Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8C-3-2014.pdf
PDF · 97.44 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobkyne: M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX F., právne zastúpená: JUDr. Anna Orthová, advokátka, Advokátska kancelária, Koceľova 17, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: SALUTO REAL, s. r. o., so sídlom Trhová 48, 841 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Igor Huna, advokát, so sídlom Košická 37, 821 09 Bratislava, o zaplatenie 2.320,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 2 000 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2 000.- eur od 7. marca 2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania v konaní o žalobe vo výške 72,41 %, ktorú je povinný uhradiť žalovaný. Súd z a s t a v u j e konanie o vzájomnej žalobe v časti 446,34 eura. Vzájomnú žalobu v celom rozsahu z a m i e t a. Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov konania za konanie o vzájomnej žalobe vo výške 100 %, ktorú je povinný uhradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu sa žalobkyňa domáhala zaplatenia žalovanej sumy 2.320,- eur. Suma 2.000,- eur bola žalobkyňou zaplatená žalovanému na základe Dohody o zložení peňažnej čiastky uzatvorenej dňa 21.10.2013, ako záloha na kúpu bytu č. 13 na 2 poschodí domu súpisné číslo XXXX na ul. V.. J. C. XX v F. (ďalej len ,,byt“). Suma 320,- eur bola žalobkyňou uhradená ako preddavok na výmenu okien v uvedenom byte. Žalobkyňa nakoniec nepristúpila k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k bytu z niekoľkých dôvodov.
2. Dňa 5. decembra 2013 sa so svojim známym (realitným maklérom) zúčastnila rokovania v kancelárskych priestoroch žalovaného za účasti K.. A., konateľa žalovaného. Celkový priebeh tohto stretnutia bol pre žalobkyňu veľmi nepríjemný, nakoľko konateľ žalovaného bol tak k nej, ako aj jej známemu veľmi nepríjemný, kričal po nich, vystupoval drzo a arogantne, na záver ich doslova „vyhadzoval“ z priestorov realitnej kancelárie. To viedlo k tomu, že sa nakoniec pohádali a žalobkyňa so svojim známym odišli s tým, že celý žalovaným sprostredkovávaný obchod, kúpa bytu padá, nebude sa realizovať. Na uvedenom stretnutí predložil konateľ žalovaného žalobkyni návrh kúpnej zmluvy. V predloženom návrhu kúpnej zmluvy však už rozloženie kúpnej ceny nezodpovedalo tomu, čo bolo dohodnuté pri podpise Dohody. Naviac, predložený návrh kúpnej zmluvy vôbec nezohľadňoval fakt, že žalobkyňa už časť kúpnej ceny zložila dňa 21. októbra 2013 k rukám žalovaného.
3. Nakoľko k uzatvoreniu samotnej kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo, listom zo dňa 18. februára 2014 žalobkyňa vyzvala žalovaného k vráteniu zloženého preddavku na kúpnu cenu za byt vo výške 2.000,- eur a zároveň na vrátenie zloženého preddavku na dodávku okien vo výške 320,- eur.
4. Na výzvu právnej zástupkyne žalobkyne žalovaný odpovedal listom zo dňa 24. februára 2014. V predmetnom liste žalovaný o. i. uvádza, že dňa 17. decembra 2013 zaslal žalobkyni faktúru na sumu 2.000,- eur na základe článku II. odsek 4 Dohody. Toto ustanovenie znie: „V prípade, ak záujemca jednostranne odstúpi od kúpy nehnuteľnosti uvedenej v čl. I. ods. 1 a neuzavrie v lehote do 15.12.2013 kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti s budúcimi predávajúcimi, nevyplatí zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške a lehote dohodnutej v čl. II. ods. 2 tejto dohody, zaniká záväzok sprostredkovateľa vrátiť zloženú zálohovú platbu na nehnuteľnosť záujemcovi.“ Citované ustanovenie dohody považuje žalobkyňa za absolútne neplatné, nakoľko ide o vzdanie sa práva vopred - podľa ustanovenia § 574 odsek 2 Občianskeho zákonníka: dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Žalovaný sa teda mal na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť a je teda povinný prijatý preddavok vrátiť.
5. Žalovaný sa k obsahu žaloby vyjadril výlučne v záverečnej reči, kde uznal uplatnený nárok vo výške 2.000,- eur, časť žaloby vo výške 320,- eur navrhol zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa požiadala žalovaného, aby pomohol vybrať nové okná do bytu a sama túto sumu aj dodávateľovi okien uhradila.
6. Žalovaný podal dňa 24.04.2015 vzájomný návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia náhrady škody od žalobkyne vo výške 5.030,- eur. Vzájomnú žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda o výške 2.100,- eur titulom vykonaných úkonov so žalobkyňou, vo výške 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome zo dňa 29.11.2013, vo výške 60,- eur titulom písomného vypracovania návrhu na vklad, vo výške 370,- eur titulom straty na nájomnom v predmetnom byte z dôvodu ukončenia nájomného vzťahu s nájomníčkou p. J., vo výške 200,- eur titulom úhrady platby za urýchlenie vkladu za kúpu bytu manželmi A. z dôvodu, aby predávajúci p. W. mohol urýchlene kúpiť byt v Trenčíne. Vznik škody vo výške 2.000,- eur titulom straty provízie za sprostredkovanie predaja bytu.
7. Výšku škody 2.100,- eur žalovaný odôvodnil tým, že žalobkyňa odo dňa 16.10.2013 bola v realitnej kancelárii 18 krát, pričom posledný krát tam bola dňa 5.12.2013. Žalovaný vykonal so žalobkyňou spolu úkony v dobe trvania 21 hodín. Podľa sadzobníka poplatkov realitnej kancelárie sa výška poradenstva v oblasti realitnej činnosti účtuje sumou 100,- eur za 1 hodinu. Spolu vo výške 2.100,- eur . Za vypracovanie Zmluvy o prevode vlastníctva bytu v dome si žalovaný uplatnil sumu vo výške 300,- eur a za vypracovanie návrhu na vklad sumu vo výške 60,- eur. Žalobkyňa bola o týchto poplatkoch ústne informovaná.
8. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2016 v rámci záverečnej reči vzal žalovaný späť vzájomnú žalobu v časti 446,34 eura. Žalobkyňa so späťvzatím časti vzájomnej žaloby súhlasila. Vo výroku tohto rozsudku teda súd čiastočne zastavil konanie o vzájomnej žalobe.
9. K podanej vzájomnej žalobe sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 16.12.2015, v ktorom navrhla súdu vzájomnú žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K jednotlivým bodom uplatnenej vzájomnej žaloby uviedla: vyčíslenie úkonov žalovaného pre žalobkyňu za 21 hodín v hodinovej sadzbe 100,- euro (2.100,- eur) je nedôvodné, nakoľko žalobkyňa nebola informovaná o žiadnej hodinovej sadzbe za poskytované služby, nepredložil cenník z ktorého by takáto sadzby vyplývala. Predložené boli cenníky iných realitných kancelárií. K sumám 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu a 60,- eur titulom písomného vypracovania návrhu na vklad žalobkyňa uviedla, že v zmysle zákona o advokácii a živnostenského zákona právne služby môžu vykonávať len advokáti, naviac na webovom sídle má žalovaný uvedené, že poskytuje bezplatný a kompletný právny servis a právne poradenstvo pre klientov. K údajnej škode 370,- eur titulom straty na nájomnom žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť zmluvné vzťahy, ktoré mal žalovaný uzatvorené. K podpisu kúpnej zmluvy na byt malo dôjsť 15. decembra 2013 a k ukončeniu nájmu p. Gillarovou došlo 16. septembra 2013. Nie je teda zrejmé žiadne zavinenie žalobkyne a príčinná súvislosť medzi jej konaním a skončením nájmu. Žalovaný ani neuviedol za akú dobu mal tento nárok vzniknúť. K údajnej škode 200,- eur titulom úhrady platby za urýchlenie vkladu žalobkyňa uviedla, že žalovaný nie je vôbec aktívne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku, nakoľko byt od p. W. kúpili fyzické osoby manželia A. a nie žalovaný. K sume 2.000,-
eur titulom straty provízie za sprostredkovanie predaja bytu žalovaná uviedla, že predmetný byt nakoniec kúpili manželia A. za cenu, ktorá bola pre žalobkyňu stanovená ako kúpna cena vrátane provízie. Ak si ju žalovaný nevyúčtoval bolo to jeho slobodné rozhodnutie, že si províziu nevyúčtoval a manželia A. za byt zaplatili predávajúcemu viac (54.000,- eur) ako by zaplatila žalobkyňa priamo predávajúcemu (52.000,- eur + 2.000,- eur provízia). Konaním žalobkyne v tomto smere teda nemohla vzniknúť žalovanému žiadna škoda.
10. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: dohoda o zložení peňažnej čiastky, príjmový doklad na 2.000,- eur, mailovú komunikácie týkajúcu sa výroby okien, výpis z účtu žalobkyne z pohybom 320,- eur (záloha za okná), návrh na vklad, zmluva o prevode vlastníctva bytu, výzva žalovaného k uzavretiu zmluvy, faktúra na 2.000,- euro vystavená žalovaným. Žalovaný navrhol výsluch svedkov p. A., p. W. a p. J. (od výsluchu tejto svedkyne neskôr upustil). K samotnej žalobe sa vyjadril len uznaním nároku do výšky 2 000,- eur a návrhom na zamietnutie žaloby v časti 320,- eur z dôvodu, že okná do bytu si objednala aj zálohu zaplatila žalobkyňa, on len urobil výber dodávateľov okien. V rámci procesnej obrany podal vzájomnú žalobu.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
11. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa zložila zálohu na kúpu bytu, zaplatila zálohu na výmenu okien. Taktiež nebolo sporné, že k uzavretiu kúpnej zmluvy na kúpu bytu medzi predávajúcim a žalobkyňou nedošlo. Sporným teda ostalo z akého dôvodu (či na strane žalobkyne, alebo žalovaného) nedošlo k uzavretiu samotnej kúpnej zmluvy a či má žalobkyňa nárok na žalovanú sumu. Z dôvodu uznania nároku žalobkyne žalovaným v rámci záverečnej reči odpadol dôvod spornosti tejto otázky a súd musel žalobe v časti nároku na zaplatenie 2.000,- eur vyhovieť. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žaloba v časti zaplatenia sumy 320,- eur je nedôvodná. Bolo preukázané listinnými dôkazmi (výpis z účtu žalobkyne, mailovou komunikáciou), že žalobkyňa uzatvorila zmluvný vzťah s dodávateľom okien priamo, žalovaný okná neobjednával, robil len výber dodávateľov na základe požiadavky žalobkyne. Z uvedených dôvodov, musel súd žalobu v časti o zaplatenie 320,- eur zamietnuť, keďže žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala opodstatnenosť tohto nároku.
12. Z výsluchu svedka p. E. W. vyplynulo, že vie, že žalobkyňa zložila zálohu na kúpu jeho bytu, preto si zarezervoval kúpu bytu v Trenčíne s jednomesačnou rezervačnou zmluvou. Odstúpením od kúpy bytu žalobkyňou mu vznikla aj pánovi A. nepríjemná situácia, nakoľko nedostal peniaze s ktorými počítal. So žalovaným následne uzavrel zmluvu o predaji uvedeného bytu. V kúpnej zmluve so žalobkyňou bola dohodnutá s kúpna cena 54.000,- eur. S dohodnutou ústnou províziou vo výške 2.000,- eur. Pri predaji bytu manželom A. províziu za sprostredkovanie neplatil. Byt teda predal za 52.000,- eur. Svedok potvrdil, že bol žalovaným informovaný o zložení zálohy žalobkyňou.
13. K výsluchu svedka štatutár žalovaného uviedol, že svedok má zjavne chaos v právnych vzťahoch, nevedel oddeliť fyzickú osobu od konateľa Saluto real, pri kúpe bytu svedok nezaplatil žiadnu províziu žalovanému, ale utŕžil kúpnu cenu 54.000,- eur, keďže už mal zaplatenú províziu od žalobkyne a dohodnutá kúpna cena s pánom W. bola 54.000,- eur, tak 54.000,- eur aj zaplatil. 14. Z výpovede konateľky žalovaného p. M. A. vyplynulo, že žalobkyňa navštívila realitnú kanceláriu viackrát, našla si byt na inzertnej tabuli. Manžel s ňou išiel na ohliadku, v tom čase v byte bývali nájomníci, prejavila o byt záujem a tým pádom sme sa dohodli na dobe vypratania bytu, odchodu nájomníkov, lebo ona si chcela ten byt už začať prerábať. Prišlo k zloženiu zálohy. Mali spolu až familiárny vzťah. Oslovila jej manžela, aby jej pomohol s výberom plastových okien. Na základe výberu firiem, ktoré vyrábajú plastové okná, ktorý urobil manžel si pani U. vybrala firmu na výrobu a montáž okien. žalobkyňa si pre faktúru prišla a aj ju vyplatila. Vypracovali návrhy kúpnych zmlúv, pričom jej uviedli, že si ich kľudne môže preštudovať, prípadne poopravovať, toto však ona robiť nechcela, nakoľko niekoľko krát opakovala môjmu manželovi, že mu dôveruje, že je to v poriadku. S pánom W. - predávajúci bytu, sa nestretla, nakoľko bol tento z Trenčína, toto stretnutie ani nepožadovala. Keď malo prísť k podpisu zmlúv, prišla do kancelárie s nejakým neznámym človekom, ktorý sa začal opovržlivo vyjadrovať o návrhu zmlúv,
ako aj o našej kancelárii. Pani U., teda uvedené zmluvy nepodpísala, zobrala si ich na preštudovanie, ale viackrát ich už nekontaktovala. Pani U. mala kľúče od predmetného bytu, ktoré nám bez slova hodila do poštovej schránky. Manžel ju dokonca volal, nech príde na stretnutie s p. W., čo ona odmietla, že to je v poriadku. Čo sa týka podmienok predaja toho bytu, zvykom býva, že keď bola zložená záloha 2.000,- eur, tak zvyčajne toto bola aj odmena realitnej kancelárie v obdobných prípadoch.
15. Uplatnenie sumy v rámci vzájomnej žaloby 2.100,- eur za 21 hodín v hodinovej sadzbe 100,- euro, považuje súd za nedôvodné, nakoľko nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by strany sporu uzavreli zmluvu, alebo dohodu, na základe ktorej by mohla vzniknúť žalobkyni povinnosť úhrady za poskytované konzultácie a stretnutia. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola informovaná o hodinovej sadzbe za poskytované služby ani o skutočnosti, že obdobné služby sú vôbec spoplatnené. K uplatnenej škode 370,- titulom straty na nájomnom (po čiastočnom späťvzatí 285,66 eura) súd uvádza, že táto taktiež nebola nijakým spôsobom v rámci dokazovania preukázaná. Jediný relevantný dokument k ukončeniu predchádzajúceho nájmu bytu p. J. je preberací protokol o odovzdaní uvedeného bytu zo dňa 18.11.2013, pričom kúpna zmluva medzi žalobkyňou a predávajúcim mala byť uzatvorená do 15.12.2013. Súdu teda nie je zrejmé, aká škoda titulom ušlého nájomného mala žalovanému vzniknúť. Nárok zo súm 300,- eur titulom písomného vypracovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu a 60,- eur titulom písomného vypracovania návrhu na vklad boli vzaté žalovaným späť. K údajnej škode 200,- eur titulom úhrady platby za urýchlenie vkladu súd v zhode s názorom žalobkyne uvádza, že žalovaný (odhliadnuc od iných skutočností či boli splnené podmienky na náhradu škody) nemôže byť aktívne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku, nakoľko tento poplatok ani neplatil žalovaný. K sume 2.000,- eur titulom straty provízie za sprostredkovanie predaja bytu súd uvádza, že takto uplatnená náhrada škody je žalovaná celkom nesprávne a bez právneho opodstatnenia, nakoľko túto províziu tvorila práve zložená záloha na kúpu bytu (skutočnosť, že zložená záloha tvorí zároveň aj províziu žalovaného za sprostredkovanie kúpy bytu je nesporná a priamo to potvrdila aj svedkyňa pani A.). Pritom vrátenie zloženej zálohy, ergo provízie je predmetom samotnej žaloby a žalovaný nárok žalobkyne vo výške 2.000,- eur (záloha a provízia) uznal. Ak by teda súd uznal vzájomnou žalobou uplatnený nárok žalovaným, v jednom výroku rozsudku by ho zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy (2.000,- eur) a druhým výrokom toho istého rozsudku by zaviazal žalobkyňu k úhrade identickej sumy žalovanému.
16. Žalovaný postavil svoju procesnú obranu na podanej vzájomnej žalobe, ktorú však súd musel v celom rozsahu (okrem zastavenej časti) zamietnuť. V žiadnom z uplatnených nárokov v rámci vzájomnej žaloby sa žalovanému nepodarilo preukázať dôvodnosť týchto nárokov a splnenie základných zákonných podmienok na priznanie náhrady škody.
17. Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,, Občiansky zákonník,,) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. V prejednávanej veci o vzájomnej žalobe žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že mu bola spôsobená škoda porušením zmluvnej alebo zákonnej povinnosti, kto ju spôsobil a že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu. Aby v súdnom konaní o náhradu škody mohol byť žalobca úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú náhradu škody je bezpodmienečne potrebné zo strany žalobcu preukázať, že mu bola spôsobená škoda protiprávnym konaním škodcu a medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Vzájomná žaloba bola postavená len na vyššie uvedených tvrdeniach, že žalovanému mala vzniknúť škoda vyčíslená v jednotlivých častiach. Žalovanému sa však nepodarilo preukázať, že mu vznikla škoda, kto za ňu prípadne zodpovedá a existencia kauzálneho nexu.
19. Súd priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania od 7. marca 2014, nakoľko podľa § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ak dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Keďže žalovaný ani na základe výzvy nevrátil žalovanú sumu, dostal sa do omeškania, pričom dátum od ktorého požadovala žalobkyňa úrok z omeškania nie je skorší ako sa žalovaný dostal do omeškania.
20. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. O trovách konania o žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 72,41 %, vzhľadom na skutočnosť, že jej celkový úspech v konaní vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní predstavuje práve 72,41 %. O trovách konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, vzhľadom na skutočnosť, že v konaní o vzájomnej žalobe bola plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP): a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.