Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/105/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: K O N K O R D S L O V A K I A, s.r.o., Hviezdoslavova 67, 901 01 Malacky, IČO: 35 787 465, zastúpený JUDr. Petrom Vačokom, advokátom, Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Záhorácke pekárne a cukrárne, a.s., Cesta Mládeže 12, 90101 Malacky, IČO: 31 412 955, zastúpený JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, Hlavná 25, 040 01 Košice, o zaplatenie 6.821,16 € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.821,16 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 3.303,36 € od 11.02.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 2.893,68 € od 11.03.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 534,12 € od 17.03.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.04.2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia 6.821,16 € s príslušenstvom titulom neuhradených bezpečnostných ochranných služieb. V žalobe uviedol, že za poskytnuté služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti č. XXX/ XXXX zo dňa 15.12.2010 a Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.01.2014 vystavil žalovanému faktúru č.XXXXXX zo dňa 31.01.2014 splatnú 10.02.2014 na sumu 3.303,36 €, faktúru č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2014 splatnú 10.03.2014 na sumu 2.983,68 € a faktúru č.XXXXXXX zo dňa 06.03.2014 splatnú 16.03.2014 na sumu 534,12 €, pričom žalovaný tieto faktúry nezaplatil. Žalobca si popri nároku na istinu uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžných súm a náhradu trov konania.

2. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Rob/85/2014-16 zo dňa 22.05.2014, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorého odôvodení uviedol, že žalobca vykonával strážnu službu v objekte žalovaného, neplnil si svoje povinnosti a dokonca bolo preukázané, že jeho pracovníci umožňovali kradnúť tovar z objektu žalovaného. Pracovníci žalovaného porušovali bod 8, ako aj ďalšie zmluvné podmienky bodu 1 až 7 a, b, c, bod 8, 9 a,b,c,d, 11 až 16. Pri celkovej kontrole od 01.01.2013 do februára 2014 bola zistená škoda odcudzením tovaru vo výške 6.320 € s DPH v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvy. Žalovaný uviedol, že pracovníci žalovaného U. a G. sa priznali a usvedčuje ich aj N. preto žalovaný od zmluvy odstúpil a uvedenú škodu započítal voči pohľadávke žalobcu, čím pohľadávka v žalovanej výške zanikla.

3. Podľa § 177 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 1 nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, ako aj navrhnutým svedkom, pripojil

spisy OR PZ Malacky spis. zn. ČVS:B. a spis Okresného súdu Malacky spis. zn. 25M/16/2014, keď zistil tento skutkový a právny stav:

4. Z predloženej Zmluvy č. XXX/XXXX . o poskytovaní ochranných služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zo dňa 15.12.210, súd zistil, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako odberateľom bola uzavretá zmluva, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochranných bezpečnostných služieb za odplatu v súlade so zákonom č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej žalobcom pre žalovaného na dobu neurčitú s nástupom od 01.01.2011. Podľa čl. 3 zmluvy služba je zameraná na fyzickú ochranu osôb a majetku v areáli žalovaného, bola poskytovaná v rozsahu požiadaviek žalovaného na práce ochranných bezpečnostných služieb rozpracovaných v Smerniciach pre výkon strážnej služby alebo v poučení SBS nepretržite jedným pracovníkom 24 hodín denne v 12 hodinových službách. Podľa čl. 4 zmluvy areál budov a zariadení objednávateľa je umiestený na pozemkoch v k.ú. I. objekt X., presne špecifikovaný v pláne areálu. Cena služieb bola dohodnutá sumou 3,50 €/hodinu, celková cena môže byť upravená v prípade ak miera inflácie euro prekročí 1 %. K cene sa pripočíta DPH, cena služieb je podľa čl. 7 zmluvy účtovaná mesačne do 5 dňa nasledujúceho mesiaca . Reklamácie počtu dodaných hodín je odberateľ povinný uplatniť najneskôr 7 dní od doručenia faktúry (č.l. 33-36 spisu). Cena za služby bola v zmysle dodatku č. 1 na základe dohody strán priebežne upravená na sumu 3,70 € za odpracovanú hodinu, s účinnosťou od 01.01.2014 (č.l. 37 spisu).

5. Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2014 splatnej 10.03.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby na základe Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti č. XXX/XXXX. za obdobie od 01.02.2014 do 28.02.2014 sumou 2.983,68 € (č.l. 6 spisu). Z faktúry č.XXXXXX zo dňa 31.01.2014 splatnej 10.02.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie od 01.01.2014 do 31.01.2014 sumu 3.303,36 € (č.l. 7 spisu). Z faktúry č. XXXXXXX zo dňa 06.03.2014 splatnej 16.03.2014 vyplýva, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté služby za obdobie od 01.03.2014 do 06.03.2014 sumou 534,12 € (č.l. 5 spisu).

6. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Vypovedanie a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti s okamžitou platnosťou datovanej dňa 06.03.2014 vyplýva, že žalobca ukončil platnosť zmluvy podľa čl. 5 ods. 5.2, 5.3 a 5.4 zmluvy s okamžitou platnosťou ku dňu 06.03.2014 z dôvodu opakovaného nedodržania zmluvných podmienok, pričom ako porušenie povinností uvádza neuhradenie záväzkov za mesiace 01, 02 a 03/2014 a neumožnenie výkonu strážnej služby, keď 06.03.2016 objekt bez upozornenia obsadila iná SBS. Doručovanie písomnosti preukazoval žalobca podacím lístkom zo dňa 07.03.2014. (č.l. 69,70 spisu).

7. Z listiny Jednostranný zápočet pohľadávok datovanej dňa 26.03.2014 vyplýva, že žalovaný uskutočnil jednostranným právnym úkonom započítanie svojej pohľadávky označenej v písomnosti ako „náhrada škody“ v sume 6.821,16 € voči pohľadávkam žalobcu z titulu faktúry č. XXXXXX - 3.303,36 €, faktúru č. XXXXXXX - 2.983,68 € a faktúru č.XXXXXXX - 534,12 €, celkom 6.821,16 €. Doručenie písomnosti preukazoval potvrdením DHL express, z ktorého vyplýva, že adresát prevzal zásielku 27.11.2015 (č.l. 62,63 spisu).

8. Z písomnosti žalovaného datovanej dňa 10.03.2014 Oznámenie o zadržaní platieb vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho zamestnanci mu spôsobili škodu v predbežnej výške 6.823,16 €, oznámil žalobcovi zadržanie úhrady faktúr č. XXXXXX, č. XXXXXXX a č. XXXXXXX., ktorá po ustálení výšky, bude započítaná na náhradu škody. Doručovanie písomnosti žalobcovi žalovaný nedokladoval (č.l. 67 spisu).

9. Z písomnosti žalovaného datovanej dňa 10.03.2014 Odstúpenie od zmluvy vyplýva, že žalovaný odstúpil od zmluvy č. XXX/XXXX z dôvodu porušenia povinností žalobcu, nakoľko jeho zamestnanci sa podieľali na krádežiach majetku žalovaného tým, že umožňovali vynášanie kradnutého majetku z objektu, čím vznikla žalovanému škoda minimálne vo výške 6.590,73 € (č.l. 68 spisu).

10. Z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Odpoveď na odstúpenie od zmluvy zo dňa 12.03.2014 vyplýva, že dňa 12.03.2014 žalobca prevzal odstúpenie od zmluvy č. XXX/XXXX, nakoľko však zmluvu vypovedal k 06.03.2013, nevidí dôvod na odstúpenie od zmluvy žalovaným. Doručovanie písomnosti preukazuje žalobca poštovým podacím lístkom zo dňa 12.03.2014 (č.l. 65, 66 spisu).

11. Právny zástupca žalobcu nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci uviedol, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnutie bezpečnostných služieb. Až dňa 27.11.2015 bol žalobcovi doručený jednostranný zápočet pohľadávky, z ktorého vyplynulo, že žalovaný si uplatnil škodu a jeho zamestnanci mali byť obvinení z trestného činu, do tohto času žalobca nemal vedomosť o tom, že by žalovaný evidoval nejaký schodok tak, ako ho vyčíslil v odpore. Čo sa týka výšky sumy titulom náhrady schodku 6.821,16 €, táto by predstavovala 136.423 ks rožkov alebo 1.628 ks bedničiek. Je absurdné, aby žalobcovi chýbal tovar, resp. materiál v takom množstve a nezistil to už skôr. V zmysle zmluvy ani nebolo možné, aby pracovníci žalobcu kontrolovali presný počet výrobkov, ktoré opúšťali areál žalovaného. Za uvedené bol zodpovedný vedúci expedície, ktorý bol obvinený z krádeže. Žalovaný nepreukázal, či došlo k odcudzeniu materiálu alebo výrobkov, v akom množstve, a tiež absentuje kauzálny nexus medzi prípadným zisteným schodkom a porušením povinnosti žalobcu (pojednávanie 01.02.2016).

12. Právny zástupca žalovaného nad rámec obsahu písomných podaní na pojednávaní vo veci uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním jednostranným zápočtom ku dňu 26.03.2014, o čom predložil jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 26.03.2014, a potvrdením o doručení zo dňa 27.11.2015 prostredníctvom DHL. Žalovaný si uplatnil škodu a jednostranný zápočet na osobnom rokovaní v deň kedy bol datovaný, žalobca ho odmietol, z toho dôvodu ho žalovaný doručoval prostredníctvom doručovacej služby. Žalobca bol oboznámený s tým, že žalovaný uplatňuje voči nemu škodu vo výške 7.860,13 €, pričom vznáša započítaciu námietku do sumy 6.821,16 €. Predmetnom zmluvy mala byť ochrana majetku žalovaným pred odcudzením a žalobca spolupôsobil pri odcudzení majetku, preto zodpovedá za škodu, ktorá žalovanému vznikla. S ohľadom na synalagmatický charakter záväzku žalovaný uplatnil námietku neistoty a odoprel plnenie z vyúčtovaných faktúr. Výška škody vyplýva z vykonanej inventúry (pojednávanie 01.02.2016).

13. Štatutárny zástupca žalovaného W. ako strana sporu na pojednávaní vo veci uviedla, že žalovaný bol so žalobcom v zmluvnom vzťahu už pred jej nástupom do funkcie, ohľadom plnenia zmluvy komunikoval so žalobcom N., jej otec, bývalý štatutárny zástupca žalovaného, tak to bolo zaužívané aj počas jej výkonu funkcie. Približne v decembri r. 2013 žalovaný zistil, že miznú výrobky. Žalovaný nainštaloval fotopasce na vrátnicu a zo záznamov bolo neskôr zistené, že expedient žalovaného bral výrobky, bolo to asi 5 prepraviek denne po dohode s vrátnikmi, ktorým za to dal chlieb alebo rohlíky. Vo veci bolo vedené trestné stíhanie, polícia uznala len dlh do sumy 300 €, ktorý vyplýval z kamerových záznamov, hoci na týchto záznamov bolo vidno, že odcudzoval nielen rohlíky, ale aj iné výrobky. K záveru o výške škody 6.821,16 € dospel žalovaný tak, že vedúci výroby robil každý deň inventúru skladu, nakoľko chýbali výrobky v baliarni. Do baliarne má prístup expedient a výrobný pracovníci, po ich odchode len expedient. Do objektu mal vstup aj nájomca žalovaného, a to do časti kde je toaleta. K ďalším dverám, kde je vrátnica kľúče nemá, tie má len vrátnik. Nájomca má možnosť sa voľne prechádzať po objekte, resp. voľne vstupovať, do budovy nie. Systém inventúry výroby t.j. od zadania až po expedíciu sa realizuje tak, že inventúra sa robí v mesačných intervaloch, v baliarni sa robí každý deň po smene a expedient zodpovedá za vyexpedovanie presne objednaného množstva výrobkov. V rozhodnom období mal žalovaný zriadenú škodovú komisiu, ktorá bola poverená zisťovaním schodkov, inventúra sa robila bežným spôsobom, teda podľa údajov, čo by malo vyrobené, čo bolo expedované, čo sa na baliarni nachádza sa zistí koľko výrobkov chýba, o čom sa spíše inventúrny záznam. Záznam podpisuje vedúci výroby a námestník ako člen komisie. Na zistené schodky upozorňovala žalovaného osobne a telefonicky (pojednávanie 23.05.2016).

14. Štatutárny zástupca žalobcu S. na pojednávaní uviedol, že žalobca opakovane zadržal zamestnancov, ktorí vynášali výrobky z pekárne, predstavenstvo túto vec riešilo, niekoľko zamestnancov aj bolo prepustených, rovnako bol zadržaný alkohol. Čo sa týka spomínaných kamier, tieto boli inštalované len asi dva týždne resp. boli to fotopasce, a to mimo vrátnice. Ide o priestory vedľa vrátnice, schodisko, ktoré mal k dispozícii nájomca žalovaného spoločnosť F. ktorý prevádzkuje v týchto priestoroch reštauráciu. Nájomca mal prístup do celého areálu, pohyboval sa voľne bez kontroly. Rovnako mal kľúče a vedel sa dostať do strážnice a tým pádom do celého areálu. Vrátnik nemal odkiaľ vedieť, že tam nájomca nemá vstup, myslel si, že ho žalovaný zásobuje, vrátnici nemali možnosť kontrolovať nájomcu. Podľa dohody zamestnanci žalobcu nemali právo kontrolovať množstvá, nakoľko by nebolo možné časovo stíhať expedíciu výrobkov, mali právo kontrolovať len to, či sa vyváža niečo iné ako rožky. Žalovaný komplikoval prácu žalobcu, nereagoval na podnety na odstránenie nedostatkov, bola tam napr. aj prestavba celej vrátnice v rozhodnom období a takýmto spôsobom nebolo možné vykonávať činnosť riadne.

15. Svedok N. na pojednávaní uviedol, že je predsedom dozornej rady a tri roky zároveň generálnym riaditeľom žalovaného. Žalobca pre žalovaného vykonával strážnu službu. Zo začiatku prebiehal výkon strážnej služby štandardne, následne začala fluktuácia zamestnancov, žalobca menil zamestnancov na stanoviskách a stávalo sa, že boli pod vplyvom alkoholu. Každý mesiac bol konateľ žalobcu v pekárňach na stretnutí, kde prisľúbil nápravu, ale k tomu neprišlo. Vynášali sa z objektu výrobky, preto nariadil predstavenstvu kontrolovať výkon strážnej služby. Asi 1,5 mesiaca pred tým, ako žalovaný podal trestné oznámenie, technický námestník zistil, že zmizlo zo skladu 2400 debničiek, sklad debničiek bola samostatná miestnosť, ktorá bola uzavretá nikto tam nechodil asi 3-4 mesiace. Svedka zastavil prevádzkar objektu a pýtal sa, či vie o tom, že cca 3 roka alebo rok sú medzi vrátnicou a toaletami v prechode zložené debničky naplnené tovarom. Svedok dal inštalovať fotopascu, z ktorej bolo zistené, že zamestnanci pekární si dávali tovar do tašiek, bol to p. H. aj iní zamestnanci. Čo sa týka výšky škody, tá je zistiteľná, nakoľko sa každý deň robila kontrola, vychádzalo sa z materiálu, ktorý bol použitý na výrobu pekárenských výrobkov a normovania, koľko výrobkov malo byť vyrobených z tohto materiálu a prípadné chýbajúce výrobky sa spisovali tabuľky. Nepodarky alebo zhorené výrobky sa evidovali, ukladajú sa do samostatnej miestnosti a predávajú ako technický odpad. U žalovaného v podstate neexistujú nepodarky, ide len o technologický odpad, ktorý sa zisťuje normou, ide napr. o zostatok múky alebo kus cesta. Kontrola vozidiel na expedícii výrobkov spočívala napr. v tom, či tam nie sú prázdne bedničky alebo či nie sú bokom výrobky. Hlavným aktérom krádeží bol sám expedient (pojednávanie dňa 03.10.2016).

