. Nato uznesením vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené, následne vyhlásil rozsudok.

21. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/727/2011 zo dňa 27.04.2012). 22. O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd uznesením č. k:. 5 NcC/344/2012-9 zo dňa 18. 10. 2012 s tým, že zákonnú sudkyňu JUDr. Kamilu Haverlovú z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. 23. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd rozhodoval o nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu spôsobeného nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Zo spisu však jednoznačne vyplýva, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t. j. udelením poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd napadnutým rozsudkom vôbec nereagoval na nárok, ktorý bol predmetom konania v prejednávanej veci, čo predstavuje dostatočný a samostatný dôvod na zrušenie rozsudku.

24. V napadnutom rozsudku nie sú uvedené žiadne skutkové zistenia z dotknutého exekučného spisu, ktorý súd ani len nekonkretizoval a neuviedol jeho spisovú značku. Z hľadiska uplatneného nároku nie je preto vôbec zrejmé, či a ako v prejednávanej veci okresný súd posudzoval splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a najmä ako ich okresný súd vyhodnotil. Na viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd nesprávne uvádza, že rozhodoval o oneskorenom rozhodnutí o návrhu na zmenu exekútora napriek tomu, že žalobca tvrdil nesprávny úradný postup pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po lehote. Zo zápisnice o pojednávaní nie je zrejmé, či okresný súd vykonal dokazovanie sporným exekučným spisom, či v čase pojednávania bol pripojený k spisu okresného súdu, čo konkrétne z neho zistil aké skutkové závery na základe takto vykonaného dokazovania urobil. 25. Odvolací súd len dodáva, že z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 5 Er/419/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola okresnému súdu doručená dňa 26. 04. 2010, titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn.: SR 20895/09 zo dňa 11. 12. 2009, ktorý je v exekučnom spise pripojený. Okresný súd vydal poverenie pre exekútora dňa 28. 05. 2010.

26. Žalobca v odvolaní proti napadnutému rozsudku okrem iného vytýka prvostupňovému súdu, že sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých môže viesť konanie, že ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, pričom trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní a vytýkal tiež porušenie práva žalobcu na kontradiktórny súdny proces a najmä spôsob vykonania dokazovania, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám okresný súd.

27. Odvolací súd uvádza, že z úradnej povinnosti je odvolací súd povinný prihliadať v súlade s § 380 ods. 2 na vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Takýto následok majú

predovšetkým vady vzniknuté nesplnením niektorej z procesných podmienok, účasťou vylúčeného sudcu pri rozhodovaní, odňatím možnosti niektorému z účastníkov konať, porušením predpisu o spôsobe vykonania dôkazu a podobne. Po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd zistil vady konania pred súdom prvého stupňa, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúce v nedostatočnom a zmätočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ako aj v nedostatočne zistenom skutkovom stave veci.

28. Z obsahu zápisnice o pojednávaní konanom dňa 15. 04. 2015 vyplýva, že súd vykonal dokazovanie oboznámením sa celým obsahom spisu, pričom v zápisnici nie je zaznamenané, ako došlo k vykonaniu jednotlivých dôkazov, a ktorých. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd pochybil pri vykonávaní dokazovania podľa v čase rozhodovania platného ust. § 129 ods. 1 O. s. p. a pri hodnotení dôkazov v zmysle § 132 O. s. p., pričom zároveň v rozpore s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal. Nielenže neuviedol skutkové okolnosti z exekučného súdneho spisu , ale ani vôbec neoznačil tento spis, uvádzal len sp. zn.: EX 2227/2010. V rozpore so skutkovými okolnosťami predmetnej veci konštatoval nedôvodnosť návrhu pre tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej lehote. Skutkovým okolnostiam veci nezodpovedajú ani ďalšie skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozsudku, a to konštatovanie, že porušenie práv žalobcu bolo v spojení s doručením uznesenia exekučného sudu zo dňa 01. 04. 2011 o zmene súdneho exekútora, čo všetko spôsobuje nepreskúmateľnosť a zmätočnosť napadnutého rozsudku.

29. K námietke žalobcu ohľadom rozhodnutia o prerušení konania odvolací súd konštatuje, že okresný súd na pojednávaní dňa 15. 04. 2015 rozhodol o návrhu na prerušenie konania. Svoje rozhodnutie však písomne samostatne nevypracoval, ani výrok neuviedol v písomnom vyhotovení rozsudku. Po odvolaní z tohto dôvodu odvolací súd vec vrátil okresnému súdu na odstránenie tejto vady. Okresný súd následne uznesenie o prerušení konania vypracoval a doručil účastníkom. Odvolanie voči nemu podané nebolo . 30. Zo spisu okresného súdu nevyplýva ani to, že by žalobcovi doručil vyjadrenie žalovaného k návrhu. 31. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 32. V ďalšom konaní okresný súd rozhodne o nároku žalobcu, ktorý je predmetom konania, t. j. náhrada škody spôsobená okresným súdom ako exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom (udelením poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty). Vykoná dokazovanie v súlade so zákonom, predovšetkým podľa ust. § 204 CSP. Žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu doručí vyjadrenie žalovaného k návrhu na začatie konania. 33. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .