Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_5C-26-2015.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: B. I., C.. XX. XX. XXXX, S. XXX XX Q. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s. r. o., Letná 37, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: FU. O., C.. XX. X. XXXX, S. U. X, XXX XX O., právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska č. 19, 040 01 Košice, o zaplatenie 4.500,- eur s prísl.
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajší súd dňa 26. 11. 2014 domáhal, aby súd v skrátenom konaní (platobným rozkazom) určil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 4.500,- eur s prísl. a nahradiť trovy konania, a to titulom nesplatenej pôžičky.
2. V odôvodnení návrhu stručne uviedol, že v januári 2013 poskytol žalovanému finančnú pôžičku vo výške 4.500,- eur, ktorú sa mu žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 31. 1. 2013. Žalovaný mu zapožičané peniaze nevrátil do uvedenej lehoty, čím sa dostal do omeškania.
3. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky telefonicky a prostredníctvom SMS-správ, na čo však žalovaný nereagoval. Preto sa žalobca domáha vrátenia požičaných peňazí od žalovaného predmetnou žalobou potom, čo jeho právny zástupca zaslal žalovanému predžalobnú výzvu, ktorú žalovaný prevzal dňa 23. 10. 2014 a na ktorú opäť nereagoval.
4. Súd vydal dňa 23. 12. 2014 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odôvodnený odpor. Uviedol, že k požičaniu čiastky vo výške 4.500,- eur medzi sporovými stranami nedošlo a žalobca ho nedôvodne vyzýval k uhradeniu požadovanej čiastky.
5. Nakoľko si od žalobcu žalovanú sumu nepožičal, nie je teda nositeľom hmotnoprávnych povinností predmetnú sumu žalobcovi vrátiť, nakoľko nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval platobný rozkaz zrušiť, vo veci nariadiť pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu uviedol, že nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že nie je pasívne legitimovaným subjektom v tomto konaní. Na svojom návrhu naďalej trval. Ako dôkaz navrhol vypočuť svedkov W. I. X. T.Á. B..
7. Prevedeným dokazovaním, výsluchom účastníkov a svedkov a za použitia dôkazných listín predložených v tomto konaní sporovými stranami súd zistil tento skutkový stav:
8. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že so žalovaným bol vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu, nakoľko sú spolužiakmi zo strednej školy. Toho času však už nie sú priateľmi práve z dôvodu, že mu žalovaný nevrátil požičané peniaze. Uviedol, že jeho brat vykonával stavebnú činnosť v Nemecku a nakoľko žalovaný nemal prácu, tak mu ako kamarátovi vybavil, aby mohol pracovať s ním v Nemecku. Pomohol mu aj pri vybavovaní živnosti a tak pracoval raz v partii s ním, inokedy u brata. V roku 2012 si chcel žalovaný zakúpiť motorové vozidlo. Mal vyhliadnuté BMW v bazári v Poprade. On sám chodil vyberať s ním autá. Nakoľko však žalovaný nemal dostatok našetrených peňazí, hovoril pred ním, že si auto zakúpi na leasing. Žalobca mu vtedy navrhol, že mu peniaze požičia s tým, že žalovaný, keď nejaké peniaze preleasinguje, tak mu potom vráti. On sám si požičal peniaze od brata W. I., a to sumu vo výške 4.000,- eur. Zašiel s bratom do mesta Levoča do Uni Credit Banky, kde tie peniaze vyzdvihli a na druhý deň 10. 1. 2013 s bratom W. cestou do AquaCity Poprad sa zastavili pred domom žalovaného a za prítomnosti brata W. odovzdal po prepočítaní obálku so sumou 4.000,- eur na dvore domu rodičov žalovaného do jeho rúk. Pri odovzdávaní mu ešte povedal, že môže poďakovať bratovi W., ktorý požičal peniaze jemu a tieto peniaze požičiava žalobca žalovanému. Okrem ich troch pri požičiavaní peňazí iní svedkovia neboli. Žalobca dodal, že peniaze mu požičal, lebo boli veľmi dobrí priatelia a nakoľko mal u jeho brata vybavenú prácu, veril, že mu peniaze vráti, dohodli sa, že do jedného mesiaca. Žalobca ďalej vypovedal, že na druhý deň mu žalovaný volal, že chýba mu ešte 500,- eur na zakúpenie motorového vozidla z bazáru. Žalobca s ním vycestoval do bazáru - predajňa JOVAKAR, ktorá je situovaná pri Baumaxe v Poprade a tam mu ešte dal ďalších 500,- eur.
9. Žalobca ďalej vypovedal, že žalovaný si motorové vozidlo zn. BMW zakúpil. On to zakúpené motorové vozidlo odšoféroval do Spišskej Novej Vsi a žalovaný išiel na jeho motorovom vozidle zn. Octavia.
10. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie požičaných peňazí vo výške 4.500,- eur. Dokonca mu navrhol, aby mu dlh splácal v splátkach napríklad po 500,- eur. Žalovaný mu však peniaze nevracal. Hovoril mu, že pristúpi k vráteniu, keď si vybaví úver. Žiadal, aby s vrátením peňazí počkal a hovoril, že je mu to ľúto. Niekedy v mesiaci máj až jún 2014 prišiel žalovaný s písomným dokladom, kde uznával dlh vo výške 4.500,- eur, ktoré mu vráti do konca roku 2014. Žalobca však s uvedeným dátumom vrátenia nesúhlasil a doklad mu nepodpísal. Kópiu tohto písomného dôkazu súdu nevedel predložiť.
11. Koncom roku 2014 sám žalobca spísal uznanie dlhu a niekedy v mesiaci október až november 2014 zašiel osobne za žalovaným, aby mu tento doklad podpísal. Žalovaný to však odmietol s tvrdením, že mu nemá čo podpisovať, o čom predložil súdu dôkaz - zvukový a obrazový záznam na CD-nosiči.
12. Žalovaný v účastníckej výpovedi uviedol, že žiadne peniaze si od žalobcu nikdy nepožičal. Potvrdil výpoveď žalobcu v tej časti, kde uvádzal, že boli spolužiakmi a dobrými kamarátmi a že mu zabezpečil prácu vo firme u jeho brata U., u ktorého pracoval do leta v roku 2014. Prácu uňho prestal vykonávať z toho dôvodu, že žalobca aj s bratom nedodržiavali to, na čom sa v pracovných vzťahoch dohodli. Pôvodne mal byť vyplácaný za úkolovú prácu, v reáli však odmena za prácu bola časová a navyše výplaty dostával 3 mesiace pozadu. Firma U.O.X. I. mu však nič nedlhuje, avšak on už s nimi nechcel mať nič spoločné a našiel si inú prácu. K výpovedi žalobcu ďalej potvrdil, že je pravdou, že požiadal žalobcu, aby išiel s ním zakúpiť si motorové vozidlo do bazáru, nakoľko potreboval zrealizovať odvoz domov už s novo zakúpeným BMW vozidlom. Potvrdil, že do Popradu išli na aute žalobcu zn. Octavia a naspäť sa vracali oboma autami.
13. Žalovaný pred súdom opakovane uviedol, že od žalobcu si peniaze na zakúpenie motorového vozidla zn. BMW nepožičal, zakúpil ho v hotovosti za 7.900,- eur v januári 2013 za peniaze, ktoré si našetril, pričom zvyšnú sumu vo výške 2.000,- eur mu zapožičali členovia jeho rodiny, a to 500,- eur od brata a 1.500,- eur dostal ako rodinný dar na Vianoce. Sumu 6.000,- eur mal on našetrenú v hotovosti. Tieto peniaze si zarobil v Nemecku. Nemal ich uložené na účte. V banke má zriadený účet, avšak má tam len sumu na bežnú spotrebu. Uviedol, že žalobca klame, keď tvrdí, že mu mal za prítomnosti jeho brata W. v obálke požičať sumu 4.000,- eur. Dodal, že jeho brat bol pred ich domom iba raz, keď išiel pracovať do cudziny a vtedy aj s viacerými kolegami prišiel autom pre neho. Uviedol, že potom, čo ukončil pracovný pomer u jeho brata U., ten ho žiadal, aby išiel mu svedčiť v spore, ktorý mal byť aj medzi bratom U. a
žalobcom. Dodal, že podľa jeho názoru dôvodom na podanie predmetnej žaloby zo strany žalobcu sú jeho finančné problémy a jeho problémy vo firme.
14. Žalobca predložil súdu listinné dôkazy, a to písomný doklad o výbere sumy 4.000,- eur z účtu W. I. dňa 7. 1. 2013 v UniCredit Banke, písomný doklad o výbere sumy 500,- eur z Tatra Banky z účtu B. I. zo dňa 8. 1. 2013 a písomný doklad z účtu žalobcu o výbere sumy 4.000,- eur dňa 30. 10. 2013, ktorá suma bola prevedená na účet W. I..