16. Žalobca predložil súdu podaním doručeným dňa 09.06.2016 záznamy týkajúce sa tvrdenej výšky škody, a to: Záznam zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 10.03.2014 s tabuľkami Sklad hotových výrobkov od 02.01.2014 do 31.01.2014, 01.02.2014 do 28.02.2014 a od 01.03.2014 do 06.03.2014, Záznam zo zasadnutia predstavenstva a.s. Záhorácke pekárne a cukrárne Malacky konaného dňa 14.03.2014 (obsah prílohovej obálky č.l. 86 spisu).

17. Zo Záznamu zo zasadnutia škodovej komisie dňa 10.03.2014 vyplýva, že škodová komisia žalovaného prerokovala výsledky inventúr vykonaných od 02.01.2014 do 06.03.2014 na pracovisku baliarne. V zápise je uvedené, že inventúrami boli zaevidované denné úbytky pekárenských výrobkov, ktoré pracovníci v taškách prenášali cez vrátnicu. Pracovníci strážnej služby zamestnancov nekontrolovali. Celková výška škody bola vyčíslená 7.860,13 € podľa inventúrnych súpisov, ktoré tvoria prílohu záznamu. Škodová komisia prijala stanovisko, že konanie strážnej služby považuje za hrubé porušenie zmluvy o výkone strážnej služby, navrhuje vzniknutú škodu započítať formou jednostranného zápočtu s neuhradenými faktúrami strážnej služby faktúry č. XXXXXX na sumu 3.303,36 €, faktúru č. XXXXXXX. na sumu 2.983,68 € a faktúru č. XXXXXXX. na sumu 534,12 €, celkom 6.821,16 €.

18. V tabuľkách Sklad hotových výrobkov predložených žalovaným k výške škody sa nachádzajú údaje: dátum, kód produktu, názov výrobku, hmotnosť v g, počet kusov, chýbajúci počet. Tabuľky sú signované nečitateľnou šifrou v dolnom pravom rohu.

19. Zo Záznamu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 14.03.2014 vyplýva, že predstavenstvo žalovaného prerokovalo a prijalo návrh škodovej komisie vo veci jednostranného zápočtu náhrady škody na pekárenských výrobkoch vo výške 7.860,13 € voči nezaplateným faktúram žalobcu za výkon strážnej služby 6.821,16 €.

20. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného odd. PZ Malacky ČVS:B. vyplýva, Mgr. W. oznámila skutočnosti nasvedčujúce, že bol spáchaný trestný čin, ktoré skutkovo opísala tak, že v nezistenom čase od mesiaca august 2013 do novembra roku 2013 z objektu žalovaného z uzamknutého skladu v areáli odcudzil uskladnené 3.700 ks pekárenských prepraviek v celkovej cene 16.694,40 € a od novembra roku 2013 doteraz vynáša spravidla v raňajších hodinách z areálu rôzne pekárenské výrobky zhruba za 1.000,- € za mesiac a odnáša na neznáme miesto spravidla cez vrátnicu objektu.

21. Dňa 21.02.2014 bolo Uznesením B. na takto opísanom skutkovom základe začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 Tr. zák., páchateľ pritom ma spôsobiť škodu vo výške min. 17.138,16 €.

22. Uznesením B. zo dňa 02.07.2014 bola vylúčená na samostatné konanie trestná vec týkajúca sa skutku, ktorého sa mala dopustiť trestne zodpovedná osoba tým, že v nezistenom čase od mesiaca november roku 2013 do 21.02.2014 z objektu žalovaného z uzamknutého skladu v areáli odcudzila rôzne pekárenské výrobky v hodnote 383,25 € a odnášala na neznáme miesto spravidla cez vrátnicu objektu. Vylúčená vec sa ďalej viedla pod sp. zn. ČVS:..

23. I. pri výsluchu svedka - poškodeného v trestnom konaní ČVS:B..i. uviedla, že chýbajúci počet prepraviek je 2.940 ks v cene 4.512 €/ks, čo je 13.265,28 € a chýbajúci tovar dodá dodatočne.

24. Súčasťou spisu ČVS:B.e prehľad spracovaný žalovaným, nedatovaný, obsahuje údaje: Strata z predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac 11/2013 suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65 €, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05 €. Údaj manko prepravky: evidované skutočne na sklade 3700ks x 4,512 €=16.694,40 €, inventúra skutočného množstva 760 ks x 4.512 € = 3.429,12 €, manko prepraviek 2.940 ks x 4,512 €= 13.265,28 €. Sumár 17.138,16 €. K prehľadu nie sú pripojené žiadne účtovné ani iné doklady z ktorých vyčíslenie vychádza.

25. Z výsluchu N. zo spisu ČVS:B. vyplynulo, že od 01.06.2011 pracoval u žalovaného ako expedient. Začiatkom mesiaca november 2013 sa rozhodol, že začne z podniku brať nejaké výrobky z dôvodu kompenzácie nízkeho príjmu. Najskôr 2 ks chlieb rascový 900 g a 25 rohlíkov, na tovar každý druhý raz dával zamestnanecké lístky na l chlieb a 12 rohlíkov. Na začiatku roka bral 4 ks chlieb rôzne druhy, cca 50 rohlíkov každú nočnú smenu a 3 ks vianočiek každú druhú smenu, toastový svetlý chlieb z piatka na sobotu 2 ks a 3 ks viek krájaných. Všetky výrobky, ktoré odcudzil zobral z baliarne, nosil ich v prepravkách na vrátnicu do vedľajšej chodby, kde ich preložil do igelitových tašiek a po skončení smeny cez vrátnicu domov. Za to, že ho strážna služba pustila cez vrátnicu, im dával chlieb a rohlíky. Strážnici ho na základe toho bez problémov pustili cez vrátnicu von z podniku. Na vrátnicu nosil aj prepravku, v ktorej mala nachystané výrobky aj I., tá mávala v prepravke tmavé chleby grahamový, kováčsky, čert asi aj fínsky a rohlíky. Majstrová C.i tiež brávala chlieb a rohlíky, prepravky si tiež nosila na vrátnicu do chodby. K strate výrobkov mohlo prísť aj tak, že vodičom sa každý deň dávajú výrobky, ktoré nahlásia, že im chýbajú v prepravkách na rozvoz a expedient im vždy chýbajúci výrobok doloží. Žlté prepravky sa brali zo skladu, keď chýbali prepravky na rozvoz, či sa však prepravky vrátili do skladu naspäť uviesť nevie. Koľko prepraviek sa zobralo zo skladu nikto nikam nezapisoval. Určite brali prepravky aj ostatní expedienti, nikto z vedúcich nekontroloval, koľko prepraviek sa vráti z rozvozu naspäť do podniku, strata na prepravkách mohla vzniknúť pri tom, že sa do podniku nevrátilo toľko prepraviek koľko sa vyviezlo na rozvoz. Medzi obvineným a žalovaným ako poškodeným bol v trestnom konaní uzatvorený zmier podľa § 220 Tr. por., škoda uplatnená žalovaným v trestnom konaní v sume 383 € bola zaplatená obvineným N. dňa 29.09.2014.

26. G. pracovníčka strážnej služby, v trestnom konaní uviedla, že v objekte sa striedali 4 strážnici v pravidelných 12 hodinových zmenách, okrem nej U.. O krádežiach sa dozvedela od riaditeľky p.G. Začiatkom decembra roku 2013 nosil zamestnanecké výrobky expedient N. mladší, priniesol si so sebou aj navyše nejaké prepravky, zo začiatku asi dve neskôr viacej. Tieto prepravky si odložil na chodbu, kde sa nachádza WC a neskôr si išiel výrobky, ktoré sa v nich nachádzali nabaliť do igelitových tašiek. V prepravkách sa nachádzali rohlíky, rôzne chleby, vianočky, krájané veky. Keď H. odchádzal cez vrátnicu s plnými igelitovými taškami, nechal jej na vrátnici chlieb a rohlíky. Povedala mu, že nič nechce, na čo povedal, že nech sa nebojí, že sa to nikto nedozvie a tovar nebude nikomu chýbať. Na tovar dával aj zamestnanecké lístky. Na chodbu k WC si nosila prepravku aj majstrová I. keď priniesla na vrátnicu zamestnanecké výrobky, v prepravke býval chlieb, rohlíky, vianočka. Tieto veci si brala so sebou domov z práce, na chodbe si výrobky naložila do tašky a išla cez vrátnicu domov. Ona jej taktiež dávala chlieb a rohlíky. Viac výrobkov ako mala zamestnanecké lístky si brala aj I. O tom, že v podniku bolo odcudzené veľké množstvo prepraviek nevie, keď pracovala, žiadne prázdne prepravky sa z podniku nevyviezli.

27. TB., pracovník strážnej služby žalovaného, v trestnom konaní uviedol, že niekedy začiatkom decembra 2013 si nosil zamestnanecké výrobky expedient N. mladší. Priniesol so sebou na chodbu, kde sa nachádza WC navyše nejaké prepravky, zo začiatku asi tak dve, neskôr viac. Neskôr si išiel výrobky nabaliť do igelitových tašiek, koľko tovaru odcudzil uviesť nevie, tovar začal brať bez lístkov niekedy od mesiaca november 2013. Keď H. odchádzal cez vrátnicu s plnými igelitovými taškami, nechal mu na vrátnici nejaký biely chlieb, nebolo to však pravidelne. Taktiež nevie, ako by bolo možné z

objektu odcudziť veľké množstvo prázdnych prepraviek, nakoľko kontroluje každé auto, ktoré vychádza z objektu von a prázdne prepravky sú z objektu zakázané vyvážať.

28. Z vyčíslenia škody v trestnom konaní, vyplýva, že voči N. si žalovaný uplatnil škodu na odcudzených výrobkoch vo výške 383,24 €, táto pozostávala z položiek rožok štandard 1500 x 0,048 = 72 € bez DPH, chlieb rasca 450g 143 x 0,542 = 77,506 € bez DPH, chlieb Čert 450g 99 x 0,700 = 69,30 € bez DPH, chlieb Bevit 450g 99 x 0,583 = 57,717 € bez DPH, vianočka s hrozienkami 38 x 0,825 = 31,35 € bez DPH, toast svetlý a tmavý 16 x 0,625 = 10 € bez DPH, veka na chlebíčky 3 x 0,500 = 1,50 € bez DPH. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva zo dňa 29.09.2014 vyplýva, že škoda v uplatnenej výške 383 € bola žalovanému N. uhradená (obsah spisu Okresného súdu Malacky sp. zn. 25M/16/2014).