15. Svedok W. I. - brat žalobcu, vypovedal, že má vedomosť o tom, že žalobca požičal žalovanému sumu 4.000,- eur, nakoľko to boli jeho peniaze. On ich vybral z účtu v pobočke banky UniCredit Bank v Levoči, ktoré si vyzdvihol v 50,- eurových bankovkách. Túto hotovosť 4.000,- eur požičal bratovi B., lebo on ho o to požiadal so slovami, že on nemôže vyberať peniaze zo svojho účtu, nakoľko ich má na fondoch. Nakoľko bratovi dôveroval, že mu požičanú sumu vráti, tak mu tú pôžičku poskytol.
16. Svedok vypovedal, že brat B. mu mal povedať, že pán O. nemá peniaze na auto, ktoré si chce zakúpiť. Preto, keď išli sa okúpať do AquaCity do Popradu, po ceste sa zastavili v Smižanoch pred domom, kde býva žalovaný. Vystúpili z auta a svedok vtedy videl, ako jeho brat B. dáva peniaze žalovanému so slovami, že sa má poďakovať mne - teda svedkovi, lebo tie peniaze mu požičal on.
17. Žalovaný k výpovedi svedka uviedol, že klame a že nie je pravda, čo hovorí.
18. V závere svedok vypovedal, že podľa informácii od jeho brata - žalobcu, mu mal žalovaný vrátiť zapožičanú sumu asi do pol roka. Žalobca jemu vrátil peniaze do trištvrte roka a to celú sumu 4.000,- eur. On mu takúto dlhšiu lehotu na vrátenie peňazí poskytol, nakoľko sa dohodli, že brat B. mu peniaze vráti potom, čo mu splatí pôžičku žalovaný, ktorý si mal na vrátenie peňazí vybaviť úver. V závere svedok uviedol, že s určitosťou vie, že žalovaný žalobcovi z požičaných peňazí nič nevrátil.
19. Ďalší svedok navrhnutý žalobcom - T. B. -spolužiak sporových strán, vypovedal, že vedel o tom, že žalovaný dlhoval peniaze žalobcovi, nakoľko mu túto informáciu povedal žalobca a aj pred ním mal raz telefonovať, aby mu žalovaný peniaze vrátil. Boli to asi dva krátke telefonáty. Svedok potvrdil, že žalobca a žalovaný boli dobrí kamaráti. Teraz však nevie, či sa oni stretávajú, lebo vie, že žalovaný naďalej dlhuje peniaze žalobcovi.
20. Na otázku právneho zástupcu žalovaného svedok vypovedal, že so žalobcom sú veľmi dobrí kamaráti. Dodal, že z výpovede žalobcu mal informáciu, že žalovaný si chcel zakúpiť auto. On však to jeho auto nikdy nevidel.
21. Svedok navrhnutý žalovaným - jeho brat B. O. vypovedal, že má vedomosť, že jeho brat si zakúpil motorové vozidlo zn. BMW. Nepamätá si už však kde a v ktorom roku ho kupoval a navyše motorové vozidlo žalovaný už odpredal. Má vedomosť, že ho zakúpil za sumu 8.000,- eur, pričom sumu 6.000,- eur mal našetrenú a sumu 2.000,- eur mu poskytla jeho rodina, pričom ešte 500,- eur potreboval. Svedok však už nevedel presne povedať na čo. Dodal, že sumu 6.000,- eur si našetril v čase, keď pracoval so žalobcom v Nemecku a peniaze - hotovosť si odkladal. Potvrdil, že žalobca aj žalovaný boli v minulosti dobrí kamaráti. Momentálne nevie, aký je medzi nimi vzťah. Nezaujíma sa o to.
22. Súd sa oboznámil s vyššie popísanými dôkaznými listinami, z ktorých zistil výbery a vklady jednotlivých súm, ku ktorým došlo v takej výške a v tých dátumoch, ako sporové strany a svedok W. I. vypovedal. Oboznámil sa aj s obsahom zvukového a obrazového záznamu z CD-nosiča, ktorý záznam bol prehraný aj na pojednávaní dňa 24. 10. 2016 za prítomnosti oboch sporových strán a ich právnych zástupcov a v kópii bol odovzdaný žalovanému.
23. Z video a zvukového záznamu z CD-nosiča vyhotoveného žalobcom súd zistil, že obsahom tohto záznamu je hlasový prejav žalobcu, ktorý opakovane žiada od žalovaného vrátenie peňazí bez uvedenia sumy, konkretizovania, kedy boli zapožičané a na aký účel. Z ústneho prejavu žalovaného na uvedenom zázname súd nezistil, žeby tento potvrdil, že dlhuje žalobcovi akékoľvek požičané peniaze. Odpovedá mu len opakovane, že nemá mu čo podpísať, nie je na to žiaden dôvod. Súd tento dôkaz nehodnotí ako relevantný, ktorý by mohol byť použitý na preukázanie tvrdenia žalobcu, že požičal žalovanému sumu 4.500,- eur.