29. Podľa § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. v znení nesk. predpisov, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

30. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v platnom znení, môžu účastníci uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzku zmluva nie je uzavretá.

31. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

32. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka účinného v čase vzniku omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

33. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

34. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného k 31. januáru 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

36. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

37. Podľa § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná

38. Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

39. Podľa § 380 Obchodného zákonníka za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

40. Podľa § 580 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

41. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.

42. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

43. Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

44. Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

45. Podľa § 98 zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP), vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

46. Podľa § 41 ods. 3 OSP, hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

47. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

48. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

49. Podľa § 147 ods. 1, 2 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

50. Podľa § 124 ods. 2 CSP, hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.

51. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti číslo XXX/XXXX zo dňa 15.12.2010 a Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 10.01.2014, predmetom ktorej bolo poskytovanie ochranných bezpečnostných služieb žalobcom žalovanému za odplatu v súlade so zák. č. 473/2005 Z.z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej žalobcom pre žalovaného na dobu neurčitú s nástupom od 01.01.2011 v areáli žalovaného. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že túto službu vykonával žalobca pre žalovaného aj v období, ktoré vyúčtoval faktúrami č. XXXXXX, XXXXXXX a XXXXXXX,. t.j. v období od 01.01.2014 do 31.01.2014, od 01.02.2014 do 28.02.2014 a od 01.03.2014 do 06.03.2014, ktorých zaplatenie je predmetom sporu. Žalovaný vyúčtovanie služieb nenamietal.

52. Medzi stranami bolo v konaní sporné ukončenie zmluvy, keď žalobca tvrdí, že zmluvu ukončil výpoveďou zo dňa 06.03.2014 a žalovaný tvrdí, že túto ukončil zmluvu odstúpením od zmluvy zo dňa 10.03.2014 (ktoré bolo doručené žalobcovi 12.03.2014), s ohľadom na to, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie odplaty len do 06.03.2014 (čo vyplynulo aj z písomnosti žalobcu adresovanej žalovanému Vypovedanie a odstúpenie od zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti s okamžitou platnosťou datovanej dňa 06.03.2014) a žalovaný netvrdil opak, ani nenamietal výšku vyúčtovanej odplaty za služby, súd sa nezaoberal platnosťou ukončenia zmluvy tou-ktorou stranou sporu, nakoľko pre rozhodnutie vo veci by bolo takéto skúmanie a dokazovanie nadbytočné a žiadna zo strán ho ani nenavrhla.

53. Žalovaný však v rámci svojej procesnej obrany namietal, že pohľadávka žalobcu zanikla dňa 26.03.2014 započítaním jednostranným právnym úkonom žalovaného, a to pohľadávky žalovaného voči žalobcovi označenej v písomnosti ako „náhrada škody“ v sume 6.821,16 € voči pohľadávkam žalobcu z titulu neuhradených faktúr, ktoré sú predmetom, sporu celkom 6.821,16 €. Započítanie preukazoval v konaní listinou Jednostranný zápočet pohľadávok datovanou dňa 26.03.2014. Jej doručenie žalobcovi však preukázal až dňom 27.11.2015(č.l. 62,63 spisu).

54. Podľa § 98 OSP účinného v čase hmotnoprávneho úkonu žalovaného, ktorým uplatnil v konaní pohľadávku na započítanie, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu. Toto ustanovenie systematicky dopĺňalo ustanovenie § 97 OSP o vzájomnej žalobe. Aktuálne v čase rozhodovania súdu bola táto procesná úprava prevzatá do ustanovenia § 147 a upravuje vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania. Podľa výšky pohľadávky uplatnenej na započítanie pritom rozlišujeme dve situácie: ak žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v menšom, alebo v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka žalobcu, ide o takzvanú kompenzačnú námietku, alebo ak žalovaný uplatňuje na započítanie pohľadávku vo vyššom rozsahu, ako je pôvodne uplatnená pohľadávka žalobcu, ide o vzájomný návrh. Ak žalovaný uplatní kompenzačnú námietku, súd skúma, či tu existujú predpoklady započítania podľa hmotného práva. Ak sú splnené predpoklady započítania, súd akceptuje kompenzačnú námietku, čo sa prejaví vo výroku meritórneho rozhodnutia.

55. Súd teda prejav žalovaného kvalifikoval ako započítaciu námietku, ktorá mala vyplývať z hmotnoprávneho úkonu žalovaného. Podľa § 41 ods. 3 OSP účinného v čase tvrdeného započítania, hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli. Pohľadávka žalobcu by potom mala zaniknúť okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli, pričom žalovaný tvrdenie o okamihu stretu pohľadávok dňom 26.03.2014 ničím nepreukázal, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo doručenie započítacieho prejavu žalobcovi až po začatí konania dňa 27.11.2015. Nakoľko žalovaný uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie v rovnakom rozsahu ako je pohľadávka žalobcu, súd vyhodnotil tento procesný úkon ako započítaciu (kompenzačnú) námietku podľa § 147 ods. 2 CSP, ktorá je vo svojej podstate hmotnoprávny úkon započítania pohľadávok v priebehu súdneho konania a smeruje k zániku záväzku, ktorý má žalovaný voči žalobcovi. Nakoľko žalobca v konaní namietal existenciu protipohľadávky žalovaného, súd vykonal dokazovanie ohľadom splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti žalobcu za škodu vzniknutú žalovanému a výšky tejto škody.