24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
25. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
26. Podľa § 191 ods. 2 C.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
28. Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.
29. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 C.s.p., podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany.
30. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.
31. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma v zásade určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
32. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidla, že neexistencia „niečoho“ majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.
33. Z výpovedí sporových strán je preukázateľne pravdivé tvrdenie, že žalobca a žalovaný boli spolužiaci, dobrí priatelia, spolu pracovali v Nemecku u brata žalobcu. V pracovných vzťahoch však došlo k nezhodám z toho dôvodu, že žalovaný nebol spokojný s odmenou za prácu, preto s ním pracovný pomer ukončil. Ďalej súd vzal za preukázané, že bolo pravdivé tvrdenie oboch sporových strán, že žalobca si v januári 2013 zakúpil osobné motorové vozidlo BMW v bazári v Poprade. Pre účel odvozu tohto
motorového vozidla z Popradu do Smižian požiadal žalobcu, aby išiel zakúpiť auto spolu s ním. Nakoľko výpovede oboch strán boli tu zhodné, súd nepovažoval za potrebné viesť dokazovanie tým smerom, aby žalovaný predkladal listinné dôkazy o zakúpení motorového vozidla a následne potom po čase o jeho odpredaji.
34. Sporné sú výpovede strán v tej časti, kde uvádzajú, za aké peniaze mal žalovaný zakúpiť osobné motorové vozidlo zn. BMW. Výpoveď žalobcu, ktorú potvrdzuje jeho brat W., nie je podložená žiadnym listinným dôkazom. Dôkazy, ktoré žalobca predložil o výberoch a vkladoch z účtov, nie sú v žiadnom prípade dôkazom toho, na čo boli sumy 4.000,- eur a 500,- eur použité. Sú len dôkazom výberu. Z výpovede brata W. súd zistil, že tento mal byť svedkom pri odovzdávaní peňazí k rukám žalovaného.
35. Výpoveď žalovaného, že osobné motorové vozidlo zn. BMW si zakúpil za našetrené peniaze, ktoré získal prácou v Nemecku u brata žalobcu, sa zhoduje s výsledkami vykonaného dokazovania, nakoľko sám žalobca potvrdil, že žalovaný u jeho brata pracoval. Zvyšnú časť peňazí vo výške 2.000,- eur si mal žalovaný zapožičať od svojich príbuzných, čo je potvrdené výpoveďou jeho brat B. O..
36. Dôkaz predložený žalobcom - videozáznam a zvukový záznam na CD-nosiči, je pre zhodnotenie danej skutkovej situácie irelevantný vzhľadom na to, že z tohto záznamu nie je možné vyvodiť záver, žeby medzi účastníkmi konania malo dôjsť k zapožičaniu peňazí, o akú sumu by sa malo jednať, kedy mala byť zapožičaná a v akom termíne mali byť peniaze vrátené.
37. Z vyššie uvedeného výkladu § 132 C.s.p. v spojení s § 191 ods. 1, 2 C.s.p. súd v závere konštatuje, že dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Právnym zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda, keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má zato, že žalobca neuniesol dostatočne dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že požičal žalovanému v roku 2013 peňažnú hotovosť vo výške 4.500,- eur, ktorú žalovaný mu ústnym prísľubom mal vrátiť do konca januára 2013. V danom prípade výpoveď žalobcu a ním navrhnutých svedkov - jeho brata a dobrého priateľa, je takej istej právnej sily ako tvrdenie a výpoveď žalovaného a jeho brata. Aj keď ustanovenie § 657 Občianskeho zákonníka neurčuje povinnosť uzatvárať zmluvu o pôžičke medzi veriteľom a dlžníkom v písomnej forme, pri zapožičaní takej sumy peňazí, aká je predmetom tohto sporu, má súd zato, že pokiaľ by skutočne k jej realizácii došlo, žalobca by si takúto pôžičku poistil písomným dokladom. Nedostatok písomnej formy v danom prípade spôsobilo ťažkú dôkaznú situáciu pre veriteľa, teda pre žalobcu, nakoľko dlžník, teda žalovaný prevzatie peňazí nepotvrdil. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca svojimi dôkazmi súd nepresvedčil o pravdivosti svojho tvrdenia, že mal žalovanému požičať sumu 4.500,- eur, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.
39. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
40. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko žalovaný mal v konaní plný úspech súd mu priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.