56. Pohľadávka žalovaného má predstavovať náhradu škody, ktorá žalovanému vznikla porušením povinností žalobcu zo záväzkového vzťahu, keď krádežou v objekte žalovaného v čase, keď strážnu službu vykonával žalobca, riadne nevykonával dohodnutú činnosť - stráženie, zamestnanci žalobcu hrubo porušili svoje pracovné povinnosti tým, že umožnili krádeže výrobkov a žalobca je zodpovedný za vznik tejto škody.

57. Zodpovednosť za škodu je podľa úpravy Obchodného zákonníka konštruovaná ako objektívna zodpovednosťou (tzv. zodpovednosť za výsledok), preto je právne bezvýznamné, či škoda bola škodcom zavinená. Predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu v obchodno-záväzkových vzťahoch je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti. Oprávnenej strane vznikne nárok na náhradu škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zmluvnú povinnosť, že jej vznikla určitá škoda a existuje príčinná súvislosť medzi porušením

zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus). Príčinná súvislosť musí byť vždy s určitosťou preukázaná. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (cit. z R 55/1971).

58. Predpokladmi zodpovednosti za škodu je teda porušenie zmluvnej povinnosti, vznik určitej škody a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou (kauzálny nexus).

59. Na strane žalobcu prišlo nepochybne k porušeniu povinností zo záväzku, a to porušeniu povinnosti vyplývajúcej z čl. 3.1. zmluvy, keď žalobca sa zaviazal vykonávať fyzickú ochranu majetku v areáli žalovaného na X. (čl 4.1 zmluvy), vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že pracovníci žalobcu porušili tento záväzok, keď umožnili umožňovali krádeže výrobkov z objektu žalovaného. Tieto skutkové zistenia vyplývajú z obsahu spisu OR PZ Malacky spis. zn. ČVS:B. a spis Okresného súdu Malacky spis. zn. 25M/16/2014. Je právne bez významu, že osobou, ktorá odcudzila výrobky bol expedient žalovaného (teda zamestnanec žalovaného), nakoľko z dokazovania vyplynulo, že zamestnanci žalovaného o skutkoch mali nielenže vedomosť, umožnili odcudzenie výrobkov a napokon sami si ponechali za voľný prechod vrátnicou časť tovaru, ktorá im bola ponúknutá (body 25, 26 a 27 odôvodnenia).

60. Zmluvou o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti mal žalovaný záujem zaistiť ochranu svojho majetku a zamedziť odcudzeniu vecí a žalobca prevzal zmluvou záväzok vykonať opatrenia, ktorými by nebezpečenstvo odcudzenia bolo podstatne obmedzené. Ak napriek tomu prišlo k odcudzeniu veci, a to aj v súčinnosti so zamestnancami samotného žalobcu, je príčinná súvislosť medzi porušením záväzku žalobcu a vznikom škody daná. Súd nezistil existenciu žiadnych prekážok, ktoré by nastali nezávisle od vôle žalobcu a bránili mu v splnení povinností, ktoré by nemohol žalobca odvrátiť alebo prekonať a ktoré by v čase vzniku záväzkového vzťahu účastníkov nemohol predvídať. Keďže žalobca priamo umožnil vynášanie výrobkov z objektu, neprevádzal ochranu objektu s odbornou starostlivosťou a podľa zmluvy, pričom pochybeniami pri vykonávaní ochrany ako súd uviedol vyššie, prišlo jednoznačne k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu chrániť majetok žalovaného pred odcudzením, poškodením, stratou. Medzi porušením povinnosti pri výkone zmluvnej ostrahy objektu a škodou vzniknutou odcudzením vecí zo stráženého objektu je daná príčinná súvislosť (Rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo 1180/2004 zo dňa 12.05.2005). I v prípade, že hlavnou príčinou vzniku škody by bolo protiprávne konanie páchateľa, jednou z príčin, ktorá sa na nepriaznivom následku (o ktorého odškodnenie ide) významne podieľala, bola skutočnosť, že pracovníci žalobcu nevykonávali ostrahu tak, ako sa žalobca zmluvou zaviazal, ich konanie umožnilo krádeže v objekte. Žalobca teda nesplnil zmluvné povinnosti a výkonom služby neprispel k zvýšenej bezpečnosti stráženého majetku ani neznížil riziko škody, a preto námietku nedostatku príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody súd nepovažoval za dôvodnú (analog. rozsudok NS ČR spis. zn. 25 Cdo 2101/2002 zo dňa 18.12.2003)

61. V dôsledku krádeže vznikla žalovanému škoda. Žalovaný uplatnil nárok na náhradu časti vzniknutej škody do výšky žalovanej istiny. Pre úspešnosť započítacej námietky je však potrebné ďalej preukázať výšku škody a príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalobcu a vznikom určitej škody v konkrétnej výške, ktorá potom predstavuje žalovaného. Žalovaný však podľa názoru súdu nepreukázal, že mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu zo záväzku určitá škoda (škoda v konkrétnej ním tvrdenej výške).

62. Škodou sa rozumie skutočná škoda, ako majetková ujma, vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znemená zmenšenie majetkového stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, teda zisk, ktorý by poškodený dosiahol, ak by nebola nastala škodná udalosť. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu vznikla škoda vo výške 6.320 € odcudzením tovaru (odpor proti platobnému rozkazu), potom tiež tvrdil, že započítava náhradu škody vo výške 6.821,16 € (Jednostranný zápočet pohľadávok, č.l. 62, 63), v písomnosti žalobcovi datovanej dňa 10.03.2014 uvádza, že mu vznikla škoda minimálne vo výške 6.590,73 € (č.l. 68 spisu), z prednesu právneho zástupcu žalovaného

na pojednávaní dňa 01.02.2016 vyplynulo, že žalovaný uplatňuje voči žalobcovi škodu vo výške 7.860,13 €. Z tvrdení žalovaného potom nie je zrejmé, aká výška škody mu mala v priamej príčinnej súvislosti s porušením záväzku žalobcom vzniknúť, a ani z čoho táto škoda pozostáva: z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného odd. PZ Malacky ČVS:B. vyplýva, že I. uviedla, že od mesiaca august 2013 do novembra roku 2013 boli z objektu žalovaného odcudzené uskladnené 3.700 ks pekárenských prepraviek v celkovej cene 16.694,40 € a od novembra roku 2013 doteraz rôzne pekárenské výrobky zhruba za 1.000,- € za mesiac. V pripojenom spise ČVS:B. je len prehľad spracovaný žalovaným, nedatovaný, obsahuje údaje: Strata z predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac 11/2013 suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65 €, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05 €. Údaj manko prepravky: evidované skutočne na sklade 3700ks x 4,512 €=16.694,40 €, inventúra skutočného množstva 760 ks x 4,512 € = 3.429,12 €, manko prepraviek 2.940 ks x 4,512 €= 13.265,28 €. Sumár 17.138,16 €, k prehľadu nie sú pripojené žiadne účtovné ani iné doklady z ktorých vyčíslenie výšky škody vychádza.

63. Žalovaný vyčíslil vzniknutú škodu v prejednávanej veci sumou 6.821,16 €, súdu však nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by takto vyčíslenú výšku škody preukazovali. Výška tvrdenej protipohľadávky nevyplýva ani z obsahu trestného spisu, keď žalovaný uplatnil v trestnom konania škodu titulom odcudzených výrobkov vo výške 383 €, ktorá mu bola zaplatená obvineným Bystrianskym. Žalovaný síce predložil súdu zápis škodovej komisie a inventúrne zoznamy, z ktorých ale výška škody nevyplýva. Zo Záznamu zo zasadnutia škodovej komisie dňa 10.03.2014 vyplýva, že škodová komisia žalovaného prerokovala výsledky inventúr vykonaných od 02.01.2014 do 06.03.2014 na pracovisku baliarne. Celková výška škody bola vyčíslená 7.860,13 € podľa inventúrnych súpisov, ktoré tvoria prílohu záznamu. V inventúrnych tabuľkách sa nachádzajú len údaje: dátum, kód produktu, názov výrobku, hmotnosť v g, počet kusov, chýbajúci počet. Z tabuliek nie je zrejmé, či ide o skutočnú škodu spočívajúcu nákladoch na výrobu odcudzených výrobkov, alebo predajnú cenu odcudzených výrobkov (t.j. škoda vrátane ušlého zisku). Zo Záznamu zo zasadnutia predstavenstva zo dňa 14.03.2014 vyplýva, že predstavenstvo žalovaného prerokovalo a prijalo návrh škodovej komisie vo veci jednostranného zápočtu náhrady škody na pekárenských výrobkoch vo výške 7.860,13 €, tzn. škoda sa netýkala tvrdeného odcudzenia prepraviek. Zo spisu ČVS:B. však vyplýva, že strata z predaja pekárenských výrobkov tvrdená žalovaným bola 3.429,12 € (strata z predaja + manko - pekárenské výrobky za mesiac 11/2013 suma 1.106,09 €, 12/2013 suma 1.032,65 €, 01/2014 suma 1.115,09 €, 02/2014 suma 619,05 €), pričom žalovaný vychádzal z predajnej ceny 760 ks x 4,512 € = 3.429,12 €, išlo však o rôzne druhy pekárenských výrobkov, teda nie je ani z pripojeného vyšetrovacieho spisu preukázané, akú výšku škody z dôvodu odcudzenia ktorých konkrétnych výrobkov vyčíslil.

64. V súdenej veci potom súd na započítaciu námietku nemohol prihliadnuť, nakoľko žalovaný súdu tvrdenú pohľadávku titulom určitej škody nepreukázal a potom tiež nepreukázal, že škoda v ním tvrdenej výške vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností žalobcu, preto na započítaciu námietku žalovaného ako na nepreukázanú nemohol v konaní prihliadať. Z uvedeného dôvodu súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

65. Nakoľko je žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu, pričom toto omeškanie trvá, súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania z priznanej istiny, keď základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. deň nasledujúci po splatnosti jednotlivých faktúr, je 0,25 % ročne, úrok z omeškania predstavuje sadzbu 8,25 % ročne (0,25% +8 %), žalobca uplatnil úrok z omeškania len vo výške 5,5 % ročne odo dňa omeškania do zaplatenia istiny, tento mu súd viazaný jeho návrhom prisúdil. Súd aplikoval právnu úpravu omeškania platnú do 01.02.2013, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami vznikol pred 01.02.2013.

66. Podľa § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

67. Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 262 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).